Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208352
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812208352.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: BL Finance, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 44 307 683, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: B. Š., K.. XX.X.XXXX, O. B. K. I., D. XXX/XX, zastúpenej
advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o obnovu konania

vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Cb/45/2006, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa31.3.2016 pod č. k. 8Cb/81/2012-161, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo veci samej tak, že návrh na obnovu konania zamieta.

Mení výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že nepriznáva žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením povolil obnovu konania vedeného na
tom istom okresnom súde pod sp. zn. 9Cb/45/2006. Zároveň žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy
konania vo výške 754,12 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2) Žalovaná návrh na obnovu konania zdôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad

Topľou zo dňa 11.9.2006 pod č. k. 9Cb/45/2006-69 bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 16.977,10
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 16.977,10 Sk od 6.2.2005 do zaplatenia,
úrok vo výške 1,89 % p. m. promile, t.j. mesačne zo sumy 16.977,10 Sk od 6.2.2005 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 3.395,42 Sk a nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Rozhodnutie (rozsudok) nadobudlo právoplatnosť 9.10.2006 a vykonateľnosť dňa 13.10.2006.

3) Žalovaná v tejto právnej veci podala návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod sp. zn. 9Cb/45/2006, ktoré sa predtým týkalo žalobcu: F. Q., U..W.., O. X, O., H.: XX
XXX XXX, a žalovanej. Podanie návrhu na obnovu konania zdôvodnila ust. § 228 ods. 1 písm. a/, e/
O.s.p.. Poukázala, že v označenom konaní nebolo uplatnené spotrebiteľské právo a je presvedčená o
tom, že už len tieto okolnosti, o ktorých sa dozvedela len teraz, sú samé o sebe dostatočným dôvodom
na povolenie obnovy konania. Zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba od právnickej osoby, ktorá

poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere však jasne vykazuje znaky
spotrebiteľskej zmluvy, navyše, išlo o revolvingový úver, no ani okresný súd sa nezaoberal možnosťou
posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu
spotrebiteľa. Toto nesprávne posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu pri priznaní úrokov z
omeškania vo výške 0,1 % denne, úroku vo výške 1,89 % p. m. promile, t.j. mesačne, zmluvnej pokuty vo
výške 3.395,42 Sk. Najmenej v uvedenom rozsahu je rozsudok nezákonný a preto je zjavné, že jej môže

povolenie obnovy konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázala na to,
že okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil judikatúru Súdneho dvora, poukazujúc na jeho rozsudokOceáno Grupo Editoriale, v ktorom sa píše, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky, a preto v štátoch, kde nie je povinný advokát, musí súd
zneplatniť nekalú podmienku. To sa nestalo v predchádzajúcom prejednávanom prípade, a preto verí,

že teraz v rámci obnovy konania sa judikatúra zohľadní. Ako ďalší dôkaz uviedla rozsudok Súdneho
dvora C-240/98 až C-244/98. Ďalej dala do pozornosti viaceré rozhodnutia súdov SR, ktoré potvrdili, že
úrok z omeškania vo výške 0,10 / 0,25 % denne, t.j. 36,5 % / 91,25 % ročne, je jednoznačne v rozpore s
dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa Smernice Rady 93/13/EHS. Teda, ako už uviedla, až v súčasnej dobe sa dozvedela o judikatúre

Súdneho dvora v tejto súvislosti. Dňa 24.7.2012 sa s ňou od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
oboznámila a preto podala tento návrh na obnovu konania, pretože jej môže privodiť priaznivejšie
rozhodnutie, najmä čo sa týka úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.

4) Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.9.2015 pod č. k. 8Cb/81/2012-136 rozhodol o zmene
účastníka konania tak, že z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť F. Q., U..W.., O. X, O., a

na jej miesto vstúpila do konania ako žalobca spoločnosť BL Finance, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 44 307 683 (súčasný žalobca).

5) Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a aplikujúc ust. § 228 ods. 1 písm. e/, § 230
ods. 1, 2 písm. e/ a § 234 ods. 1, 3 O.s.p. uzavrel, že návrh na obnovu konania bol podaný včas a je

dôvodnývzmysle§228ods.1písm.e/O.s.p..Predovšetkýmsazaoberalzachovanímlehotynapodanie
návrhu na obnovu konania. Žalovaná sa o judikatúre Súdneho dvora, od ktorej odvodzuje svoj návrh na
obnovu konania, dozvedela až od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to dňa 24.7.2012.
Dňom nasledujúcim, t.j. od 25.7.2012, začala jej plynúť subjektívna trojmesačná lehota, ktorá uplynula
dňa 25.10.2012. Keďže podala návrh na obnovu konania podala dňa 15.8.2012, subjektívna lehota na

podanie návrhu bola v tomto prípade dodržaná. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu na podanie návrhu na
obnovu konania, mal za to, že táto lehota bola zachovaná s poukazom na § 230 ods. 2 písm. e/ O.s.p..

6) Ďalej konštatoval, že v danej veci nastali skutočnosti podľa § 230 ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Právoplatný
rozsudok, ktorý bol napadnutý návrhom na obnovu konania, je v rozpore s rozhodnutím Súdneho

dvora EÚ, konkrétne s rozhodnutiami C-473/00, Cofidis SA proti Jean - Louis Fredout z 21.11.2002
a C-240/98 až C-244/98, Oceáno Grupo Editorial SA z 27.6.2000. V pôvodnom súdnom konaní bol
riešený spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, no nebolo zohľadnené
európske právo týkajúce sa spotrebiteľa, pričom nebola aplikovaná judikatúra Súdneho dvora EÚ a
následne neboli aplikované ustanovenia § 52 a násl. Obč. zákonníka. Najmä z rozhodnutí Súdneho

dvora č. C-240/98 až C-244/98 a zo Smernice Rady č. 91/13/EHS vyplýva, že súd v spotrebiteľských
sporoch musí ex offo aj bez námietok účastníkov posudzovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, teda musí skúmať aj výšku a opodstatnenosť odplaty za úver. Tieto skutočnosti
v pôvodnom konaní skúmané neboli. Teda rozhodnutie vydané pod sp. zn. 9Cb/45/2006 je v rozpore
s vyššie označenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, a preto súd prvej inštancie povolil obnovu

konania v zmysle výroku svojho uznesenia.

7) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalovaná bola
v konaní návrhu na povolenie obnovy v konaní úspešná v plnom rozsahu, priznal jej náhradu trov
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 754,12 eur.

8) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby
odvolací súd ho zmenil tak, že návrh na obnovu konania bude zamietnutý, alternatívne zrušiť uznesenie
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie
právne zdôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď uviedol, že obnova konania v zmysle Občianskeho

súdneho poriadku je mimoriadnym opravným prostriedkom významným spôsobom zasahujúcim do
právnej istoty nielen účastníkov konania, ale i tretích strán a štátnych orgánov založeným právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím. Ako vyplýva už z označenia tohto inštitútu, mal by sa aplikovať iba v
prípade, že niet iného právneho prostriedku na dosiahnutie nápravy. Obnova konania je prípustná
iba z dôvodov taxatívne uvedených v § 228 ods. 1 a za zachovanie zákonných lehôt - subjektívnej

(ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp.
subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy uplatniť), a objektívnej lehoty (ktorej
začiatok je stanovený právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia, ktoré Občiansky súdny poriadok pre
podanie návrhu na obnovu konania predpisuje). Má teda za to, že v napadnutom uznesení sa súd prvejinštancienevyporiadalsotázkouprípustnosti návrhunaobnovukonania,atosplnenialehôt.Mázato,že
dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila, nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky, aby mohla byť obnova
konania povolená, a podľa jeho právneho názoru, nebola zachovaná ani objektívna ani subjektívna

lehota na podanie takéhoto návrhu. V tejto súvislosti uviedol, že rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 11.9.2006, č. k. 9Cb/45/2006-69 nadobudol právoplatnosť 9.10.2006. Žalovanej návrh na
obnovu konania bol súdu doručený dňa 15.8.2012, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty.

