Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010522
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010522.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému R. Y., stíhaného pre zločin úverového
podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/67/2015 zo dňa 22.02.2017, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 12.septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 1T/67/2015 zo dňa 22.02.2017 vo vzťahu k obžalovanému R. Y..

II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. c) Tr. por. sa obžalovaný

R. Y., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom F. Č.. XXX, na slobode,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 2Pv 51/2015 zo dňa 10.09.2015,
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods. 1

písm. d) k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

obvinený L. Q. dňa 28.08.2009 v Q. na W. Č.. X požiadal spol. W. K. P. a.s. o poskytnutie úveru na nákup
osobného motorového vozidla zn. U. XXX, 1,4 16V look, VIN: F., rok výroby XXXX, za predajnú cenu
X.XXX euro prostredníctvom spol. F. s.r.o. ako zmluvného partnera poskytovania úverových produktov,
pričom v žiadosti deklaroval, že je zamestnancom I.. Ľ.E. Y. - C. s miestom podnikania Q., N. X s

čistým mesačným príjmom XXX euro, dňa 02.09.2009 po schválení žiadosti v sídle spol. F. s.r.o. Q.,
W. X uzatvoril úverovú zmluvu č. P., pri podpise zmluvy zaplatil akontáciu vo výške X.XXX euro a
zaviazal sa splácať XX mesiacov splátky vo výške XXX,XX euro mesačne počnúc dňom 25.09.2009, od
uzatvoreniaúverovejzmluvyuhradil4splátkyaviacsplátkyneuhradil,pričomobvinenýR.Y.akovtedajší
konateľ spol. F. s.r.o. v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru zabezpečil písomné podklady pre
uzatvorenie úverovej zmluvy a umožnil obvinenému L. Q. uzatvoriť úverovú zmluvu napriek tomu, že

pri žiadosti o úver poskytol nepravdivé údaje, čím spôsobil, čím uviedol spol. W. K. P. a.s. do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a jeho nesplácaním spôsobil poškodenej spoločnosti
W. K. P. a.s. ku dňu 02.02.2015 škodu vo výške XX.XXX,XX,- euro,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/ 67/2015 zo dňa 22.02.2017 bol

obžalovaný R. Y. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Bratislava V sp. zn. 2Pv 51/2015 zo dňa 10.09.2015, pre skutok právne kvalifikovaný akozločin úverového podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 222 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

obvinený L. Q. dňa 28.08.2009 v Q. na W. Č.. X požiadal spol. W. K. P. a.s. o poskytnutie úveru na nákup
osobného motorového vozidla zn. U. XXX, 1,4 16V look, VIN: F., rok výroby XXXX, za predajnú cenu
X.XXX euro prostredníctvom spol. F. s.r.o. ako zmluvného partnera poskytovania úverových produktov,
pričom v žiadosti deklaroval, že je zamestnancom I.. Ľ. Y.Á. - C. s miestom podnikania Q., N. X s
čistým mesačným príjmom XXX euro, dňa 02.09.2009 po schválení žiadosti v sídle spol. F. s.r.o. Q.,

W. X uzatvoril úverovú zmluvu č. P., pri podpise zmluvy zaplatil akontáciu vo výške X.XXX euro a
zaviazal sa splácať XX mesiacov splátky vo výške XXX,XX euro mesačne počnúc dňom 25.09.2009, od
uzatvoreniaúverovejzmluvyuhradil4splátkyaviacsplátkyneuhradil,pričomobvinenýR.Y.akovtedajší
konateľ spol. F. s.r.o. v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru zabezpečil písomné podklady pre
uzatvorenie úverovej zmluvy a umožnil obvinenému L. Q. uzatvoriť úverovú zmluvu napriek tomu, že
pri žiadosti o úver poskytol nepravdivé údaje, čím spôsobil, čím uviedol spol. W. K. P. a.s. do omylu v

otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a jeho nesplácaním spôsobil poškodenej spoločnosti
W. K. P. a.s. ku dňu 02.02.2015 škodu vo výške XX.XXX,XX,- euro,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava
V v neprospech obžalovaného R. Y., ktoré odôvodnila osobitným písomným podaním. V odvolaní
namieta, že napadnutý rozsudok je vo vzťahu k obžalovanému R. Y. nezákonný. Uviedla, že súd prvého
stupňa uznal L. Q. za vinného na tom istom skutkovom základe, na akom oslobodil obžalovaného R. Y.
a pritom zároveň rozhodol tak, že obžalovaného R. Y. oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie

je trestným činom. Táto skutočnosť sama osebe zakladá nezákonnosť napadnutého rozsudku. Navyše
je názoru, že dokazovaním bola produkovaná sieť nepriamych dôkazov usvedčujúcich obžalovaného
R.Š. Y. z účasti na danom trestnom čine. V prvom rade poukázala na výpoveď obžalovaného Q.,
ktorý deklaroval, že v čase podpisovania žiadosti svojím vodičským preukazom nedisponoval. Keď
si spoločnosť W. K. nárokovala od neho vrátenie vozidla, podal trestné oznámenie na neznámeho

páchateľa, nakoľko o žiadnom úvere nemal vedomosť. Rovnako uviedol, že v roku 2009 si obžalovaný Y.
prefotil jeho doklady pri príležitosti kúpy iného vozidla. Spojitosť obžalovaného Y. so žalovaným skutkom
nepriamo potvrdil aj svedok C. L., ktorý vypovedal, že na žiadosť obžalovaného Y. vkladal na účet banky
dve splátky za predmetné vozidlo. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že tým istým rozsudkom bol zároveň obžalovaný L. Q. uznaný
za vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe, pričom napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovanému L. Q. nadobudol právoplatnosť dňom 10.03.2017.

Krajský súd v Bratislave vykonal vo veci verejné zasadnutie v neprítomnosti obhajcu obžalovaného,
ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil.

Obžalovaný R. Y. na verejnom zasadnutí súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti

svojho obhajcu, pričom navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov podaného
odvolania a tomuto žiada vyhovieť.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátorky je len čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým

rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ako bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.Podľa § 322 ods.3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,

alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k
žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé

rozhodnutie súdu, pričom odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a
logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Ak prokurátor vytýka súdu prvého stupňa chybné hodnotenie dôkazov, tak odvolací súd pripomína,
že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne, t. j. ak dôkazy hodnotil podľa
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k logickým záverom, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok len preto, že napríklad sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomto prípade totiž nie je možné
vytknúť napadnutému rozsudku žiadnu vadu (judikatúra R 53/1992).

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné
založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery pravdepodobných skutkových záveroch
alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť
založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne
vyplýva z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní nemožno urobiť bez rozumných pochybností záver o vine obžalovaného R. Y. zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo nevyhnutným aplikovať
v posudzovanej trestnej veci zásadu „in dubio pro reo“. Súd prvého stupňa však pochybil, keď

obžalovaného oslobodil spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko pochybnosti,
či žalovaný skutok spáchal aj obžalovaný R. Y. (ako pomocník už právoplatne odsúdeného L. Q.)
zodpovedá dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Krajský súd dáva do pozornosti, že už právoplatne odsúdený L. Q. a obžalovaný R. Y. boli prokurátorom

spoločne obžalovaní na zhodnom skutkovom základe, pričom podľa obžalobného návrhu, bol L. Q.
páchateľom stíhaného zločinu a obžalovaný R. Y. sa na spáchaní žalovaného zločinu mal podieľať
vo forme účastníctva ako pomocník, nakoľko mal zabezpečiť L. Q. písomné podklady pre uzatvorenie
úverovej zmluvy, ktoré boli nepravdivé. Napadnutým rozsudkom bol pritom právoplatne uznaný za
vinnéhozospáchaniastíhanéhozločinuobžalovanýL.Q..Zuvedenéhoprávoplatnéhorozsudku,ktorým

je viazaný aj odvolací súd, je preto zjavné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, že má znaky stíhaného
zločinu úverového podvodu a že sa ho ako páchateľ dopustil obžalovaný L. Q.. Súd prvého stupňa
preto postupoval nesprávne, keď obžalovaného R. Y.Š. oslobodil spod obžaloby postupom podľa § 285
písm. b) Tr. por., nakoľko z vykonaného dokazovania (napríklad z výpovede svedka I.. Ľ. Y.) nepochybne
vyplýva aj skutočnosť, že už právoplatne odsúdený L. Q. predkladal k svojej žiadosti o úver nepravdivé

doklady o svojom zamestnaní a príjme, t. j. aj tá časť skutkového deja uvedená v obžalobnom návrhu,
ktorá sa kládla za vinu obžalovanému R. Y. (v tom smere, že malo ísť o nepravdivé doklady umožňujúce
obžalovanému L. Q. spáchať žalovaný trestný čin) sa nepochybne stala a je súčasťou trestného činu zo
spáchania ktorého bol právoplatne uznaný za vinného obžalovaný L. Q..

