Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/897/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217230
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217230.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o

súdnom poplatku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. decembra
2014, č. k. 14C/349/2012-101 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júna 2015, č. k.
14C/349/2012-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 19. decembra 2014, č. k.
14C/349/2012-101 a uznesenie zo dňa 14. júna 2015, č. k. 14C/349/2012-148 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 19. 12. 2014, č. k.
14C/349/2012-101 uložil žalobcovi, aby v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny
poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom § 5 ods. 1 písm. a/,
§ 8 ods. 1 zákona č. 72/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položku
7a Sadzobníka súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobca podal odvolanie
proti prvostupňovému rozsudku, pričom nezaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý je splatný podaním

odvolania. Vzhľadom k uvedenému súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
vo výške podľa sadzobníka súdnych poplatkov účinného ku dňu začatia odvolacieho konania. Záverom
žalobcu poučil, že ak súdny poplatok nezaplatí, súd ho bude vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poznamenal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne dôvody, a to skutkové ani právne,

ktoré viedli súd k vydaniu predmetného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod na zrušenie
uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť poplatok za odvolanie podľa položky 7a) konštatoval v množstve
vecí napr. Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. 8Co/295/2013. Vyrubený poplatok vo výške 20,- eur
je za podané odvolanie, avšak tento poplatok sa vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Z uvedeného mal teda za preukázané, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody

a nepodliehajú mu ďalšie úkony vo veci samej ako odvolanie, dovolanie a pod. Poukázal na dôvodovú
správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch, čl. II k bodu 3 a na to, že podľa pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona sa v
nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom navrhlo zaviesť paušálny
súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20,- eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho

návrhu a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístupu k spravodlivosti v týchto veciach,
pretože sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálnypoplatok, ktorý je podstatne nižší. V tomto smere dodal, že v predmetnej veci podal odvolanie proti
rozsudku a nie žalobu. Súd teda nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku, a preto nemal byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

Vyššie uvedené závery považoval za súladné s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, a
to rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Taktiež ani v prílohe
zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochniejejasneajednoznačnestanovenápoplatkovápovinnosť
za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Takýmto konaním súdu mu bola v rozpore so

zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie
súdu považoval za zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR.
Poznamenal, že v § 1 zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 59
ods. 2 Ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Súdy

teda vyberajú súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú za návrh a
za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za
výpis z registra trestov. V tejto súvislosti zdôraznil, že použitie analogie legis je v prípadoch vyrubenia
súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. S poukazom na uvedené, ak je
účastníkovi konania v rozpore so zákon č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju

nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu
ochranu ako aj práva upraveného čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Domnieval sa, že
súd je pri výkone svoje rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, a teda platí, že môže konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše dodal, že
podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom
prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona
č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do
30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ZoSP konanie vo veciach náhrad
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom od poplatku vecne oslobodené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu
Komárno sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.
zn. 16C/174/2012 zo dňa 03. 01. 2014.
Okresný súd Nitra ďalším napadnutým uznesením zo dňa 14. 06. 2015, č. k.
14C/349/2012-148 zastavil dovolacie konanie a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. a/, §
5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov, položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a § 146 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa písomne
podanou žalobou doručenou dňa 28. 09. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 867,11 eura

ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 373,42 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že Okresný súd Levice zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik
škody na strane žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní
žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Okresný súd
Nitra vo veci rozhodol dňa 15. 07. 2013 rozsudkom č. k. 14C/349/2012-63 tak, že žalobu žalobcu v

plnom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal
žalobca odvolanie, napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/407/2013-86 zo dňa 05. 11. 2014
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Dňa 19. 01. 2015 doručil žalobca súdu dovolanie proti rozsudku Krajského súdu Nitra č. k.

