Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/109/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110212998
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6110212998.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu Legal arbiter s.r.o., so sídlom Komenského 10C, Banská Bystrica, IČO: 45 322 643, v konaní
zastúpeného JUDr. Danielom Šintajom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Majerská
cesta 96, proti žalovanému I. G., K.. XX. XX. XXXX, O. Z. Q. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom
Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP 70/36, za účasti intervenienta na strane
žalovaného UNIQA poisťovňa a. s., so sídlom Bratislava, Lazaretská ulica 15, IČO: 00 653 501, v konaní
zastúpeného PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o
zaplatenie 66 939,70 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný a intervenient má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 15. 06. 2010 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 66 939,70 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody vzniknutej mu
ako ušlého zisku.
2. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného sa k žalobe vyjadrili tak, že s ňou vyjadrili nesúhlas a
žiadali žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oznámením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
vydanéhonazákladeuzneseniavyšetrovateľaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboru,Úradujustičnej
a kriminálnej polície Banská Bystrica číslo konania Č.:R.-XXX/X-R.-O.-XXXX G. P. XX. XX. XXXX,
na základe ktorého zistil, že vyšetrovateľ policajného zboru vzniesol obvinenie žalovanému za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona z dôvodu spôsobenej
dopravnej nehody na osobnom motorovom vozidle zn. E. V., A.. Č.: O.-XXX D., ku ktorému došlo dňa

13. 06. 2009.

4. Súd ďalej vykonal dokazovanie a to uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k.
6Tv/5/2010-288 zo dňa 06. 07. 2010, na základe ktorého zistil, že proti odporcovi bolo vedené trestné
stíhanie na základe toho, že ako vodič osobného motorového vozidla zn. E. V. ev. číslo: O.-XXX
D., červenej farby, dňa 13. 06. 2009 v čase o 22.50 hodine v Banskej Bystrici pri vychádzaní z S.
T. označenej zvislou dopravnou značkou P1-daj prednosť v jazde vošiel na cestu č. I/66, kde nedal

prednosť v jazde, v tom čase po hlavnej ceste prichádzajúcemu motocyklu zn. W. A.. Č.: O.-XXX U.
prichádzajúcemu z ľavej strany smer Zvolen, následkom čoho došlo k zrážke motocykla s vozidlo,
čím porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a svojim konaním spôsobil
vodičovi motocykla, t. j. navrhovateľovi, zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti obojstranne,podvrtnutie krížovo-bedrového zhybu vľavo, tržnú ranu pohlavného údu, povrchovú tržnú ranu ľavého
stehna, otras mozgu, pohmoždenie brušnej steny v oblasti podbrušia, odreninu v oblasti pravého lakťa,
poúrazovú atrofiu ľavého semenníka, poúrazové vystúpenie pravého semenníka do oblasti slabiny s

dobou práceneschopnosti a liečenia 3 až 5 mesiacov. Na tom základe spáchal prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a/ Trestného zákona. Na základe tohto rozhodnutia bolo toto trestné
stíhanie podmienečne zastavené a podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku sa určilo obvinenému, t. j.
žalovanému, skúšobná doba v trvaní 2 rokov.

5. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s odborným vyjadrením č. XXX/XXXX
vydaným Q.. W. U. H., znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie a odvetvia chirurgia a traumatológia
Brezno, na základe ktorého zistil, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 13. 06. 2009 zranenia tak,
ako sú popísané v rozhodnutí trestného súdu.

6. Súd ďalej vykonal dokazovanie a to Zmluvou o dielo č. X/XXXX uzavretou v zmysle § 536 a

nasledujúcich Obchodného zákonníka, kde zhotoviteľom bol žalobca ako živnostník - fyzická osoba
a objednávateľom obchodná spoločnosť VAGO s. r. o. so sídlom Prešov. Predmetom tejto zmluvy
mali byť práce na stavbe: V. P., O. O., J. XXX/X, ktorú mal žalobca vykonať vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť. Predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie všetkých prác a služieb
podľa dodanej projektovej dokumentácie položkového rozpočtu, ktorý tvoril prílohu č. 1 v zmluve

za dodržania podmienok uvedených v špecifikáciách technických správach a v zmysle všeobecne
záväzných technických noriem, odporúčaní a návodov od výrobcov. Stavenisko sa malo prevziať do 30
dní od podpisu tejto zmluvy a dielo sa malo dokončiť a odovzdať najneskôr do 14 mesiacov od podpisu
zmluvy.Medziúčastníkmitejtodohodybolaajdohodaocenedielavzmyslečl.5atotak,žeobjednávateľ
uhradí žalobcovi cenu za riadne vykonané a dokončené dielo, ktoré je stanovené dohodou zmluvných

strán ako cena pevná a predstavuje sumu 66 939,70 Eur. Výška jednotkových cien stavebných prác je
uvedená v prílohe č. 1 tejto zmluvy ako pevná a nemenná počas celej doby zhotovenia diela. V zmysle
tejto dohody pevná cena zahrňovala všetko, čo je potrebné k zhotoveniu diela v rozsahu za podmienok
a v kvalite podľa zmluvnej dokumentácie. Táto zmluva o dielo je datovaná dňom 24. 05. 2009.

7. Súd ďalej vykonal dokazovanie a to rozpočtom stavby: V. P. B. O. O. K. J. T. XXX/X, z ktorého vyplýva,
že navrhovateľ predložil takýto rozpočet na práce v zmysle zmluvy o dielo, pričom cena bola vyčíslená
na sumu 66 939,70 Eur s tým, že takýto rozpočet schválil aj objednávateľ, t. j. obchodná spoločnosť
VAGO s. r. o.

8. Súd zároveň vykonal dokazovanie, oboznámil sa s projektovou dokumentáciou, ktorú predložil
žalobca v konaní ohľadne tohto diela.

9. Súd ďalej vykonal dokazovanie a to výpisom zo živnostenského registra žalobcu, z ktorého vyplýva,
že tento je podnikateľským subjektom podnikajúcim pod obchodným menom X. W. - P. D. s miestom

podnikania O. O., Q. D. XXXX/XXX. Predmetom podnikania žalobcu boli omietkarské práce, maliarske a
natieračské práce, obkladačské práce, pomocné stavebné práce, zemné výkopové práce, mechanické
búracie práce, montáž sadrokartónu, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v
rozsahu voľných živností a sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti. Z uvedeného
výpis súd zistil, že túto podnikateľskú činnosť mal pozastavenú od 01. 10. 2009 do 01. 04. 2011.

