Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204731
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5615204731.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne:
G.. B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so
sídlom L. č. XXX, D. P., proti žalovanému: Ing. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, č.k. 6C/152/2015-845 zo dňa 5. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými priznal štátu náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s vykonávaním dokazovania prostredníctvom vyžiadanej správy z OTB Banky Slovensko,
a.s., a v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania znalcom Ing. Vladimírom Hurajom, znaleckým
posudkom č. 121/2015 z 19.10.2015, (vo výrokoch VII., VIII. napadnutého rozsudku) ponecháva n
e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd prikázal do vlastníctva žalobkyne a žalovaného hnuteľné a
nehnuteľné veci tak, ako boli popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, žalovanému prikázal

na úhradu nezaplatenú časť záväzku voči štátnemu fondu rozvoja a bývania, vyplývajúcu z úverovej
zmluvy, uzatvorenej 26.1.2015 v sume 11.332,98 Eur, pohľadávku voči S., a.s., vyplývajúcu z titulu
zostatku na účte zriadenom v tejto banke v sume 687,40 Eur, uložil žalovanej zaplatiť žalovanému
na vyrovnanie jeho podielu 47.522,79 Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, žiadnej zo
strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
v danom prípade neboli preukázané žiadne skutočnosti v zmysle § 150 OZ, ktoré by odôvodňovali

iný záver, ako ten, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Vychádzajúc z tohto záveru následne
pristúpil k rozhodnutiu o tom, ktoré majetkové hodnoty pripadnú do výlučného vlastníctva jednotlivých
manželov. Zdôraznil, že v tomto smere nebol viazaný návrhmi (ani zhodnými) strán sporu, i keď na
ne v niektorých prípadoch prihliadal. Vychádzal predovšetkým z kritérií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 150 OZ. Nakoľko rozhodnutie o tom, ktoré hnuteľné veci pripadnú do vlastníctva toho ktorého
z manželov, záviselo od rozhodnutia, komu pripadne rodinný dom a pozemky v k. ú. X., pristúpil

najprv k úvahám, ktorej zo strán prikáže do výlučného vlastníctva nehnuteľné veci. Pokiaľ sa týkalo
spomínaných pozemkov a rodinného domu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. X., všetky
tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko nepovažoval za sporné, že na
rozdiel od žalovaného nemá žalobkyňa vlastné bývanie. Žalovaný je vlastníkom bytu, ktorý na neho
previedli jeho rodičia a ani skutočnosť, že v ňom prípadne majú právo doživotného bývania, na tomto
zistení nič nemení. Argument žalovaného, že predmetný dom postavil svojpomocne vlastnými rukami,

žalovaná sa na jeho výstavbe nijako nepodieľala, nepovažoval za relevantný, pretože zohľadňoval i
iné spôsoby, ktorými mohla žalobkyňa prispieť k nadobudnutiu tohto majetku (jej finančná spoluúčasť,starostlivosť o spoločnú domácnosť). To, že žalovaný do výstavby rodinného domu vložil vlastné
peňažné prostriedky nepreukázal, uvedené považoval za nepreukázané i na strane žalobkyne. Bytový
priestor č.2-56, nachádzajúci sa na druhom poschodí vo schode garážového domu, garáže F. súp. číslo

XXX, súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko nenašiel žiaden dôvod, pre ktorý by
nemohol vyhovieť zhodnému návrhu strán. Po prikázaní rodinného domu s pozemkami do výlučného
vlastníctvažalobkynezdôvodučonajúčelnejšiehovyužitiahnuteľnýchvecírozhodol,žedojejvýlučného
vlastníctvapripadneiplechovábúda,drevonakúrenie,nachádzajúcesavblízkostirodinnéhodomu,tiež
zariadenie rodinného domu spolu s vecami tak, ako boli vymenované vo výrokovej časti rozsudku. Rádio

vežu, interiérové skrinky, TV Grundig, videokameru zn. Sonny, práčku zn. Electrolux, osobné motorové
vozidlo zn. Suzuki, zn. Felícia, prikázal žalovanému, nakoľko nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý
by zhodným návrhom strán nevyhovel. V nadväznosti na uvedené platenú garáž so zostatkovou sumou
50,- Eur prikázal žalovanému, videoprehrávač a notebook zn. Acer prikázal žalobkyni. Po rozdelení
majetkových hodnôt na vyrovnanie podielu žalovaného uložil žalobkyni zaplatiť mu 47.522,79 Eur. Ďalej
rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi a o náhrade výdavkov, vynaložených

