Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Melicher
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/109/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201902
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1011201902.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek
senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: UNIPARTNER,
s. r. o., Lazaretská 15, 811 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Roman Hajdučík, advokát, Ľ. Fullu č. 3,
841 05 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/17348-92098/2011/992692-r zo
dňa 14.09.2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S
238/2011-80 zo dňa 10. júna 2014, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 238/2011-80 zo dňa
10. júna 2014 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/222/17348-92098/2011/992692-r zo dňa 14.
septembra 2011 podľa § 250j ods. 3 O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške
325,07 €, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Roman Hajdučík, so sídlom Ľ. Fullu č. 3, 841 05
Bratislava, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého
stupňa“) podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č.
I/222/17348-92098/2011/992692-r zo dňa 14.09.2011, ktorým potvrdil daňovú exekučnú výzvu správcu
dane zo dňa 30.05.2011 pod č. 600/340/128524/11Byr, ktorou oznámil žalobcovi ako daňovému
dlžníkovi, že na základe exekučného titulu vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov správcu dane
č. 600/232/30332/11/Ball zo dňa 08.02.2011 zostaveného ku dňu 08.02.2011 z údajov evidencií daní
žalobcu vo výške 4034,83 € začal daňové exekučné konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 250k
ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu a
administratívneho spisu žalovaného ako aj rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia, poukazujúc na ust. § 17 ods. 10 zákona o správe daní (ak nemožno doručiť
písomnosť do vlastných rúk právnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú nahlásila správcovi dane pri
plnení svojej registračnej povinnosti, písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po 3 dňoch od
vrátenia nedoručenej písomnosti správcu dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za
právnickú osobu, o tom nedozvie).
Konajúci súd v intenciách uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k
záveru, že správca dane doručoval rozhodnutie o pokute č. 600/232/241419/10/Ball zo dňa 24.11.2010,
akoajvýzvusprávcudanenapodaniedaňovéhopriznaniač.600/232/173636/10/Ballzodňa16.08.2010na aktuálnu adresu sídla spoločnosti uvedenú vo výpise zo Obchodného registra SR a to Lazaretská
15, 820 07 Bratislava, kde mal žalobca sídlo od 24.01.2006 do 10.03.2011 a zásielky sa vrátili s
poznámkou pošty „adresát neznámy“. Krajský súd mal za to, že výzva na podanie daňového priznania
ako aj rozhodnutie o pokute ako aj exekučný titul boli doručené v súlade so zákonom a nadobudnutím
právoplatnosti tohto rozhodnutia bolo daňové konanie právoplatne skončené. Krajský súd dospel k
záveru, že žalobca nevyčerpal možnosť súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu a jeho dôvody
v štádiu exekučného konania týkajúceho sa práve exekučného titulu.
Po preskúmaní exekučnej výzvy v rozsahu podľa § 76 ods. 5 písm. a/, b/ zákona č. 511/1992 Zb. a
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Vzhľadom na
uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový
stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i
postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobcu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 OSP
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie
prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež bol neúplné zistený
skutkový stav veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré žiadal vykonať už v pôvodnom
súdnom konaní a navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvodil, že exekučný titul ako aj exekučná výzva bola vydaná v rozpore so zákonom, a že exekučný
titul nie je vykonateľný, nakoľko mu nebol riadne doručený a je preto nezákonný. Uviedol, že nemohol
vykonať súdny prieskum exekučného titulu z dôvodu, že tento mu nebol doručený, napriek tomu, že sa
na rovnakej adrese zdržiava od r. 2006.
Podľa žalobcu daňový úrad Bratislava I potom ako mu bola z pošty vrátená nedoručená zásielka s
prečiarnutým poštovým smerovým číslom a poznámkou adresát neznámy neskúmal riadne príčinu
nedoručenia, tak výzvy na podanie daňového priznania, ako aj exekučného titulu (pokuty za údajné
nepodanie daňového priznania) a nekontaktoval konateľov spoločnosti, aby podali vysvetlenie príčiny
predpokladaného nepodania daňového priznania. Podľa žalobcu mal správca dane doručiť zásielku tiež
prostredníctvom svojich zamestnancov v súlade § 17 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov. Ak by
tak urobil musel by zistiť, že žalobca má aj naďalej sídlo na Lazaretskej ul. 15 v Bratislave.
Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že nebolo možné doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk
právnickej osobe na adrese jej sídla Lazaretská ul. 15 v Bratislave ani dodržanie povinnosti podľa
§ 17. ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Na vchode do budovy je neustále od r. 2006
tabuľa s označením UNIPARTNER a v budove pracujú všetci konatelia žalobcu. Skutočnosť, že pošta
pravdepodobne omylom alebo z nedbanlivosti uviedla na zásielke poznámku adresát neznámy podľa
žalobcu nepreukazuje, že písomnosť nebolo možné doručiť žalobcovi. Podľa jeho názoru sa preto
nemohla uplatniť fikcia doručenia podľa § 17 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov. Nemožnosť
doručenia musí byť nemožnosť objektívna a nie subjektívna neschopnosť poštového podniku doručiť
zásielku daňovníkovi. Na preukázanie nemožnosti doručenia zásielky mal Daňový úrad Bratislava I
využiť iné možnosti doručovania písomnosti, a to predovšetkým prostredníctvom svojich zamestnancov
podľa § 17 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov: „Tieto písomnosti však môže (daňový úrad) doručiť
i svojimi zamestnancami." Vzhľadom na dôležitosť písomností a následkov ich nedoručenia takto musel
a mal Daňový úrad Bratislava I postupovať aj vzhľadom na daňovú históriu žalobcu, ktorý si riadne plnil
svoje povinnosti a nemal v minulosti nedoplatok voči štátu na dani z pridanej hodnoty ani inej dani.
Podľa žalobcu daňový úrad Bratislava I porušil základnú zásadu daňového konania podľa § 2 ods. 1
a 2 zákona o správe daní a poplatkov. (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom
konaní. (2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a
pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej
zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň).
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí
č. I/222/17348-92098/2011/992692-r zo dňa 14.09.2011, ktorým potvrdil daňovú exekučnú výzvu
Daňového úradu Bratislava č. 600/340/128524/11/Byr zo dňa 30.05.2011, a že sa stotožňuje so
stanoviskom Krajského súdu v Bratislave vyjadrenom v predmetnej žalobe, v ktorej sa uvádza, že„Krajský súd v Bratislave v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave
sp. zn. 8Sžf/74/2012 na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom“.
Ďalej sa v citovanom stanovisku uvádza, že „súd po preskúmaní spisového materiálu a
administratívneho spisu žalovaného ako aj rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia, ... Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne
orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdili“.
Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. 3S 238/2011-80 zo dňa 10.06.2014 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď
deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v
spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
je možné vyhovieť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Z obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, že pripojený
administratívny spis správneho orgánu nie je úplný. Na č.l. 31 je v súdnom spise založené rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava I č. 600/340/29842/11/Byr zo dňa 07.02.2011 Daňová exekučná výzva podľa
§76ods.2zákonač.511/1992Zb.vočidaňovémudlžníkoviUNIPARTNERS,s.r.ososídlomLazaretská
15, 811 08 Bratislava, DIČ: 2021600031, IČO: 35 824 298, t.j. viac ako mesiac pred tým, než bola
uvedená adresa žalobcu zapísaná do obchodného registra (zápis z 10.03.2011).
V administratívnom spise správcu dane sa pritom nachádza prípis z 08.02.2011, č. 600/232/30333/11/
Ball. o odstúpení nedoplatkov na ďalšie vymáhanie, kde je však uvedená adresa dlžníka
UNIPARTNERS, s. r. o. so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, DIČ: 2021600031, IČO: 35 824 298
a Výkaz daňových nedoplatkov DÚ Bratislava 1 č. 600/232/30332/11/Ball. z 08.02.2011, kde je taktiež
adresa Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, hoci už dňa 07.02.2011 Daňový úradu Bratislava I vedel a
vydal rozhodnutie s adresou daňového dlžníka Lazaretská 15, 811 08 Bratislava. V administratívnom
spise sa však nenachádza žiadny prípis ani doklad o tom, ako už mesiac pred zápisom novej adresy
žalobcu do obchodného registra o tejto adrese daňový úrad Bratislava I vedel.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd a žalovaný rozhodli bez toho, aby
sa zaoberali všetkými podkladmi, na základe ktorých bolo vydané žalobou a opravným prostriedkom
napadnuté a súdom a žalovaným preskúmavané rozhodnutie v tejto veci. Bez úplnej spisovej
dokumentácie nie je možné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu), a preto sa
odvolací súd v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal.S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v
spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 220 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak,
že rozhodnutie žalovaného č. I/222/17348-92098/2011/992692-r zo dňa 14. septembra 2011 podľa §
250j ods. 3 OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 250k ods.
1 OSP z dôvodu jeho úspechu vo veci. Priznaná náhrada trov konania predstavuje trovy konania
vzťahujúce sa ku konaniu na krajskom súde a odvolacom súde a pozostáva zo zaplateného poplatku
za žalobu a odvolanie, t.j. 1x 66 € a 1x 70 € a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo
výške 189,07 €, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci po 71,37 € +2 x režijný paušál 7,41
€ a 20% DPH, teda spolu 142,74 € + 14,82 € +DPH 20% - 31,51 €, celkom trovy právneho zastúpenia
189,07 €. Trovy celkom 325,07 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.