5Co/407/2013-86 zo dňa 05. 11. 2014. Súd výzvou zo dňa 29. 01. 2015 vyzval žalobcu na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške dvojnásobku stanovenej sadzby, t. j. vo výške 40,- eur v lehote 10 dní
a zároveň žalobcu poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške,
súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 01. 04. 2015.
Proti predmetnej výzve podal žalobca odvolanie, kde konštatoval, že napadnuté uznesenie neobsahuje

odôvodnenie, t. j. žiadne dôvody, skutkové ani právne. Zároveň uviedol, že pol. 7a sadzobníka, v zmysle
ktorej bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie sa aplikuje na žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, t. j. spoplatneniu podlieha len úkon podanie žaloby. Záverom poukázalna prechodné ustanovenie § 18ca ZoSP, v zmysle ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa
stanú splatnými po 30. 09.2012, pričom žaloba bola podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa začalo pred

účinnosťou zákona č.286/2012 Z. z. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že je
potrebné postupovať v zmysle § 10 ods. 1 ZoSP a konanie zastaviť, pretože žalobca súdny poplatok za
dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu žalobcu súd uviedol, že v § 169 ods. 1 OSP je uvedená
povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť
súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 ZoSP, čiže nie je možné na výzvu aplikovať

ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nie je možné podať odvolanie. Súd bral
podanie žalobcu, označené ako odvolanie, podľa jeho obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti.
Pritom dodal, že v predmetnej výzve bol žalobca informovaný, že súdny poplatok sa uložil v podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, že poplatková
povinnosťvzniklapodanímdovolania.Súdpoplatokzadovolanievovýške40,-eururčilvzmysle§5 ods.

1 písm. a) ZoSP, pretože poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a jeho výška je stanovená v
zmysle § 6 ods. 2 posledná veta ZoSP, ako dvojnásobok poplatku stanoveného v sadzobníku, t. j. pol. 7a
- 20,- eur, 2 x 20,- eur. Zároveň súd poznamenal, že dovolacie konanie je samostatným konaním, a preto
nie je možné na neho aplikovať §4 ods. 1 písm. k) ZoSP v znení platnom do 30. 09. 2012 a poukazovať
na prechodné ust. § 18ca citovaného zákona, pretože dovolacie konanie začalo dňa 26. 02. 2015 (od 01.

10. 2012 bolo ustanovenie §4 ods. 1 písm. k/ ZoSP zrušené) podaním dovolania, a preto bolo na mieste
uložiť súdny poplatok podľa platného znenia zákona o súdnych poplatkoch v čase podania dovolania,
keďkonaniezačaloažpoúčinnostizákona. Spoukazomnauvedenésúdpostupovalvmedziachzákona
a pretože súdny poplatok žalobca za dovolanie neuhradil, súd konanie v zmysle § 10 ods. 1 ZoSP
zastavil. Záverom súd uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa

ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie vo veci bolo zastavené.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca
podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o odvolaní voči rozsudku Okresného

súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. 14C/349/2012. Poznamenal, že mu bol vyrubený súdny poplatok
vo výške 40,- eur zrejme za podané dovolanie. Súd prvého stupňa uviedol, že súdny poplatok je
vyrubený v zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. V zmysle položky
7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu za náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Ako vyplýva z uvedenej definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na
náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri
položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov. V súvislosti s uvedeným poukázal na dôvodovú správu k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v
znení neskorších predpisov. Poznamenal, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie

žalobu. Súd nie je oprávnený rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a preto nemal
byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Uvedené závery sú taktiež v súlade s
publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007,
sp. zn. 4 Cdo 39/2007. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Takýmto
konaním v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch mu bola ako žalobcovi uložená poplatková
povinnosť v prípade, kde ju nemal. V § 1 ods. 1 ZoSP je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 59
ods. 2 ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Súdne
poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony

štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z
registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona. Použitie analógie legis je však v prípade vyrubenia súdneho
poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. Vzhľadom k uvedenému, ak je účastníkovi konania
v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje
takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako tak aj porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti
možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv
a slobôd. Dodal, že súd je pri svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2. Navyše dodal, že
podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajúpoplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom
prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona
č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.

09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ZoSP konanie vo veciach náhrad škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku vecne oslobodené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Komárno sp.
zn.8C/842/2012zodňa16.10.2013.Záveromdodal,ževzhľadomkuvedenémujezrejmé,žeužalobcu
neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, preto ani nemôže existovať

dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenia
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolania smerujúce proti uzneseniu zo dňa 19. 12. 2014, č. k. 14C/349/2012-101 o
povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a zo dňa 14. 06. 2015, č. k. 14C/349/2012-148
o zastavení dovolacieho konania a o trovách konania, odvolací súd považuje obe odvolania proti

uvedeným uzneseniam za dôvodné, preto ich podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a i/ OSP zrušil.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Odvolací súd sa najskôr zaoberal vecnou správnosťou, a teda zákonnosťou odvolaním žalobcu
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 19. 12. 2014, č. k. 14C/349/2012-101, ktorým
žalobcovi uložil, aby v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok
za odvolanie vo výške 20,- eur v zmysle položky 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, a po zistení, že
odvolaniepodalaoprávnenáosobavzákonnejlehoteažeodvolaniejeprípustné(§201prvávetaa§204

ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie prvostupňového súdu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 210a OSP uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého
nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové
opatrenie (§ 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods. 2, § 78c ods. 3)

alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve alebo uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie
zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.
Pretože súd prvého stupňa odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie
proti napadnutému rozsudku vo veci samej nemienil vyhovieť, musel sa podaným odvolaním zaoberať
odvolací súd.

Podľa§1ods.1zákonač.71/1992Zb. osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov(ďalej
len "zákon o súdnych poplatkoch" alebo " ZoSP") Súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v
sadzobníku výslovne uvedené (ods. 2 citovaného ustanovenia).
V ustanovení § 2 ZoSP sú definovaní poplatníci. Podľa odseku 1 písm. a/ tohto ustanovenia poplatníkom
je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 4 ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten,

kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.
V ustanovení § 5 ZoSP je upravený vznik a zánik poplatkovej povinnosti a podľa jeho odseku 1 písm.
a/ poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch - poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.Dňa 11. septembra 2012 sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na zákone č. 286/2012 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V článku II citovaného zákona bol zmenený a doplnený zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republikyč.89/1993Z.z.,zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.150/1993Z.z.,zákonaNárodnej
rady Slovenskej republiky č. 85/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.
z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 457/2000 Z. z., zákona č. 162/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z.

z., zákona č. 531/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z.
z., zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 621/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z.,
zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z.,
zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z. a
zákona č. 381/2011 Z. z., inter alia, pod arabskou číslicou 3 tak, že: V § 4 ods. 1 sa vypúšťa písmeno k/.
V článku II pod číslom 12 citovaný zákon za § 18c vložil § 18ca, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 18ca -

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012- Z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012,
i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012."
V článku II pod č. 14 citovaného zákona je uvedené: V sadzobníku súdnych poplatkov sa za položku 7
vkladá položka 7a, ktorá znie: "Položka 7a

"Zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom ..... 20 eur.".
VčlánkuVII-Účinnosť-jeuvedené,žetentozákonnadobúdaúčinnosť1.októbra2012okremčl.III,ktorý
nadobúda účinnosť 1. decembra 2012, čl. I štyridsiateho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 19. januára
2013, čl. I prvého bodu a čl. II desiateho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014.

Vdôvodovejsprávekzákonuč.286/2012Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonNárodnejradySlovenskej
republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, v Osobitnej časti, článok II k bodu 3 je uvedené: "Navrhuje sa vyňatie
konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom z rozsahu vecného oslobodenia. Týmto opatrením sa reaguje na

nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na súdoch.
V žalobách sú predmetom sporu istiny v sumách nezriedka presahujúcich milióny eur bez toho, aby
nároky žalobcov mali oporu v zákone. Oslobodenie od súdneho poplatku v súdnom konaní o náhradu
škody má pre súdy v konečnom dôsledku za následok výrazný nárast sporovej agendy, keďže v štádiu
predbežného prerokovania nároku v konaní pred ústredným orgánom štátnej správy nie je možné

nárokom žiadateľov z dôvodu právnej neopodstatnenosti vyhovieť. Pokiaľ sa v súdnom konaní preukáže
nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, prípadne jeho nesprávny úradný postup a štát bude zaviazaný na
náhradu škody, úspešnému žalobcovi v rámci náhrady trov konania prizná i náhradu trov na zaplatenom
súdnom poplatku.
Žaloby sa budú spoplatňovať podľa Položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov."

Uvedenou novelou zákona o súdnych poplatkoch sa reagovalo na nárast právne neopodstatnených
žalôb o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom na súdoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Donadobudnutiaúčinnostizákonač.286/2012Z.z.,t.j.do30.septembra2012,podľa§4ods.1písm.k/
ZoSP od poplatku bolo oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Zo schváleného a účinného zákona č. 286/2012 Z. z. však vyplýva, že spoplatnenie žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sa nezaviedlo do Sadzobníka súdnych poplatkov podľa Položky 1, ale sa zaviedla nová
Položka 7a, ktorá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom určuje poplatok vo výške 20 eur.
Podľa poznámky k položke 1 bod 3. prvá veta Sadzobníka súdnych poplatkov, poplatky podľa rovnakej
sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.
Zo znenia tejto položky by vyplývalo, že ak vzniku spoplatnenia konania nebráni zákonné vecné
oslobodenieodpoplatku,nemôženastaťsituácia,žebyexistovalokonanie,ktorébynebolospoplatnené.

K položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov však neexistuje žiadna poznámka, ktorá by zakotvovala
platenie takého istého poplatku aj v odvolacom konaní, a preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenie
§ 2 ods. 4 a § 6 ods. 2 ZoSP, ktoré vymedzujú osobu poplatníka v odvolacom konaní, ale je treba
vychádzať z toho, že poplatková povinnosť nevzniká odvolateľovi za každé začaté konanie v dôsledkupodaného odvolania. Je treba mať na zreteli, že Sadzobník súdnych poplatkov v položke 7a neobsahuje
žiadnu poznámku o tom, že by sa mal zaplatiť súdny poplatok za odvolanie či dovolanie, ani na to
nepamätá v iných poznámkach, potom na túto položku nie je možné ani použiť poznámku č. 3 k položke

1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
V odbornej publikácii Zákon o súdnych poplatkoch- Komentár, autor Edmund Horváth, Druhé, doplnené
a prepracované vydanie, ktorú vydalo vydavateľstvo právnickej literatúry Wolters Kluwert s.r.o., Mlynské
nivy 48, 821 09 Bratislava, na str. 88 uvádza, že pri vyrubovaní poplatku za odvolanie (§ 5 ods. 1 písm.
a/) treba vychádzať z § 6 ods. 2 prvej a druhej vety ako lex generalis, ak sadzobník neustanovuje

špeciálnu právnu úpravu ohľadom spoplatňovania odvolaní. Takúto špeciálnu úpravu nachádzame pri
nasledovných položkách, pričom uvádza položky č. 1, 9, 12, 16, 17 a 18a písm. c/. Pri týchto položkách
sa nachádzajú poznámky, ktoré sú súčasťou zákona, pričom pri položke 1 je uvedené, že poplatky podľa
sadzby ustanovenej v položke 1 sa platia aj v odvolacom konaní vo veci samej.
Pri položke č. 9 je poznámka, že ak odvolanie smeruje iba proti výroku o výchove a výžive maloletého
dieťaťa, poplatok sa neplatí.

Pri položke 12 je poznámka: Ak sa v pôvodnom konaní nekonalo odvolacie konanie a v odvolacom
konaní sa podá odvolanie vo veci samej, z takéhoto odvolania sa platí poplatok podľa príslušnej položky.
Pri položke 13 je poznámka: V odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.
Pri položke 16 sú dve poznámky: 1. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa platí aj v odvolacom konaní. 2.
Poznámky č. 1 a 2 k položke 12 platia primerane aj pre túto položku.

Pri tejto položke je však aj ďalšia Spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16: Ak bol rozsudok
zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania alebo dovolania, poplatok z odvolania proti novému
rozhodnutiu súdu I. stupňa, dovolania alebo za obnovu konania neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok
zaplatil. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prerokúvaní dovolania zistí, že dovolanie podané
účastníkom podľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo bezdôvodné, účastník je povinný

dodatočne zaplatiť súdny poplatok z dovolania.
V tejto spoločnej poznámke k položke 16 nie je uvedená položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,
z čoho odvolací súd vyvodzuje záver, že zákonodarca v zákone č. 286/2012 Z. z., ktorým zaviedol do
Sadzobníka súdnych poplatkov položku 7a, ktorá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom určuje poplatok vo

výške 20 eur, nemienil spoplatniť aj odvolacie konanie. Ak by totiž bol chcel zákonodarca spoplatniť
aj odvolacie konanie, potom by bol žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom spoplatnil v položke 1 pod písm. d/
Sadzobníka súdnych poplatkov (ako sa to navrhovalo v dôvodovej správe k návrhu zákona) a vzhľadom
k poznámke k položke 1, bod 3. by nebola ani pochybnosť o tom, že podľa rovnakej sadzby sa platí