10. Súd ďalej vykonal dokazovanie odstúpením od zmluvy o dielo zo dňa XX. XX. XXXX, ktorú
adresovala obchodná spoločnosť VAGO s. r. o. so sídlom Prešov žalobcovi, pričom týmto odstúpením
došlo k odstúpeniu zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 24. 05. 2009 v súlade s čl. 18 bod 2 písm. l/ uvedenej
zmluvy. Z textu tohto odstúpenia vyplýva, že obchodná spoločnosť VAGO s. r. o. so sídlom Prešov

odstupuje od zmluvy z dôvodu následkov nedávneho úrazu žalobcu, na základe ktorého je zrejmé, že
nebude schopný plniť svoje zmluvné záväzky.

11. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania, pričom žalobca a to aj prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v konaní uviedli, že dňa 13. 06. 2009 došlo k dopravnej nehode medzi

účastníkmi konania, kde žalobca utrpel mnohopočetné zranenia, ktoré sú komplexne definované v
odbornom vyjadrení č. XXX/XXXX Q.. W. U. H. G. O..12. Na základe utrpených zranení žalobca stratil schopnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.
Žaloba ďalej uviedol, že uzavrel s obchodnou spoločnosťou VAGO s. r. o. zmluvu o dielo č. X/XXXX P.
XX. XX. XXXX, pričom bol dohodnutý výkon prác na diele: V. P., J. XXX/X, O. O.. Vzhľadom k tomu, že

stratil schopnosť vykonávať tieto práce vyplývajúce mu z uvedenej zmluvy, obchodná spoločnosť VAGO
s.r.o.odtejtozmluvyodieloodstúpilavzmyslečl.18.Žalobcaďalejuviedol,žepriamymnásledkomtejto
autonehody mu ušiel v sume rovnajúcej sa cene diela v zmysle zmluvy o dielo, teda vo výške 66 939,70
Eur. Uviedol, že súčasťou týchto prác nie sú žiadne materiálové vstupy, pričom škodu predstavuje celá
dohodnutá cena a z tejto sa neodrátavajú žiadne náklady súvisiace s vykonaním diela. Malo sa jednať o

čisté stavebné práce. Uviedol, že žalovaný v zmysle zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení
bol krytý v zmysle § 4 ods. 1 tohto zákona za škodu, ktorú spôsobil pri tejto dopravnej nehode. On sám
si uplatnil u vedľajšieho účastníka v tomto spore UNIQA poisťovňa a. s., so sídlom Bratislava, poistené
plnenie, pričom táto poisťovňa jeho žiadosti nevyhovela a odmietla mu poskytnúť poistné plnenie za
tento nárok, pričom sama vec spočívajúcu v tejto dopravnej nehode uznala ako poistnú udalosť so
zavinením žalovaného a žalobcovi zaplatila z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

sumu 20 317,- Eur.

13. Žalobca uviedol, že k žiadnym prácam v zmysle zmluvy o dielo nedošlo, pretože k dopravnej
nehode došlo v čase ešte pred prevzatím staveniska tak, ako to bolo dohodnuté v tejto zmluve do 30
dní od podpisu zmluvy. Žalobca pripustil, že sám vykonal nejakú ohliadku tejto nehnuteľnosti, bol pri

nej niekoľkokrát, sám zabezpečoval si pracovníkov na prípravné práce, ktoré však teda ani nezačali,
keďže ani stavenisko odovzdané nebolo. Vzhľadom k tomu reálnym spôsobom neboli vykonané žiadne
prípravné práce. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že napriek tomu,
že niektoré ustanovenia zo zmluvy o dielo sú formulované nie právne správnym spôsobom, resp. že
niektoré otázky tam nie sú upravené, táto skutočnosť nemá priamy vplyv na žalovaný nárok.

14. Na základe uvedených skutočností potom nebolo možné, aby v konaní predložil také listiny, ako
je napríklad stavebný denník alebo časový harmonogram jednotlivých prác. Žalobca uviedol, že keby
nedošlo ku škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný chod vecí, by bolo dôvodné očakávať, že dôjde k
rozšíreniu jeho majetku a to tým spôsobom, že bol pripravený plniť zo zmluvy o dielo, na základe ktorej

by teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela.

15. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že návrh žalobcu neuznáva z dôvodu, že nie je dostatočným
spôsobom preukázaná škoda a to napriek predloženej zmluve o dielo. Takisto v konaní žalobca
nepreukázal podľa jeho tvrdenia príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej

povinnosti. Uviedol ďalej, že zmluva o dielo, ktorá bola uzavretá, nemala reálny podklad teda okolnosti
tvrdené v zmluve v skutočnosti neboli zámerom pre reálne naplnenie tejto zmluvy.

16. Vedľajší účastník vo svojej výpovedi uviedol, že návrh žalobcu neuznávajú z dôvodu nedostatočne
preukázaného skutkového stavu. Uviedol, že reálny obsah tejto zmluvy nebol preukázaný, pričom sa

jednalo aj o náročné stavebné práce, ktoré nemohli byť realizované žalobcom ako osobou samostatne
zárobkovo činnou. Uviedli, že v súčasnej dobe sa v rekonštrukcii takejto nehnuteľnosti ani nepokračuje,
z toho vyplýva, že tu nebol reálny predpoklad realizovať túto zmluvu. Takisto poukázal na to, že
žalobca nevykonal nič pre to, aby nestratil takúto zákazku v tom zmysle, že si mal zabezpečiť svojho
prípadného zástupcu. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že ušlým ziskom nie je teda automaticky strata

predpokladaného zárobku, ktorý je síce dohodnutý, avšak činnosť na jeho dosiahnutie sa bez súvislosti
so škodovou udalosťou ani nezačala realizovať, lebo poškodený predpokladanú činnosť v dohodnutej
dobe nevykonal. Z toho, že honorovaná činnosť sa nevykonávala ani následne síce samo o sebe
nevyplýva, že by zisk dosiahnutý nebol, môže však ísť o skutočnosť významnú pre práve posúdenie
reálnosti a vážnosti dohody, z ktorej poškodený ušlý zisk sa odvíja. Vedľajší účastník uviedol, že v danom

prípade sa musí jednať o reálne dosiahnuteľný nielen hypotetický prospech, o ktorý mal žalobca prísť.
Od podpisu zmluvy o dielo žalobca nevykonal žiadne prípravné ani iné práce, ktoré by zakladali nárok na
čiastočné preplatenie jeho konkrétnych reálnych nákladov a takisto žalobca nezveril plnenie podmienok
zo zmluvy o dielo inému zhotoviteľovi a to ani čiastočne prípadne jeho zástupcovi.
17. Súd vo veci vypočul ako svedka V. B., konateľa obchodnej spoločnosti B. W.. Y.. R.., ktorý vo