štátom.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. S rozhodnutím
prvoinštančného súdu nesúhlasil v plnom rozsahu. V prvom rade nesúhlasil s prikázaním rodinného
domu s pozemkami do vlastníctva žalobkyni. Pozemok pod dom zabezpečil a zakúpil on, uhradil

kúpnu cenu vo výške 78.500,- Sk vkladom na účet predávajúceho, financie získal darom od svojich
rodičov vo výške 50.000,- Sk, zvyšné cca 30.000,- Sk boli spoločné nadobudnuté prostriedky za trvania
manželstva. Rodinný dom postavil svojpomocne s pomocou svojej rodiny, prefinancovaný bol väčšinou
z úveru zo štátneho fondu rozvoja a bývania, z peňazí získaných darom od jeho rodičov, čiastočne
zo spoločných financií v celkovej hodnote 1.000.000,- Sk. Dom sa dokončil a zariadil z finančných

prostriedkov získaných predajom členských práv výhradne jeho dovtedajšieho bytu získaného za
slobodna v sume 750.000,- Sk. Z uvedených financií zrealizoval zateplenie domu, ploty, brány, vonkajšiu
dlažbu, prístrešok, zariadenie domu, (kuchynská linka, televízor Samsung, práčka, chladnička). Doteraz
platí všetky pôžičky a účty spojené s nehnuteľnosťou, i keď túto pre zničenie žalobkyňou nie je možné
užívať. Žalobkyňa ju zničila tak, že normálne užívanie nehnuteľnosti vyžaduje nákladné a pracné opravy

(zničený kotol s rozvádzačom kúrenia, poškodené vodovodné rozvody, poprerezávané káble, rozbité
okno, rozbité dvere, rozbitý krb, poničené zámky dverí, postrihané žalúzie, zničená kuchynská linka).
Z nepochopiteľných dôvodov mu súd zamietol návrh na vykonanie dôkazov - CD obsahujúcich fotky
zo zničenia a poškodenia domu, ktorými chcel preukázať, že žalobkyňa poškodzovala rodinný dom,
agresívnym konaním znížila jeho hodnotu. Svojim konaním ho pripravila o strechu nad hlavou už druhú,

nakoľko dovtedajší byt nadobudnutý za slobodna predal, z jeho predaja finančný výnos investoval
na dokončenie rodinného domu, nakúpil nové zariadenie, auto Suzuki a vlastnou prácou zrealizoval
dorábky plotov, dlažieb, zateplenia a pod. Žalobkyňa nič do domu neinvestovala, nič nepreukázala, a
preto žiadal, aby rodinný dom s pozemkami bol pridelený jemu, nakoľko je to výhradne jeho celoživotné
dielo a strecha nad hlavou. Okresný súd pri vyporiadaní vôbec neprihliadol na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, o bývanie, o strechu nad hlavou, o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti výhradne sám uhrádzal náklady spojené s jeho
užívaním, splácaním splátok úveru, úhradu ktorých okresný súd prikázal žalovanému, a to i napriek
tomu, že dom s pozemkami pridelil žalobkyni. Vôbec sa nezaoberal otázkou, kto sa o dom staral,
doteraz stará, kto uhrádzal všetky dlhy, ktoré v súvislosti s jeho užívaním vznikli. Nezaoberal sa otázkou

solventnosti účastníkov konania v súvislosti s ich povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi.
Ani po rozvode žalobkyňa na predmetný dom a súvisiace pozemky neplatí žiadne úhrady a na úhrade
záväzkov sa žiadnym spôsobom nepodieľa. Pokiaľ i žalobkyňa potvrdila, že si vybavuje úver od
Všeobecnej úverovej banky, a.s., nie je isté, či tento úver dostane a taktiež nie je isté, že ak ho dostane,
v akej výške. Pokiaľ vo výroku IV. súd riešil osobný účet žalovaného, zasiahol do jeho osobného

