Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Bujňák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913010704
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7913010704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Trebišov v zložení z predsedu senátu JUDr. Ladislava Bujňáka a prísediacich

Anny Maľudovej a Terézie Seleckej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 5. 2018 v Trebišove,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. R. Z. N. F. P. E. K. Ý., N.. X. X. XXXX v Trebišove, trvale bytom
K., D. K. XX/XX, bez prihlásenia
bytom K., E. XXX,

j e v i n n ý, ž e

1./
ako konateľ spoločnosti LE.Q.EL, s.r.o. so sídlom Kuzmice č. 40 a mesačný platca dane z pridanej
hodnoty si zaúčtoval za obdobie mesiacov január až december 2007 do účtovníctva svojej firmy
fiktívne daňové doklady, a to faktúry č. 02/01/2007, 03/04/2007, 01/07/2007, 02/08/2007, 01/09/2007,
02/10/2007, 04/11/2007, 02/12/2007 a k nim vystavené pokladničné doklady spoločnosti ALLES s.r.o.,
so sídlom Čínska 6, Košice, kde na základe daňovej kontroly na DPH za obdobie január až december

2007 zo strany správcu dane Daňovým úradom Trebišov bolo zistené, že spol. ALLES s.r.o., Košice,
mala dňom 30. 9. 2006 zrušenú registráciu na dani z pridanej hodnoty, čím si skrátil daň z pridanej
hodnoty za obdobie január až december 2007 v celkovej výške 52.788,32 Eur, čím takto spôsobil škodu
Štátnemu rozpočtu SR, zastúpenú správcom dane, Daňovým úradom Košice, vo výške 52.788,32 Eur,

2./
ako konateľ spoločnosti LEQEL-ONE s.r.o., so sídlom Kuzmice, ul. Cintorínska č. 319, za obdobie od 1.
7. 2009 do 31. 10. 2010 a za obdobie od 1. 12. 2010 do 30. 3.2011 zadržal a neodviedol splatné dávky

nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti,
ktoré zrazil zamestnancom zo mzdy vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu, čím takto spôsobil škodu
pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Trebišov, ul. M. R.Štefánika č. 178, vo výške 4.570,83 Eur,
- za obdobie mesiaca január 2009 a od 1. 11. 2009 do 31. 1. 2011 neodviedol splatné dávky verejného
zdravotného poistenia, ktoré zrazil zamestnancom vo výške 4 % z vymeriavacieho základu miezd, čím
takto spôsobil škodu pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., pobočka Trebišov, ul. Komenského č.
1960/4, vo výške 969,44 Eur,

- za obdobie mesiacov marec, apríl, jún, júl, august, september, október a december v roku 2009
neodviedol splatné dávky verejného zdravotného poistenia, ktoré zrazil zamestnancom vo výške 4 %
z vymeriavacieho základu miezd, čím takto spôsobil škodu pre Spoločnú zdravotnú poisťovňu, a.s.,
Bratislava, Ondavská č. 3, vo výške 95,88 Eur,
- za zdaňovacie obdobie od 01.01. 2009 do 05.05.2011 zadržal a neodviedol Daňovému úradu Trebišov
preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške 75,97 Eur, čím takto spôsobil škodu Štátnemu
rozpočtu SR vo výške 75,97 Eur, čím takto celkovo si zadovážil neoprávnený finančný prospech v

celkovej výške 5.712,12 Eur,t e d a

v bode 1./ rozsudku

- v značnom rozsahu skrátil daň

v bode 2./ rozsudku

- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne
poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil
podľa zákona,

č í m s p á c h a l

v bode 1./ rozsudku

- zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona,

v bode 2./ rozsudku

- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 276 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona

ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní
4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu
činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti vo výmere 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Trebišove podal dňa 21. 10. 2013 obžalobu na

obvineného Ľ. R. pre spáchanie zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákonaaprezločinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.1,ods.2písm.b/Trestnéhozákona.

Hneď úvodom považuje súd za potrebné uviesť, že súd mal snahu v danej veci konať, avšak
v dôsledku vážnych zdravotných komplikácii obžalovaného bolo hlavné pojednávanie niekoľkokrát

zmarené a v dôsledku toho odročované. Obžalovaný pravidelne ospravedlňoval svoju neúčasť na
hlavnompojednávanízdôvodupráceneschopností,resp.zdôvoduhospitalizáciivnemocniciapodobne.

Nakoľko od podania obžaloby uplynula značná doba, vo veci bol dokonca vydaný príkaz na zatknutie,
a to dňa 4. 9. 2014, pričom obžalovaný bol až dňa 10. 8. 2016 zatknutý a následne predvedený

pred predsedu senátu, pričom po jeho výsluchu dňa 10. 8. 2016 bol zatknutý obvinený prepustený naslobodu, nakoľko uviedol adresu, na ktorej sa bude zdržiavať a kde bude preberať súdne zásielky. V
rámci uvedeného výsluchu podrobne opísal zdravotné problémy, ktoré mu bránili zúčastňovať hlavných
pojednávaní. Obžalovaný prehlásil, že trestnému stíhaniu sa nevyhýba a bude sa dostavovať na

predvolania súdu, no zároveň dodal, že podstupuje taktiež zdĺhavú rehabilitačnú liečbu po viacerých
operáciách.

