Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202101
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317202101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu B. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom U. XXX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01
Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 23.12.2014 je bezúročná a bez poplatkov.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa určovacou žalobou podanou na tunajšom súde 24.02.2017 domáhal vydania rozhodnutia

ktorým by súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 23.12.2014 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXX XXXXX.
Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 500,00 €. Žalobca sa zaviazal uhradiť
žalovanému celkovú čiastku vo výške 804,00 € v 6 mesačných splátkach á 134 €. V predmetnej zmluve
bol dohodnutý úrok z úveru 30,80%, pričom úrokové miery stanovené Národnou bankou Slovenska

podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka, v decembri 2014 boli
vo výške 7,36%. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako štyrikrát
vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrý m mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný . O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
NS SR sp.zn. 1 M Cdo 1/2009). V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v
rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Poukázal na náležitosti zmlúv o

spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
taktiež na § 11 ods. 1 písm. a), b) predmetného zákona. Podľa výpočtu , by pri údajoch uvedených v
predmetnej zmluve - výška poskytnuté ho úveru vyplatená žalobcovi v sume 500,00 € a 6 dohodnutých
splátkach vo výške 134 € predstavovala 465,21 % a nie v zmluve uvedených 30 %. Žalobca zároveň
so žalobcom uzavrel Dohodu o plnení v splátkach dňa 23.12.2014, s tým , že dlžnú sumu vo výške 804
€ žalobca uhradí v 6 mesačných splátkach po 134 €. V Dohode o plnení v splátkach je uvedená RPMN
465,22%, pričom v zmluve o úvere je uvedená RPMN 30%. Má za to, že ide o klamanie a zavádzanie

spotrebiteľa , kde pri uzatváraní zmluvy o úvere nebol informovaný o presnej výške RPMN. Žalobca
zároveň dňa 23.12.2014 podpísal Štandardné Európske Informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je v
bode 3 uvedená RPMN 30%. Správna výška RPMN je 4 65,22% a nie 30%, teda viac ako 15 krát vyššia
ako v zmluve uvedená hodnota. Vzhľadom na takto výrazne nepravdivý údaj o RPMN je potrebné v tejtočasti zmluvu vyhodnotiť tak, akoby údaj o RPMN chýbal, keďže došlo tým k podstatnému oklamaniu
spotrebiteľa. Práve údaj o RPM N patrí totiž k najdôležitejším údajom úverovej zmluvy zohľadňujúci
všetky náklady na úver vyjadrené v percentuálnych bodoch . Zjednodušuje tým spotrebiteľovi možnosť

porovnať obdobné produkty na trhu a vybrať si pre neho ten najvýhodnejší úver. Ak by žalovaný seriózne
pristupoval k tomuto údaju, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba úveru
(30,80%), keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou a logicky
teda RPMN musí byť vyššie ako je úroková sadzba. Žalovanému tak zo zmluvy vznikol nárok len na
úhradu istiny vo výške 500,00 €. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný

podľa § 39 Obč. zákonníka. Žalovaný doručil žalobcovi dokument s názvom - Započítanie pohľadávok
jednostranným právnym úkonom zo dňa 30.01.2017. Žalovaný v dokumente uvádza, že žalobca má
voči Žalovanému nedoplatok vo výške 1 085,00 €, a to z titulu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.:
XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014. Žalovaný si jednostranne započítal nárok žalobcu na trovy právneho
zastúpenia vo výške 149,16 €, na základe právoplatného Uznesenia Krajského súdu v Prešove spis.
zn.: 5Co/218/2016 zo dňa 25.10.2016, v spojení s Uznesením Okresného súdu Humenné, spis. zn.:

18C/132/2016-12 zo dňa 09.05.2016. Nakoľko žalobca považuje Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.: XXXXXXXXX zo dňa 3.12.2014 za bezúročnú a bez poplatkov, žalovanému vznikol nárok iba na
úhradu istiny 500 €, ktorú žalobca uhradil a to dňa 02.01.2015 sumu 34 eur, 30.03.2015 sumu 368
eur a 07.08.2015 sumu 98 eur. Žalobca listom zo dňa 9.02.2017 žalovanému oznámil, že jednostranný
zápočet pohľadávok zo dňa 30.01.2017 považuje za bezpredmetný vzhľadom k tomu, že poskytnutý

úver je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodňoval ustanovením § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva priamo zo zákona (§ 3 zákona
č. 250/2007 Z.z.) oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti zmluvných
podmienok bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Je to dôsledok
zákonom stanovenej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na určení

bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru má žalobca naliehavý právny záujem, pretože zo
strany žalovaného došlo k zápočtu neexistujúcej pohľadávky žalovaného, a to formou jednostranného
zápočtu. Až rozhodnutím súdu, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, bude mať žalobca
právnu istotu, že voči žalovanému nemá z predmetnej zmluvy žiadne záväzky.