vlastníctva, zostatok na bežnom účte nemá byť predmetom vyporiadania, má byť jednoznačne vylúčený
z rozhodovania o BSM. V žiadnom prípade nesúhlasil so stanovením lehoty 90 dní na vyrovnanie podielu
žalovaného s tým, že uvedené svedčí o zaujatosti manipulácii, nadržaniu jednej strane. Vyjadril zásadný
nesúhlas s výrokom VIII., chýba tu rozhodnutie o náhrade výdavkov na kontrolný znalecký posudok
Ing. Platkovej, ktorý uhrádzal žalovaný vo výške 305,85 Eur. Požadoval, aby mu žalobkyňa uhradila

polovicu úhrady za kontrolný znalecký posudok vo výške 152,93 Eur. Namietal tiež cenu predmetných
nehnuteľností, nakoľko znalci vychádzali zo stavu nehnuteľností, v dobe ocenenia vôbec nebrali na
zreteľpoškodeniežalobkyňouvdôsledkučohosastaldomneobývaný,neudržiavaný.Znalecképosudky
trpiavadami,ktorémajúvýraznývplyvnaposúdeniecenynehnuteľnosti.ŽiadalvyňaťtelevízorSamsungz rozhodovania o BSM a prikázať žalobkyni nahradiť ujmu za tento televízor, ktorý bol zakúpený
z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Podobne
postupovať i v prípade kúpeľňových skriniek, žiadal nahradiť škodu vo výške 451,90 Eur žalobkyňou

za Notebook Acer, ktorý patril do jeho výlučného vlastníctva. Tablet Prestigio dar od rodičov žalobkyňa
ukradla, žiadal nahradiť škodu vo výške 150,70 Eur, žiadal nariadiť žalobkyni uhradiť mu polovicu,
t. j. 500,- Eur za kompletné vybavenie kuchyne, uhradiť polovicu žalovanému za osobné motorové
vozidlo Fiat Seicento, automobil Suziki vyňať z vyporiadania BSM, nakoľko bol nadobudnutý za výlučné
finančné prostriedky žalovaného, uložiť žalobkyni uhradiť mu 770,62 Eur za poistenie Amslico, splácané

počas manželstva a polovicu finančných prostriedkov nasporených na stavebnom sporení Wüstenrot.
Za nespravodlivé považoval, že súd neuznal úhrady spojené s prevádzkou a údržbou rodinného domu
od mája 2014 až do októbra 2017, žiadal uložiť žalobkyni uhradiť mu polovicu platieb za elektrinu, vodné,
stočné, plyn, internet, RTVS, náhradu poplatkov za nájom vo výške 4.260,70 Eur, nakoľko ho žalobkyňa
zničením domu pripravila o bývanie. Pokiaľ i súd tvrdí, že žalobkyňa nemá vlastné bývanie, spolu s
dcérou si zadovážili byt, ktorý zariadili za peniaze nadobudnuté z jeho poistenia Amslico v hodnote

1.541,23 Eur zo stavebného sporenia Wüstenrot v hodnote 9.771,54 Eur, žiadal vyčleniť z BSM hodnotu
jeho práce, ploty, dlažby, obrubníky, garážový prístrešok, zateplenie vo výške 4.719,68 Eur, vyplatiť
polovicu obchodného podielu vo firme Sirména. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. Zastala názor, že nie je daný ani jeden z dôvodov odvolania, na ktorý žalovaný poukazuje.
Postupom súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu práv žalovaného, ani k ich odňatiu. Spôsob, akým súd
rozhodol o prikázaní hnuteľných vecí, považovala za správny, za správny považovala postup súdu,
pokiaľ jej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. územie X. do vlastníctva. Uviedla, že

o rodinný dom sa riadne stará, má oň záujem, pretože v ňom chce bývať, tento si zveľadiť. Nakoľko
nemá iné bývanie, nesúhlasila s tým, aby boli prikázané do vlastníctva žalovaného. Predložila dôkaz
o tom, že má vybavený úver, tento je predschválený s možnosťou jeho čerpania, dokonca predložila
doklad, že Štátny fond rozvoja bývania súhlasí so zriadením ďalšieho záložného práva v prospech
banky, ktorá jej poskytne úver na výplatok pre žalovaného. Zdôraznila, že okrem rozbitého okna z jej