poplatok aj v odvolacom konaní vo veci samej.
Ak by sa však aj na položku 7a mala vzťahovať ako lex generalis zásada uvedená v § 6 ods. 2 prvá
a druhá veta zákona o súdnych poplatkoch, potom by, vzhľadom k tomu, že v spoločnej poznámke
k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 nie je uvedená aj položka 7a, jedine pri žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom (sic!), ktoré konanie do 30.09.2012 bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov, by od
01.10.2012 paradoxne platilo, že ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania alebo
dovolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, dovolania alebo za
obnovu konania by takýto poplatník musel zaplatiť aj druhýkrát (či podľa počtu odvolaní, dovolaní či
návrhov na obnovu konania viackrát), čo by bolo jednoznačne v rozpore so zásadou spravodlivosti a s

doterajšou judikatúrou všeobecných súdov i judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Aj z tejto skutočnosti vyplýva, že položka 7a sa týka iba spoplatnenia žaloby vo veciach náhrady škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.
Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle spoplatniť aj odvolanie v takýchto veciach, bola by táto poplatková
povinnosť uvedená v poznámkach, ako je tomu uvedené v hore uvedených položkách Sadzobníka

súdnych poplatkov. Ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti v súlade s ústavnou
zásadouvyjadrenouvčlánku59ods.2ÚstavySR,podľaktorejdaneapoplatkymožnoukladaťzákonom
alebo na základe zákona, musia byť tieto povinnosti stanovené jednoznačne a nepochybne.
Odvolací súd sa v predmetnej veci v prípade interpretačných problémov pri aplikácii položky 7a v
odvolacom konaní riadil ústavne konformným výkladom zákona o súdnych poplatkoch rešpektujúcim

ustálenú zásadu "v pochybnostiach v prospech poplatníka" , uprednostni výklad, ktorý je pre poplatníka
priaznivejší.
Napadnutýmuznesenímokresnýsúdvyrubilsúdnypoplatokzapodanéodvolaniepodanéprotirozsudku
vo veci samej, pričom konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnejmoci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z., teda v čase, kedy bolo takéto konanie vecne oslobodené od súdnych poplatkov a žalobca
zrejme mohol legitímne očakávať, že konanie, vrátane konania odvolacieho či dovolacieho, nebude

spoplatnené. Aj keď sú súdne poplatky príjmom štátneho rozpočtu a ich účelom je aspoň sčasti nahradiť
náklady spojené s konaním súdov účastníkmi konania a, okrem iného, majú zabrániť aj neodôvodneným
a zbytočným súdnym sporom, pri aplikácii zákona o súdnych poplatkoch však nemožno ukladať
účastníkovi poplatkovú povinnosť aj v tom prípade, keď ju tento zákon jednoznačne neupravuje.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2010, sp. zn.

3 Sžf 29/2010, v ktorom uviedol: "Výklad, ktorým ex post súd zvyšuje poplatkovú povinnosť žalobcovi v
dôsledku nejednoznačného sadzobníka súdnych poplatkov považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky
za ústavne nekonformný."
Intertemporalitu súvisiacu s touto legislatívnou zmenou rieši ustanovenie § 18ca, podľa ktorého z
úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú súdne poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, aj keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Ak

bolo konanie v čase podania návrhu vecne oslobodené od súdnych poplatkov (a zároveň ešte nebola
zavedená položka 7a), nemožno vyrubovať poplatok za odvolanie, resp. dovolanie s poukazom na
ustanovenie § 6 ods. 2 druhej a tretej vety ZSP. Pre takýto názor je dôvodom i legitímne očakávanie
žalobcu, ktorý inicioval súdne konanie s očakávaním jeho nespoplatnenia.
Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 25.

novembra 2010, sp. zn. IV.ÚS 387/2010, v ktorom uviedol: "Úprava poplatkovej povinnosti predstavuje
jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak
zákon v tomto smere ustanovil pevné a jasné pravidlá umožňujúce prístup k súdu taktiež splnením v
ňom obsiahnutých podmienok, potom tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva
práva na súdnu ochranu, ale rovnako a v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej

moci. Vzhľadom na uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. ukladaná
poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla aj zásah do
jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako tak aj porušenie
čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom
alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd."

