Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. apríl 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/171/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208234624
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2010:7208234624.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľky Ľ. G., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom V. XX,. XXX. XX. K., práv. zast. JUDr. J. S., advokátom, so sídlom AK, I. XX,.
P.O.B. XX,. XXX. XX. K., proti odporcovi R. D., nar. XX.XX.XXXX,. bytom R. X,. XXX. XX. K., v konaní
o zaplatenie 4.979,09 eura (150.000,- Sk) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 4.979,09 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6
% ročne od 01.01.2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke na účet právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania

vo výške 456,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za návrh na
začatie konania vo výške 298,50 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2008 žiadala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 150.000,- Sk spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 6 %
zo sumy 150.000,- Sk od 01.01.2006 až do zaplatenia. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Nárok
odôvodnila tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.05.2005 poskytla odporcovi sumu 150.000,-

Sk, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť do konca roku 2005. Odporca napriek ústnym upozorneniam
navrhovateľky doposiaľ navrhovateľke svoj dlh zo zmluvy o pôžičke nevrátil a je tak v omeškaní s
jeho vrátením od 01.01.2006, z ktorého dôvodu žiada navrhovateľka aj zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 6 % ročne. Keďže odporca svoj záväzok na vrátenie pôžičky nesplnil a nemá záujem na
mimosúdnom vyriešení sporu, uplatnila si navrhovateľka svoj nárok na súde spolu s úrokmi z omeškania
počnúc od nasledujúceho dňa po splatnosti pôžičky.

Odporca vo svojom stanovisku k žalobe zo dňa 31.08.2009 uviedol, že nárok navrhovateľky neuznáva.
Podľa jeho tvrdenia medzí ním a navrhovateľkou nikdy nedošlo k odovzdaniu žalovanej sumy a teda
nikdy nedošlo k pôžičke.

Odporca sa nezúčastnil pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a ani svoju neúčasť
neospravedlnil.

Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol o veci v neprítomnosti odporcu.Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so Zmluvou o pôžičke zo
dňa 09.05.2005, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 31.08.2009, potvrdením Krajského dopravného
inšpektorátu PZ, KDI zo dňa 22.10.2009 a zistený tento skutkový stav:

ZoZmluvyopôžičkezodňa09.05.2005predloženejnavrhovateľkousúdzistil,že navrhovateľka(veriteľ)
dňa 09.05.2005 odovzdala odporcovi (dlžníkovi) sumu 150.000,-Sk, t.j. po prepočte konverzným kurzom
4.979,09 eura, ktorú odporca prevzal pri podpise zmluvy. Odporca sa v predmetnej zmluve zaviazal
vrátiť navrhovateľke dlžnú sumu v roku 2005.

Na pojednávaní konanom dňa 16.04.2010 navrhovateľka uviedla, že s odporcom žili ako druh a družka
v jej byte asi jeden rok predtým, než mu pôžičku poskytla. Každý pritom hospodáril so svojimi finančnými
prostriedkami. Pokiaľ sa jedná o platby za byt, tieto realizovala výlučne navrhovateľka, zo svojich
finančných prostriedkov, odporca občas urobil nejaký nákup a zakúpil veci do domácnosti. V máji
2005 navrhovateľka predala osobné motorové vozidlo Renault Laguna, ktoré bolo zapísané v evidencii

vozidiel na matku navrhovateľky M. G., ale v podstate ho užívala navrhovateľka. Predala ho za sumu
150.000,- Sk. Peniaze z predaja predmetného motorového vozidla jej boli vyplatené v hotovosti dňa
09.05.2005 a toho istého dňa túto sumu 150.000,- Sk v hotovosti vyplatila z titulu poskytnutia pôžičky
odporcovi s tým, že odporca pri požičaní sumy navrhovateľke uvádzal, že si vybaví pôžičku, aby jej
dlžnú sumu vrátil.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca pracoval ako konateľ vo firme S. s.r.o. so sídlom na R. 8 v
K.. Táto firma zaoberala sa výrobou kožených sediel pre kone a iných kožených pomôcok napr. pre
psov. Navrhovateľka bola 1 krát s odporcom v Č. vo firme K. s.r.o., v ktorej firme kupoval odporca
kože do firmy S., pričom navrhovateľku požiadal o pôžičku práve z toho dôvodu, že potreboval zakúpiť
kožu v označenej českej firme, pričom bez tejto kože by nemohol ďalej vyrábať sedlá a ďalšie výrobky.

