Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/30/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202531
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807202531.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne V.U. U. G. V., V., J.. G.H. XX, proti žalovanému X. N. V.,
Š. K., G. G., J. N. X, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 6C/75/2007-167 zo
14.9.2010 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu o vydanie nehnuteľností, zapísaných v Katastri
nehnuteľností (ďalej len KN), Správa katastra Rožňava, obec Čučma, ako investičné lesné cesty so
živičným povrchom, vedených na LV č.XXX H.. Ú.. Č. ako parc.č.726 - zast. plochy o výmere 7296
m2, parc.č.738 - zast. plochy o výmere 2499 m2 (asfaltová cesta Majerská dolina), parc.č.441/2 - zast.
plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parc.č.441/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 69 m2, parc.č.520 -
lesné pozemky o výmere 224 m2, parc.č.521/2 - zast. plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc.č.527/1

- zast. plochy a nádvoria o výmere 969 m2, parc.č.527/2 - zast. plochy a nádvoria o výmere 141 m2,
parc.č.627 - zast. plochy a nádvoria o výmere 160 m2, vedených na LV č.XXXX H.. Ú.. Č. a parc.č.442/1
- trvalé trávne porasty o výmere 1489 m2, parc.č.446 - záhrady o výmere 761 m2, parc.č.485 - záhrady
o výmere 612 m2, parc.č.494/2 - záhrady o výmere 139 m2 a parc.č.528 - trvalé trávne porasty o výmere
1737 m2 k. ú. Č. zamietol a žalobkyňu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania 2 279,33 €, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsahu reprodukoval obsah žaloby (takmer doslovne),časť
vyjadrenia (č.l.12-13) z 8.6.2007 žalovaného a podstatný obsah prednesu jeho zást. na pojednávaní
14.9.2010 (zápisnica na č.l.132-133) a vymenoval listiny, s ktorými sa oboznámil. Vychádzajúc z § 1,§
2 ods.1,2,§ 3 ods.1 písm. c),h),ods.3 prvá veta,§ 4 ods.1,§ 5 ods.1,3 zák.č.161/05 Z. z. o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k
niektorým nehnuteľnostiam,§ 3 ods.1 a § 7 písm. b) zák.č.162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
(ich znenie citoval) uzavrel, že predmetom konania je vydanie nehnuteľností podľa zák.č.161/05 Z. z., že
v súdnom konaní môže byť procesne úspešný žalobca v prípade, ak preukáže, že je oprávnenou osobou
podľa § 2 ods.2 cit. zák., že mu alebo jeho právnemu predchodcovi patrila nehnuteľná vec, ktorá prešla
do vlastníctva štátu alebo obce v období od 8.5.1945 do 1.1.1990 niektorým zo spôsobov uvedených
v § 3 cit. zák., že uplatnil právo na navrátenie vlastníctva v súlade s § 5 ods.1, t.j. že v prekluzívnej

lehote do 30.4.2006 doručil povinnej osobe písomnú výzvu na vydanie vlastníctva k nehnuteľnostiam a
súčasnevtejistejlehotejejpreukázalodňatievlastníckehopráva,ktorýmkoľvekzospôsobovuvedených
v § 3 cit. zák. Z úplného výpisu z pzkn.vl.č.7 k. ú. Čučma, z jej časti A, mu vyplynulo, že v nej
uvedené nehnuteľnosti tvorili Biskupský majetok a tým považoval za preukázané, že žalobkyňa bola ich
vlastníčkou, že v časti B tejto pzkn. vl. je uvedené pod pol.16 „Došlo 18.12.1948 Čd.2123 poznamenáva
sa, že nehnuteľnosti zapísané na strane A sú predmetom revízie podľa zák.č.142/47 Zb. z. v znení

zák.č.44/48 Zb.“ a pod pol.17 „Došlo 15.11.1960 Čd.1273 Na základe rozhodnutia odboru výstavby
pôdohospodárstva rady ONV v Rožňave z 3.11.1960 pod č.Pôd.1338/1960 vkladá sa vlastnícke právopre Čsl. štát - Štátne lesy Košice v celosti“. Zistil, že žalobkyňa doručila povinnej osobe (žalovanému)
28.4.2006 výzvu na vydanie nehnuteľností, podľa ktorej ako oprávnená osoba podľa zák.č.161/05 Z.
z. ju vyzýva na vydanie nehnuteľností vedených v pzkn.vl.č.7,č.48 k. ú. J. a v LV č.XXXX, ku ktorej,

