Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204949
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617204949.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s. r.

o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.
XXX, o zaplatenie 2 604,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 604,68 eura a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy
2 416,09 eura od 29. 09. 2017 do zaplatenia, v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou) zo dňa 15. 06. 2017, doručeným
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 16. 06. 2017, uplatnila spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 (ďalej „pôvodný žalobca“) voči
žalovanémupohľadávku2604,68eurasúrokmizomeškania5,15%ročneod20.08.2014dozaplatenia
a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili spolu dňa 05. 11. 2013 Zmluvu
o pôžičke, evidenčné číslo 6161982, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku 2

500,-eur.Podľazmluvyopôžičkemalžalovanýsplácaťpôžičkuv60mesačnýchsplátkachvsume66,54
eura, a to až do celkovej sumy pôžičky 3 992,40 eura. Do vypracovania žaloby žalovaný uhradil sumu
272,81 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a
včas, pôvodný žalobca v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve listom zo dňa 25. 06. 2014 vyzval
žalovaného k úhrade dlžných splátok a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, pôvodný žalobca dňa 19. 08. 2014 úver zosplatnil. Ku
dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť 2 877,49 eura a po odpočítaní úhrady 272,81 eura predstavuje

dlh 2 604,68 eura.

2. Písomným podaním zo dňa 11. 08. 2017, doručeným súdu dňa 14. 08. 2017, pôvodný žalobca doplnil
dôvody žaloby a uviedol, že zo splatenej sumy 272,81 eura bolo započítané na istinu 83,91 eura, takže
sa istine zostalo k úhrade 2 416,09 eura. Na úroky z úveru zostalo k úhrade 188,59 eura, nakoľko z
celkovej výšky vyčísleného úroku ku dňu vypovedania zmluvy 377,49 eura bola z úhrady žalovaného
započítaná suma 188,90 eura.

3. Žaloba, ako aj doplnenie dôvodov žaloby spolu s prílohami, poučenie spotrebiteľa podľa§ 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uznesenie súdu zo dňa 23. 08. 2017, č. k.
6Csp/84/2017-20, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 10 dní, boli žalovanému
doručené dňa 21. 09. 2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Pôvodný žalobca bol dňom 01. 01. 2018 vymazaný z obchodného registra s tým, že do jeho práv a
záväzkov vstúpila G. Ú. E., a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 31 320 155.

5. Dňa 29. 05. 2018 bolo Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) doručené elektronické

podanie so zaručeným elektronickým podpisom, ktorým G., a.s., zastúpená advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, podala návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky
obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. O tomto
návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 13. 06. 2018, č. k. 6Csp/84/2017 tak, že pripustil, aby do
konania na miesto žalobcu G., a.s. vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (nový žalobca).
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 07. 2018.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 04. 09. 2018, na ktoré sa žalobca neustanovil, ale
prostredníctvom advokáta JUDr. Jána Šoltésa, ospravedlnil svoju neprítomnosť, pričom súhlasil s
rozhodnutím veci bez jeho účasti. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd rozhodol, že sa pojednávanie
bude konať aj v neprítomnosti žalobcu.

7. Žalovaný sa na pojednávaní k tvrdeniam žalobcu nevyjadril. Poukázal len na svoju nepriaznivú
sociálnu situáciu. Uviedol, že dlhú dobu nemá žiaden príjem. Je síce ženatý, ale s manželkou nežije.
Vyživovaciu povinnosť má k dvom deťom, na ktoré má platiť výživné po 80,- eur mesačne na každé
dieťa. Starší syn, ktorý žije v Martine, však prerušil štúdium, takže tam mu dlh na výživnom už nenarastá.