svojej výpovedi uviedol, že žalobcu pozná ako pracovníka, s ktorým už spolupracoval. Uviedol, že on
je konateľom obchodnej spoločnosti B. W.. Y.. R.. so sídlom Prešov asi od roku 2005, pričom táto
spoločnosť už dva roky celkom nefunguje a bol podaný návrh na jej zrušenie. Uviedol, že nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom zmluvy o dielo vlastnila spoločnosť VAGO s. r. o. od roku 2007 do konca roku 2009resp. 2010. Pri kúpe tejto nehnuteľnosti mala táto obchodná spoločnosť vybudovať z neho polyfunkčný
objekt, mali na to projekty, plány a vzhľadom k tomu, že predtým už spolupracoval so žalobcom
prostredníctvom jeho švagra ho kontaktoval a tento objekt si boli aj spoločne ohliadnuť. Spracoval sa

jednoduchý rozpočet a malo sa začať s rekonštrukciou, pričom následne došlo k uzavretiu zmluvy. Po
nejakom čase mal žalobca nehodu a z tohto dôvodu z jeho strany bola zmluva vypovedaná. Predmetom
tejto zmluvy boli len práce, nebol tam teda materiál a oficiálnym aktom ani nedošlo k odovzdaniu
staveniska. V čase, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo, rekonštrukcia tejto nehnuteľnosti
nejakým spôsobom zastala a to aj z toho dôvodu, že ponuky stavebných firiem na vykonanie tejto

rekonštrukcie boli veľmi drahé, aj z tohto dôvodu mu ponuka žalobcu vyhovovala. Následne, kedy sa mu
naskytla možnosť túto nehnuteľnosť predať, tak aj urobil. V súčasnej dobe prebieha rekonštrukcia tejto
nehnuteľnosti, pričom on sám spolupracuje s firmou, ktorá je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Svedok
ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol schopný vykonať túto rekonštrukciu, pričom sa tu
nejednalo o nejaké závažné práce, na ktoré by bolo potrebné objednávať nejakú špeciálnu firmu.
Jednalo sa o jednoduché pracovné postupy, ktoré by vedel vykonať každý zručnejší človek. Svedok

ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že jediným dôvodom, na základe ktorého bola ukončená spolupráca so
žalobcom, bola jeho nehoda, kedy teda nevedel nastúpiť na výkon tejto rekonštrukcie a on sám nemal
záujem, aby túto rekonštrukciu vykonávala nejaká iná firma resp. nejakí iní ľudia. Uviedol, že vedel,
že na žalobcu sa môže spoľahnúť, že tieto rekonštrukčné práce prebehnú k obojstrannej spokojnosti.
Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že žalobcu pozná, mal s ním skúsenosti, pričom s ním pracoval

na viacerých zákazkách a s iným obchodným partnerom on uzavrieť zmluvu nemal záujem.

18. Na základe takto zisteného stavu prvostupňový súd vo veci vyhlásil medzitýmny rozsudok tak, že
určil,žežalobnýnávrhvčastizákladužalobcujeopodstatnený.Naodvolaniežalovanéhoaintervenienta
vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom vo veci vydal rozhodnutie zo dňa 31. 10. 2012

pod č. k. 16Co/181/2012-245.

19. Z uvedeného rozhodnutia potom vyplynulo, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania
žalobca nárok na ušlý zisk nepreukázal, pretože nepreukázal výšku ušlého zisku ani príčinnú súvislosť
medzi konaním žalovaného a škodou v podobe ušlého zisku. Žalobca dostatočne hodnoverným

spôsobom nevysvetlil, prečo nepristúpil k realizácii svojich záväzkov zo zmluvy o dielo, ani nevyvrátil
tvrdenia žalovaného a intervenienta, ktorý plnenie zmluvných záväzkov zo strany zhotoviteľa ako aj
objednávateľa spochybnili.

20. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nariadil ďalej vykonať dokazovanie obsahom Zmluvy

o dielo z 24. 05. 2009, a vykonať ďalšie dokazovanie.

21. V tejto súvislosti súd opätovne podrobil dokazovaniu Zmluvu o dielo č. 2/2009 zo dňa 24. 05. 2009,
ktorú uzavrel X. W. - P. D., W. W.P. O. O., W. XX, IČO: 41 678 184, t. j. právny predchodca žalobcu
v postavení zhotoviteľa a objednávateľom daného diela bola obchodná spoločnosť B. W..Y..R.., W. W.

V., Š. X, H.: XX XXX XXX. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že predmetom diela bol záväzok zhotoviteľa
vykonať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť práce na stavbe: V. P. a J. XXX/X, O. O., a
to v rozsahu a za podmienok uvedených v tejto zmluve. Predmetom zmluvy teda sa jednalo o všetky
práce a služby zhotoviteľa podľa dodanej projektovej dokumentácie položkového rozpočtu pri dodržaní
podmienokuvedenýchvšpecifikáciitechnickýchsprávachavzmyslevšeobecnezáväznýchtechnických

noriem odporúčaní a návodov od výrobcu. Zhotoviteľ sa zaviazal prevziať stanovisko a začať práce
najneskôr do 30 dní od podpisu tejto zmluvy, pričom dielo mal dokončiť a odovzdať najneskôr do 14
mesiacov od podpisu zmluvy.

22. Cena diela v zmysle článku 5.1 bola určená za riadne a dokončené dielo vo výške 66 939,70 Eur.

Zároveň z článku 5.6 vyplýva, ž e objednávateľ si vyhradzuje právo vyňať niektoré práce jednostranným
oznámením zhotoviteľovi podľa svojej voľnej úvahy do objemu 50 % z celkovej ceny diela. O cenu takto
vyňatých prác bude znížená pevná cena diela podľa bodu 5.1.

23. Podľa článku 6.1 zmluvy o dielo mala byť cena diela hradená postupne mesačnými úhradami za

práce v príslušnom kalendárnom mesiaci na základe faktúr zhotoviteľa.

24. Z článku 7.1 zmluvy vyplynulo, že zhotoviteľ vykoná dielo osobne, poprípade ďalším
subdodávateľom, ktorý môže prenechať výkon časti diela len s predchádzajúcim písomným súhlasomstavebného manažéra. Z článku 16 zmluvy vyplýva, že zhotoviteľ uzavrie a bude udržiavať poistenie
na celé obdobie zhotovenia diela pre možné spôsobenie škody na diele, zničenie, stratu a odcudzenie
diela alebo jeho časti. Zhotoviteľ bol povinný mať počas celej doby zhotovenia diela poistenie diela na

poistnú sumu prevyšujúcu minimálne o 50 % zmluvnú cenu diela.

25. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie rozhodnutím o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa
11. 09. 2009 vydaného Obvodným úradom Banská Bystrica, odbor živnostenského podnikania, pričom
právnemu predchodcovi žalobcu bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti od 01. 10. 2009 do 31. 03.

2010.