ako prílohu, pripojila výpis z pzkn.vl.č.7 a výpis z LV č.1997, pričom v bode II.4. výzvy uviedla, že
žiadané nehnuteľnosti prešli do vlastníctva, resp. správy povinnej osoby na základe právneho titulu
uvedeného v priložených pzkn. vl. alebo bez právneho dôvodu. Vychádzajúc z obsahu výzvy na vydanie
nehnuteľností z 25.4.2006 považoval za potrebné uviesť, že je neurčitá, lebo neobsahuje označenie
jednotlivých nehnuteľností tak, ako to predpokladá katastrálny zák. označením parc. č., druhom a

výmerou pozemku a uvedením, na ktorom LV je nehnuteľnosť evidovaná, že v pzkn.vl.č.7 a na LV č.1997
sú vedené aj iné pozemky, ktoré nie sú predmetom konania, preto bolo dôležité presné označenie a
identifikácia jednotlivých pozemkov, uvedených vo výzve. Dospel k záveru, že z týchto dôvodov, na
základe tejto výzvy nebolo možné uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností, ktorá má mať náležitosti
listiny, na základe ktorej v KN môže byť povolený vklad vlastníckeho práva v prospech oprávnenej
osoby, že v danom prípade žalobkyňa vo výzve uvádza, že identifikáciu parc. zašle povinnej osobe po

vyhotovení príslušnou správou katastra, avšak do uplynutia prekluzívnej lehoty (30.4.2006) nespresnila
označenie jednotlivých nehnuteľností, ktorých vydania sa domáha a nepreukázala konkrétny reštitučný
titul, na základe ktorého sa domáha vydania vlastníctva a nepredložila rozhodnutie o odňatí vlastníctva
k nehnuteľnostiam, z ktorého by bolo možne posúdiť, či k odňatiu došlo za náhradu, stanovenú
zák.č.142/47 Zb. v znení zák.č.44/48 Zb. alebo bez náhrady. K tvrdeniu žalobkyne, že nehnuteľnosti,

ktorých vydania sa domáha boli vytvorené z nehnuteľností vedených v pzkn.vl.č.7, uviedol, že z jej
obsahu vyplýva, že nehnuteľnosti vedené v tejto pzkn. vl. podliehali revízii prvej pozemkovej reformy,
preto neobstojí jej tvrdenie, že šlo o odňatie vlastníctva bez právneho dôvodu, z týchto dôvodov preto
dospel k záveru, že jej právo na vydanie nehnuteľností nebolo uplatnené riadne do uplynutia prekluzívnej
lehoty (30.4.2006), že ani v priebehu konania nepredložila identifikáciu parc., nespresnila, z ktorých

pzkn. parc. boli vytvorené pozemky registra „C“ vymenované v žalobe, že podľa geometrického plánu
(ďalej len GP) č.10916237-4-96 pzkn. parc.č.1348, 1354, 1371, 1372, 1373 a 1377 boli vedené v
pzkn.vl.č.7 a pzkn.parc.č.1408, 1410 a 1411 sa uvádzajú ako neknihované pozemky, že pozemky
registra „C“ parc.č.KN726,738 boli sčasti vytvorené z pzkn. parc. v pzkn.vl.č.7 a sčasti z neknihovaných
parc.č.1408,1410,1411 v k. ú Čučma, že z výpisu z LV č.XXX, na ktorom sú evidované pozemky

registra „C“ parc.č.726,738 vyplýva, že aj pozemky parc.č.726 a 738, sú vo vlastníctve žalobkyne na
základe dohody V 851/95 o ich vydaní a že investičné lesné cesty, na pozemkoch parc.č.726 a 738
neboli uvedené vo výzve na vydanie nehnuteľností. Ohľadne vydania nehnuteľností na LV č.XXXX a
pozemkov registra „C“ parc.č.441/2, 441/3, 520, 521/2, 527/1, 527/2 a 627 a tvrdenia, že boli vytvorené
z pôvodných pzkn.parc.č.1373, 1376 a 1377 v pzkn.vl.č.7, zistil, že z výpisu z tohto LV vyplýva, že