Vychádzajúc z uvedenej právnej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla
poplatková povinnosť za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mu bola stanovená poplatková povinnosť, podľa § 221 ods. 1
písm. f/ a i/ OSP zrušil, pretože neexistovali dôvody na jeho vydanie.
Odvolací súd sa zaoberal vecnou správnosťou, a teda zákonnosťou odvolaním napadnutého uznesenia

súdu prvého stupňa zo dňa 14. 06. 2015, č. k. 10C/349/2012-148, ktorým súd prvého stupňa zastavil
dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40,- eur, vyrubeného v
zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, na zaplatenie ktorého bol žalobca vyzvaný. Odvolací
súd po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba v zákonnej lehote a že odvolanie je prípustné (§
201 prvá veta a § 204 ods. 1 OSP), preskúmal odvolaním napadnuté uznesenia prvostupňového súdu

a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné.
Hore uvedená právna argumentácia odvolacieho súdu ohľadne neexistencie poplatkovej povinnosti
za odvolanie v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom je rovnaká a platí aj v prípade poplatkovej povinnosti za
dovolanie, pretože k položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov neexistuje žiadna poznámka, ktorá by

zakotvovala platenie takého istého poplatku aj v odvolacom, resp. dovolacom konaní, a preto na ňu
nie je možné aplikovať ustanovenie § 2 ods. 4 a § 6 ods. 2 ZoSP, ktoré vymedzujú osobu poplatníka
v odvolacom konaní a dovolacom konaní, ale je treba vychádzať z toho, že poplatková povinnosť
nevzniká odvolateľovi, ale ani dovolateľovi za každé začaté konanie v dôsledku podaného odvolania,
resp. dovolania. Je treba mať na zreteli, že Sadzobník súdnych poplatkov v položke 7a neobsahuje

žiadnu poznámku o tom, že by sa mal zaplatiť súdny poplatok za odvolanie či dovolanie, ani na to
nepamätá v iných poznámkach, potom na túto položku nie je možné ani použiť poznámku č. 3 k položke
1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
Odvolací súd sa v predmetnej veci v prípade interpretačných problémov pri aplikácii položky 7a v
odvolacom konaní riadil ústavne konformným výkladom zákona o súdnych poplatkoch rešpektujúcim

ustálenú zásadu "v pochybnostiach v prospech poplatníka", uprednostni výklad, ktorý je pre poplatníka
priaznivejší.
Okresný súd dňa 29. 01. 2015 pod č. k. 14C/393/2012 (správne mala byť sp. zn. 14C/349/2012, avšak
uvedený nedostatok vyhodnotil ako zrejmú chybu v písaní) vyzval žalobcu na zaplatenie súdnehopoplatku za dovolanie v sume 40,- eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy, s tým, že ak nebude poplatok
v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zák. č. 71/92 Zb.).
Podľa § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorúurčíspravidlavlehote
desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie
zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Pred samotným vyrubením poplatku formou výzvy na zaplatenie poplatku musí súd zisťovať, či došlo

k vzniku poplatkovej povinnosti.
V predmetnej veci podľa hore uvedenej právnej argumentácie žalobcovi ani ako dovolateľovi v konaní
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, ktoré sa navyše začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., teda v
čase, kedy bolo takéto konanie vecne oslobodené od súdnych poplatkov a žalobca zrejme mohol
legitímne očakávať, že konanie, vrátane konania odvolacieho či dovolacieho, nebude spoplatnené,

nevznikla poplatková povinnosť za podané dovolanie, pretože zákon o súdnych poplatkoch jednoznačne
neupravuje nielen poplatkovú povinnosť za odvolanie, ale ani za dovolanie v konaní o náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.
Nemožno preto ukladať účastníkovi konania poplatkovú povinnosť aj v tom prípade, keď ju tento zákon
jednoznačne neupravuje.

Intertemporalitu súvisiacu s touto legislatívnou zmenou rieši ustanovenie § 18ca, podľa ktorého z
úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú súdne poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, aj keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Ak
bolo konanie v čase podania návrhu vecne oslobodené od súdnych poplatkov (a zároveň ešte nebola
zavedená položka 7a), nemožno vyrubovať poplatok za odvolanie, resp. dovolanie s poukazom na

ustanovenie § 6 ods. 2 druhej a tretej vety ZoSP. Pre takýto názor je dôvodom i legitímne očakávanie
žalobcu, ktorý inicioval súdne konanie s očakávaním jeho nespoplatnenia.
Vzhľadom na uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb.
ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla aj
zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako tak aj

porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd."
Vychádzajúc z uvedenej právnej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla
poplatková povinnosť za podané dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, preto
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zastavil dovolacie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/

a i/ OSP zrušil, keďže neexistovali dôvody na vydanie predmetných uznesení a zastavením dovolacieho
konania bola žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.