26.Zrozhodnutiaozmeneobdobiapozastaveniaprevádzkovaniaživnostizodňa23.03.2010vydaného
Obvodným úradom Banská Bystrica, odborom živnostenského podnikania súd zistil, že došlo k zmene
obdobia pozastavenia prevádzkovania živnosti a to od 01. 10. 2009 do 01. 04. 2011.

27. Z oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa 23. 03. 2011 súd zistil, že právny
predchodca žalobcu požiadal o pozastavenie prevádzkovania živnosti, ktoré oznámil v období od 01. 10.
2009 do 30. 09. 2011 a neskôr oznámením zo dňa 06. 12. 2011 došlo k pozastaveniu prevádzkovania
živnosti od 06. 12. 2011 do 05. 12. 2014.

28. Po výzve konateľa obchodnej spoločnosti B. W..Y..R.., W. W. Š. X, V., V. B. ohľadne predĺženia
účtovných dokladov tejto spoločnosti konateľ oznámil, že tieto k dispozícii nemá, pretože ich odovzdal
spolu s návrhom na likvidáciu a výmaz spoločnosti z obchodného registra, ktorý mal podať na Okresný
súd v Prešove. Zároveň oznámil, že zoznam obchodných zmlúv neeviduje.

29. Okresný súd Prešov oznámil dňa 01. 12. 2014, že ku dňu 28. 11. 2014 nebol tomuto registrovému
súdu doručený návrh na zmeny zapísaných údajov resp. výmazu spoločnosti VAGO s.r.o., pričom z
oznámenia zo dňa 17. 06. 2015 zistil, že takýto návrh bol Okresnému súdu Prešov doručený dňa 12.
06. 2015.

30. Právny predchodca žalobcu osobne vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že jeho konkrétne
kroky, ktoré vykonal v čase od podpisu zmluvy do dopravnej nehody, ktorá sa mu stala, spočívala v tom,
že zabezpečil niekoľko ľudí v tom zmysle, že v počiatočnej fáze týchto prác mu niekoľko pracovníkov
postačovalo, pričom sa jednalo o búracie práce, výkopové práce a osoby, ktoré mal s takýmto dielom
spolupracovať bol jeho otec X. W., jeho brat Y. W. U. Q. W.. Uviedol, že títo sú tak isto živnostníci

a z dôvodu, že sa jedná o rodinných príslušníkov nepovažoval za potrebné s nimi uzatvárať nejaké
zmluvy. Uviedol, že poistnú zmluvu neuzatvoril z toho dôvodu, že dopravná nehoda sa stala ešte
pred odovzdaním stanoviska a teda nebol dôvod takúto poistnú zmluvu uzatvárať. Právny predchodca
žalobcu uviedol, že on stavebné povolenia resp. ďalšie dokumenty ohľadne povolenia takejto stavby
nevidel,pričommalkdispozíciilenprojektovúdokumentáciu,pričomobjednávateľmuuvádzal,ževšetky

listiny potrebné k takýmto stavebným prácam k dispozícii má. Zároveň právny predchodca žalobcu sa
vyjadril k zmluvnému dojednaniu ohľadne výhrady objednávateľa možnosť znížiť objem prác a cenu
diela až o 50 % v tom zmysle, že to bolo dohodnuté kvôli finančným prostriedkom, ktoré mal k dispozícii
objednávateľ s tým, že po vykonaní prvej etapy sa mali dohodnúť ako sa bude pokračovať v tejto
stavbe. Uviedol teda, že dôvodom takéhoto zmluvného dojednania bola otázka finančných prostriedkov

na strane objednávateľa. Uviedol, že ďalší postup prác mal spočívať najmä v tom, akým spôsobom bude
práca zatiaľ vykonaná v požadovanej kvalite, čo chcel objednávateľ týmto spôsobom aj skontrolovať.
Uviedol ďalej, že objednávateľ mal sám zabezpečiť stavebný materiál a preto právny predchodca
žalobcu túto skutočnosť preukázať nevedel. Uviedol, že v tejto prvej etape búracích prác nebol potrebný
nijaký nákup stavebného materiálu.

31. Zároveň právny predchodca žalobcu uviedol, že teda prax v stavebníctve je taká, že zhotoviteľ nemal
dôvod prebrať stavbu skôr ako bolo v zmluve dohodnuté, pričom takúto stavbu mal prevziať do 30 dní
od podpisu tejto zmluvy. V prvej fáze mali byť vykonané len búracie a výkopové práce, čo nevyžadovalo
nejakú zvláštnu technickú pripravenosť zo strany právneho predchodcu žalobcu. Uviedol, že čas, ktorý

zostával od podpisu zmluvy do dopravnej nehody bol 11 dní. Za tento čas v podstate právny predchodca
žalobcu si vykonal ohliadku staveniska a kontaktoval ľudí, ktorí mali byť do týchto prác zapojení a nemal
dôvod do tejto doby sa nejako zákazke venovať. Zároveň uviedol, že v tomto čase neoslovil nejakúpoisťovňu z dôvodu uzavretia poistnej zmluvy, pretože mal v úmysle poradiť sa aj s inými zhotoviteľmi
a nájsť takú poisťovňu, ktorá by bola výhodná.

32. Súd vo veci vypočul ako svedka Q. W., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je švagrom Jozefa Sojku
- právneho predchodcu žalobcu, kedy bol z jeho strany ústne oslovený s tým, že mal vystupovať ako
subdodávateľ na stavbe, ktorá sa mala realizovať pre pána B.. Uviedol, že sa malo jednať o nejakú
rekonštrukciu budovy, mali sa vykonať stavebné práce, výkopové, búracie a podobne. Uviedol, že on
sám je živnostníkom, predmetom jeho činnosti je autodoprava, elektroinštalácia a stavebné práce.

Uviedol, že tie práce, ktoré mal vykonať pre právneho predchodcu žalobcu, mali byť z jeho strany
nacenené a takáto cena by potom tvorila jeho odmenu, ktorá by bola buď zaplatená vopred resp. v
priebehu týchto prác. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že pre právneho predchodcu žalobcu
už v minulosti pracoval, nebolo to prvýkrát pokiaľ takúto spoluprácu mali medzi sebou. Jednalo sa o
drobné stavebné práce, pričom nikdy nemali písomnú zmluvu, vždy to bolo v ústnej rovine. Mal sa
dohodnúť termín začatia takýchto prác, predložiť výkaz výmer a otázka odmeny za takúto prácu bola až

po prípadnej cenovej ponuke alebo ohliadky na mieste samom.

33. Súd z výpovede svedka X. W. zistil, že právny predchodca žalobcu je jeho synom, pričom spolupráca
medzi nimi je asi taká, že on zháňa prácu, ktorú potom spoločne realizujú. Uviedol, že vie, že takéto
práce na uvedenej zákazke neboli realizované z dôvodu, že jeho syn mal haváriu a v čase pred ním

bol ústne oslovený na výkon takýchto prác, pričom prípadnú odmenu za takto vykonanú prácu si delili
rovnakým dielom, resp. podľa toho, koľko osôb bolo zúčastnených na tejto stavbe.

