Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010514
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118010514.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.07.2018, v
trestnej veci proti obžalovanému Y. V., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4T/26/2018 zo dňa 20.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného Y. V..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. V. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. f) Tr. zák. v súbehu s
prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 00.10 hod. v obci U., okres L. na ulici V., v chatrči č. XXX/XX, počas
toho ako jeho biologická sestra T. V., nar. XX.XX.XXXX, spala na samostatnej posteli, pristúpil k nej,
na čo sa zobudila a bez jej súhlasu jej vyzliekol nohavice, následne stiahol svoje nohavice pod kolená,
oboma rukami jej odtiahol nehybné nohy, ľahol si na ňu, pričom jej rukou zakryl ústa, aby nemohla volať
o pomoc, minimálne jeden krát vnikol stoporeným údom do jej pošvy, vykonal súlož, pričom poškodená
T. sa nedokázala brániť, nakoľko je imobilná, hlavou mykala nabok, keď je držal ústa, kde k prerušeniu

súlože došlo až po tom, ako do chatrči vošla N. K. z obce U., ktorá súlož videla najprv cez okno a
následneajzbezprostrednejblízkostiakostálapriposteli,kdeobvinenývsúložipokračovalapohlavným
údom opakovane do nej vnikol, pričom na neho kričala, aby prestal a udrela ho po chrbte, následne
na to sa postavil, obliekol sa a z chatrče ušiel na neznáme miesto, čím svojim konaním poškodenej T.
V. spôsobil fyzické a psychické utrpenie, stratou panenstva, spôsobením fyzickej bolesti a prežívaním
napätia a strachu z osoby obvineného, bez známok poranenia pohlavných orgánov.

Za to mu bol uložený:

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 4 Tr. zák.
a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinástich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve odvolania na hlavnom pojednávaní
podalobžalovanýodvolanie,alelenprotivýrokupotreste.Následnepísomnýmpodanímsvojeodvolanie

odôvodnil tým, že podľa jeho názoru mu bol napadnutým rozsudkom uložený neprimerane vysoký trest
a poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní prítomná prokurátorka navrhovala uloženie trestu odňatiaslobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia,pričomtaktonavrhovanúvýškutrestuobžalovanýpovažovalzaprimeranú.Obžalovanýdodal,
že ku skutku sa priznal, skutok oľutoval, pričom nikdy predtým sa podobného konania nedopustil a

príčinou jeho skratového konania bolo nadmerné požitie alkoholických nápojov a omamných látok,
ktorému sa v budúcnosti vyhne. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, urobil tak v ľahkej
dezorientácii z priebehu trestného konania. Na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby krajský súd
po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste uložil mu trest na dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby.

V zákonnej lehote, písomne podal aj okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne písomným podaním
odôvodniltým,žepodľajehonázoruobžalovanýsvojimkonanímnaplnilajpojmovéznakyprečinusúlože
medzi príbuznými podľa § 203 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák.
konaním na chránenej osobe, a to v zmysle ustanovenia § 127 ods. 6 Tr. zák. na chorej osobe. Pokiaľ
ale ide o výrok o treste, podľa okresného prokurátora uložený nepodmienečný trest odňatia slobody u

obžalovaného naplní účel trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. V podstate z uvedených
dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci
rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora, Krajský

súd v Prešove nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ani zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmaval v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a nezistiac chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1, dospel k záveru, že žiadne z podaných odvolaní nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pre
správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd pre potreby svojho rozhodnutia doplnil
dokazovanie len o oboznámenie hodnotenia obžalovaného z výkonu väzby. Rovnako správne súd

prvého stupňa postupoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a postupom podľa § 2 ods. 12 Tr.
por. dospel k opodstatneným, a teda správnym skutkovým a právnym záverom. Krajský súd preto
v podrobnostiach na logický postup okresného súdu odkazuje, pričom považuje za potrebné uviesť
nasledovné.

Z predloženého spisu vyplynulo, že obž. Y. V. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný vo vzťahu
ku skutku, ktorý sa mu v obžalobe kládlo za vinu, no zároveň vyhlásil aj to, že sa priznáva, že to
spravil, nechcel to urobiť, ale bol veľmi opitý, dal si aj toluén a nevedel, že robí. Nepamätal sa, čo
urobil a to, čo urobil sa dozvedel od svojich rodičov. Potvrdil, že vedel, že poškodená je jeho sestrou,
že od mala bola postihnutá, že nemôže chodiť, pričom dodal, že nikdy predtým so sestrou nebol.

