Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. júl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217779
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:1314217779.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: L. L., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom, zástupcom Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - navrhovateľka: Z. B., H..
XX.XX.XXXX, C. C. H. X. Č.. XXX, zastúpená: JUDr. Beatrica Babačová, advokátkou so sídlom Hlavná
43, 931 01 Šamorín; otec - odporca: L. L., H.. XX.XX.XXXX, C. O. XX, C., XXXX Š.,
Š. X. R. Q., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Výživné otca na maloletú: L. L., H.. XX. Z.A. XXXX, sa zvyšuje z 250 eur na 400 eur, ktorý je otec
povinný zaplatiť vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od podania návrhu,

t. j. od 07. mája 2014.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 38P/119/2009-69 z 29. apríla 2010, a to
v časti určenia výživného povinného rodiča k maloletému dieťaťu.
III. Zameškané výživné za obdobie od 07. mája 2014 do 06. júla 2018 na maloletú L. je vo výške 7.495,20
eur, ktoré je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 600 eur, až do úplného
zaplatenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 07.05.2014 domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného
na maloleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn.
38P/119/2009 zo dňa 29.04.2010, sa určila vyživovacia povinnosť otca na maloletú sumou 250 eur
mesačne. Otec maloletej si od narodenia túto povinnosť v určitých ročných obdobiach neplnil vôbec,
respektíve v iných rozhodných obdobiach len niekoľkými platbami, aj to nie všetkými a v plnej výške.
Doteraz na výživnom, otec maloletej dlhuje 3.500 eur. Materiálne podmienky k výchove a výžive

maloletej doteraz zabezpečuje len matka z vlastných prostriedkov, ktorá má momentálne príjem vo
výške 710 eur. Otec neprejavuje záujem o maloletú. V máji 2014 maloletá L. dovŕši vek 6 rokov,
ktorá nastupuje dňom 01.09. 2014 na Základnú školu Z. C., v Š.. Centrum špeciálnopedagogického
poradenstva pri posudzovaní školskej zrelosti uviedol, že dieťa sa nachádza v sociálne znevýhodnenom
prostredí. Od uvedenej doby sa podstatne zmenili pomery u maloletej. Predovšetkým ošatenie a osobné
potreby vzhľadom na zvyšujúci sa vek maloletej, platby za učebné a iné pomôcky. Takisto cestovné
nákladynadopravudozákladnejškoly,nachádzajúcejsamimoobcetrvaléhobydliskamaloletej,vrátane

cestovných nákladov matky, ktorá musí zabezpečovať doprovod maloletej. Zhoršuje sa aj ekonomická
situácia matky a možnosť nájdenia si výhodnejšieho zamestnanie, nakoľko matka ostala na výchovu
dieťaťa sama. Od ostatného rozhodnutia o určení výšky výživného pre maloletú, podľa uvedeného
rozsudkuzroku2010,súdvychádzalzmožnostiamesačnéhopríjmuotca1.800eur,sazmenilasociálnasituácia aj na strane povinného. Toho času otec maloletej pracuje na území Švajčiarskej republiky a jeho
mesačný príjem predstavuje cca 4000 eur. Preto matka navrhla zvýšiť výživné na 850 eur.

2. Svoj návrh doplnila podaním z 10.06.2016, že maloletá t.č. končí 1.ročník základnej školy.
Vyživovacia povinnosť otca maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III, 38P/119/2009 zo dňa 29. 04. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 08. 2010, t. j. v čase kedy
maloletá mala 2 roky. Od toho času na strane maloletej nastala zmena pomerov, ako aj vzrast jej potrieb
a nákladov, oproti poslednej úprave výživného, že sú dôvodom na zvýšenie výživného. Maloletá žije v

spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje jej výchovu sama. Otec maloletej, občan R. Q. žije
v súčasností v C. vo Š.P.. Presná adresa jeho pobytu matke malol. nie je známa. Otec sa s maloletou
kontaktuje len telefonicky. Okrem súdom určeného výživného vo výške 250 eur mesačne, na výživu a
výdaje maloletej ničím neprispieva. Maloletá je hyperaktívne dieťa, v škole vykazuje výborné výsledky,
aktívne sa učí anglický jazyk a vzhľadom na otcov pôvod i taliansky jazyk. Pre zdravotné problémy je
evidovaná v ambulancii ortopéda, s čím sú spojené zvýšene náklady na ortopedické pomôcky (vložky do

topánok, ortopedické papuče), ako aj s rehabilitáciou formou aktívneho plávania. Maloletá trpí atopickým
exémom, je vedená v ambulancii dermatológa, čo je spojené so zvýšenými nákladmi na jej dennú
kozmetiku ( telové mlieko 30,6 eur, sprchový gél Halo Gel 18,6 eur, šampón 13,30 eur, soľ do kúpeľa
26,60 eur, vďaka ktorej maloletá nie je nútená podstupovať hormonálnu liečbu. Priemerné mesačné
náklady maloletej pozostávajú: školské poplatky 12,16 eur (vrátane ZRPŠ, triedneho fondu); školská