3. Žalovaný doručil súdu dňa 07.04.2017 vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že je toho názoru,
že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem podľa
ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania
súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal naliehavý právny

záujem na určení bezúročnosti a bez poplatkovosti. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
II, ktorý zamietol návrh na začatie konania v konaní vedenom pod sp. zn. 52C/135/2014 rozhodnutím zo
dňa 25.05.2016, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca
so žalovaným uzatvorili dňa 23.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ
poskytol dlžníkovi sumu vo výške 500,00 EUR, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo

výške 304,00 EUR. Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade,
ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom
úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa
Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 804,00 EUR, ak nie je dohodnuté inak do 23.12.2015

na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 23.12.2015.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky

vo výške 804,00 EUR s termínom splatnosti dňa 23.12.2015. Následne však dlžník požiadal v ten
istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa
23.12.2014 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť
aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú
čiastku v 6 pravidelných mesačných splátkach vo výške 134,00 EUR, vždy k 27. kalendárnemu dňu

v mesiaci, počnúc dňom 27.1.2015. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na
istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje
obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky.
Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Podľadohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 465,22 %. Dohoda o splátkach oprávňuje

spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe
ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 30 % stanovená v zmluve o úvere
je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške
465,22 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý
požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je

naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie
RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle
prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy
s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o

RPMN v prípade ak si požiada o Dohodu o plnení v splátkach. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 150,00 Eur
čo predstavuje RPMN vo výške 30,00 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška
priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že

výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok
priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade, že po podpise
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata,
úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo

žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Na základe uvedeného
žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Na pojednávanie súdu nariadené na deň 10.08.2017 sa nedostavil žalovaný, svoju neprítomnosť

ospravedlním podaním doručeným súdu dňa 03.08.2017 a súhlasil s tým ,aby sa súdne konanie
uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca dňa 23.12.2014 uzavrel so žalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z. Predmetná zmluva

neobsahuje náležitosti v zmysle uvedeného zákona, obsahuje nesprávnu ročnú percentuálnu mieru
nákladov v neprospech spotrebiteľa, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, úroková sadzba v predmetnej zmluve je vo výške 30,80 %, pričom v predmetnom období za
poskytnutý úver do jedného roka podľa údajov uvedených na internetovej stráne NBS boli priemerné
úrokové sadzby 7,36 %, t.z. predmetný úver štyrikrát prevyšuje uvedený úrok NBS. Vzhľadom k tomu je

predmetný úrok bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný zaslal žalobcovi započítanie pohľadávok, kde ho
informuje o tom, že na predmetnej zmluve má ešte nedoplatok 1085 eur. Dôvodom podania tejto žaloby
je právna istota žalobcu, že voči žalovanému už nemá z predmetnej zmluvy žiadne záväzky, nakoľko
istinu predmetného úveru už zaplatil.

6. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým so žalobou, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014, Dohodou o plnení v splátkach, štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, započítaním pohľadávky jednostranným právnym
úkonom zo dňa 31.01.2017, oznámením o započítaní pohľadávky, Uznesením Okresného súdu
Humenné sp. zn. 18C/132/2016 zo dňa 09.05.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/218/2016

zo dňa 25.10.2016, platbami žalobcu, vyjadreniami strán a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Strany tohto konania uzavreli dňa 23.12.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 500 eur, žalobca sa zaviazal uhradiť
žalovanému celkovú čiastku vo výške 804,00 € najneskôr do 23.12.2015. V predmetnej zmluve bol

dohodnutý úrok z úveru 30,80%. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 30 %.V ten istý deň uzavreli
žalobca a žalovaný Dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa žalobca zaviazal veriteľovi uhradiť
celkovú čiastku 804 eur v 6 tich mesačných splátkach po 134 eur. Výška RPMN v dohode o plnení v
splátkach je uvedená 465,22 %.8. Žalovaný listom zo dňa 31.01.2017 adresovaným právnej zástupkyni žalobcu oznámil, že na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 eviduje voči žalobcovi dlh v celkovej výške 1085

eur, pričom dlh sa stal splatným 01.08.2015. Na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa
25.10.2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/132/2016 zo dňa 09.05.2016
bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 149,16 eur. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť, nárok sa stal splatným. Žalovaný si započítal vzájomné pohľadávky a
považuje ich za započítané dňom, keď sa tieto vzájomne sa kryjúce pohľadávky stretli. Pohľadávka

žalobcu v celkovej výške 149,16 eur bude započítaná na zmluvu o úvere.