34. Z výpovede Y. W. súd zistil, že právny predchodcu žalobcu je jeho bratom, pričom tento ho oslovil
ohľadne prác, na ktoré si už presne nepamätá, malo sa jednať o zemné výkopové práce, murárske

práce, obklady a dlažby, ktoré mal vykonať on sám. Uviedol, že jeho brat mal na starosti dojednávanie
prác s klientmi a on len vykonával stavebné práce. Uviedol, že sa malo jednať o nejakú rekonštrukciu
budovy pri Slovenke. Uviedol, že takto spolupracuje spolu so svojím bratom a tak isto ich otcom. Uviedol,
že zabezpečenie materiálu mal na starosti jeho brat.

35. Na základe výzvy súd vykonal dokazovanie oznámením Mesta Banská Bystrica zo dňa 18. 06. 2015,
ktorý vo svojom oznámení uviedol, že na stavbu V. P. J. XXX/X, O. O. bolo vydané územné rozhodnutie
pod č. R. XXXX/XXXX G. P.Ň. XX. XX. XXXX na objekt W. V. V. W. V., W..Y..R.., W. W. J. XXX/X, O.
O.. Mesto Banská Bystrica zároveň uviedlo, že stavebnému úradu bola doručená žiadosť na dodatočné
povolenie stavby pod č. R. XXXX/XXXX G. P. XX. XX. XXXX a doplnená pod č. R. XXXXXX/XXXX

G. P.U. XX. XX. XXXX. Na stavbu V. P., J. XXX/X, O. O. V. W. V., W..Y..R.., W. W.P. O. O. konanie o
dodatočnom povolení stavby nebolo ku dňu vydania takého oznámenia ukončené a stavebný úrad vo
veci právoplatne nerozhodol.

36. Mesto Banská Bystrica zároveň predložilo rozhodnutie zo dňa XX. XX. XXXX pod R. W. XXXXX/

XXXX/XXXX/ME, z ktorého zistil, že stavebný úrad Mesta Banská Bystrica na návrh na vydanie
rozhodnutia o umiestnenie stavby V. P. Q. Z. - W. V., vydal rozhodnutie o umiestnení tejto stavby. Takéto
rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 07. 06. 2013. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že sa
malo jednať o stavbu, ktorá riešila parkovacie plochy pred V. P. Q. Z..

37. Žalobca teda tvrdil, že zo žiadosti o dodatočné stavebné povolenie je preukázané to, že stavba
budovanávminulosti,pričomtátoskutočnosťnevylučujeto,žedošlokuzavretiureálnejzmluvyodieloso
žalobcom. Je zrejmé, že následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti z obchodnej
spoločnosti B. W..Y..R.. K. W.Ť. V., W..Y..R.., čo je obchodná spoločnosť manželky V. B.. Teda záujem
vykonať takúto rekonštrukciu stále pretrval aj po prevode vlastníckeho práva.

38. Žalovaný na uvedené listinné dôkazy uvádzal, že v konaní teda nebolo preukázané, že by obchodná
spoločnosť B. W..Y..R.. disponovala stavebným povolením v čase uzavretia zmluvy o dielo a o takéto v
roku 2000 nebolo požiadané, teda stavebný zámer nebol nijakým spôsobom preukázaný. Na takomto
tvrdení zotrval aj intervenient na strane žalovaného.

39. Právny predchodca žalobcu teda ústne na pojednávaní vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že potom čo
bola uzavretá zmluva o dielo a prípadný harmonogram prác bol taký, pričom sa jednalo o dojednania v
ústnej rovine, boli práce rozdelené na etapy, pričom v prvej fáze sa mali vykonať terénne zemné, búraciea výkopové práce podľa dohody v ústnej rovine s tým, že tieto neboli nejako termínovo dohodnuté, malo
sa jednať o rozmedzie medzi 4 a 5 mesiacmi. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že stavebného
manažéra v zmysle článku zmluvy 4.2 mal zabezpečiť V. B., pričom takáto osoba mu predstavená

nebola. Uviedol, že to isté sa týka osoby stavebného dozoru, takúto osobu on nepoznal. Uviedol, že
projektovú dokumentáciu mal k dispozícii ako predbežnú, pričom táto sa nachádza v súdnom spise
a takáto mu postačovala na ocenenie jednotlivých prác, z ktorých spolu s V. B. vlastne vychádzali.
Takúto mal zabezpečiť následne V. B. s tým, že mala byť zabezpečená v priebehu vykonávania týchto
prác. Uviedol ďalej, že stavebné povolenia, resp. ďalšie doklady on od investora nežiadal a lehota

na dokončenie diela vyplynula z diskusie medzi zhotoviteľom a objednávateľom. Materiál, ktorý bolo
potrebné zabezpečiť, mal zabezpečiť investor, tento materiál na stavbe zložený nebol, pretože V. B.
hovoril o tom, že má takýto materiál zložený na sklade resp. inej stavbe. Právny predchodca žalobcu
však uviedol, že v tejto fáze nebolo potrebné takýto stavebný materiál ani privážať, pretože v tejto fáze
mali byť vykonávané búracie a zemné práce. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že ohľadne
koncipovania a dohody zmluvy o dielo spolupracoval s V. B. a na otázky ohľadne úhrad za vykonané

práce si už presne nespomenul, pričom uviedol, že vie o tom, že sa malo jednať o platby na základe
faktúr v termínoch, na ktoré si už právny predchodca žalobcu nespomenul. Uviedol však, že obavu z
prípadného nezaplatenia nemal, pretože s pánom B. už spolupracoval viacej krát a problém s platbami
nebol.

