Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224243
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117224243.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: Y. Q. A.. XX.XX.XXXX, W. F., Ď. X,
právne zastúpená: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova 2, Prešov proti žalovanému: Y.
Q.,A.. XX.XX.XXXX, W. O. XX, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova
8, Prešov, o zaplatenie 958,38 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov

zo dňa 14. 03. 2018, č. k. 14C/48/2017-36 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil (I.),

priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (II.).

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobou zo dňa 29. 11. 2018 sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému vyplatenia dedičského podielu vo výške 958,38 Eur s prísl.. Podaním zo dňa 19. 02. 2018

vzala v celom rozsahu žalobu späť. Ako dôvod späťvzatia uviedla, že došlo k mimosúdnej dohode strán
sporu. Podaním zo dňa 28. 02. 2018 právny zástupca žalovaného oznámil, že medzi stranami sporu
nedošlo k dohode, ktorá by súvisela s predmetom konania, a preto žiadal priznať náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, skôr než sa začalo pojednávanie,
súd postupom podľa § 144, § 145, § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil.

3. O trovách konania súd rozhodol na základe § 256 ods. 1 CSP a z dôvodu, že žalobkyňa procesne
zavinila zastavenie konania, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie zmenil a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu
trov konania. Uviedla, že podaním zo dňa 19. 02. 2018 označeným ako späťvzatie žaloby dostatočne

ozrejmila dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné o trovách konania rozhodnúť v
zmysle ust. § 257 CSP. Strany sporu sú súrodenci a ich matka spoločne s manželkou žalovaného
požiadali žalobkyňu, aby vzala žalobu späť s odôvodnením, že jej spoločne uhradia dohodnuté peňažné
prostriedky vo výške 1/4 z kúpnej ceny z predaja nehnuteľností, vlastníkom ktorých sa stal žalovaný
na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v F. č. k. D 1995/91-16 zo dňa 14. 04. 1992 o schválení
dedičskej dohody. Pokiaľ žalovaný existenciu takejto dohody nepotvrdil, k tomu žalobkyňa zdôraznila,

že sa so svojou matkou a s manželkou žalovaného zreteľne dohodli na tom, že svoju žalobu vezme späť
len za podmienky, že jej budú vyplatené dohodnuté peňažné prostriedky a každý si bude znášať svojetrovy konania. Napriek tomu, že žalovaný uvedenú dohodu nepotvrdil, žalobkyňa poukazuje na ďalšie
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré svedčia o tom, že nie je spravodlivé priznať žalovanému právo
na náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalovaný, ako je zrejmé z dokladov priložených k žalobe a tiež z

verejne dostupných informácií katastra nehnuteľnosti zdedil množstvo nehnuteľností v okrese F. a tieto
spoločne so svojou manželkou postupne predáva tretím osobám. Na rozdiel od žalovaného, žalobkyňa
nezdedila nič, žije sama v byte a jej príjmom je len starobný dôchodok vo výške 295,30 Eur mesačne.

5. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne navrhol výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobkyne,
že došlo k dohode, na základe ktorej táto zobrala žalobu späť. Nakoniec ani žalobkyňa netvrdí, že
k dohode došlo, argumentuje len svojimi sociálnymi pomermi a tiež tým, že jej bolo súdom priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov. Z ust. § 257 CSP vyplýva, že pre nepriznanie náhrady trov konania
sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň
výnimočné okolnosti. Žalobkyňa v odvolaní nekonkretizuje okolnosti, ktoré by mali byť výnimočné do

takej miery, žeby súd mal aplikovať ust. § 257 CSP. Žalobkyňa k svojmu odvolaniu pripojila rozhodnutie
Centra právnej pomoci, kancelárie F. zo dňa 18. 03. 2016; týmto rozhodnutím bol žalobkyni priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci advokátom v právnej veci o zaplatenie peňažnej sumy z
dôvodu nevyplatenia jej dedičského podielu a o neúčinnosť darovacej zmluvy. Z uvedeného rozhodnutia
nevyplýva určite a zrozumiteľne, že priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci sa vzťahuje aj na

vymoženie peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu, ktorý mal získať žalovaný. Preto
podľa názoru žalovaného tým, že žaloba bola podaná voči nemu nedôvodne, nie je odvolací dôvod
opodstatnený.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Podľa ust. § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že
je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené
predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa).

10. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých

okolnostíkonkrétnejveci.Ust. §257CSPpretonemožnovykladaťtak,žemožnokedykoľvekbezohľadu
nazákladnézásadyrozhodovaniaonáhradetrovkonanianepriznaťnáhradutrovúspešnejstranesporu,
vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

11. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,

ktorej sa priznáva náhrada trov konania uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril,
k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a
prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

12. Ďalšou zo skupín prípadov, ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takých prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomerystrán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

13. V predmetnej veci žalobkyňa v odvolaní poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
v okolnostiach prejednávanej veci, ako aj v jej sociálnych a majetkových pomeroch.

14. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania a vyhodnotiac všetky súdu dostupné

skutočnosti dospel k záveru, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú
záver, že v danej veci by nebolo spravodlivé pokiaľ by súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni.

15. V prvom rade odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní
domáhala od žalovaného vyplatenia jej zákonného dedičského podielu vo vzťahu k spoluvlastníckemu

podielu k pozemkom, ktoré zdedil žalovaný s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich
zákonný dedičský podiel v lehote 5 dní od poskytnutia náhrady. Žalovaný sa stal vlastníkom
spoluvlastníckych podielov na základe dedičskej dohody schválenej rozhodnutím Štátneho notárstva
v F., č. k. D 1995/91-16 zo dňa 14. 04. 1992, pričom výrok tohto rozhodnutia v časti o povinnosti
vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich zákonný podiel je nejasný, obsahovo neurčitý a v podstate ani

nevykonateľný, v čom spočívala aj obrana žalovaného v konaní. Žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu,
že matka strán sporu ju o to požiadala s tým, že ona a manželka žalovaného uhradia žalobkyni z
plánovaného predaja nehnuteľnosti 1/4 z kúpnej ceny.

16. Vo vzťahu k sociálnym aspektom žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že je starobnou

dôchodkyňou a dôchodok je jej jediným zdrojom príjmu. Žalobkyňa predložila odvolaciemu súdu
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 16. 03. 2018, z ktorého vyplýva, že od 01.
01. 2018 patrí žalobkyni starobný dôchodok vo výške 295,30 Eur mesačne. Žalobkyňa má pritom viaceré
výdavky na platenie inkasa vo výške 106 Eur mesačne o čom predložila fotokópiu poštovej poukážky,
platenie elektriny a poplatku za rozhlas a televíziu vo výške 25,32 Eur, o čom tiež predložila platobný

doklad SIPO II. Z dôvodu zlého zdravotného stavu má zvýšené náklady na lieky v sume 25 Eur mesačne
a jej ďalšie náklady predstavujú výdavky na stravu, hygienické potreby, ošatenie, obuv, cca 120 Eur
mesačne.

17. V danej veci odvolací súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v majetkových a osobných

pomeroch žalobkyne, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok, ktorý jej nepostačuje ani na pokrytie
základných životných potrieb. Ďalší dôvod osobitného zreteľa spočíva v okolnostiach prejednávanej
veci, kedy žalobkyňa podobne ako žalovaný sú dedičmi po svojom otcovi Y. Q.S., N. XX. XX. XXXX.
Ž. W. H. Š. A. Q. F., Č.. O.. T. XXXX/XX-XX zo dňa 14. 04. 1992 (o schválení dedičskej dohody)
zaviazaný k tomu, aby žalobkyni v prípade poskytnutia náhrady zaplatil jej zákonný dedičský podiel.

Žalovanýpreukázateľnevedel,žepodľacitovanéhorozhodnutiajepovinnýzaplatiťžalobkynijejzákonný
dedičský podiel v prípade, ak mu bude poskytnutá náhrada, napriek tomu (žalovaný odplatne previedol
na tretie osoby niektoré z nehnuteľností nadobudnuté dedičstvom) žalobkyni jej zákonný dedičský podiel
nevyplatil. Za takéhoto stavu aj keď žalobkyňa zavinila zastavenie konania, existujú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné náhradu trov konania stranám sporu nepriznať.

18.Vzhľadomnavyššieuvedenédôvodyodvolacísúdpodľaust.§ 388CSPzmeniluznesenievovýroku
o náhrade trov konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).