Obžalovaný sa zúčastnil až hlavného pojednávania dňa 29. 5. 2018, kedy bola prednesená obžaloba zo
strany prokurátora a následne bol obžalovaný poučený o jeho práve učiniť jedno z vyhlásení v zmysle §

257Trestnéhoporiadku,teda,čisacítibyťvinný,nevinnýalebonepopieraspáchanieskutkovuvedených
v obžalobe, pričom obžalovaný prehlásil, že sa cíti byť vinný zo skutkov uvedených v obžalobe v celom
rozsahu a ľutuje to. Nakoľko na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného
poriadku odpovedal kladne a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, toto bolo prijaté a bolo
konštatované, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, sa nevykoná
a bude vykonané dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, o ochrannom opatrení a náhrade škody.

Z charakteristiky Obce Kuzmice bolo konštatované, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v
obci Kuzmice, ale už dlhšiu dobu sa v obci nezdržiava a nie je známy jeho súčasný pobyt.

Z oboznámeného odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol dvakrát súdom trestaný, a to

prvýkrát ešte Mestským súdom Košice v roku 1987, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody, pričom obžalovaný sa osvedčil a teda na páchateľa sa hľadí ako keby nebol odsúdený.

Bol oboznámený taktiež pripojený spis tunajšieho súdu, sp. zn. 3T/18/2013, kde bol obžalovaný
právoplatne odsúdený za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, za čo

mu bol trestným rozkazom zo dňa 12. 2. 2013 uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov,
výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Citovaný trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 15. 10. 2013 a skúšobná dobu mu uplynula dňa 15. 10. 2015.

Nakoľko z procesných strán neboli žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, bolo vyhlásené

dokazovanie za skončené a po záverečných rečiach senát vyniesol rozsudok.
Nakoľko vina obžalovaného bola vyhlásením prijatá, súd zameral odôvodnenie rozsudku len pokiaľ ide
o uložený trest.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle

§ 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku
ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Nakoľko sa obžalovaný dopustil dvoch
trestných činov, konkrétne zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona, kde je trestná sadzba 4 až 10 rokov a zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, kde je sadzba 3 až 8 rokov, bolo povinnosťou súdu ukladať

úhrnný trest odňatia slobody, a to podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia, teda podľa § 276 ods. 3
Trestného zákona. Súd vzal do úvahy poľahčujúce okolnosti, a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Trestného zákona, teda, že obžalovaný sa k tejto trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval a na
druhej strane priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných
činov. V dôsledku rovnomerného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba v

danom prípade nemení a podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia je v rozpätí 4 až 10 rokov.

Senát však dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona, teda mimoriadne zníženie trestu, vzhľadom na okolnosti prípadu a taktiež vzhľadom
na pomery páchateľa, kedy má súd za to, že použitie trestnej sadzby (4 až 10 rokov) by bolo pre

páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania a v takom prípade možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu ustanovenú trestným
zákonom.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

V nadväznosti na vyššie citované zákonné ustanovenia súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v prípade,
ak by s obžalovaným bola uzavretá dohoda o vine a treste, v takom prípade by prokurátor v rámci
navrhovaného trestu postupoval podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na odsek 4
citovaného ustanovenia, teda tak, že v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby

a práve takýto postup zvolil súd. Senát je toho názoru, že v prípade, že obžalovaný pred súdom po
poučení podľa § 257 Trestného poriadku prehlási, že sa cíti byť vinný zo žalovaných trestných činov
a toto jeho vyhlásenie následne súd príjme, je daný priestor na obdobný postup ako v prípade, že by
obvinený uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste a v takom prípade by logicky došlo k zníženiu
dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd má za to, že takýto postup

(po vyhlásení o vine podľa § 257 Trestného poriadku) a teda mimoriadne zníženie trestu, je obdobným
postupom ako pri konaní o dohode o vine a treste a je možný aj v prípade vyhlásenia obžalovaného
podľa § 257 Trestného poriadku, teda že sa cíti byť vinný zo žalovaného trestného činu.

Senát vzal do úvahy taktiež okolnosti na strane obžalovaného, a to jeho závažný zdravotný stav,

nakoľko obžalovaný podstúpil niekoľko operácii chrbtice, v dôsledku ktorých sa nemohol zúčastňovať
hlavných pojednávaní a následne podstupoval taktiež komplikovanú liečbu a rehabilitáciu, o čom svedčí
aj samotný fakt, že v rámci hlavného pojednávania musel stáť a nemôže ani sedieť. Takže berúc
do úvahy na jednej strane vážny a komplikovaný zdravotný stav obžalovaného, a teda pomery tohto
charakteru na jeho strane, ale taktiež s prihliadnutím na učinené vyhlásenie zo strany obžalovaného,

súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona (mimoriadne zníženie trestu) a teda uložil
mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a to trest úhrnný vo
výmere 3 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom a ustanovil
skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Zároveň, obligatórne mu podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom

programu sociálneho výcviku. Taktiež sa senát stotožnil s návrhom a názorom prokurátora a uložil mu
trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti vo výmere 6 rokov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

v bode 1./ rozsudku

- v značnom rozsahu skrátil daň

v bode 2./ rozsudku

- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne
poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil
podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.