40. Súd vo veci vypočul ako svedka V. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že so stavebným povolením
resp. iným rozhodnutím stavebného úradu k máju roku 2009 nedisponoval a financovanie takejto
rekonštrukcie malo byť zabezpečené z jeho vlastných zdrojov. Ohľadne článku 5.6 zmluvy ohľadne
prípadného zníženia alebo vyňatia niektorých prác z celkovej ceny diela uviedol, že nevie uviesť, prečo
takéto ustanovenie bolo v zmluve, pretože to bolo dávno a nevie akým spôsobom vtedy uvažoval. Tak

isto uviedol, že si nepamätá okolnosti ohľadne ustanovenia stavebného manažéra, pričom uviedol, že
takéto práce si zväčša manažuje sám a zrejme by túto funkciu vykonával tak isto sám. Uviedol, že túto
nehnuteľnosť neskôr predal obchodnej spoločnosti svojej manželky s tým, že mali záujem pokračovať na
tejto rekonštrukcii, kedy manželka vložila nejaké finančné prostriedky a zároveň by ako manželia žiadali
o úver s tým, že celkový rozsah prác mal byť takmer 800 000,-- Eur. Uviedol, že stavba je v súčasnej

dobe realizovaná takmer na 80 %. Uviedol ďalej, že na základe zmluvy o dielo boli dohodnuté práce,
ktoré boli stanovené podľa rozpočtu, pričom on právneho predchodcu žalobcu osobne poznal, vedel že
jeho práca je dobrá, pričom projekty boli nakreslené a stavebné povolenie sa vybavovalo. Uviedol, že
sa mala uskutočniť len tá časť stavby, ktorá bola obsahom zmluvy. Uviedol, že si nepamätá, kto mal
zabezpečiť materiál alebo ho zabezpečoval on sám. Uviedol, že potom čo došlo k prevodu vlastníctva

na obchodnú spoločnosť V., W..Y..R.., táto spoločnosť pokračovala v tomto zámere v rekonštrukcii tohto
objektu s tým, že neskôr došlo k pozastaveniu takýchto prác, pričom sa nepokračovalo, pretože projekt
vyžadoval veľké množstvo finančných prostriedkov. Uviedol, že sa v súčasnej dobe jedná o bytový dom,
kde sa nachádzajú byty, nebytové priestory a dá sa povedať, že sa jedná o polyfunkčný dom. Uviedol,
že si nepamätá, kto koncipoval zmluvu o dielo, pričom si tak isto nepamätal na to, či bol dohodnutý

nejaký harmonogram prác. Uviedol, že funkciu stavebného manažéra mal vykonávať buď on sám, resp.
niektorý z jeho známych, ktorí takúto činnosť vykonávajú. Uviedol, že žiadosť o stavebné povolenie bolo
podané niekedy v roku 2009 alebo 2010, pričom bližšie dátumy si svedok už nepamätal.

41. Súd vo veci vypočul ako svedkyňu Q.. V. B., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že ohľadne predmetu

konania vie len sprostredkovane od svojho manžela V. B.. Uviedla, že je spoločníčkou aj konateľkou
obchodnej spoločnosti V., W..Y..R.., ktorá bola vlastníčkou nehnuteľnosti, teda Polyfunkčného domu,
ktorý sa nachádza v O. O. K. J. T.. Takýmto vlastníkom bola od roku 2010, pričom následne bola
táto prevedená na ďalší subjekt. Uviedla, že rekonštrukcie, ktoré sa vykonávali v tomto období, boli
drobné rekonštrukčné práce, pričom ich rozsah presne uviesť nevie. Túto nehnuteľnosť potom, čo

bola nadobudnutá od obchodnej spoločnosti B. W..Y..R.., bolo v úmysle ju dostavať, dokončiť, vykonať
túto rekonštrukciu aspoň v určitej fáze, pričom ona sama však mala iné aktivity a podľa jej názoru
sa jednalo o veľkú investíciu, do ktorej sama ísť nechcela. Práce ohľadne rekonštrukcie pokračovali
až potom, čo sa našiel iný investor. Uviedla, že nevie uviesť okolnosti, v akom rozsahu sa táto
nehnuteľnosť rekonštruovala pokiaľ bola vo vlastníctve obchodnej spoločnosti B. a taktiež sa nevie

vyjadriť k finančných prostriedkom a k objemu financií, ktoré mala na túto rekonštrukciu táto obchodná
spoločnosť. Uviedla, že jej zámerom obchodnej spoločnosti B. W..Y..R.., ktorej konateľom bol V. B.
a vtedy ešte neboli manželia, vedela o tom, že on mal v záujme takúto nehnuteľnosť rekonštruovať
a prevádzkovať tam reštauráciu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na rozpory vskutočnostiach, ktoré vyplynuli v rámci vykonaného dokazovania v tom zmysle, že žaloba nie je dôvodná
po skutkovej stránke a tak isto po stránke právnej. Poukázal na nesúladné tvrdenia a rozpory vo
výpovediach jednak právneho predchodcu žalobcu, ale tak isto aj svedkov V. B., Y.. Q.. V. B..

42. Sled udalostí právnych úkonov a skutočností, ktoré mali predchádzať resp. nasledovať po údajnom
uzavretíspornejzmluvy,nenasvedčujúto,žebymalodôjsťkreálnemuahodnovernémuzámeruvykonať
dielo v zmysle spornej zmluvy. Dôkazy vykonané práve spochybňujú a vyvracajú takýto zámer, pričom
zosilňujú podozrenie, že sa jedná o dodatočne a účelovo produkované tvrdenia a doklady so zámerom

nekorektnezískaťplneniezaumelokonštruovanýnároknanáhraduškody,ktorávskutočnostinevznikla.

43. Z vyjadrenia intervenienta potom vyplynulo, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodov, že v konaní bolo
preukázané o tom, že obchodná spoločnosť VAGO s.r.o. nemala finančné prostriedky na rekonštrukciu
tejto nehnuteľnosti, pričom nedošlo k odovzdaniu staveniska, nebol zakúpený stavebný materiál
určený na rekonštrukciu, pričom nedošlo k žiadnej udalosti, ktorá by smerovala k vykonaniu práv

v zmysle údajnej zmluvy o dielo. Množstvo prác, ktoré boli v zmluve dohodnuté, nezodpovedajú
rozmeromnehnuteľnosti,pričomnedošlotakistokvznikupoistenia,ktorébolonevyhnutnoupodmienkou
vykonávania prác v zmysle údajnej zmluvy o dielo. Nedošlo k dohode ohľadne výkazu a výmeru prác a
nebolo ani požiadané o stavebné povolenie, ani oznámené stavebnému úradu, že sa budú vykonávať
nejaké práce na tejto nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu intervenient považoval návrh žalobcu za nedôvodný,

pretože tu neexistuje taký sled udalostí, ktorý by naznačoval, že práce v zmysle údajnej zmluvy o dielo
sa mali vykonať.

44. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

45. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

46. Ustanovenia o zodpovednosti za škodu v občianskom práve patria k tým inštitútom, ktoré sú zásadne

dotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek
tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú však definované
právnou teóriou a ich obsah je potom naplňovaný súdnou judikatúrou. V danom prípade takýmito
predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

47. Súd mal teda v konaní za preukázané v zmysle vykonaného dokazovania a vyššie uvedených
právnych predpisov tie skutočnosti o tom, že právny predchodca žalobcu ako živnostník uzavrel s
obchodnou spoločnosťou B. W..Y..R.. zmluvu o dielo, ktorej predmetom mali byť práce na rekonštrukcii
stavby nazvanej: „V. P., J. XXX/X, O. O..“. Na základe tejto zmluvy došlo k dohode, že tieto práce
budú vykonané zo strany právneho predchodcu žalobcu ako zhotoviteľa pre objednávateľa za sumu 66

939,70 Eur. Zmluva v takomto znení bola uzatvorená dňa XX. XX. XXXX. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že dňa XX. XX. XXXX právny predchodca žalobcu utrpel úraz pri dopravnej nehode, ktorej
účastníkmi bol právny predchodca žalobcu a žalovaný, pričom u právneho predchodcu žalobcu došlo k
mnohopočetným zraneniam. Na základe uvedeného konania žalovaného bolo vedené trestné stíhanie
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods.1 a 2 písm.a) Trestného zákona, ktoré bolo rozhodnutím

Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 6Tv/5/2010 podmienečne zastavené a žalovanému určená
skúšobná doba v trvaní dvoch rokov.

48. Žalovaný teda svojím konaním pri prevádzke motorového vozidla ako vodič motorového vozidla
porušil ustanovenie § 20 ods.1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a svojím konaním spôsobil

právnemu predchodcovi žalobcovi zranenia, ktoré sú popísané v odbornom vyjadrení č. XXX/XXXX.
Právny predchodca žalobcu vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia
zameranú v prevažnej miere na stavebnú činnosť. Toto oprávnenie bolo v čase po vzniku úrazu
právneho predchodcu žalobcu pozastavené.

49. Súd v konaní mal ďalej za preukázané, že vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu nemohol
vykonávať svoju činnosť z dôvodu úrazu, došlo k tomu, že objednávateľ od takejto zmluvy o dielo
odstúpil.50. V tejto súvislosti súd teda konštatuje, že na strane žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti
tak, ako to konštatoval Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 6Tv/5/2010. Súd mal teda
za preukázané, že tento prvok občianskoprávnej zodpovednosti a to porušenie právnej povinnosti je

v danom konaní preukázané. Súd sa v ďalšom zameral na skúmanie otázky, či v danom prípade sú
splnené ďalšie náležitosti pre prípadný nárok na náhradu škody a to škoda v podobe ušlého zisku a
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a takto vzniknutou škodou.

51. Súd v danom prípade vychádzal z toho, že ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva v tom, že u poškodeného

nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa na to s ohľadom na
pravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksatedaneprejavujezmenšenímmajetkupoškodenéhoteda
úbytkomjehoaktív,akotojepriskutočnejškode,alestratouočakávanéhoprínosualebovýnosu.Nestačí
pritomvšakibapravdepodobnosťrozmnoženiamajetku,lebotátoskutočnosťmusíbyťnaistopostavená
v tom zmysle, že pri pravidelnom behu vecí, to znamená, keby nebolo protiprávneho konania škodcu
alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému

nedošlo práve v dôsledku konania škodcu resp. škodnej udalosti.

52. Dôkazné bremeno v danom prípade je na poškodenom teda na žalobcovi, aby preukázal svoje
tvrdenia o tom, že pri pravidelnom behu vecí by získal určitý majetkový prospech. Vychádzajúc z toho,
že ušlý zisk sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu, je

pri výške ušlého zisku rozhodujúce, akého prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie
škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný nie však hypotetický prospech u poškodeného ušiel.
Teda ušlý zisk nemôže predstavovať len tvrdenie zmareného a teoretický zamýšľaného ekonomického
či podnikateľského vývoja poškodeného, pokiaľ takýto plánovaný majetkový prínos nie je podložený už
existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možno usudzovať, že k zamýšľanému

zisku by skutočne došlo pokiaľ by škodná udalosť do pravidelného behu veci nezasiahla.

53. Ušlým ziskom teda nie je automaticky strata predpokladaného zárobku vyplývajúca zo zmluvného
dojednania poškodeného tak, ako to preukazoval žalobca v danom konaní, avšak činnosť pre jeho
dosiahnutie sa reálne nezačala ani naplňovať.

54. Pokiaľ sa teda ušlý zisk neprejavuje zmenšením majetku poškodeného teda úbytkom aktív, ale
stratou očakávaného prínosu, nepostačuje pri tom iba pravdepodobnosť a hypotetickosť zvýšenia
prípadného majetkového stavu poškodeného v budúcnosti, ale táto musí byť naisto postavená, že
pri pravidelnom behu vecí nebyť protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať

rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve dôsledkom konania škodcu. Súd však uvádza,
že pri výške ušlého zisku je potom rozhodujúce akého prospechu, ku ktorému mohlo reálne dôjsť,
zabránilo konanie škodcu, teda aký konkrétne reálne dosiahnuteľný nie však hypotetický prospech u
poškodeného ušiel. V tejto súvislosti súd teda uzatvára, že ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie
zamýšľaného prípadného zárobkového zámeru či ekonomického rastu alebo prísľubu takéhoto zárobku

alebo zisku, ak nie je takýto majetkový prínos podložený už existujúcimi a reálne dosiahnuteľnými
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne
došlo. Ušlým ziskom je totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu
deja vedúcemu k určitému zisku. V tomto prípade je nepochybne dôležitý tzv. „pravidelný beh vecí“, teda
taká skladba okolností, ktorá svedčí o tom, že zámer poškodeného sa začal alebo sa mal nepochybne

začať naplňovať, avšak výsledok sa nedostavil. Súd teda konštatuje, že v situácii, kedy pred škodnou
udalosťou sa činnosť podnikateľského zámeru žalobcu začala napĺňať, avšak táto bola len vo fáze
podpisu zmluvy o dielo, predmetom ktorej mala byť rekonštrukcia nehnuteľnosti, je nedostatočný,
pretože vychádza len z hypotetického predpokladu žalobcu o tom, aký zisk by v prípade realizovania
jeho podnikateľského zámeru dosiahol. Súd má za to, že žalobca v tejto súvislosti teda nepreukázal

taký pravidelný beh vecí, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že skladba okolností svedčí o tom, že
zámer poškodeného sa začal resp. mal sa nepochybne začať napĺňať. Z vykonaného dokazovania bolo
nepochybne za preukázané, že mnohé ustanovenia zmluvných dojednaní sa nezačali ani naplňovať
práve z dôvodu vzniku škodnej udalosti, kedy nedošlo k odovzdaniu staveniska, nebol ustanovený
stavebný dozor či stavebný manažér, nedošlo k uzavretiu poistenia na dielo tak, ako tieto skutočnosti

vyplývali z uzavretej zmluvy o dielo. Sám žalobca resp. jeho právny predchodca uvádzal, že v čase
tesne po podpise zmluvy, kedy ešte nedošlo k odovzdaniu staveniska, nebol ani dôvod zabezpečovať
stavebnýmateriál,čipríslušnéstavebnéstroječinástroje,pričomlenvteoretickejrovinesizabezpečoval
spolupracovníkov pri vykonávaní tohto diela tak, ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí jehorodinných príslušníkov, s ktorými spolupracoval aj v minulosti. Súd má teda za to, že v konaní nebol
preukázaný taký pravidelný beh vecí, z ktorých by súd mohol usúdiť, že nastala taká skladba okolností,
že žalobca v čase do dopravnej nehody by uskutočňoval také úkony v zmysle uzavretej zmluvy o dielo,

ktorá by viedla k realizácii takéhoto diela. Pokiaľ sa takéto okolnosti v konaní nepreukázali, je možné
konštatovať, že tieto sa nerealizovali aj pre krátkosť času od uzavretia zmluvy o dielo do času dopravnej
nehody a teda nešlo v danom prípade o pravidelný beh vecí.