Z hľadiska možnej trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného R. Y. je podstatná tá skutočnosť, či
bolo vykonaným dokazovaním mimo rozumné pochybnosti preukázané, že tieto nepravdivé písomné
podklady nevyhnutné na schválenie úveru zabezpečil už právoplatne odsúdenému L. Q. práve
obžalovaný R. Y., t. j., či bolo preukázané, že sa na stíhanej trestnej činnosti podieľal aj tento obžalovaný.
Krajský súd je názoru, že prokurátor v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v rámci

dokazovania realizovaného na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by
obžalovaného R. Y. spájal so žalovanou trestnou činnosťou a ani viaceré nepriame dôkazy, ktoré by vo
svojom súhrne umožňovali konštatovať rozumnú istotu o tom, že to bol práve obžalovaný R. Y., ktorý
pomáhal L. Q. k protiprávnemu získaniu finančných prostriedkov prostredníctvom úveru.V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na výpoveď už právoplatne odsúdeného L. Q., ktorý najskôr
popieral uzatvorenie úverovej zmluvy, avšak na hlavnom pojednávaní sa napokon priznal k spáchaniu

žalovanej trestnej činnosti. Neuviedol nič o tom, kto mu mal zabezpečovať podklady pre poskytnutie
úveru. Obžalovaný R. Y. vo svojej výpovedi odmietol tvrdenie prokuratúry uvedené v obžalobe, že by L.
Q. zabezpečoval nepravdivé písomné doklady.

Zo skutočnosti, že obžalovaný R. Y. mal mať prefotené doklady L. Q. z dôvodu kúpy iného

motorového vozidla v jeho autobazári, nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať, že automaticky musel
aj zabezpečovať nepravdivé písomné doklady obžalovanému na uzatvorenie úverovej zmluvy, tak ako
to konštatuje prokurátorka v podanom odvolaní. V tomto smere ide len o ničím nepodloženú domnienku
(špekuláciu) zo strany prokurátorky, na ktorej nie je možné založiť výrok o vine.

Svedok C. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vložil nejakú splátku za auto do

banky. Poprosil ho o to svedok M., urobil to len raz, peniaze mu dal M. s tým, že peniaze mali byť od Y..
Oslovil ho M., ktorý mu na papier napísal aj účel platby. Výpoveď toho svedka však nepotvrdil svedok
L. M., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie o tom, že si niekto bral auto cez W. K., určite
nevyplatil nejakú splátku W. K., nikoho nežiadal, aby na neho vložil splátku na účet W. K.. Netuší, prečo
svedok L. tvrdí to, čo tvrdí.

Pokiaľ teda prokurátorka v odvolaní uvádzala, že svedok C. L. vkladal na účet banky splátky na žiadosť
obžalovanéhoR.Y.,taktototvrdenienezodpovedácelkomskutočnosti,nakoľkopredmetnýsvedoktvrdil,
že peniaze vkladal na účet na základe žiadosti svedka L. M., ktorý mal uviesť, že ide o peniaze od
obžalovaného R. Y.. Navyše túto časť výpovede svedka C. L., svedok L. M. ani nepotvrdil. Prokurátorka

sa teda v odvolaní dopustila určitej selekcie dôkazov, keď poukázala len na výpoveď svedka C. L. a to
beztoho,abysavysporiadalaajsvýpoveďousvedkaL.M.,ktorývýpoveďsvedkaC.L.vyslovenepoprel.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že nie je možné nepochybne, t. j.
bez rozumných pochybností ustáliť, že nepravdivé písomné doklady potrebné na uzatvorenie úverovej

zmluvy zabezpečil právoplatne odsúdenému L. Q. práve obžalovaný R. Y.. Ani jeden z vykonaných
dôkazov takémuto skutkovému zisteniu nenasvedčuje. Práve z týchto dôvodov bolo namieste uplatnenie
zásady „in dubio pro reo“ a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. c)
Tr. por. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania
skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie

o vine o jednoznačne zistené fakty a nie len o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť,
ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného
najpriaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný
podklad pre odsudzujúci výrok.

Odvolací súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn dôkazov,
ktoré by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obžalovaného R. Y. zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe. Odvolací súd pritom nekonštatuje, že obžalovaný R. Y. sa nedopustil skutku uvedeného
v obžalobe (teda, že sa nepodieľal na páchaní úverového podvodu), ale konštatuje, že nebolo bez
rozumných pochybností preukázané, že sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil (teda, že sa podieľal

na páchaní úverového podvodu). Nedokázaná vina tu má však rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina
a tým je za použitia zásady „in dubio pro reo“, oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.