Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203015
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216203015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1.959,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/81/2016 - 46 zo dňa 29.03.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.891,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy
1.891,08 eur od 29.01.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 87%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 1.959,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z

nezaplatenej istiny 1.959,73 eur od 29.01.2016 do zaplatenia, úrokom 5 % ročne z nezaplatených
úrokov 61,16 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, úroku 61,16 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,56 eur,
nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 1,46 eur, ako aj náhrady trov konania. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 09.07.2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 11,5 %, RPMN 13,24 %,
priemerná RPMN 16,33 %, odplatou 14,94 %, úrokom z omeškania 5 % ročne, poplatkom za poistenie
schopnosti splácať úver 0,73 eur mesačne, poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 60,- eur. Žalovaný

sa zaviazal splácať úver v 108 anuitných splátkach vo výške 29,88 eur, splatnosť prvej splátky dňa
27.07.2015 a splatnosť úveru dňa 25.06.2024. Celkovo mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 3.287,04
eur. Druhou upomienkou zo dňa 30.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných
splátok vo výške 59,20 eur, spolu s upomienkou v sume 15,- eur, najneskôr do 05.12.2015. Výzvou
na predčasné splatenie úveru zo dňa 28.01.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo
výške 2.082,92 eur s príslušenstvom, s tým, že po opakovanej snahe o vyriešenie situácie, žalovaný
neobnovil plnenie povinností zo zmluvy, preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru.

Podľa prehľadu splácania žalovaný do predčasného zosplatnenia uhradil žalobcovi sumu 108,92 eur,
pričom poslednú splátku uhradil dňa 26.10.2015 vo výške 17,09 eur. Po predčasnom zosplatnení úveru
neuhradil žiadnu sumu. Súd citoval ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2,
§ 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2, § 788 ods. 1, 2, § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a,
b, d), § 9 ods. 1 veta prvá, § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení

účinnom od 1.2.2013 a uviedol, že už vo viacerých súdnych rozhodnutiach bol vyslovený názor, že v
zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy nepostačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len suma predstavujúca
súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva
spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho

účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ má byť informovaný o
výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca ako dodávateľ má zákonnú povinnosť
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť transparentné údaje o výške úrokov, poplatkov, výške splátky,
celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, a to priamo v zmluve, so sankciou straty práva
na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Poskytnutý spotrebiteľský úver je preto potrebné podľa

§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, z ktorého splatil sumu 108,92 eur. Súd priznal
žalobcovi sumu 1.891,08 eur, spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške odo dňa 29.01.2016. V
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods.
2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovi priznal len pomernú časť náhrady

trov konania, a to v rozsahu 87%, nakoľko bol úspešný v podiele 93,50 % a neúspešný v podiele 6,50 %.

II. Obsah odvolania žalobcu

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolanie

žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že počet a termíny splátok istiny aj
úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške
splátky.Anuitaaanuitnésplácaniejedefinovanéakopravidelné(periodické)plynutiepevnestanovených
platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynulé sa mení výška

a pomer istiny a úroku. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých je povinnosť ich úhrady
zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich
výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy

o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne, bod 2.5.5. OP
určuje poradie uspokojovania pohľadávky. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne
uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy. ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných

podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok
na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát nemôže zákonom upraviť povinnosť
pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch
anuitnej splátky v bode 1.2. Pozornosť upriamil na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov

Národnej banky Slovenska zo dňa 18.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-42/15. V ďalšom rozsahu uviedol, že celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú
násobku počtu splátok a výšky splátok a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru. Pokiaľ súd považoval
dojednaniepoisteniazanepreukázané,malžalobcuvyzvaťnadoplneniežaloby.Vopačnomprípadesúd
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sprostredkoval žalovanému poistenie na základe

jeho požiadavky uvedenej v žiadosti o poskytnutie úveru. Poistenie nebolo podmienkou uzavretia
úverovejzmluvy.Nazákladeuvedenéhožalobcanavrholrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutom
rozsahu zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, zaviazať žalovaného uhradiť dlh v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať žalobcovi náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených poplatkov.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní.

6. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, podľa ktorého zákon č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v ust. § 9 ods. 2 písm. k) vyžadoval rozčlenenie dohodnutej
splátky na jednotlivé zložky, teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti malo za
následok, že úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov.

7. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal,
keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

8. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a
termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca jasne deklaroval

následky spojené s absenciou týchto obligatórnych obsahových náležitostí. Z tohto dôvodu odvolací súd
nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy platný a účinný.

9. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj

otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica
zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii
smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie
vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani
zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice

je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice.
Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté,
čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by

použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu
nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“.

10. V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade

s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom
prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z..

11. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)
tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnostimusí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré
náležitosti (poplatky), nie sú uvedené v zmluve, ale vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu

Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve
spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby
nebylonezbytnédokaždésmlouvypřepisovatujednánítechnickéhoavysvětlujícíhocharakteru.Naopak
nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané
formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že

pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě).
Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze
přiznat právní ochranu.“

12. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal,

keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

13. K odvolacej námietke žalobcu, v zmysle ktorej ho súd prvej inštancie ho nevyzýval na preukázanie

uzavretia poistenia odvolací súd uvádza, že prejednávaná vec je ovládaná zásadou kontradiktórnosti a
súdnemápovinnosťvyzývaťstranyabypredkladalidôkazy.Súdprvejinštancieneviedolkonanieexoffo,
nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci, bol povinný len hodnotiť prednesené dôkazy.
Pokiaľsporovástrananepredniesladôkazysvedčiacejejnároku,súdnemalpovinnosťaniprávovyzývať
ju na doplnenie dokazovania. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a zásadou

rovnosti zbraní sporových strán. Každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia
dôkazného bremena, pokiaľ má záujem byť v spore úspešná, pričom sa nemôže spoliehať na iniciatívu
zo strany súdu, tak ako tomu je v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku.

14. Ak si žalobca žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie poistného, bol povinný preukázať nie len

uzavretie poistenej zmluvy so spotrebiteľom, ale aj to, či si spotrebiteľ uzavretie poistnej zmluvy
slobodne vyjednal. Zmluva o úvere, ktorú predložil žalobca, sa v bode 2.8 odvoláva na poistnú zmluvu a
Všeobecnépoistnépodmienky,ktorévšakžalobcavrozporesust.§132C.s.p.nepredložil.Lensamotná
zmienka o poistení v Zmluve o úvere nie je dostatočným dôkazom o platnom uzavretí poistnej zmluvy.

15. K samotnému vyčísleniu pomeru úspechu žalobcu v konaní súdom prvej inštancie odvolací súd
pre doplnenie uvádza, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade
trov konania a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním

žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho
žalobevyhovelovplnomrozsahu.Strana,ktorámalaplnýúspechvoveci,mánároknanáhraduvšetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo
veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný), je sčasti úspešná a

sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech
strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniklo
právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na
uplatňovanie alebo bránenie práva. Nakoľko bola žaloba v časti zamietnutá, žalobcovi nemožno priznať

nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, preto patrí právo
na náhradu trov konania úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanej

v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola
priznaná.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).