55. Podstatnou okolnosťou, ktorú súd musel zobrať do úvahy je aj hypotetickosť výšky ušlého zisku tak,

ako ju právny predchodca žalobcu resp. žalobca vyvodzoval a táto sa mala rovnať cene diela, ktorá
bola dohodnutá na sumu 66 939,70 Eur, avšak s ohľadom na ustanovenie článku 5.6 zmluvy o dielo
mal objednávateľ právo vyňať niektoré práce jednostranným oznámením zhotoviteľa podľa svojej voľnej
úvahy a to až do objemu 50 % z celkovej ceny diela. O cenu takto vyňatých prác potom mala byť
znížená pevná cena diela tak ako bola stanovená v tejto zmluve v bode č. 5.1. Je teda zrejmé, že nie
je možné považovať cenu diela tak ako bola dohodnutá za výšku škody v podobe ušlého zisku. Tak ako

konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom zrušujúcom rozhodnutí ak by objednávateľ pristúpil
k realizácii ustanovenia bodu 5.6 zmluvy, náhrada škody z titulu ušlého zisku by neprichádzala do úvahy.
Teda žalobný návrh ohľadne náhrady škody vo forme ušlého zisku súd považoval len za hypotetický,
pričom žalobca vychádzal len z hypotézy, že k realizácii diela skutočne v dohodnutom rozsahu dôjde,
pričom zo strany objednávateľa nedôjde k vyňatiu niektorých prác jednostranným oznámením, kedy

takúto možnosť mal možnosť podľa svojej voľnej úvahy až do 50 % z celkovej ceny diela. Teda nie je
zrejmé, či by objednávateľ k realizácii takéhoto zmluvného ustanovenia skutočne nepristúpil a potom by
nebolo možné konštatovať, že výška škody vo forme ušlého zisku sa rovná práve cene diela tak, ako
bola táto dohodnutá.

56. Za tejto skutkovej a právnej situácie mal potom súd za to, že k preukázaniu výšky škody v danom
prípade zo strany žalobcu nedošlo.

57.Napriektomu,žesúdvkonanínemalzostranyžalobcupreukázanúvýškuškody,ktorámalaspočívať
v ušlom zisku, súd ďalej dodáva, že poslednou podmienkou pre prípadné priznanie práva na náhradu

škody a základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním
resp. opomenutím škodcu a vzniknutou škodou poškodeného, ktorá musela byť predvídateľná. Teda
poslednou z podmienok, ktorú súd skúmal napriek nepreukázaniu výšky škody zo strany žalobcu je
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a prípadne vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť
teda kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a škodou je v právnej teórii predstavovaný

priamou väzbou javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
následok. To znamená, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je daná
len vtedy, ak by škoda pri absencii porušenia právnej povinnosti nevznikla, teda musí ísť o príčinu
vzniku škody priamu nie sprostredkovanú. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide však
o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky

preto nie je možné uložiť znalcovi, ktorý môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri
zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Je
preto zásadnou otázkou, v čom konkrétne spočíva škoda, teda majetková ujma, za ktorú je náhrada
požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym

konaním škodcu ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.

58. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej
súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo teda bezprostredne

predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku
toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

59. Preto znakom príčinnej súvislosti je jej priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťahy príčiny a následku preto musia byť priame,
bezprostredné, neprerušené a nie iba sprostredkované, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale
vecná súvislosť príčiny a následku. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť zaškodu nenastane, pretože príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého existencie
by škodlivý následok nevznikol. Nemusí sa jednať len o príčinu jedinú, ale o jednu z príčin, ktorá sa
podieľala na nepriaznivom následku o jeho odškodnenie, avšak musí sa jednať o príčinu podstatnú. Ak

je príčin viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne. Otázka príčinnej súvislosti
nemôže byť riešená vo všeobecnosti, musí byť posudzovaná práve v konkrétnych súvislostiach. Súd
teda poukazuje, že v danom prípade nedošlo k preukázaniu tých skutočností, že by v danom prípade
existovala bezprostrednosť a priamosť následku pri vzniku škody potom, čo došlo k porušeniu právnej
povinnosti. Vyčíslená škoda zo strany žalobcu je len hypotetická a predpokladá to, že dielo sa zhotoví

v zmluvne dojednaných termínoch, v zmluvne dojednanom rozsahu a objednávateľ neprestúpi k svojej
výhrade vyňať niektoré práce jednostranným oznámením až do objemu 50 % z celkovej ceny diela tak,
ako je to ustanovené v článku 5.6 zmluvy.

60. Súd teda uvádza, že pri pravidelnom behu vecí bolo potrebné vykonať niekoľko ďalších právnych
či skutkových krokov, v rámci ktorého by mohlo dôjsť kedykoľvek k zmareniu zamýšľaného stavebného

zámeru. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by objednávateľ disponoval rozhodnutiami
či povoleniami stavebného úradu na realizáciu takejto stavby, čo tiež spôsobilo podľa názoru súdu,
že v danom prípade nie je možné konštatovať pravidelný beh vecí a vylučuje možnosť, že by medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá v konaní však preukázaná nebola, existuje príčinná
súvislosť v takých záveroch ako uvádza súd vyššie.

61. Súd za uvedeného skutkového a právneho stavu potom konštatuje, že zo strany žalobcu nedošlo
k preukázaniu rozhodujúcich okolností a prvkov zodpovednostného vzťahu pri posudzovaní jeho práva
na náhradu škody a to najmä v časti výšky škody spočívajúcej v ušlom zisku a taktiež príčinnej súvislosti
medzi takouto škodou a porušením právnej povinnosti. Z tohto dôvodu preto súd považoval žalobu za

nedôvodnú a z tohto dôvodu jej vyhovieť nemohol a takýto žalobný návrh súd zamietol.

62. Súd taktiež rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP a to tak, že žalovaný
bol vo veci úspešný v plnom rozsahu a preto priznal mu nárok na náhradu trov konania spolu s
intervenientom v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.