strany nedošlo k žiadnemu poškodeniu, znehodnoteniu nehnuteľnosti, ba práve naopak, snaží sa ju
udržiavať tak, aby bola spôsobilá na jej užívanie, nechátrala, či už ide o vetranie alebo predkurovanie
v krbe. Súd správne vyporiadal zostatok na účte žalovaného, lehotu 90 dní na vyplatenie podielu
žalovaného považovala za štandardnú, dostatočnú vzhľadom na výšku podielu, ktorý na vyrovnanie
musí žalovanému uhradiť. Pokiaľ požaduje žalovaný polovicu nákladov, vynaložených v súvislosti

s kontrolným znaleckým posudkom, uviedla, že kontrolné znalecké dokazovanie bolo navrhnuté
žalovaným, nakoľko nedôvodne spochybňoval prvý znalecký posudok, naviac si voči žalovanej žiadnym
relevantným spôsobom neuplatnil trovy konania a súhlasil s výrokom VI. rozsudku, ktorým súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Napokon sám potvrdil, že vykonanie
kontrolného znaleckého posudku bolo nedôvodné, nakoľko pôvodný znalecký posudok sa ničím nelíšil

od kontrolného znaleckého posudku, preto by si mal aj tieto trovy znášať sám. Ďalej sa podrobne
vyjadrila k námietkam žalovaného ohľadne rozdelenia jednotlivých hnuteľných vecí. Televízor Samsung
nebol predmetom vyporiadania, sám žalovaný uviedol, že ide o 8-ročný televízor, že sa oň sporiť
nebude, kúpeľňové skrinky boli predmetom vyporiadania BSM správne a boli prikázané ako súčasť
kúpeľne v rodinnom dome. Zostatková hodnota na Notebooku je 0,- Eur. Tablet Prestigio bol dar,

nie je súčasťou BSM. Motorové vozidlo Fiat Seincento nemôže byť predmetom vyporiadania tak, ako
uviedol prvoinštančný súd na strane 23 v bode 30 rozsudku. Pokiaľ sa týka motorového vozidla zn.
Suzuki, ani na výzvu súdu žalovaný nepreukázal, že bolo nadobudnuté z jeho výlučných finančných
prostriedkov. Finančné prostriedky z poistenia Amslico boli spotrebované za trvania manželstva a žiadna
majetková hodnota z tohto poistenia ku dňu zániku BSM neexistovala, uvedené potvrdil napokon i

samotný žalovaný. Pokiaľ sa týkalo stavebného sporenia Wüstenrot, tieto peňažné prostriedky neboli
predmetom vyporiadania BSM, nakoľko ešte pred zánikom BSM boli darované dcére Simone. Taktiež
žalovaný nepreukázal svoju solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia výplatku v prospech
žalobkyne. Všetky udania na políciu proti jej osobe označila za účelové, s cieľom poškodiť jej meno
a psychicky ju deptať. Nesúhlasila s rozdelením majetku v zmysle odvolania žalovaného, najmä, aby

nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. Taktiež sa nebráni, aby úver v ŠFRB
bolprikázanýjejstým,žežalovanémuuhradídoposiaľ vyplatenéplatby,žiadalavšakuvedenézohľadniť
vo výške výplatku a pokiaľ naďalej zostane žalovanému úhrada tohto úveru, poskytne mu výplatok za
to, že úver splatí. Uviedla, že má záujem na spravodlivom vyporiadaní BSM tak, aby sa jej dostalo to,čo jej zo zákona patrí a rovnako i žalovanému. Žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť s
tým, že si zároveň uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania, vynaložených v súvislosti s podaným
vyjadrením.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žiadal zohľadniť, že rodinný dom financoval z veľkej
väčšiny vlastnými finančnými prostriedkami z predaja bytu, nadobudnutého výhradne ním za slobodna,
rovnako financoval z veľkej väčšiny vlastnými finančnými prostriedkami a z daru svojich rodičov i
pozemok pod rodinným domom, čo preukázal doloženými dôkazmi. Žalobkyňa nikdy sa o výstavbu

nehnuteľnosti nepričinila, nepreukázala, že by niečo do nehnuteľnosti kúpila alebo inak do rodinného
domu investovala. V čase výstavby rodinného domu zakúpila osobný automobil Fiat Seicento, chodila
s dcérou Simonou na dovolenky do Španielska a Turecka, investovala do Oriflame a svojich koníčkov a
pôžitkov. Preukázal, že za peniaze získané z predaja jeho bytu zakúpil ploty, brány, obrubníky, dlažby,
zároveň tieto svojpomocne zabudoval. Kúpil motorové vozidlo Suzuki SX4, vybavil domácnosť novými
elektrospotrebičmi, všetky tieto veci považoval za svoj osobný vklad do hnuteľného a nehnuteľného