9. Podľa § 137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 207/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v
konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých
určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu
umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca

má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny
vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.

12. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením,
či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci)je

alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu
neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie,
že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.

13. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na to, ako táto neistota vznikla.

14. Určovacia žaloba nemôže byť spravidla opodstatnená, kdeby neslúžila potrebám praktického života
a viedla by k zbytočnému rozmnoženiu súdnych sporov.

15. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení , že predmetná úverová zmluva
je bezúročná a bez poplatkov, je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby. Žalobca má
právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy vtedy, ak by bez tohto určenia bolo
ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo, ak by sa jeho postavenie

bez tohto určenia stalo neistým. Určovacia žaloba je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany
právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Jej cieľom je teda zásadne
poskytnutiepreventívnejochranypredporušenímaleboohrozenímprávaaleboprávnehovzťahu.Pokiaľ
súd dospeje k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu, zamietne žalobu, bez toho, aby sa
súčasne zaoberal meritom veci. Nedostatok preukázania naliehavého právneho záujmu je samostatným

a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť a ktorý sám o sebe bez ďalšieho
vedie k jej zamietnutiu.16. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou splnenia podmienok opodstatnenosti podania určovacej
žaloby v zmysle vyššie uvedeného § 137 písm. c) CSP a dospel k záveru, že žalobca má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení úverovej zmluvy zo dňa 23.12.2014 za bezúročnú a bez

poplatkov. Žalobca ako spotrebiteľ sa môže v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať
na súde ochrany svojich práv, ktoré mu zákon priznáva. Ďalší dôvod prípustnosti podanej žaloby vidí súd
aj v tom, že žalovaný si jednostranným právnym úkonom započítal svoju pohľadávku, ktorú vyčíslil na
1085 eur s pohľadávkou žalobcu na trovy konania vo výške 149,16 eur, ktorá mu bola priznaná súdnymi
rozhodnutiami. Žalobca sa za takejto situácie ocitá v stave právnej neistoty. Taktiež aj z vyjadrenia

žalovaného k podanej žalobe vyplýva, že nepovažuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, a preto
je tu predpoklad, že si bude uplatňovať pohľadávku proti žalobcovi na súde. Rozhodnutie súdu v tejto
veci, môže zabrániť podaniu žaloby zo strany žalovaného proti žalobcovi.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase

uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami
v hotovosti.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r), a y), ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky

zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ

vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie
podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a

preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s
dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

20. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka.

21. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

22. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným

bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalobcovi bol
poskytnutý úver vo výške 500 eur. Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške
804,00 € v 6 mesačných splátkach po 134 €. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 30,80%.
RPMN bola uvedená vo výške 30 %.

23. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o výške a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška
mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v
súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

24.Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch ajehovyššieuvedenýchustanoveníjeto,abyspotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný
plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a
bez poplatkov.26. Zároveň je v zmluve o úvere nesprávne uvedená RPMN, pretože táto v žiadnom prípade nemôže byť
nižšia ako úroková miera, pretože RPMN vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru a zohľadňuje nielen
úrok ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Na základe uvedeného je tu ďalší dôvod, pre ktorý

je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o
spotrebiteľských úveroch).

27. Najvýznamnejšou normou regulujúcou spoločenské vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je už
spomenutý zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle ktorého vzhľadom na absenciu zákonných

náležitostí, je zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bezúročná a bez poplatkov.
Osobitná právna úprava však nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych
úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka).

28. Súd sa preto v ďalšom zameral na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 30,80 % ročne.

29. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v obchodných bankách
a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v decembri 2014 činil úrok 6,87 % ročne.
Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol viac ako štvornásobkom tohto úroku.

30.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých

mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o

viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.)

31. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“

32. Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014
neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a navyše je v časti dohodnutej
úrokovej sadzby absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, žalobe v celom rozsahu vyhovel a

určil predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.