pozemok parc.č.627 - zast. plochy a nádvoria o výmere 160 m2 sa na ňom nenachádza. Prihliadol na to,
že žalovaný potvrdil, že pozemky parc.č.441/2, 441/3, 520, 521/2, 527/1 a 527/2 na LV č.XXXX sú v jeho
správe, avšak vzhľadom na to, že vo výzve neboli špecifikované a identifikované, označené parc. č.,
druhom a výmerou a žalobkyňa nepredložila reštitučný titul - rozhodnutie o odňatí jej vlastníctva k ním,
z ktorého by bolo možne posúdiť, či k odňatiu jej vlastníctva došlo bez náhrady, žalobu nepovažoval za

dôvodnú ani v tejto časti. Nahliadnutím do čiastočného výpisu z LV č.XXXX H.. Ú.. Č. zistil, že pozemky
registra „C“ parc.č.442/1, 446, 485, 494/2 a 528 uvedené v žalobe, sú vo vlastníctve Slovenského
pozemkového fondu (ďalej len SPF) a nesúvisia so žalobkyňou uplatneným nárokom vo výzve na
vydanie nehnuteľností z 25.4.2006, adresovanej povinnej osobe - žalovanému. Napokon uviedol, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právo žalobkyne nebolo uplatnené u povinnej osoby

riadne do uplynutia prekluzívnej lehoty, preto podľa § 5 ods.1 zák.č.161/05 Z. z. došlo k zániku (preklúzii)
ňou uplatneného práva na vydanie nehnuteľností a z toho dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.
Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého úspešný účastník má právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania a keďže v danom prípade žalovaný bol v konaní úspešný,
dospelkzáveru,žemápretoprávonanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniaatotrovjehoprávneho

zast. advokátom, vo výške 2 279,33 € a podrobne uviedol, z čoho pozostávajú podľa vyhl.č.655/04 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov
podľa § 205 ods.2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. (účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom),§ 205 ods.2 písm. d) O. s. p. (súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam),§ 205 ods.2 písm. e) O. s. p. [doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a)] a § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci) a navrhla zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že 28.4.2007 podala na súdžalobu, v ktorej žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný na vydanie nehnuteľností, uvedených v žalobnom
petite (doslovne ho opakovala), že žalobe predchádzala výzva na vydanie nehnuteľných vecí, ktorú -
ako oprávnená osoba - v súlade so zák.č.161/05 Z. z. doručila priamo žalovanému a ktorú - ako povinná

osoba - prevzal 28.4.2006 a že predmetom výzvy boli, o. i. aj nehnuteľnosti v pzkn.vl.č.7 k. ú. Č., vedené
Správou katastra Rožňava v LV č.XXXX k. ú. Č.. Citujúc znenie § zák.č.161/05 Z. z., uvedených už
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako aj § 4 ods.2 tohto zák. a § 3 ods.1,2,3 a 14 zák.č.162/95
Z. z., vytýkala súdu, že - podľa jej názoru - pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil náležitosti výzvy z
25.4.2006, keď ju vyhodnotil ako neurčitý právny úkon, nakoľko neobsahovala označenie jednotlivých

nehnuteľností tak, ako to predpokladá katastrálny zák., predovšetkým označenie parc. č., druhom a
výmerou pozemku s uvedením, na ktorom LV sú evidované, nenáležite vyhodnotil podstatnú náležitosť
výzvy, a to preukázanie reštitučného titulu, na základe ktorého prešli sporné nehnuteľnosti do vlastníctva
štátu (v správe povinnej osoby - žalovaného), ako aj absenciu identifikácie parc., na základe ktorej bolo
možné nehnuteľnosti, uvedené ako pzkn., identifikovať na stav KN, t.j. stav platný, evidovaný Správou
katastra v Rožňave, nesprávne vyhodnotil aj absenciu investičnej lesnej cesty vo výzve, požadovanej

žalobou a tiež nenáležite vyhodnotil skutočnosť, že nehnuteľnosti vedené ako 442/1, 446, 485, 494/2 a
528 pre k. ú. Č. sú, t. č. vedené vo vlastníctve SPF, a nemajú súvis s uplatneným reštitučným nárokom
proti povinnej osobe (žalovanému). Tvrdila, že výzva na vydanie nehnuteľných vecí z 25.4.2006 spĺňa
náležitosti § 5 ods.1 zák.č.161/05 Z. z. a že nehnuteľnosti, žiadané uvedenou výzvou, boli špecifikované
v rozsahu zodpovedajúcom stavu, evidovanému v KN Správou katastra v Rožňave. Vytýkala ďalej súdu,

