Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Jankovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/158/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612209198
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2612209198.8
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1/ U. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. H. X, H., 2/ Ing. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. X, H., obaja zastúpení advokátom:
Mgr. Martin Jung, so sídlom Panónska cesta 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. R. XXX, 2/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr.
Dušan Repák, so sídlom Krížna 47, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o náhrade trov konania,
o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 9C/146/2012-366 zo dňa
8. februára 2017, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovaným 1/ a 2/ p r á v o na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania ako
i náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2. Uznesenie súd I. inštancie odôvodnil použitím § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba
„CSP“) a vecne argumentoval tým, že keďže dovolacie konanie bolo zastavené v dôsledku nezaplatenia
súdneho poplatku za podané dovolanie, procesné zavinenie na zastavení konania nesú žalovaní 1/ a
2/, a teda nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcom.
3. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom advokáta odvolanie žalovaní 1/ a 2/, z dôvodov
podľa ustanovenia § 365 písm. h) Civilného sporového poriadku. Uviedli, že právny názor odvolacieho
súdu vychádzal zo skutkových okolností, ktoré predchádzali nesprávnemu postupu súdu, kedy napriek
nezaplateniu súdneho poplatku za dovolanie súd konal, napriek tomu že nemal, v dôsledku čoho vznikla
škoda strane sporu (žalobcom) a to tak, že doručil dovolanie právnemu zástupcovi žalobcov, ktorí sa
k uvedenému vyjadrili, čím vznikli trovy na strane žalobcov. Súd konal predčasne, keď nemal zákonné
dôvody na doručovanie dovolania protistrane na vyjadrenie sa pred tým, ako boli splnené zákonné
podmienky, čo v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu sporovej strany, ktorá nezaplatila súdny
poplatok. Napadnuté Uznesenie okresného súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď dáva za vinu jeho nezákonné konanie (doručovanie návrhu na vyjadrenie sa protistrane
pred splnením zákonnej podmienky - zaplatenia súdneho poplatku) strane sporu, ak tvrdí, že procesná
strana, ktorá nezaplatila súdny poplatok tak zavinila zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a
nasl. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd aplikoval nesprávnu právnu normu - § 256 ods.
1 CSP (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú). Odborná literatúra jednoznačne
vysvetľuje,čojenevyhnutnésipredstavovaťpodpojmomzavinenézastaveniekonania,atonasledovne:„Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov. Najčastejšie dochádza k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných
podmienok. Súd konanie zastaví aj pre nezaplatenie súdneho poplatku; tu však dochádza k zastaveniu
konania podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie o náhrade trov konania tu nie
je ani potrebné, pretože ide o vzťah štátu a poplatníka; uznesenie o zastavení konania sa protistrane
ani nedoručuje, preto nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ ide o náhradu trov
konania." (str. 934) Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, L Tomašovič,
M ., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s. S poukazom na
uvedené skutočnosti uznesenie odvolacieho súdu a napadnuté Uznesenie sú uznesenia s povahou
arbitrárnychrozhodnutí,atojednakzdôvodu,ževychádzaliznesprávneprávneposúdenejveciajednak
z dôvodu, že priťažili strane konania, ktorej kladú za zavinenie zastavenie konania v príčinnej súvislosti
s náhradou trov konania, napriek tomu, že k ich vzniku nemalo vôbec prísť. Trovy konania vznikli v
dôsledku nesprávneho postupu súdu vo veci, ktorý konal predčasne. Rozhodovacia prax slovenských
súdov aplikuje podobný názor ako odborná literatúra, napr. v Uznesení Okresného súdu Bratislava V,
sp. zn. 23Cb/4/2016 zo dňa 06.09.2016. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a všetky
skutočnosti, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ žiadajú odvolací súd, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu
vSenicizodňa08.02.2017č.k.9C146/2012-366zmeniltak,žežalobcom1/a2/sanepriznávanárokna
náhradu trov konania pred súdom I. inštancie ako i trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a zároveň
priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v odvolacom konaní v rozsahu 100%.
4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uviedli, že zaplatenie súdneho poplatku je v zásade zákonnou povinnosťou každého navrhovateľa
poplatkového úkonu, ak nie je on, alebo samotný úkon od poplatkovej povinnosti oslobodený. Napriek
tomu, že postup súdu, kedy začne konať vo veci samej pred zaplatením súdneho poplatku, nie je
prevládajúci, v žiadnom prípade nejde o postup, ktorý by bol výnimočný, či dokonca nezákonný, ako
sa snažia presvedčiť súd žalovaní. Podľa ustanovenia § 436 ods. 2 CSP po odstránení vád podľa
odseku 1 súd I. inštancie rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie a o návrhoch
na oslobodenie od súdneho poplatku. Podľa ustanovenia prvej vety nasledujúceho odseku dovolanie
doručí súd I. inštancie protistrane, vyzve ju, aby sa k dovolaniu vyjadrila a určí na vyjadrenie lehotu nie
kratšiu ako desať dní. Z vyššie citovaných ustanovení CSP nevyplýva povinnosť súdu čakať s doručením
dovolania protistrane s výzvou, aby sa k dovolaniu vyjadrila, kým si navrhovateľ poplatkového úkonu
splnísvojuzákonnúpovinnosť,atobezohľadunaskutočnosť,žežalovanýmtátopovinnosť,akoajvýška
súdneho poplatku bola, a s ohľadom na právne zastúpenie, musela byť známa ešte pred samotným
podaním dovolania. Konanie súdu I. inštancie preto z vyššie uvedeného dôvodu nie je možné považovať
za nezákonné. K pasáži (na str. 934) komentára CSP citovanej v odvolaní žalovaných, žalobcovia
uvádzajú, že táto je účelovo vyňatá z kontextu a vzťahuje sa na situáciu, v ktorej súd nezačal konanie vo
veci samej a neuskutočnili sa úkony protistrany pred splnením si povinnosti navrhovateľa poplatkového
úkonu - zaplatiť vyrubený súdny poplatok, čo je zrejmé už z citovanej prvej vety - rozhodnutie o náhrade
trov konania tu nie je ani potrebné, pretože ide o vzťah štátu a poplatníka, čo nie je stav totožný a ani
podobný so stavom predmetného konania.