9) Ďalej poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku EÚ. O všetkom, čo

bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to
týka, domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov ES a EÚ je nevyvrátiteľná. V Úradnom
vestníku EÚ sa uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a súdu prvého stupňa, pričom platí,
že dňom uverejnenia sa stali známymi každému, koho sa týkajú, a preto nemožno požadovať návrh
na obnovu konania za podaný včas, t.j. v lehote 3 mesiacov, od toho času, keď sa žalovaný o dôvode
obnovykonaniadozvedel,keďžesavosvojomnávrhuodvolávanarozsudokEurópskehosúdnehodvora

vo veci C-240/98 - Oceáno Grupo Editorial SA z 27.1.2000, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci C-473/00 - Cofidis SA z 27.1.2002. V zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. je zachovanie subjektívnej lehoty
na obnovu konania povinný preukázať ten účastník konania, ktorý obnovu konania navrhuje. Žalovaná
preto neuniesla vo vzťahu k subjektívnej lehote dôkazné bremeno, pričom aj súd prvej inštancie vôbec
neprihliadol na úplné znenie tohto ustanovenia, keď žiadnym spôsobom nevzal do úvahy, že subjektívna

lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť už dňom, kedy žalovaný mohol dôvod
obnovy konania uplatniť, t.j. kedy sa s ním mohol objektívne oboznámiť. Žalovaná sa odvoláva na
vyššie označené rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktoré boli vydané postupne v r. 2000 - 2002,
pričom o nároku žalobcu rozhodoval Okresný súd Vranov nad Topľou až v r. 2006, t.j. v čase, keď
všetky tieto rozhodnutia boli plne prístupné na internete, a to nielen v úradných jazykoch ESD, ale aj

v slovenskom preklade. To znamená, že žalovaná mala v podstate skôr možnosť uplatniť predmetné
rozhodnutie, dokonca už počas základného konania. Táto domnienka je nevyvrátiteľná. Vzhľadom na
toto tvrdenie má žalobca za to, že neboli splnené predpoklady na povolenie obnovy konania, pričom v
tejto súvislosti poukázal na súdnu prax a konštantnú judikatúru v obdobných konaniach na krajských
súdoch a okresných súdoch SR.

10) Ďalej uviedol, že vyššie označené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú procesného charakteru a
odporúča sa v nich národným súdom, aby skúmali podmienky spotrebiteľských zmlúv z pohľadu ich
prijateľnosti podľa príslušných smerníc nad rámec petitu, a to za účelom ochrany spotrebiteľských
práv. Všetky žalovanou predložené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa odrazili v neskorších novelách

Občianskeho súdneho poriadku a určujú slovenským súdom, aby vždy skúmali podmienky zmluvy o
spotrebiteľskom úveru nad rámec petitu za účelom ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie postupoval
plne v súlade s platným právom a posudzoval predmetnú zmluvu o úvere, ktorá bola predmetom
pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 9Cb/45/2006, správne. Teda má za to, že žalovaná
neosvedčila ani jednu zo skutočností, zakladajúcich dôvod obnovy konania z hľadiska ust. § 228 ods. 1

písm. a/, e/ O.s.p. a z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie jej návrh ako nedôvodný zamietnuť.

11) Žalovaná sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrila.

12) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Preto
odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a niet
žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom

legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

13) Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal odvolanie žalobcu v
medziach, v ktorých sa domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

14) Žalovaná sa návrhom na obnovu konania domáha v náväznosti na vyššie označené rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ, ktoré v podstate boli vydané ešte pred právoplatným skončením pôvodného konania
(sp. zn. 9Cb/45/2006). Týmto spôsobom sa však mohla brániť už v tomto pôvodnom konaní vedenomna Okresnom súde Vranov nad Topľou. Ak tak neurobila, podľa názoru odvolacieho konania, obnovou
konania sa ani nemožno zaoberať. Pri povoľovaní obnovy konania totiž platí zásada, že pokiaľ účastník
zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania

aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Na tom nemôže zmeniť nič ani fakt, že žalovaná
je spotrebiteľom. Aj ochrana spotrebiteľa musí mať - ako to uvádza Najvyšší súd ČR - svoje medze a
nemožno ju poňať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. V prípade, ak Súdny dvor EÚ
vydal obdobné rozhodnutie po právoplatnom skončení pôvodného konania, podľa názoru odvolacieho
súdu, ani v takomto prípade by obnova konania nemala byť povolená. Malo by sa totiž hľadieť nie

na konkrétne rozhodnutie, ale na líniu argumentačnú. Súdny dvor sa vo svojich rozhodnutiach často
odvoláva na svoje skoršie rozhodnutia. Preto by súd mal pátrať, kedy sa táto argumentačná línia začala.
To, že sa začala pred právoplatným skončením pôvodného konania, rozhodnutia, ktoré v nej pokračujú
aj po právoplatnosti, by nemali byť brané do úvahy.

15) Nemenej závažnou otázkou je začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu

konania. Tá je 3-mesačná a začína plynúť od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa o dôvode
obnovy dozvedel. Žalovaná za začiatok považuje moment, kedy sa skutočne dozvedela o judikatúre
Súdneho dvora (v návrhu uvádza deň 24.7.2012). V tomto smere je odvolací súd toho názoru, že na
plynutie tejto lehoty je významným čas zverejnenia rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v Úradnom vestníku
EÚ. Takýto postup je viac v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásadami právnej istoty, medzi

ktoré patrí požiadavka určitosti právnych situácií. Obdobný záver zaujal aj napr. Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý konštatoval, že subjektívna lehota začína plynúť uplynutím 20-tého dňa od zverejnenia
rozhodnutia Súdneho dvora v Úradnom vestníku EÚ, v ktorom je každé takéto rozhodnutie publikované,
čím sa stáva záväzným pre každú fyzickú ako aj právnickú osobu. V prospech tohto výkladu svedčí aj
skutočnosť, že objektívna lehota nie je v prípade § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. nijako limitovaná. O to

viac by sa mala reštriktívne posudzovať lehota subjektívna. Za takejto situácie, keď žalovanou uvádzané
skutočnosti pre ňu nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnej veci, odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že jej návrh na obnovu konania zamietol (§ 220 O.s.p.).

16) Pre úplnosť senát odvolacieho súdu uvádza, že aj vzhľadom na uvedené nezmenil svoje stanovisko

k posudzovaniu návrhov na obnovu konania (odôvodnené aplikáciou ust. § 228 ods. 1 písm. e/
O.s.p.) prijatých v iných rozhodnutiach či už Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho alebo
rozhodnutiach iných okresných súdov, na ktoré žalovaná poukazuje v podanom odvolaní.

17) O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1

O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov celého
konania, odvolací súd vzhliadol v tom, že žalovaná podala návrh na obnovu konania súc v domnení, že
vzhľadom na niektoré rozhodnutia okresných a krajských súdov SR bude úspešná. V tomto konkrétnom
prípade však odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu nedodržania tzv. subjektívnej
3-mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Preto považoval, a to vzhľadom aj na

podnikateľskú činnosť žalobcu, nepriznanie trov celého konania úspešnému žalobcovi za spravodlivé a
nerozporujúce dobrým mravom. Z tohto dôvodu zmenil výrok uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania tak, že žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva, pričom
to isté platí aj o trovách odvolacieho konania.

18) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).