strava 26,62 eur (1,21 eur na obed); školská družina 5,50 eur, anglický jazyk 30 eur, taliansky jazyk 90
eur, hipoterapia 100 eur, plávanie 50 eur, korčuľovanie 1,25 eur, kozmetika 90 eur, domáca strava 150
eur, ošatenie 70 eur, obuv 24 eur, ortopedické pomôcky 20 eur, mobil 10 eur, doplava150 eur, sporenie
25 eur; jednorazový výdavok na letný tábor 100 eur, pomôcky pri hipoterapii, rajtky 60 eur, prilba 60 eur,
jazdecké čižmy 100 eur. Matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 700 eur. Otec maloletej

ma trvalý pobyt v R. rep., ale v súčasnosti sa zdržuje vo Š. (C.), bližšiu adresu matke malol. neudal.
Podľa jeho slov sa mu darí a jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca. 4.000 eur. Uvedený príjem otca
maloletej nespochybňujeme, nakoľko podľa oficiálnych stránok krajiny mesačný príjem muža vo veku
nad 40 r., s ukončeným stredoškolským vzdelaním, pracujúcim v špedícii, v preprave, resp. v logistike
s 5 ročnou praxou, sa pohybuje v sume 4000 - 5000 švajčiarskych frankov (1 euro = 1,094 šv.frankov).

Otec maloletej spĺňa všetky tieto podmienky.

3. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali
skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, podložené listinnými dôkazmi. Na jednom z pojednávaní sa
prostredníctvom jeho právnej zástupkyne vyjadril v tom smere, že má záujem platiť výživné aj spolu

so zaostalým výživným. Z výpisu z daňového priznania mu vyplýva čistý mesačný priemerný príjem vo
výške 4500 švajčiarskych frankov. Žije v manželskom zväzku, v spoločnej domácnosti s ich vlastnou
dcéroumaloletouA..Starásaotrojčlennúdomácnosť,zjehopríjmuplatí850frankovpoistnéhonaosobu
v domácnosti, 1500 frankov na nájom a ostáva mu necelých 1000 frankov na ďalšie náklady. Na ostatné
pojednávanie sa odporca nedostavil. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,

preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jeho neprítomnosti

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky a jednak
sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III č.k. 38P 119/2009-69 z 29.04.2010, oznámením o školských poplatkoch, potvrdením o platbe

za školskú družinu, faktúrou za kurz anglického jazyka, potvrdením o platbe za kurz talianskeho
jazyka, potvrdením o platbe za hipoterapiu, potvrdením o platbe za plávanie, potvrdením o platbe na
korčuľovanie, potvrdením o platbe ošatenia na hipoterapiu, lekárskou správou kožnej kliniky, potvrdením
o výdaji ortopedických pomôcok, potvrdením o režijných nákladoch domácnosti, sporením na maloletú,
zárobkovým výkazom matky, oznámením o zaradení navrhovateľky do evidencie uchádzačov o

zamestnanie, živnostenským listom navrhovateľky, zmluvou o spolupráci, pracovnou zmluvou, ako aj
s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 38P/119/2009. Následne sa ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Naposledy o výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k.

38P/119/2009-69 z 29.04.2010, a to tak, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky
a otec bol povinný platiť výživné od 1.04.2010 v sume 250 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.08.2010. Z vykonaného dokazovania
súd mal za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv apovinností sa nedohodli. Súd vo veci konal na návrh matky a v celom rozsahu mu vyhovel, pretože návrh
bol podaný dôvodne.

6. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu vyhovieť, najmä vzhľadom na možnosti a schopnosti
povinného rodiča ako aj na odôvodnené potreby detí.

7.Zvýsluchumatkybolozistené,žeotecnepravidelneprispievavýživným.Otecmaloletejjeuzrozumený
s tým, že sa vedie toto konanie o zvýšenie výživného. Otec je pracovne činný vo Š., ako kamionista

s príjmom 4500 švajč. frankov. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dvojročnej A., s ktorou žije v
spoločnej domácnosti spolu s manželkou. Dcéra teraz bola na návšteve u rodičov zo strany otca, kde
sa dozvedela, že si kúpil nové auto v hodnote cca 40.000 eur. Dlh na výživnom otec má vo výške cca
3600 eur. Matka uviedla, že t. č. pracuje na živnosť, vykonáva upratovacie práce s príjmom cca 480
eur. Žije t. č. v spoločnej domácnosti s terajším priateľom a s dcérou. Navrhla zvýšiť z doteraz určeného
výživného na maloletú z 250 eur na 400 eur.

8. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

10. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť (či už schválením
novej rodičovskej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Súd však musí
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu pomerov, ktoré môžu byť dôvodom

na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa zásadným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie
výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre
určovanie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi

okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom
životných nákladov podľa odseku 3, § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto
zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito
okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už

školopovinných detí zväčša prechod na vyšší stupeň vzdelávania, zhoršený zdravotný stav a podobne.
Ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti.14. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom existuje niekoľko foriem. Môže byť plnená
osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb
dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča,

pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to v súhrne ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
na mobihý telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a podobne).

Signifikantnou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné,
že peňažný ústav poskytne vyšší úver záujemcovi, ktorý dostatočne preukáže schopnosť splácať ho v
určenej výške. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom motorovom vozidle vodič
jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo (nájom, leasing, poistky, servis a podobne). Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

15. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými
potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného

stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí
od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

16. Na dôvažok súd pripomína opomenutý fakt účastníkmi konania, a to, že „dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov“. Súd prihliadol tak na odôvodnené potreby oboch detí, tie sú v podobe
výdavkov na školské zariadenie, zdravotnú starostlivosť, základné potreby ako oblečenie, strava a ich
mimoškolské aktivity. Samozrejme matka sa o ne osobne stará, zabezpečuje stravovanie, ošatenie,
bývanie a pod. A vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktorý

neprejavil najmenší záujem o dianie sa okolo aj jeho detí. Z vyššie uvedeného súd zastáva názor, že
odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a vôbec stáleho zamestnania,
resp. zárobku a majetkového prospechu. Súdu sa nejavil, že aktívne vystupoval na pracovnom trhu, skôr
utajuje svoj pobyt a vôbec vyhýbal sa akémukoľvek kontaktu v záujme ozrejmenia svojej situácie. Tiež
všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného

rodiča. Opäť súd hľadiac i na túto zásadu, je presvedčený, že odporca nebude trpieť existenčným
problémom, keď platí predpoklad v zmysle § 63 ods. 1 veta posledná zákona o rodine. Totiž súdu
nepreukázal svoj príjem zo závislej činnosti a teda je predpoklad, že príjmy má z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, ktoré však na výzvu súdu nepreukázal. Pričom sa jedná o nevyvrátiteľnú
domnienku ustanovenú zákonom (viď dôvodovú správu k Zákonu o rodine).

17. Súd je toho názoru, že bola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu - zvýšenie výživného,
a to podstatná zmena pomerov najmä na strane maloletej. Pričom nejedná sa o reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia a súd v súčasnosti ani neposudzoval, či predtým v súdnom rozhodnutí stanovené
výživné bolo alebo nebolo primerané k pomerom účastníkov. V danom prípade súd hodnotil už iba

okolnosť, či nastala taká podstatná zmena pomerov na strane niektorého z nich, ktorá by zvýšenie
výživného odôvodňovala a táto podmienka v danom prípade splnená bola, preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

18. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo

určené výživné na maloletú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/119/2009-69 z
29.04.2010, kedy bolo určené výživné na maloletú vo výške 250 eur, počnúc od 1.04.2010. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.08.2010.19. V čase predchádzajúceho určenia výživného mala maloletá 2 roky, bola zdravá, mala len bežné
choroby, navštevovala predškolské zariadenie v mieste bydliska. Matka bola v tom čase na materskej
dovolenke. Otec bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom 1800 eur.

20. Toho času matka pracuje na živnosť s príjmom 480 eur. Okrem toho poberá príspevok na dieťa.
Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hodnotnejšiu hnuteľnú vec, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

21. Toho času maloletá má 10 rokov, má zdravotné problémy, pravidelne navštevuje ambulanciu

ortopédaadermatológa.NavštevujezákladnúškoluvŠ..Matkanamaloletúuviedlapravidelnémesačné
výdavky: školské poplatky 12,16 eur (vrátane ZRPŠ, triedneho fondu); školská strava 26,62 eur (1,21
eur na obed); školská družina 5,50 eur, anglický jazyk 30 eur, taliansky jazyk 90 eur, hipoterapia 100
eur, plávanie 50 eur, korčuľovanie 1,25 eur, kozmetika 90 eur, domáca strava 150 eur, ošatenie 70 eur,
obuv 24 eur, ortopedické pomôcky 20 eur, mobil 10 eur, doplava150 eur, sporenie 25 eur; jednorazové
výdavky: na letný tábor 100 eur, pomôcky pri hipoterapii, rajtky 60 eur, prilba 60 eur, jazdecké čižmy

100 eur.

22. Otec maloletých detí výživné platí nepravidelne. Vykazuje čistý mesačný príjem vo výške cca 4.500
švajč. frankov, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dvojročnej dcére.