5. Žalovaní z publikovaného uznesenia Okresného súdu Bratislava V, vydaného v konaní vedenom
pod sp. zn. 23Cr/4/2016 opäť účelovo vyňali z kontextu iba tú časť, ktorá podporuje ich argumentáciu,
pričom z druhej vety ods. 9 tohto uznesenia opäť vyplýva, cituje „trovy konania doteraz žiadnej procesnej
strane nevznikli, čo opäť nie je stav totožný a ani podobný so stavom predmetného konania“. Konanie
žalovaných, ktorých dovolanie považujú žalobcovia za neprípustné a bez existencie dôvodov na jeho
podanie a ktorým išlo z ich strany o zrejme bezúspešné bránenie práva a prieťahy v konaní a ktorým
vznikli žalobcom trovy, nemôže byť na ťarchu žalobcov, ktorí daný stav nijako nezavinili. Majú za to,
že vždy bude procesné zavinenie na strane tej strany sporu, a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté
trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo nezaplatenie súdneho poplatku na ktorý jej
vznikla povinnosť. Žalobcovia majú rovnako za to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu procesného
zavinenia na strane žalovaných, ktorí porušili svoju poplatkovú povinnosť, o ktorej nielenže mohli, ale aj
vedelivopredpredpodanímdovolania.Jepritomprávneirelevantné,čikzastaveniukonaniadošlopodľa
ustanovení CSP, alebo podľa ustanovení osobitného právneho predpisu, ak bolo dôvodom procesné
zavinenie, pričom nie je možné zamieňať dôvody na zastavenie konania s dôvodmi na priznanie náhrady
trov konania. Preto bola priznaná náhrada trov konania žalobcom, ktorí zastavenie konania nijako
nezavinili, ako ani zastavenie dovolacieho konania nebolo dôvodom ich správania po začatí konania.
Žalobcovia sa preto plne stotožňujú s Uznesením, ako aj rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoréhoprávnym názorom bol súd I. inštancie pri vydaní Uznesenia viazaný. Na základe vyššie uvedených
skutočnosti a doterajších vyjadrení, vzhľadom k tomu, že súd I. inštancie vo veci úplne zistil skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil, riadiac sa pritom právnym názorom odvolacieho súdu, navrhujú žalobcovia, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie súdu I. inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Zároveň si uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je
dôvodné.
7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o náhrade
trov konania, v situácii, keď dovolacie konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku zo
strany žalovaných.
8. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že súd I. inštancie nepostupoval správne, keď doručoval
dovolanie protistrane na vyjadrenie sa pred tým, ako boli splnené zákonné podmienky, čo v žiadnom
prípade nemôže byť na ťarchu sporovej strany, ktorá nezaplatila súdny poplatok. Napadnuté uznesenie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ tvrdí, že procesná strana, ktorá nezaplatila
súdny poplatok tak zavinila zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a nasl.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho
poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby, a pod.).
Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
bolo konanie zastavené.
11. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany sporu,
ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné
posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej
skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo
nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
12. K zastaveniu dovolacieho konania prišlo v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zo strany
žalovaných. Bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa tak (ne) stalo (to je nezaplatenie súdneho
poplatku), ide o procesný dôvod, pre ktorý bolo dovolacie konanie zastavené. Ak žalovaným podaním
dovolania vznikla poplatková povinnosť a túto si nesplnili, zavinili zastavenie dovolacieho konania, o
ktorom rozhodol súd I. inštancie uznesením pod č. k. 9C/146/2012-338 zo dňa 17.12.2015, preto z
procesnéhohľadiskaplatí,žežalovaní1/a2/zavinilizastaveniekonania.Vnútornápohnútkažalovaných
vedúca k nezaplateniu súdneho poplatku nezbavuje procesnej zodpovednosti žalovaných na zastavení
dovolacieho konania. Žalovaní si museli byť svojej poplatkovej povinnosti za podané dovolanie vedomí,
a preto presúvanie zodpovednosti na súd z dôvodu, že dokiaľ súdny poplatok nebol zaplatený, nemal
súd doručovať dovolanie žalobcom na vyjadrenie, neobstojí. Správne žalobcovia poukázali tiež na to,
že pasáž z komentára na ktorú poukazovali žalovaní sa vzťahuje na situáciu, keď protistrana (v danomprípade žalovaní) nemala vedomosť o tom, že zo strany žalobcu bola podaná žaloba a preto sa na tento
prípad nedá aplikovať.
13. Súd I. inštancie teda dospel k správnemu záveru, že zastavenie dovolacieho konania zavinili
žalovaní tým, že nezaplatili súdny poplatok za dovolanie a preto žalobcom patrí náhrada trov konania.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie v súlade s §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Žalobcovia majú voči žalovaným podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní
v celom rozsahu úspešní, keď v danom prípade tu neboli dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
15. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd I. inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom I. inštancie
alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.