majetku. Žiadal ho vyňať z vyporiadania BSM. Žalobkyňa nikdy nepreukázala iný spôsob nadobudnutia
týchto vecí a netvrdila, že to bolo inak. O nehnuteľnosti sa žalobkyňa nestarala pred ani po rozvode,
dokonca začala pri svojom besnení dom ničiť, o jej výčinoch svedčia trestné oznámenia doložené
súdu v počte 9-krát. Od odchodu z rodinného domu v septembri 2014 doposiaľ neprispela na žiadne
náklady spojené s prevádzkovaním nehnuteľného i hnuteľného majetku. Všetko v záujme zachovania

funkčnosti majetku hradí sám, aby uchránil spoločný majetok pred penálmi, pokutami, exekúciami.
Prínos žalobkyne do nadobudnutej nehnuteľnosti je len v rovine spoločného úveru zo Štátneho fondu
rozvoja bývania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s jeho tvrdeniami nesúhlasí, tieto v celom

rozsahu popiera, naďalej zotrvala na tvrdení, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, vydaný na
základe objektívne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný, riadne a dostatočne odôvodnený.
Podrobne opísala spolužitie so žalovaným, uviedla, že na stavbe domu sa snažila pomáhať ako sa
dalo. Nasťahovali sa do nedokončeného domu, žalovaný sa uspokojil, čokoľvek, čo bolo treba dokončiť,
musela ho do toho nútiť. Vnútorný dom nedokončil nikdy, mnohé veci začali chátrať, nebol schopný ich

opraviť. Na televízor sa mohli pozerať len ak to chcel žalovaný. Žalovaný jej s ničím nepomáhal, ani
len s nákupmi, úver zo ŠFRB platil žalovaný, ona zas platila inkaso, plyn, elektrinu, RTVS, zvlášť vodu,
financovala chod domácnosti, robila všetky nákupy. Poprela, že by po rozvode dom zničila, rozbila iba
okno na kuchyni, sklo na dverách do spálne, ale len preto, aby mu ukázala, že nemá právo vymeniť
zámky, ani pozamykať všetky miestnosti. Jeho trestné oznámenia nič nedokazujú, sú to len výmysly,

ktorými ju chce poškodiť. Nezničila ani krb, tento pukol zrejme z dôvodu nekvalitnej kozubovej vložky. O
nehnuteľnosti sa napriek všetkým prekážkam zo strany exmanžela stará, chodí ich vetrať, čo žalovaný
za tri roky neurobil ani raz.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrário odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v súvislosti s ustanovením §
391 ods. 1 CSP.

7. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 470 ods. 2 CSP,
podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

9. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu nahradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložila na jeho osobný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu ana to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať
tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa nestotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ pri
vyporiadaní BSM strán sporu nezohľadnil žalovaným tvrdený a žalobkyňou nepopretý výnos, získaný z
predaja bytu, ktorý nadobudol za sloboda. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa nenamietala
to, že na nadobudnutie spoločných vecí boli použité žalovaným takto získané finančné prostriedky,
namietala iba, že tieto neboli výlučným majetkom žalovaného, ale patrili do BSM. Preto nebolo možné

žalovaným tvrdenú finančnú čiastku, použitú na nadobudnutie spoločných vecí, nezohľadňovať s
odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ktoré konkrétne veci patriace do
BSM boli za takto získané finančné prostriedky nadobudnuté. Mal si ustáliť, či tieto finančné prostriedky
boli osobným majetkom žalovaného alebo patrili do BSM a podľa tohto požiadavke žalovaného, aby sa
mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, rozhodnúť. Napokon je zjavné, že tak vysokú
finančnú čiastku, ktorú z predaja bytu žalovaný nadobudol, nemohol použiť na vlastnú osobnú potrebu

za situácie, ak v tom čase bol kupovaný pozemok pod stavbu rodinného domu, prebiehala výstavba
rodinného domu a sa predmetný rodinný dom zariadzoval.

