Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918010014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného O.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, a spol., pre

prečin krádeže § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. januára
2018 samosudcom Jánom Bodnárom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný 1/ ml, M. A., nar. XX.XX.XXXX v N. N., trvale bytom
N. N., W. XXX/X, prechodne bytom
H., časť F. A., P. XXX, okres
F. Z., bez pracovného pomeru,

obžalovaná 2/ M. N., nar. XX.XX.XXXX v C.Ú., trvale bytom H., časť
F. A., P. XXX, okres F. Z.,
bez pracovného pomeru,

s ú v i n n í , ž e

dňa 29.04.2017 v popoludňajších hodinách v H., časť F. A., vošli na súvislé oplotený dvor neobývaného
rodinného domu č. XXX tak, že preskočili plot z pletiva, pričom obžalovaná M. N.Á. ostala čakať na dvore
a obžalovaný ml. M. A. na dverách komory povyberal rozbitú sklenenú výplň okna a vošiel dnu, kde z
izby odcudzil medené káble nezistenej dĺžky a potom obidvaja obžalovaní odišli domov, čím spôsobili
W. G. škodu vo výške 40 €, pričom obžalovaný ml. M. A. sa tohto skutku dopustil napriek tomu, že bol
dňa 08.03.2017 postihnutý v blokovom konaní Obvodného oddelenia PZ Hnúšťa pre priestupok podľa
§ 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. blokom na pokutu č. 16150621 pokutou vo výške 15 €,

t e d a

obaja obžalovaní

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu,

obžalovaný 1/ ml. M. A.H.

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

t ý m s p á c h a l iobaja obžalovaní

prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

obžalovaný ml. M. A.

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1/ ml. M.D. A.

podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 37 písm. h), g)Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.
zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8

(osem) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona samosudca obžalovanému výkonu trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku samosudca obžalovanému ml. M. A. ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., W. XXXX, okres F. Z., škodu vo výške 40 €.

Obžalovaná 2/ M. N.

podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 37 písm. g) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku samosudca poškodeného W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.,
W. XXXX, okres F. Z. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na

obvinených ml. M. A. spol. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a prečin porušovania
domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. M. A., ktorý na svoju

obhajobu uviedol, že obžalobe porozumel, urobil vyhlásenie do zápisnice o hlavnom pojednávaní podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu spáchal spolu s obžalovanou
N. takým spôsobom ako je to uvedené a presne popísané v obžalobe a uviedol, že je ochotný uhradiť
vzniknutú škodu vo výške 40 € a svoje konanie oľutoval.

Súd obžalovanému na hlavnom pojednávaní položil otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),d), f), g), h) Tr.
poriadku a obžalovaný na všetky otázky odpovedal kladne.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj
súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v

tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Tr. poriadku.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku prokurátor nemal námietky k vyhláseniu obžalovaného, že sa cíti byť
vinný v plnom rozsahu zo žalovaného skutku.Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý je presne popísaný a špecifikovaný v obžalobe a ďalej podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku súd
vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vykonal dokazovanie len v obmedzenom rozsahu a to vo

výroku o treste ohľadom obžalovaného ml. M. A..

Súd vykonal ďalšie dokazovanie a to výsluchom obžalovanej M. N., ktorá na svoju obhajobu uviedla, že
obžalobe porozumela, urobila vyhlásenie do zápisnice o hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu spáchala spolu s obžalovaným ml. M. A. takým

spôsobom ako je to uvedené a presne popísané v obžalobe, a je ochotná uhradiť vzniknutú škodu vo
výške 40 € a svoje konanie ľutuje.

Súd obžalovanej na hlavnom pojednávaní položil otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),d), f), g), h) Tr.
poriadku a obžalovaná na všetky otázky odpovedala kladne.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku súd poučil obžalovanú, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom
prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku prokurátor nemal námietky k vyhláseniu obžalovanej, že sa cíti byť vinná
v plnom rozsahu zo žalovaného skutku.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania
skutku, ktorý je presne popísaný a špecifikovaný v obžalobe a ďalej podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku súd

vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej vykonal dokazovanie len v obmedzenom rozsahu a to vo
výroku o treste ohľadom obžalovanej M. N..