Ani z prečítaných výpovedí obžalovaného z prípravného konania priznanie obžalovaného jednoznačne
nevyplynulo a zmena nenastala ani zo spôsobu, akým vysvetľoval rozpory vo svojich výpovediach. Preto
pokiaľobžalovanýodkazovalnasvojepriznaniepríp.nato,ževľahkejdezorientáciizpriebehutrestného
konaniavyhlásil,žesacítinevinnýažiadal,abymupriznaniebolozohľadnenévovýrokuotreste,krajský
súd nezistil z tohto hľadiska skutkový podklad pre zníženie trestu.

Zo spáchania skutku bol obžalovaný bez pochybností usvedčený priamym dôkazom, a to výpoveďou
svedkyne N. K., ktorá rovnako ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň
skutku, pri príchode domov, v čase keď už všetci spali, videla, že svetlo svieti v dome u T. V., pozrela sa
do okna a videla, že obžalovaný vykonával so svojou sestrou pohlavný styk, ležal na nej, držal jej ruku

na ústach a táto hlavou mykala nabok a snažila sa brániť, ale bola postihnutá a hýbať sa veľmi nemohla.
Vedľa na posteli pritom spali ich rodičia. Na to začala svedkyňa kričať a búchať po okne, aby zišiel z
poškodenej, ale on nešiel a až keď následne vošla dnu do domu a ťahala obžalovaného z nej, a keď
mu dala až rukou päsťou po chrbte, až vtedy poslúchol, pričom penis mal stoporený a pritom jej vravel,
aby sa nestarala. Na to sa obliekol a z domu utiekol. Nepriamo bol obžalovaný usvedčený výpoveďou

svedkyne X. R., ktorá potvrdila, že svedkyňa N. K. kričala cez okno, išla do domu a ďalej kričala na
obžalovaného, aby svoju sestru T. V. pustil, následne pomáhala N. K. obliekať plačúcu poškodenú,
pričom obžalovaný z domu odišiel.Obhajobaobžalovaného,ženevedelčorobíažesiničnepamätal,bolavyvrátenáobjektívnymdôkazom,
znaleckým posudkom č. 58/2017 a výpoveďou znalkyne MUDr. J. S., ktorá po vykonaní psychiatrického
a sexodiagnostického vyšetrenia a PPG vyšetrenia uviedla, že obžalovaný v čase skutku psychickou

poruchou, či chorobou v najvlastnejšom slova zmysle netrpel, nemal bludné vnímanie reality, nevyskytli
sa poruchy vnímania v podobe halucinácií, v čase skutku nebol v stave patickej opitosti, nekonal
nekoordinovane, nesystematicky, na podnety z okolia reagoval, nemal úplný výpad spomienok a s
najväčšou pravdepodobnosťou len v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa, čo oprela
o chronológie jeho spomienok, postoja, chôdze a v konečnom dôsledku, aj opis jeho správania

svedkyňou. Aj v prípade, že by skutok vykonal po požití toluénu, vzhľadom na jeho správanie a iné
okolnosti skutku, možno dôjsť k záveru, že jeho rozpoznávacie schopnosti neboli nijako obmedzené
a ovládacie taktiež nie a ak áno, tak vo forenzne v nepodstatnej miere, a teda v miere nepodstatne
zníženej. Zároveň zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že obžalovaný ku konzumácii alkoholu mal
v celku ľahostajný postoj, bez známok závislosti od alkoholu, v čase skutku nemal zmenené vedomie,
nebol zmätený ani nebol dezorientovaný, pričom motivácia skutku u neho z psychiatrického hľadiska

nebola chorobná a v jeho správaní mala svoj podiel povaha, ale aj osobnostná štruktúra obžalovaného
vykazujúca známky emočnej nestability, nevyrovnanosti a nízkeho intelektu. Má slabo rozvinuté vyššie
city. Riziko recidívy znalkyňa hodnotila ako vysoké a bude závisieť od toho, či sa nájde v jeho okolí
osoba, ktorá by jeho správanie dozorovala, pretože on sám je veľmi ľahko ovplyvniteľný. Obžalovaný
nie je duševne chorý, ani v tempore criminis netrpel duševnou poruchou, ktorá by zásadným spôsobom

