Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ludvika Bodnárová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/267/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212201758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212201758.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a
členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletého Z. M. N. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecíarodinyvKošiciachdieťaťarodičovMgr.Z.N.A.nar.X.XX.XXXXbývajúcejnaQ.ul.č.Xzastúpenej
advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a MUDr. Z. N.
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na N. ul. č. X v H. zastúpeného Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich,
s.r.o. so sídlom na Mudroňovej ul. č. 29 v Košiciach v konaní o zmenu výživného o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.3.2015 č.k. 45P/20/2012-442 v spojení s opravným uznesením
z 27.3.2015 č.k. 45P/20/2012-453 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o tvorbe úspor a dlžnom výživnom.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti za
obdobie do 31.8.2014. Zvýšil výživné od otca pre mal. Z. M. zo 170 eur na 230 eur mesačne od 1.9.2014
do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Tým zmenil rozsudok
Okresného súdu Košice II z 23.11.2009 č.k. 43C/91/2007-75 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 29.4.2010 č.k. 7CoP/52/2010-213. Zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletého
66,39eurmesačneod1.9.2014dobudúcna,ktoréjepovinnýplatiťvždydo15.dňavmesiacinaosobitný
účet maloletého č. 2358004283/3100 v Ľudovej banke a zamietol návrh na zvýšenie príspevku na tvorbu
úspor. Dlžné výživné 1.140 eur na obdobie od 1.9.2014 do 31.3.2015 povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod hrozbou
straty výhod splátok. Opravným uznesením z 27.3.2015 č.k. 45P/20/2012-453 opravil dlžné výživné za
obdobie od 1.9.2014 do 31.3.2015 z 1.140 eur na 430 eur.
Proti výrokom o tvorbe úspor a dlžnom výživnom v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej
lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a opravné
uznesenie. Uviedol, že súd prvého stupňa síce vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový
stav, nesprávne však vyhodnotil použitie peňažných prostriedkov z predaja bytu. Vyslovil presvedčenie,
že tieto peňažné prostriedky neboli jeho príjmom, pretože ich investoval do rekonštrukcie rodinného
domu a čiastočného splatenia hypotekárneho úveru, čím si preukázateľne znížil splátku. Konštatoval,
že sa predajom bytu jeho majetok nezväčšil len zmenil formu. Dodal, že vzhľadom na to, že prispieval
nad rámec určeného výživného čiastkou na tvorbu úspor je toho názoru, že dlžné výživné nevzniklo.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne
správny. Vyslovila presvedčenie, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého ako
aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa neboli odvolaním napadnuté, preto podľa § 206 ods. 2
O.s.p. nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na
súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. K
odvolacím námietkam otca dodáva, že predajom bytu klesli jeho mesačné výdavky o 235 eur, pretože
mu zanikli náklady na mesačnú réžiu bytu 135 eur a čiastočným splatením hypotekárneho úveru mu
klesla jeho splátka o 100 eur. Odvolací súd je toho názoru, že táto úspora je určitou formou príjmu otca,
ktorá prispela k čiastočnému zlepšeniu jeho životnej úrovne, nakoľko tieto prostriedky môže použiť na
uspokojenie potrieb, ktoré si doteraz nemohol dovoliť. Konštatuje, že určené výživné spolu s mesačnou
tvorbou úspor pre maloletého, zohľadňujúc zníženie výdavkov otca tvorí približne 13,5 % z jeho príjmu,
čo s prihliadnutím na vek a vývojový stupeň maloletého zodpovedá jeho právu podieľať sa na životnej
úrovni povinného rodiča ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Poukazuje na to, že predchádzajúca
úprava výživného poskytla dostatočný priestor na zvýšenie výživného bez nutnosti zrušiť určenú tvorbu
úspor v dôsledku zmeny pomerov maloletého aj v prípade, ak by sa pomery otca nezmenili. Pretože
konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. §
219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.