že pri posudzovaní náležitostí výzvy opomenul druhú vetu v čl. I., kde je uvedené, že špecifikáciu
nehnuteľností tvoria prílohy č.1,2 a 3, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Poukázala na to, že prílohou
č.1 je pzkn.vl.č.7 k. ú. Č., prílohou č.2 LV č.XXXX k. ú. Č. a prílohou č.3 výsek z KN máp k. ú. Č., v ktorých
je poznačený aj vlastník predmetných KN parc. registra „C“ (LESY), že príloha č.3 je KN operátom,
ktorý bol oprávnenou osobou, teda ňou, získaný z GP č.10916237-4-96, overeného Okresným úradom

v Rožňave, katastrálnym odborom pod č.219/97, ktorý v plnej miere nahrádza identifikáciu parc., že z
uvedených operátov bolo jednoznačne, ako došlo k prečíslovaniu pzkn. parc., uvedených v pzkn.vl.č.7 k.
ú. Č., do stavu KN registra „C“, že v zátvorke je uvedená pzkn. parc., ktorá sa týmto plánom rozdelila na
jednotlivé diely, ktoré predstavujú KN parc. registra „C“ a príloha č.2 špecifikuje konkrétne nehnuteľnosti,
a to č. parc., výmerou, druhom pozemku, LV a k. ú. Ďalej poukázala na zák.č.161/05 Z. z., ktorý striktne

nedefinuje, ako má výzva na vydanie nehnuteľných vecí vyzerať, t.j. či nehnuteľnosti, ktoré povinná
osoba žiada vydať budú špecifikované v samotnom texte výzvy alebo v jej prílohách, na ktoré samotný
text výzvy odkazuje a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou takejto výzvy, preto na základe uvedeného
považovala výzvu z 25.4.2006 za určitý právny úkon, ktorý presne definoval sporné nehnuteľnosti a
na základe ktorej bolo možné uzatvoriť dohodu o vydaní nehnuteľných vecí s právnymi následkami

vkladu takejto dohody do KN. Tvrdila ďalej, že - podľa jej názoru -, výzva na vydanie nehnuteľných
vecí predložená v lehote požadovanej zák.č.161/05 Z. z. spĺňa náležitostí aj vtedy, pokiaľ by v nej boli
uvedené len pzkn. vl., pzkn. zápisnice, príp. pozemkové hárky príslušného k. ú. Poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo/119/02 z 28.2.2003 v nadväznosti na
právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves 5C/27/95 z

9.5.2000 a 5C/27/96-894 z 22.6.2004 a tiež rozsudok Krajského súdu v Košiciach 17Co/209/00-663 zo
16.4.2002 a 4Co/170/2005-1072 zo 7.12.2006, že v uvedenom reštitučnom konaní boli nehnuteľnosti
vo výzve na ich vydanie definované len pzkn. hárkami (bez parc., výmer, druhu pozemku), pričom výzvy
s takto definovanými nehnuteľnosťami boli sudmi považované za určitý právny úkon a sudy zaviazali
povinnú osobu na vydanie vlastníckeho práva sporných nehnuteľností (ide o reštitučné súdne konanie

podľa zák.č.282/93 Z. z., upravujúceho náležitosti výzvy na vydanie nehnuteľných vecí obdobne ako
zák.č.161/05 Z. z.) a že s týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS
SR), ktorý v bode 13 uznesenia I.ÚS/316/09-26 z 21.10.2009 považuje výzvu definovanú v cit. súdnych
rozhodnutiach za právny úkon, spĺňajúci náležitosti požadované príslušnou právnou úpravou pre takéto
reštitučné konania (ako listinné dôkazy označila výzvu na vydanie nehnuteľných vecí z 25.4.2006 s

prílohami č.1,2 a 3, citované rozsudky, uznesenie a sťažnosť, podanú právnickou osobou - žalovaným z
12.6.2009, vedenú pod I.ÚS/316/09). Tvrdila tiež, že výzvou na vydanie nehnuteľných vecí z 25.4.2006
bol preukázaný reštitučný titul požadovaný § 3 ods.1 v nadväznosti na § 5 ods.1 zák.č.161/05 Z. z.
a tiež definovaná investičná lesná cesta a že - podľa jej názoru - výzvu na vydanie nehnuteľných
vecí je potrebné posudzovať podľa jej obsahu, a to aj v súvislosti s preukazovaním reštitučného titulu,