ovplyvňovala jeho konanie a správanie. Netrpel ani sexuálnou deviáciou, ktorá by bola v pozadí jeho
správania sa v tempore criminis. K osobnostnej štruktúre obžalovaného sa obdobne vyjadrila aj znalkyňa
z odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Y. K., ktorá súčasne
dostatočne hodnoverne uviedla, že pri strednom stupni mentálnej retardácie, výraznom oslabení
celkovej duševnej vyspelosti a reči poškodenej bolo správanie sa obžalovaného voči poškodenej zvlášť

hrubé, ponižujúce, spôsobovalo poškodenej i fyzickú bolesť, a to pravdepodobne až do tej miery, že
konanie obžalovaného jej spôsobilo fyzické i psychické utrpenie. Uvedenému neodporuje ani lekárska
správa zo dňa 10.11.2017, z ktorej vyplynulo, že hoci na tele, prsníkoch, ani na pohlavných orgánoch
nebolo zistené poranenie, panenská blana v pohlavných orgánoch poškodenej nebola zachovaná, a boli
zachované len jej zvyšky.

Z rodného listu poškodenej vyplynulo, že poškodená T. V. sa narodila XX.XX.XXXX, bola sestrou
obžalovaného a oboznámený lekársky nález zo dňa 26.06.2017 potvrdil, že poškodená je od narodenia
odkázaná na invalidný vozík, ťažko rozpráva, neudrží moč, je mentálne retardovaná a nepohybuje sa.

Podľaokresnéhosúduvdanomprípade,keďobžalovanýnásilímalebohrozboubezprostrednéhonásilia
donútil ženu k súloži, na taký čin zneužil jej bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe, chorej osobe, naplnil zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák. pri použití ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c), písm. f) Tr. zák. a zároveň vykonal súlož so
súrodencom, čím spáchal prečin súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Tr. zák.

Správnemu názoru súdu prvého stupňa na právnu kvalifikáciu dokázaného skutku zodpovedá aj
ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Možno v tomto smere poukázať na
zjednocujúce stanovisko č. 116/2012 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na
zjednotenie výkladu zákona, ktoré je primerane aplikovateľné aj pre tento prípad jednočinného súbehu

dvoch trestných činov a podľa ktorého ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že
prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je jednočinný
súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových podstát možný,
avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci
súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri

aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate
zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten
istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu
špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.

Porovnaním trestných sadzieb ustanovených Trestným zákonom v § 199 ods. 1 Tr. zák. a v § 203 ods.
1 Tr. zák. bolo nepochybne prísnejším ustanovenie § 199 ods. 1 Tr. zák., preto okolnosť spáchania
trestného činu na chránenej osobe bolo namieste zohľadniť práve pri tomto trestnom čine tak ako to
urobil súd prvého stupňa. Zohľadneniu uvedenej okolnosti /poškodenej ako chorej osoby/ aj pri trestnomčine súlože medzi príbuznými podľa § 203 Tr. zák. bránilo, že išlo o jeden skutok a tú istú skutkovú
okolnosť, ktorá ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby mohla byť v rámci jedného
skutku zohľadnená len raz, a nie duplicitne. Pre vyššie uvedený vzťah špeciality prísnejšieho trestného

činu voči miernejšiemu trestnému činu v rámci ich jednočinného súbehu tak postup okresného súdu pri
právnej kvalifikácii predmetného skutku bol správny.

Treba pre úplnosť oproti podanej obžalobe dodať, že skutková veta neobsahovala vyjadrenie toho, že
by obžalovaný spáchal niektorý z týchto trestných činov voči poškodenej aj ako voči na neho odkázanej

osobe, a tak bol správnym aj postup okresného súdu, keď neprihliadal aj na okolnosť uvedenú v § 139
písm. d/ Tr. zák.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu a podľa názoru krajského súdu okresný súd nepochybil ani pri
ukladaní trestu a uložený trest zohľadnil jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods.

