Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205478
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205478.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda
Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v exekučnej veci
oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340
890, proti povinnému: B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX M., vedenej pod sp. značkou
EX 3676/15 súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Popradská

70, 822 01 Bratislava 214, o vymoženie 1.962,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/283/2015-33 zo dňa 18. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 3676/15 zamietol.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že zmluva o úvere č. 3508288212 zo dňa
17.01.2012 uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy. Ďalej
okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok o úver ako súčasti formulárovej zmluvy

o úvere. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať
v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo civilným súdom bude takmer
vždy veriteľ. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne
dochádzaknarušeniurovnováhymedzizmluvnýmistranamiatosamozrejmevneprospechspotrebiteľa.
Súd prvej inštancie mal v zmysle výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5 apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská

doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už
od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným
titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora je povinnosťou členských
štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a

prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich
používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný
titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu
vo vykonaní exekúcie. Na základe toho okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora zamietol.

3. Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Podané odvolanie zdôvodňoval podľa:
- ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,- ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
- ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci
- ust. § 205 ods. 2 písm. e) OSP tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, ich účastník bez svojej viny neohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa,
- ust. § 221 ods. 1 písm. d) OSP s tým, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo,
- ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP tým, že oprávnenému súdom prvého stupňa bola odňatá možnosť konať
pred súdom,
- ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

4. V ďalšom odvolateľ namieta, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia a to skúmaním iných listín ako to pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 EP. Exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku.

5. V podstate odvolateľ tvrdí, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. V zmysle § 21 ods. 1 rozhodcovského zákona je to v
prvom rade rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky)

a tým aj svoju vlastnú právomoc. Z okolností preskúmavanej veci je zrejmé, že rozhodcovský súd
po preskúmaní okolností konkrétnej veci svoju právomoc uznal, čím uznal aj platnosť rozhodcovskej
doložky, ktorá túto právomoc zakladá. Zákonodarca jasne vyjadril svoju vôľu pri konštruovaní vzťahu
medzi súdnym a rozhodcovským konaním.

6. Odvolateľ dospel k záveru, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, odňatím
možnosti vyjadriť sa k dôkazom. Z rozsiahleho odôvodnenia vyplýva záver oprávneného, že OSP a ani
exekučný poriadok ani ZORK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu
k rozhodcovskému súdu rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napr. vykonať vo veci samej
dokazovanie alebo napr. rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok.

7. Záverom oprávnený dôvodil, že exekučný súd svojím postupom znemožnil oprávnenému uplatniť
svoje práva priznané mu exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku.

8. Odvolateľ žiadal, aby uznesenie okresného súdu bolo zmenené a žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovené, alternatívne, aby okresný súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP.

10. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh
a rozhodol v znení enunciátu svojho rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a
podrobne rozobral v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Na doplnenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza:12. Rozsiahle odvolanie sa v skutočnosti nezaoberá podstatou veci a prezentuje iba odlišný právny
názor, než zaujal okresný súd k rozhodcovskej doložke. Prezentácia iného právneho názoru než toho,
ktorýprijalokresnýsúd,niejedôvodomnazmenualebozrušenienapadnutéhorozhodnutianajmävtedy,

ak rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

13. K rozsiahlej argumentácii oprávneného možno poznamenať, že judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Iba v tom prípade, ak ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje si špecifickú odpoveď práve na tento

argument.

14. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny, je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“

a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“.

15. Znamená to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.

16. Jednoducho povedané, odvolací súd nemusí reagovať na všetky tvrdenia odvolateľa, ale postačí
keď reaguje na tie, ktoré viedli súd k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Jednoznačne v dôvodoch rozhodnutia procesného súdu bolo uvedené, že úprava
a znemie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa (neprijateľnú
podmienku) a súd prijal záver, že ustanovenia zmluvy týkajúce sa rozhodcovskej doložky sú neplatné.

17. Odvolateľ tvrdí, že exekučný súd nemohol preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 136/2011 zo dňa 13. 10. 2011.

Podľa tohto rozhodnutia „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí na exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým,
ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.“

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).