definované § 5 ods.1 cit. zák. ako podstatnú náležitosť jednostranného právneho úkonu. K záveru súdu,
ževlastníctvokspornýmnehnuteľnostiamprešlonaČsl.štáttitulomuvedenýmpodB/16pzkn.vl.č.7,kde
je zápis, ku ktorému došlo titulom Čd.2123 18.12.1948: poznamenáva sa, že nehnuteľnosti zapísané
na strane A sú predmetom revízie podľa zák.č.142/47 Zb. v znení zák.č.44/48 Zb. a tento zápis jeuvedený aj v úvode časti A cit. pzkn. vl., zdôraznila, že v ods.4 čl. II. výzvy na vydanie nehnuteľných
vecí je právny dôvod širšie definovaný, pričom z jej textu je zrejmé, že odkazuje na príslušné B/16
v pzkn.vl.č.7, čím považuje reštitučný titul preukázaný v súlade s § 3 ods.1 písm. c) zák.č.161/05 Z.

z., a poznamenala, že zápis v pzkn.vl. je záväzný obdobne ako zápis v LV, pokiaľ sa nepreukáže
opak, takže na základe uvedeného je v konaní nadbytočné predkladať samotné rozhodnutie správneho
orgánu, resp. pzkn. súdu o prechode sporných nehnuteľností na Čsl. štát. Okrem toho vytýkala súdu,
že opomenul rozsah výzvy na vydanie nehnuteľných vecí z 25.4.2006, ktorý je definovaný a zároveň
vymedzený § 3 ods.3 zák.č.161/05 Z. z., v čl. I. prvá veta výzvy, a to v nadväznosti na prílohy č.1,2

a 3, že predmetom výzvy - v kontexte jej príloh - bola aj investičná lesná cesta, nachádzajúca sa
na KN parc.č.726 a 738 k. ú. Č. a poznamenala, že investičná lesná cesta sa nedá určiť súpisným
číslom, je ju možné zadefinovať len ako líniovú stavbu nachádzajúcu sa na vymedzených pozemkoch,
vedených ako príslušné parc., čo v uvedenom prípade bolo dodržané (ako listinné dôkazy označila
výzvu na vydanie nehnuteľných vecí z 25.4.2006 s prílohami č.1,2,3). Zastavala názor, že pozemky
registra „C“ evidované v LV č.XXXX k. ú. Č. ako parc.č.442/1, 446, 485, 494/2 a 528 vo vlastníctve SPF

majú priamy súvis so žalovaným a zakladajú reštitučný nárok v súlade so zák.č.161/05 Z. z., že ako
oprávnená osoba v čase podania výzvy na vydanie nehnuteľných vecí vychádzala z LV č.XXXX k. ú.
Č., kde uvedené parc. boli jeho súčasťou, vo vlastníctve žalovaného (povinnej osoby), pričom tento stav
bol pre ňu záväzný, že LV č.XXXX k. ú. Č. tvoril neoddeliteľnú súčasť výzvy na vydanie nehnuteľných
vecí z 25.4.2006, že pokiaľ sa v priebehu reštitučného súdneho konania, na základe právneho titulu

zmenil vlastník, takýto právny úkon je v súlade s § 4 ods.2 zák.č.161/05 Z. z. absolútne neplatný, že
súd sa touto skutočnosťou nezoberal a vec neposúdil v intenciách cit. zák. (ako listinné dôkazy označila
výzvu na vydanie nehnuteľných vecí z 25.4.2006 s prílohami č.1,2,3). Takisto vytýkala súdu, že vo
veci 14.9.2010 pojednával a rozhodol bez prítomnosti jej zást., a to napriek tej skutočnosti, že jej
zást. svoju neprítomnosť riadne a včas súdu 13.9.2010 oznámil písomným ospravedlnením neúčasti na

pojednávaní z dôvodu súbehu pojednávaní na OS Nové Zámky a žiadosťou o odročenie pojednávania a
že súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, čo je podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení
s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. dôvodom na podanie odvolania. V tejto súvislosti poukázala na to, že
právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne v jeho prítomnosti, zaručené v Čl.48 Ústavy
SR, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, ale tak, že súd