4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na skutočnosť, že
trest má v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. predovšetkým postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený,
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Okresný súd správne postupoval, keď za dva trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu ukladal
úhrnný trest odňatia slobody vychádzajúc z trestnej sadzby zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Tr.
zák., kde Trestný zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody od 7 rokov až do 15 rokov, keď
zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ a m/ Tr. zák. a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 Tr. zák. Ako už bolo uvedené, aj podľa názoru krajského súdu vyššie uvedené vyhlásenie

obžalovaného na hlavnom pojednávaní k otázke jeho viny nebolo spojené zároveň s prejavom úprimnej
ľútosti, a preto nemohlo byť /popri samotnom nedostatku bezvýhradnosti vyhlásenia obžalovaného/,
považované za poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. Okresný súd tak pri správnom
ustálení pomeru týchto okolností upravil výšku hornej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. tak, že
zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a výsledne tak vychádzal z trestnej sadzby úhrnného

trestu odňatia slobody od 9 rokov a 4 mesiacov až 15 rokov, ktorej polovica bola tvorená výmerou trestu
odňatia slobody 12 rokov a 2 mesiace.

Vzmysle§278ods.1Tr.por.bolsúdviazanýlenskutkom,ktorýjeuvedenývobžalobnomnávrhu,ateda
nebol viazaný návrhom strany trestného konania /prokurátora, obhajcu, obžalovaného/ prednesenej

počas záverečnej reči k rozhodnutiu o treste.

Skutočnosti zistené o osobe obžalovaného viedli aj krajský súd k záveru, že na dosiahnutie účelu
trestu bude potrebné ukladanie trestu odňatia slobody v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby.
Zo správy Obecného úradu U. vyplynulo, že obžalovaný má v mieste bydliska zlú povesť, požíva

toluén, vyhľadáva konflikty medzi spoluobčanmi, a hoci jeho správanie nebolo prejednávané komisiou
verejného poriadku, treba dodať, že obžalovaný bol v nedávnej minulosti opakovane už za priestupky
postihnutý. Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov totiž potvrdil, že obžalovaný spáchal dva priestupky
v roku 2017 za znečisťovanie verejného priestranstva s uložením pokuty vo výške 20,- eur a s
uložením napomenutia, pričom ešte v roku 2016 spáchal jednak priestupok proti majetku a jednak

priestupok na úseku cestnej dopravy. Skutočnosťou nasvedčujúcou náchylnosti obžalovaného na
páchanie závažnejšej protispoločenskej činnosti, a to trestnej činnosti, a na jej stúpajúcu tendenciu
nasvedčujú údaje odpisu registra trestov, podľa ktorého obžalovaný v minulosti spáchal prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Hoci sa v uloženej skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia osvedčil dňa 14.02.2015, tak v priebehu ďalšej skúšobnej doby v

rámci podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T/5/2017 zo dňa
25.04. 2017 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace so skúšobnou dobou na 14 mesiacov, ktorá plynula od 20.05.2017, sa prejednávaného
skutku dopustil už dňa 10.11.2017. Ani správa z miesta výkonu väzby však nepotvrdila zlepšujúce sa
správanie obžalovaného, pretože podľa nej, počas výkonu väzby dochádzalo zo strany obžalovaného

k opakovanému porušovaniu ústavného poriadku, museli byť prijímané disciplinárne opatrenia za
okolnosti, že disciplinárne odmenený nebol. Zároveň bolo preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol
vo výkone trestu odňatia slobody. Dokazovaním bolo pritom vylúčené, že by obžalovaný pri spáchaní
predmetného skutku konal skratovito. Treba dodať, že ani požitie alkoholu či toluénu nemalo vplyv namieru jeho trestnej zodpovednosti a teda ani na výrok o treste. Obžalovaný mal pred skutkom skúsenosti
s účinkami alkoholu i toluénu, ku ktorým nie je kritický a tak ani jeho tvrdenie, že sa v budúcnosti vyhne
požívaniu týchto látok nevyznieva hodnoverne.

Majúc na zreteli vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu, ako aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34
ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a v záujme vytvorenia podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život zohľadniac okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov a

zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, s prihliadnutím na relatívne nepriaznivú
prognózu nápravy obžalovaného prameniacu najmä zo skutočnosti, že sa opakovane dopúšťal trestnej
činnosti, v prejednávanom prípade spáchal už aj zločin spočívajúci v sexuálnom útoku proti svojej
chorej sestre, od spáchania ktorej ho neodradila ani hrozba trestu v rámci plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, aj krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a ochranu
spoločnosti bude primeraným trest v druhej polovici upravenej zákonom stanovenej trestnej sadzby, a

to trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov.

Pretože aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o spôsobe výkonu trestu zodpovedalo zákonným
požiadavkám ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., z uvedených dôvodov preto v zmysle § 319 Tr.
por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.