Navrhovateľka uviedla, že ju odporca požiadal o poskytnutie pôžičky na zakúpenie koží a nakoľko mu
navrhovateľka dôverovala, poskytla mu pôžičku v domnení, že keď zakúpi kožu a bude výrobky ďalej
predávať, že sa peniaze vrátia, že peniaze zarobí.
Podľa tvrdenia navrhovateľky k odovzdaniu peňazí došlo v byte navrhovateľky, kde boli sami dvaja.
Osobne mu odovzdala peniaze a potom s odporcom podpísali zmluvu o pôžičke, s tým, že peniaze mal

navrhovateľke vrátiť do konca roku 2005. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že od začiatku nemala
pocit, že sa odporca snaží vybaviť si pôžičku a vrátiť jej požičané finančné prostriedky. Navrhovateľka
koncom roku 2005 požiadala odporcu o vrátenie pôžičky, na jej žiadosť odporca nereagoval a finančné
prostriedky nevrátil. Podľa tvrdenia navrhovateľky po jej opätovnej výzve na vrátenie pôžičky, odporca
uviedol, že pracuje a že má vyčkať.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že niekedy koncom leta, v auguste 2006 sa s odporcom rozišli
a odporca sa z jej bytu odsťahoval. Navrhovateľka naďalej trvala na vrátení požičanej sumy peňazí,
pričom odporca spočiatku tvrdil, že ich vráti.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, či niekto môže navrhovateľke potvrdiť skutočnosť, že

odovzdala finančné prostriedky odporcovi, navrhovateľka uviedla, že túto skutočnosť môže potvrdiť jej
sestra A. V., ktorá bola svedkom rozhovoru medzi ňou a medzi odporcom o pôžičke, a to konkrétne o
tom, kedy navrhovateľke finančné prostriedky odporca vráti.

Z potvrdenia Krajského dopravného inšpektorátu PZ, KDI zo dňa 22.10.2009 vyplynulo, že matka

navrhovateľky M. G., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. XX,. bola držiteľkou motorového vozidla RENAULT
LAGUNA, EČ KE 307AL od 11.01.2002 do 11.05.2005.

Podľa ust. § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav, tak ako to tvrdila
navrhovateľka. Zo súdom vykonaných dôkazov vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bol uzavretím
zmluvy o pôžičke založený záväzkový vzťah, obsahom ktorého bol záväzok navrhovateľky prenechať
odporcovi sumu 150.000,- Sk, t.j. 4.979,09 eura a záväzok odporcu vrátiť dlžnú sumu do konca roka

2005. V konaní bolo preukázané, predložením originálneho vyhotovenia zmluvy o pôžičke zo dňa
09.05.2005, že navrhovateľka na základe zmluvy o pôžičke prenechala odporcovi sumu 4.979,09 eura
(150.000,- Sk), ktorá sa stala splatnou dňa 31.12.2005. Zmluva je odporcom vlastnoručne podpísaná
a z jej textu vyplýva, že „veriteľ zapožičal", t.j. odporca ako dlžník podpísaním textu potvrdil prevzatiefinančných prostriedkov. Odporca na preukázanie svojej obrany, že nikdy nedošlo k odovzdaniu
žalovanej sumy nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy a vzhľadom na text zmluvy a predloženie jej
prvopisu súd nemal žiaden dôvod tvrdeniu navrhovateľky neuveriť. Odporca porušil svoju povinnosť, keď

dlžnú sumu riadne a včas nevrátil. Súd preto v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami zaviazal odporcu
na zaplatenie žalovanej sumy.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Obč. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom do 31.12.2008, zmenený nar. vlády č. 586/2008 Z.z.).

Keďže pohľadávka navrhovateľky bola splatná dňa 31.12.2005, odporca je od 01.01.2006 v omeškaní
s peňažným plnením a navrhovateľka má od tohto dátumu aj nárok úroky z omeškania. Výška úrokov
je určená v súlade s ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a v danom prípade činí 6 % z dlžnej sumy ročne.

Nárok navrhovateľky bol v konaní riadne uplatnený v súlade s právnymi predpismi, bol preukázaný
listinnými dôkazmi, a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľky spočívajú v trovách
právneho zastúpenia vo výške 456 eur. Súd navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia
v súlade ustanoveniami § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. účinnej v
čase vykonania úkonu. Súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
vychádzal z hodnoty predmetu sporu, t.j. zo sumy 4.979,09 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávali

z nasledujúcich úkonov právnej služby: 1 x prevzatie a príprava zastúpenia 170,97 eura, 2x odročené
pojednávanie dňa 08.01.2010, 17.02.2010 (25 %) á 42,74 eura, 1 x pojednávanie zo dňa 16.04.2010 á
170,97 eura, režijný paušál 1 x 6,95 eura, 3x á 7,21 eura, t.j. spolu 456 eur.

Ak je účastník zastúpený advokátom a bola mu prisúdená náhrada trov konania, účastník, ktorý bol

zaviazaný,jepovinnýjuzaplatiťnaúčetadvokátaatobezzreteľanato,čitrovyvynaložilpriamoúčastník
alebo ich za neho hradil jeho zástupca (§ 149 O.s.p.), preto súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť
náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky.

Podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registratrestov,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Výrok o povinnosti odporcu zaplatiť štátu súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 298,50
eura vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., vzhľadom k tomu, že navrhovateľka

bola oslobodená od súdnych poplatkov, jej návrhu súd vyhovel a odporca nebol oslobodený od platenia
súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v troch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.