je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie svojho práva, že pod odňatím možnosti konať pred súdom
možno vo všeobecnosti rozumieť taký jeho postup, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho
procesných práv, ktoré mu O. s. p. priznáva, že týmto právom je, napr. právo predniesť, či doplniť svoje
návrhy, vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany, vyjadriť sa k návrhom a dôkazom, že vždy ide o prípady,
keď bola účastníkovi konania odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v

práve právne a skutkovo argumentovať prejednávanú vec (rozsudok NS SR 5Cdo/88/99, Zo súdnej
praxe č.5/2000 str.č.102-104), že podľa § 119 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov, ktoré sa musia oznámiť a mala za to, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred
súdom môže byť aj súbeh pojednávaní, že ak v tomto prípade súd, napriek zdôvodnenej a preukázanej
žiadosti o odročenie termínu pojednávania, prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka konania

a jeho zást., odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na podanie odvolania
podľa uvedených ust. (ako listinný dôkaz označila ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní - žiadosť
o odročenie termínu pojednávania z 13.9.2009). Napokon uviedla, že súd tiež nesprávne priznal zást.
žalovaného trovy konania 2 279,33 €, pričom vychádzal z hodnoty sporu 17 557,89 € a poukázala
na to, že predmetom uvedeného konania bolo uloženie povinnosti žalovanému vydať nehnuteľnosti

postupom podľa zák.č.161/05 Z. z., preto pri vyčíslení trov konania bolo potrebné vychádzať z § 11 ods.1
vyhl.č.655/04 Z. z. a nie z hodnoty sporu, tak ako to v rozhodnutí určil súd. V tejto súvislosti poukázala
na právoplatné uznesenie KS v Košiciach 11Co/48/2008-118 z 31.7.2008. So zreteľom na uvedené
skutočnosti žiadala v celom rozsahu zrušiť rozsudok súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku
(§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), lebo súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok podľa § 221 ods.1
písm. h),ods.2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký jeho postup, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O. s. p. priznáva a ktorý sa
prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.Zást. žalobkyne predvolanie na pojednávanie nariadené na 14.9.2010 o 10.30 hod. prevzal už 12.8.2010
(doručenka pri č.l.114) a 20.9.2010 došlo súdu jeho podanie (č.l.166) z 13.9.2010, ktorým požiadal o
ospravedlnenie svojej neúčasti na uvedenom pojednávaní z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným

OS Nové Zámky na ten istý deň, t. j. „14.5.2010“ o 9.30 hod. vo veci 14Cb/150/2010, oznámil, že
predvolanieOSNovéZámkyvoveci14Cb/150/2010prikladá,ževzhľadomnatietoskutočnostipovažuje
uvedené dôvody za ospravedlniteľné a preto žiada, aby súd ospravedlnil jeho neprítomnosť na tomto
pojednávaní a zároveň odročil pojednávanie na iný termín. Keďže listinný dôkaz: ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní - žiadosť o odročenie termínu pojednávania z 13.9.2010 a doklad o tom, že

ospravedlnenie, resp. žiadosť bola súdu doručená riadne a včas 13.9.2010, neboli k odvolaniu pripojené,
zást. žalobkyne bol uznesením 5Co/30/2011-265 zo 7.9.2011 vyzvaný, aby v lehote 5 dní od doručenia
uznesenia uvedený listinný dôkaz predložil, avšak ani do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu tak neurobil.
Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom, ak účastník, resp. jeho zást. nepožiadal včas, t. j. ešte pred jeho konaním o odročenie
pojednávania, ani sa ho (i keď s ospravedlnením) nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol riadne a s
dostatočným predstihom upovedomený.
Zást. žalobkyne - ako už bolo uvedené - predvolanie na pojednávanie nariadené na 14.9.2010, na
ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok prevzal osobne 12.8.2010, avšak nepreukázal, žeby bol včas

požiadal o odročenie a včas svoje nedostavenie sa ospravedlnil, preto pokiaľ súd konal a rozhodol v
jeho neprítomnosti, neodňal ani žalobkyni, ani jemu možnosť konať pred súdom, preto tvrdený odvolací
dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa

je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke
a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.
Uvedený odvolací dôvod je daný, lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že výzva na vydanie nehnuteľností z 25.4.2006 je
neurčitá, lebo neobsahuje označenie jednotlivých nehnuteľností tak, ako to predpokladá katastrálny zák.
označením parc. č., druhom a výmerou pozemku a uvedením, na ktorom LV je nehnuteľnosť evidovaná,
že do uplynutia prekluzívnej lehoty (30.4.2006) nespresnila označenie jednotlivých nehnuteľností,
ktorých vydania sa domáha a nepreukázala konkrétny reštitučný titul, na základe ktorého sa domáha

vydania vlastníctva a nepredložila rozhodnutie o odňatí vlastníctva k nehnuteľnostiam, z ktorého by bolo
možne posúdiť, či k odňatiu došlo za náhradu, stanovenú zák.č.142/47 Zb. v znení zák.č.44/48 Zb. alebo
bez náhrady, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že šlo o odňatie vlastníctva bez právneho dôvodu, že jej
právo na vydanie nehnuteľností nebolo uplatnené riadne do uplynutia prekluzívnej lehoty (30.4.2006), že
ani v priebehu konania nepredložila identifikáciu parc., nespresnila, z ktorých pzkn. parc. boli vytvorené

pozemky registra „C“ vymenované v žalobe, že investičné lesné cesty, na pozemkoch parc.č.726 a
738, neboli uvedené vo výzve na vydanie nehnuteľností, že rovnako tak, pozemky parc.č.441/2, 441/3,
520, 521/2, 527/1 a 527/2 na LV č.XXXX, ktoré sú - ako to žalovaný výslovne potvrdil - neboli vo
výzve špecifikované a identifikované, označené parc. č., druhom a výmerou a žalobkyňa nepredložilareštitučný titul - rozhodnutie o odňatí jej vlastníctva k ním, z ktorého by bolo možne posúdiť, či k odňatiu
jej vlastníctva došlo bez náhrady, že pozemky registra „C“ parc.č.442/1, 446, 485, 494/2 a 528 uvedené
v žalobe, sú vo vlastníctve SPF a nesúvisia so žalobkyňou uplatneným nárokom vo výzve na vydanie

nehnuteľností z 25.4.2006, adresovanej povinnej osobe - žalovanému a že právo žalobkyne nebolo
uplatnené u povinnej osoby riadne do uplynutia prekluzívnej lehoty, preto podľa § 5 ods.1 zák.č.161/05
Z. z. došlo k zániku, preklúzii ňou uplatneného práva na vydanie nehnuteľností.
Existencia tohto odvolacieho dôvodu vyplýva zo skutočností uvedených v odvolaní.
Podľa § 205a ods.1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo

dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav.
Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého
stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich
neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli

v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.
Žalobkyňa v odvolaní neuplatnila žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, avšak aj pokiaľ by tak bola urobila, nebolo by možné na ne vziať zreteľ, lebo v uznesení
6C/75/2007-10 z 21.5.2007, doručenom jej 30.5.2007, bola riadne poučený podľa § 120 ods.4 O. s. p.,
preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd nepoužil správny právny

predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie.
Sud vec nesprávne právne posúdil, keď urobil záver, že výzva na vydanie nehnuteľností z 25.4.2006
je neurčitá, a že právo žalobkyne nebolo uplatnené u povinnej osoby riadne do uplynutia prekluzívnej
lehoty, preto podľa § 5 ods.1 zák.č.161/05 Z. z. došlo k zániku (preklúzii) ňou uplatneného práva na

vydanie nehnuteľností, pričom aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosti uvedené v
odvolaní.
Povinnosťou súdu bude preto opätovne rozhodnúť a vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami tvrdenými
v odvolaní.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), najmä vo vzťahu k prípadnému prisúdeniu náhrady
nemajetkovej ujmy, o ktorej súd vôbec nerozhodol.
Podľa čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb. v znení neskorších predpisov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v znení protokolov (uverejneného oznámením č.209/92 Zb.; ďalej len Dohovor)
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právachalebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo

keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že
tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú

aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva
na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov SR a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na

zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl.46 ods.1 Ústavy, čl. 36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo

účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.
Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by
im odoprel právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť svojho právneho názoru na inštančne
vyššom súde.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.