Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228788
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112228788.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej
č. 14, proti žalovanej X. A., S. M. W. Z., A. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou
U. U. - C. J. V. Z. E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 248,95 eura

s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
16.12.2014 č.k. 36C/106/2013-102 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi

právo na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za
nedodržanie podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu a žalovanej. Nakoľko žalovaná
nesplnila svoj záväzok zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym

predchodcom žalobcu, v dôsledku čoho jej musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené
z prevádzky, žalobca vystavil žalovanej faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty konkr. faktúru č.
XXXXXXXXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX na sumu 248,95 eura, ktorú žalovaná neuhradila. Žalobca
pripojil k žalobe zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX, vrátane špecifikácie uplatnenej
peňažnej pohľadávky a Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
dátových služieb účinné od 1.2.2009.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Vychádzajúc z čl. II zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa X.XX.XXXX uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako
postupcomažalobcomakopostupníkom,vzmyslektoréhožalobcovimalibyťpostúpenélenpohľadávky
špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok podľa príloh 1-10 s
tým, že k účinnému prevodu postupovaných pohľadávok malo dôjsť nadobudnutím účinnosti zmluvy o

postúpení a podpisom Protokolu, vyvodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho aktívnej
legitimácie, pretože napriek výzve súdu, nepredložil dôkaz o účinnom prevode označených peňažných
pohľadávok a súd tak nemohol uzavrieť, že riadnym vlastníkom pohľadávky je práve žalobca. Dôvodil
pritom, že iba z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo preukázané, že na žalobcu prešlo
práve vlastníctvo pohľadávky vo výške 248,95 eura voči žalovanej.

O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1
O.s.p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trovkonania, považoval skutočnosť, že vedľajší účastník opakovane podáva na súd vyjadrenia s rovnakým
obsahom, bez zreteľa na konkrétne uplatnený nárok a v danom prípade jeho podanie nemožno
považovať za procesnú obranu, v dôsledku ktorej súd žalobu voči žalovanej zamietol. Konštatoval,

že v prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal
úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo
vplyv na rozhodnutie súdu. V predmetnej veci vedľajší účastník namietal skutočnosti, na ktoré súd
už sám z úradnej povinnosti musí prihliadať, preto si vedľajší účastník, hoc zastúpený advokátom,
musí byť vedomý toho, že vynaložené trovy, pokiaľ neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným

postojom k predmetu konania, teda neboli účelne vynaložené, nebudú mu súdom priznané. Dodal,
že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa
na stav konkrétneho súdneho konania nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej
činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených
záujmov spotrebiteľa, a najmä na skutočnosť, že z vlastného podnetu vstúpil do konania ako profesijná
organizácia na ochranu spotrebiteľa a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej

jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého
vstupuje do konania, uviedol, že nemožno považovať jeho trovy za účelne vynaložené.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal včas odvolanie vedľajší
účastník. Podľa obsahu uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov prvostupňového
i odvolacieho konania spolu v sume 93,83 eura. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo
dňa 14.5.2014 č.k. 8Co/218/2014-92, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.8.2012
č.k. 16Co/273/2012-163 a konštatoval, že jeho námietka voči nároku (t.j. zmluvnej pokute) uplatnenému
žalobcom bola náležitá, vecná a účelná. A ak by aj žalobca v konaní preukázal dôkaz o účinnom prevode

pohľadávok, musel by súd žalobu zamietnutá z dôvodu, že uplatnená zmluvná pokuta predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o
neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka za nesprávne.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v

danej veci sú vynaložené neúčelne z toho dôvodu, že absentuje súhlas účastníka konania so vstupom
vedľajšieho účastníka na jeho strane a že vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie sú
potrebné pre rozhodnutie súdu, nakoľko súd má povinnosť prihliadať na ochranu spotrebiteľa ex offo.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez

nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania
vedľajšieho účastníka, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách

konania vedľajšieho účastníka vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal z názoru, že trovy konania
vynaložené v súvislosti s účasťou vedľajšieho účastníka nespĺňajú požiadavku potrebnosti a účelnosti
a že z týchto dôvodov sú splnené podmienky pre použitie § 150 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Cieľom tejto právnej úpravy, zavedenej do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z.,
bolo podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďované rôzne právnické osoby. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu

odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení
vedľajšieho účastníka. Jedným z takýchto osobitných predpisov je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 250/2007 Z.z."). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č.
250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na

začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže
byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. V prejednávanom prípade je
nepochybné, že takouto právnickou osobou je i Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý
vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa.Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania
nahradiť druhému účastníkovi buď celkom, alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tento

druhý účastník už zaplatil. Pritom povinnosť nahradiť trovy konania zahŕňa iba tie, ktoré boli potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní

procesne úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok priznáva
súdu moderačné právo zmierniť dôsledky ustanovení upravujúcich náhradu trov konania v § 150 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne stanovuje, že vedľajší účastník v konaní
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník (v súdenej veci žalovaný spotrebiteľ), možno z toho vyvodiť
záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania za predpokladu, kedy
právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.

Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú naplnené predpoklady
pre priznanie náhrady trov konania, avšak v konaní dospeje súd k záveru, že ide o výnimočný prípad
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je na mieste náhradu trov konania nepriznať alebo znížiť.

Odvolací súd je v posudzovanej veci toho názoru, že za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §

150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nemožnobezďalšiehopokladaťlensamotnúskutočnosť,ževedľajšíúčastníkopakovanepodávanasúd
spolu so svojim vstupom vyjadrenia s rovnakým obsahom, bez zreteľa na konkrétne uplatnený nárok.

S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd v posudzovanej veci toho názoru, že sa nemožno

stotožniť s argumentáciou prvostupňového súdu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa. Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi. Pod pojem "každý" spadá aj vedľajší účastník konania.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust.
§ 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať
sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Procesný
predpis upravujúci občianske súdne konanie vo svojich ustanoveniach nevylučuje možnosť účastníka
odborne spôsobilého hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom nechať sa zastúpiť zástupcom a aby len

z tohto dôvodu nemala mu byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať
v konaní advokátom. Takto vynaložené náklady je preto potrebné považovať za účelné. Aj vedľajší
účastník má teda právo na právnu pomoc pred súdom, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v rámci
civilného konania realizuje možnosťou zabezpečiť kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným

právnym zástupcom.

Vedľajší účastník tak nemôže byť vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu
pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať,
či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému

účastníkovi. Neobstojí však iba všeobecné konštatovanie súdu prvého stupňa, že nemožno považovať
za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, lebo súd rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na neprijateľné zmluvné dojednania, a ani
všeobecné konštatovanie, že advokát vedľajšieho účastníka neposkytol v danej veci právne služby,
ktorýchvykonaniebymalovplyvnarozhodnutiesúdu,keďženenamietalskutočnosti,ktorébolidôvodom

zamietnutia žaloby.

Pre úplnosť odvolací súd dáva do pozornosti, že v danej veci bola predmetom konania pohľadávka
žalobcu vo výške 248,95 eura s príslušenstvom. Jedná sa teda o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1O.s.p.), keďže predmet konania nedosahuje výšku 1000 eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2
O.s.p.. Pre rozhodovanie o náhrade trov konania tak bola splnená prvá z dvoch podmienok pre aplikáciu
ustanovenia§150ods.2O.s.p.podľaktorého,aksútrovykonaniavdrobnýchsporochneprimeranévoči

pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Druhou podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia
bola potom skutočnosť, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, sú neprimerané
voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania.

Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka

na daný právny vzťah síce správne použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., toto však nesprávne interpretoval,
nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a vec právne neposúdil i podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
a z hľadiska aplikácie týchto ustanovení ani neodôvodnil s poukazom na okolnosti relevantné pre
rozhodovanie o náhrade trov konania.

Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok v časti napadnutej odvolaním

zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec súdu prvého stupňa vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodnúť o trovách tak
prvostupňového ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a pri rozhodovaní sa vysporiadať so
všetkými právne významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v zrušujúcom uznesení.

Mať pritom na zreteli, že ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom
združení na ochranu spotrebiteľov, je potrebné, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní
konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať sa tým, či
takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa a posúdiť

účelnosť vynaloženia jednotlivých trov konania vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.