Samosudca vykonal ďalšie dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním všetkých listinných
dôkazov zo spisu sp. zn. 2T/5/2018 Okresného súdu Rimavská Sobota, a to správy o povesti o povesti

obžalovaných, výpisov z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaných, odpisov registra
trestov a oboznámil s ďalším podstatným obsahom spisu sp. zn. 2T/5/2018 Okresného súdu Rimavská
Sobota.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania a vyhlásenia obžalovaných súd mal za preukázané, že obžalovaní
ml. M. A. a M. N. dňa 29.04.2017 v popoludňajších hodinách v H., časť F. A., vošli na súvislé oplotený
dvor neobývaného rodinného domu č. XXX tak, že preskočili plot z pletiva, pričom obv. M. N. ostala čakať
na dvore a obžalovaný ml. M. A.H. na dverách komory povyberal rozbitú sklenenú výplň okna a vošiel

dnu, kde z izby odcudzil medené káble nezistenej dĺžky a potom obidvaja obžalovaní odišli domov, čím
spôsobili W. G. škodu vo výške 40 €, pričom obvinený ml. M. A. sa tohto skutku dopustil napriek tomu,
že bol dňa 08.03.2017 postihnutý v blokovom konaní Obvodného oddelenia PZ Hnúšťa pre priestupok
podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. blokom na pokutu č. 16150621 pokutou vo výške 15 €.

Tieto skutočnosti sú preukázané výpoveďami poškodených W. G. a S. G. z prípravného konania,
výpoveďou svedka L..W. U. z prípravného konania, vyčíslením škody, zápisnicou o ohliadke miesta činu
s fotodokumentáciou, znaleckým posudkom z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SlovenskáĽupča, ostatnými listinnými dôkazmi a taktiež samotným doznaním obž. ml. M. A. a obž. M. N. zo
spáchania žalovaného skutku, ktoré urobili na hlavnom pojednávaní vo svojich vyhláseniach.

Samosudca konanie obžalovaného ml. M. A. a obžalovanej M. N. právne kvalifikoval ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, lebo obaja obžalovaní
neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu a takto svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu. Čo
sa týka obžalovaného ml. M. A. samosudca rozhodol, že svojím konaním naplnil aj skutkovú podstatu

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), nakoľko si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci
bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Obžalovaný m. M. A. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, je bez pracovného pomeru. Podľa
správy z Úradu práce, soc. vecí a rodiny N. N. ml. obžalovaný počas povinnej školskej dochádzky
vymeškával vyučovacie hodiny a jeho správanie bolo hodnotené neuspokojivo. Z uvedených dôvodov

musel byť nad ním nariadený dohľad a následne bol umiestnený v Reedukačnom centre Čerenčany.
Doposiaľ súdne trestaný nebol. V priestupkovom konaní bol trikrát postihnutý za priestupky blokovými
pokutami.

Obžalovaná M. N. je bez pracovného pomeru. V mieste bydliska je všeobecne hodnotená. Doposiaľ bola

jedenkrát súdne trestaná, a to trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/9/2016
z 22.02.2016 pre prečin podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zákona, bol jej uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov so skúšobnou dobou 1 (jedného) roka do 28.02.2017.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Samosudca v konaní oboch obžalovaných vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona, že sa priznali k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovali.

Podľa § 37 Tr. zák. samosudca u obžalovaného ml. M. A. vzhliadol dve priťažujúce okolnosti, a to podľa
§ 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. g) Tr. zák., že spáchal trestný
čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä

v dome alebo byte iného.

Podľa § 37 Tr. zák. samosudca u obžalovanej M. N. vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37
písm. g) Tr. zák., že spáchala trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného ml. M. A. bol 2:2 a pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností u obž. M. N. bol 2:1.

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u
mladistvých znižujú na polovicu, horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a
dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky.

Samosudca s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona ml. obžalovanému M. A. uložil na prevýchovu a nápravu
trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) mesiacov a jeho výkon mu podľa § 119 ods. 1 Tr. zákonapodmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, lebo tento trest dáva dostatočnú
záruku, že pomôže k prevýchove a náprave obžalovaného.

Samosudca sa uvedenými základnými zásadami pre ukladanie trestov riadil a obžalovanej na
prevýchovu a nápravu uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a jeho výkon jej
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov, lebo tento samostatný podmienečný trest
odňatia slobody bude dostatočne plniť prevýchovnú funkciu na obžalovanú, bude zabezpečovať aj
účinnú ochranu spoločnosti pred páchaním takejto trestnej činnosti.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov prišiel k takému záveru, že obžalovaní ml. M. A. a M. N. boli
ochotní uhradiť škodu poškodenému za spáchaný skutok, k trestnej činnosti sa doznali, svoje konanie
oľutovali, a preto samosudca rozhodol tak ako je to presne špecifikované vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obž. ml. M. A. uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu tak, ako
je to presne špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, lebo presná výška škody bola zistená
na základe vykonaného dokazovania v adhéznom konaní.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. samosudca poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na

civilný proces, lebo ohľadom sporného zvyšku nároku na náhradu škody bude potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje rámec adhézneho konania.
obaja obžalovaní

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej

účelom je zabrániť vniknutiu,

obžalovaný 1/ ml. M.D. A.

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich

mesiacoch postihnutý,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.