Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/260/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204789
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816204789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne Prima banky Slovensko, a.s.
so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11 proti žalovanej Y. N., bytom v D., D. Č.. XXX/X, o zaplatenie 1.901,37
eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.1.2017 č.k. 12C
117/2016-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.901,37 eura

s úrokom vo výške 85,25 eura, úrokom z omeškania vo výške 0,78 eura, s 5% úrokom zo sumy 1901,37
eura od 20.5.2016 do zaplatenia, s 5% úrokom vo výške 85,25 eura z nezaplatených úrokov za čas
od 20.5.2016 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistné vo výške 1,46 eura a na trovách konania
sumu 114,-eura všetko spolu v mesačných splátkach po 40,-eur splatných vždy do konca kalendárneho
mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V prípade omeškania s plnením jednej splátky má to
za následok splatnosť celého plnenia.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutého
úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dňa 20.2.2015 na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške
2.000,-eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach po 29,91 eura. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala zaplatenia žalovanej sumy s

príslušenstvom vrátane poistenia, ktoré žalovaná uznala a z tohto dôvodu súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

4. Súd preskúmal pomery žalovanej a z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že
žalovaná dosahoval čistý príjem vo výške 300,87 eura, po vykonaní exekučnej zrážky vo výške 44,12
eura. Manžel žalovanej dosahoval čistý príjem 637,36 eura a z tejto sumy uhrádza splátky pôžičky,
exekúcie a podnikové pohľadávky v celkovej výške 349,36 eura. Zo zostávajúcej spoločnej sumy oboch

manželov vo výške asi 588,-eur vykonávajú manželia spolu platby na nájomné, úvery a pôžičky, ktoré
nie sú zahrnuté do zrážok vo výške 400,-eur s tým, že zvyšujúca suma 188,-eura ostáva žalovanej a jej
manželovi na krytie ďalších nevyhnutných mesačných nákladov (strava, oblečenie, zdravotné náklady,
atď.). Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nie je v možnostiach žalovanej uhradiť dlh jednorázovo,preto jej povolil zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach, pričom určil ich výšku a splatnosť. V prípade
omeškania s plnením jednej splátky má to za následok splatnosť celého dlhu.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania.

6. Proti tomuto výroku o splatnosti podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd v
uvedenom výroku rozsudok zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť jej dlžnú sumu v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

7. V odvolaní uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval podľa neplatnej
právnej úpravy a to § 160 ods. 1 O.s.p.. Poukazuje na to, že v aktuálnej platnej a účinnej právnej
úprave však takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. Čo sa týka posúdenia samotných okolností
prípadu má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú

pohľadávku. Súd sa nedostatočne zaoberal majetkovými pomermi žalovanej a svoje zistenia obmedzil
výlučne na posúdenie žalovanou tvrdeného mesačného príjmu bez jeho ďalšieho preukazovania.
Má za to, že v tejto časti súd nedostatočne posúdil skutkový stav, jeho rozhodnutie je v tejto časti
nepreskúmateľné.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý povolil žalovanej uhradiť priznanú

sumu v splátkach a aj s ich stanovenou výškou.

10. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

11. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

12. Vychádzajúc z vyššie cit. zákonných ustanovení, ale aj z ustálenej súdnej praxe súd pri úvahe o
určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že plnenie sa môže vykonať v splátkach, vychádza
z konkrétnych okolností prípadu. Prihliada pritom na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku
priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, prejavenú snahu o splnenie záväzku žalovanou,
dobu, po ktorú by došlo k splateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie

dlžníka na úkor veriteľa, ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa.

13. V danom prípade vzhľadom na majetkové, sociálne a finančné pomery na strane žalovanej je
opodstatnené povoliť jej uhradiť prisúdenú sumu v splátkach vo výške 40,-eur mesačne ako správne

rozhodol súd prvej inštancie. Vzhľadom na nízky príjem žalovanej, ktorý spolu s manželom činí mesačne
okolo 588,-eur, z ktorého žalovaná spolu s manželom a rodinou musia uhrádzať ďalšie bežné výdavky
ako nájomné, ale aj úvery a pôžičky je zrejmé, že zo zostávajúcej sumy nie je v možnostiach žalovanej
uhradiť dlh jednorázovo alebo vo vyšších splátkach tak, ako žiada žalobca. V opačnom prípade by
došlo k ohrozeniu výživy žalovanej a členov jej rodiny. Pri stanovení povinnosti uhradiť prisúdenú sumu

žalovanej v splátkach, správne súd prvej inštancie vychádzal z ochoty žalovanej dlžnú sumu žalobcovi
postupne uhradiť. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické
problémy, keďže ide o obchodnú spoločnosť, zaoberajúcu sa poskytovaním úverov. V tej súvislosti
významnou je tiež tá skutočnosť, že pôvodne sa žalobca so žalovanou úverovou zmluvou dohodol o
úhrade dlhu v splátkach po 29,91 eur, čo je nižšia suma, ako bolo rozhodnuté spomínaným rozsudkom.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodol tak, že potvrdil
rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach.15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Aj keď žalovaná mala v
odvolacom konaní úspech, žiadne trovy konania jej nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).