11. Vychádzajúc zustanovenia§186ods.2druhávetaCSPodvolacísúdnepovažovalzaodôvodnené
námietky žalovaného ohľadne rozdelenia hnuteľných vecí a ich prikázania do výlučného vlastníctva tej

ktorej strany sporu. V tejto súvislosti odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že strany sporu
viackrát menili svoje stanoviská, či už z hľadiska ustálenia, či tie ktoré veci patria do BSM, prípadne akú
majú hodnotu a komu ich žiadajú v rámci vyporiadania prikázať. Opätovné prerozdeľovanie hnuteľných
vecí by len viedlo k predĺženiu celého konania navyšovaniu jeho trov, ktoré by v konečnom dôsledku
presiahli ich hodnotu.

12. Na druhej strane však odvolací súd za dôvodnú považoval námietku žalovaného ohľadne
prikázanianehnuteľností -rodinnéhodomuapozemkovdovýlučnéhovlastníctvažalobkyne.Prehľadom
platieb uskutočnených na udržanie rodinného domu, preukázal, že všetky úhrady súvisiace s jeho
užívaním, hradil výlučne sám zo svojich vlastných prostriedkov od odchodu žalobkyne zo spoločnej

domácnosti, a to i po zániku BSM. Je potrebné uviesť, že ustanovenie § 150 OZ nezohľadňuje
odkázanosť toho ktorého manžela na bývanie v nehnuteľnosti, o vyporiadanie ktorej ide, ale zohľadňuje
práve kritérium pričinenia sa toho ktorého manžela o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pokiaľ
je možné i súhlasiť so záverom konštatovaným zo strany okresného súdu o tom, že nemožno výlučne
zohľadňovať pri nadobudnutí rodinného domu a pozemkov iba snahu a pričinenie žalovaného, ktorý

ako tvrdí vlastnými rukami dom vybudoval, ale je potrebné zohľadňovať i starostlivosť žalobkyne o
domácnosť, o dcéru, na druhej strane z hľadiska udržania, teda úhrady platieb súvisiacich s vlastníctvom
pozemkov a rodinného domu, zjavne väčšia miera pričinenia je na strane žalovaného. Aj keď možno
súhlasiť so záverom okresného súdu, že prípadné platby po zániku manželstva nemožno v rámci
vyporiadania BSM zohľadňovať z hľadiska vyrovnania vzájomných podielov strán sporu, je však ich

potrebné zohľadňovať z hľadiska pričinenia sa o udržanie spoločných vecí v zmysle ustanovenia § 150
OZ. Nebolo preto možné súhlasiť s postupom prvoinštančného súdu, ktorý odôvodnil prikázanie domu
s pozemkami do vlastníctva žalobkyne iba tým, že žalovaný disponuje na rozdiel od nej vlastníctvom k
bytu, nakoľko takéto kritérium zákon nestanovuje. Napokon žalobkyňa si môže z podielu, ktorý na jej
vyporiadanie žalovaný uhradí, zadovážiť primerané bývanie.

13. Pokiaľ sa týka výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu, odvolací súd
dospel k záveru, že je potrebné zohľadniť výdavky, ktoré vynaložil žalovaný v súvislosti s nariadením
kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov sa nezohľadňuje z koho
iniciatívy bol predmetný dôkaz vykonaný, ani jeho dopad na výsledky vykonaného dokazovania. Z

hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu, bolo podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné, aby v rámci rozhodovania o trovách konania, porovnal výdavky spojené s konaním na
strane oboch účastníkov tak, aby sa rovnakou mierou podieľali na úhrade trov, ktoré v priebehu sporu
vznikli.

14. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby v ďalšom konaní ustálil, či žalovaným tvrdené a
žalobkyňou nepopreté finančné prostriedky získané z predaja družstevného bytu žalovaného, patria do
BSMalebonieavkladnomprípadeustálilminimálnučiastkujehovnosudospoločnéhomajetkuatútoprivyporiadaní zohľadnil. Taktiež prehodnotí otázku prikázania nehnuteľného majetku (dom s pozemkami)
do vlastníctva toho ktorého z manželov podľa kritéria pričinenia sa o ich udržanie. V otázke vyporiadania
ostatných vecí patriacich do BSM strán sporu, sa odvolací súd stotožnil s postupom okresného súdu.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)