23. Na strane maloletej súd zmenu pomerov vidí z objektívnych dôvodov, a to prirodzeným fyzickým
rastom (ošatenie, obuv, strava, hygiena), ako aj prechodom z predškolského zariadenia na prvý stupeň
základnej školy a tiež pravidelnou návštevou zdravotníckych ambulancií, ako aj mimoškolských aktivít.
U matky podstatná zmena pomerov nenastala, avšak sa osobnou starostlivosťou výhradne ona podieľa
na výchove svojej dcéry. U otca podstatná zmena pomerov nastala z dôvodu vyššej zárobkovej činnosti.

Odporca nemal záujem o predmetné konanie, nebol účastný na pojednávaní, k veci sa nevyjadril, na
výzvusúdunapredloženiezárobkovéhovýkazuaoznačeniazmenypomerovnajehostranenereagoval.
Neprejavoval skutočný záujem o svoje dieťa. Nepreukázal žiadnu pravidelnú zdravotnú starostlivosť a
s tým spojené výdavky.

24. Preto súd uvážil, že návrh podaný matkou je dôvodný, najmä z dôvodu, že súd zistil kvalifikovanú
zmenu pomerov najmä na strane maloletej, ktoré odôvodňuje zvýšenie výživného. Súd a priori prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade maloletej, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného - otca. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Za daného stavu, odporca je zdravý mladý muž, žije v zahraničí, maloletú nenavštevuje. Preto
celá váha starostlivosti a výchovy prechádza na druhého z rodičov - na matku. Súd nezistil a odporca
ani netvrdil, že by mal zníženú schopnosť materiálne sa zabezpečiť. Takisto súd je presvedčený o
odporcovej možnosti a schopnosti nielen zabezpečovať, ale aj zvyšovať svoju úroveň aj v majetkovej

sfére.

25. S poukazom na vykonané dokazovanie, príjmy oboch rodičov a citované ustanovenia Zákona
o rodine súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú z 250 eur na 400 eur
mesačne, a to počnúc od podania návrhu, t.j. od 07.05.2014. Potreby maloletej sa od posledného

rozhodovania o výživnom podstatne zvýšili, v súvislosti s fyzickým rastom, s ktorým sú spojené náklady
na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby a mimoškolské záujmy, pričom celkové pravidelné mesačné
výdavky na maloletú sú vo výške 880 eur. Okrem bežných režijných nákladov, na strane matky nedošlo
k podstatnej zmene pomerov. Otec má čistý mesačný pravidelný príjem na úrovni 3.862 eur (4.500
švajč. frank). Neprejavil sa, že by sa chcel podieľať na starostlivosti o maloleté dieťa aj inak ako len

platením výživného. Obidvaja rodičia majú znášať výdavky na deti, pričom matka prispieva na výživu
dieťaťa aj svojou osobnou starostlivosťou a výchovou. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na 400 eur.
Vzhľadom na čisté priemerné mesačné príjmy povinného, ktoré súd ustálil vo výške 3.862 eur rozsah z
čistého priemerného mesačného príjmu povinného rodiča 20 - 30% určeného na výživné je v rozmedzí
772,4 - 1158,84 eur. Keďže má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej 2-ročnej dcére, tak

navrhovateľkou navrhovaná suma vo výške 400 eur je adekvátna k odôvodneným potrebám maloletej,
ako aj vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu. Preto súd zaviazal otca na platenie výživného na
maloletú v sume 400 eur mesačne, ktoré je adekvátne na odôvodnené výdavky a potreby oprávneného,
ako aj na možnosti a schopnosti povinného.26. Súd zvýšil výživné počnúc od 07.05.2014, t.j. od podania návrhu. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči maloletým deťom je prvoradá a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dlžné výživné

za obdobie od 07.05.2014 do 06.07.2018 je v sume 7.495,20 eur. Nakoľko doposiaľ odporca mal platiť
výživné vo výške 2500 eur, súd zohľadnil len rozdiel novourčeného výživného, teda 150 eur mesačne
(za máj 2014 24 dní v sume 4,84 eur; za 7 mesiacov (jún až december) 2014 1050 eur, za 3 roky (2015,
2016, 2017) v sume 5.400 eur; za 6 mesiacov (január až jún) 2018 900 eur a 6 dní v mesiaci júl 2018 v
sume 29,04 eur. Postupujúc v intenciách ustanovenia § 232 ods. 4 CSP, súd povolil odporcovi splácať

omeškané výživné v mesačných splátkach po 600 eur spolu s bežným výživným. Výšku splátky 600 eur
súd považuje za primeranú k možnostiam a schopnostiam odporcu a potreby oprávneného a zároveň s
ohľadom na prednosť výživného k maloletému dieťaťu pred inými výdavkami povinného.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie

označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.