Nakoľkomuhrozilotrestnéstíhaniepreneplatenievýživného,požičalsiodkamaráta750,-eurzaúčelom
uhradenia dlhu na výživnom pre mladšieho syna. V súčasnosti nie je ani evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie, pretože bol vyradený z dôvodu, že sa včas nehlásil. Po uplynutí polroka sa mieni opätovne
prihlásiť ako uchádzač o zamestnanie. Žije s matkou, ktorá platí poplatky spojené s užívaním domu a
v podstate žalovaného aj živí. Nepracuje aj z toho dôvodu, že má určité zdravotné problémy. Uviedol,

že má požičané finančné prostriedky aj u iných veriteľov, napr. v I. E., v Providente, vo G., nevedel sa
však vôbec vyjadriť k celkovej výške a dlhu a ani nevedel navrhnúť v akej lehote by bol schopný splatiť
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu.

8. Uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, takže súd postupoval aj v súlade s procesnými

predpismi podľa § 290 a nasl. CSP. Pretože žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v konaní zastúpený
advokátom, súd aj bez jeho výslovných tvrdení skúmal, či uplatnený nárok je v súlade s hmotným
právom.

9. Listinnými dôkazmi, obsah ktorých žalovaný nespochybnil, bolo preukázané, že pôvodný žalobca,

ako veriteľ, uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, dňa 05. 11. 2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej
pôžičky, číslo zmluvy 4610500583. Jedná sa teda o iné číslo ako to, ktoré uviedol žalobca v žalobe a
v ostatných listinných dôkazoch. Nakoľko však žalovaný tvrdenie žalobcu nespochybnil, súd vychádzal
z predpokladu, že po uzavretí zmluvy pôvodný žalobca pôžičku zaevidoval pod č. 6161982 (ďalej len
„Zmluva o pôžičke“). Touto zmluvou bola dojednaná pôžička 2 500,- eur s tým, že splatnosť bola určená

na 60 mesiacov po 66,54 eura. V zmluve bolo jednoznačne uvedené, že predmetom nie je poistenie
schopnosti splácať splátky. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 1 492,40 eura a celková
čiastka, ktorú spotrebiteľ mal zaplatiť, sumou 3 992,40 eura. V zmluve bola stanovená fixná ročná
úroková sadzba 22,20 %, RPMN 22,20 % a priemerná hodnota RPMN 20,41 %. V texte zmluvy bolo
ďalej uvedené, že splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej

splátky bola určená na nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Termín konečnej splatnosti bol označený
ako „11/2018“.

10. Z prehľadu splátok a úhrad, ktorý listinný dôkaz žalovaný nenamietal vyplýva, že zaplatil 2 splátky
po 66,54 eura, a to 17. 12. 2013 a 13. 02. 2014 a po zaplatení tretej splátky 139,73 eura dňa 15.

04. 2014, nepoukazoval veriteľovi už žiadne splátky. Celkom teda žalovaný za účelom splatenia úveru
uhradil veriteľovi 272,81 eura. Z uhradenej sumy veriteľ zaúčtoval na úhradu istiny čiastku 83,91 eura, v
dôsledkučohoevidovalnaistinenedoplatok2416,-euranaúrokochzúveru188,59eura.Predžalobnou
upomienkou zo dňa 25. 06. 2014, doručenou žalovanému dňa 02. 07. 2014, pôvodný žalobca upozornilžalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 205,61 eura s tým, že ak do 05. 08. 2014
nedôjdekúhradesplátkysplatnejvmesiaciapríl2014,pôvodnýžalobcabudeoprávnenýúverzosplatniť.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že pôvodný žalobca zosplatnil úver ku dňu 19. 08. 2014, kedy

do kolónky „splátka“ zaúčtoval čiastku 2 345,17 eura. Prípisom zo dňa 21. 09. 2017, pôvodný žalobca
oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na subjekt Intrum Justice Slovakia, s.r.o. a
zároveň ho vyzval, aby dlžnú sumu vo výške 3 134,03 eura uhradil v lehote do 28. 09. 2017. Toto
oznámenie pôvodný žalobca zaslal žalovanému doporučenou poštovou zásielkou, odovzdanou na
poštovú prepravu dňa 21. 09. 2017. Potom v zmysle bodu 15.2 zmluvy o pôžičke sa zásielka považuje

za doručenú piatym dňom po odovzdaní na poštovú prepravu, t. j. dňom 26. 09. 2017.

11. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd na danú vec aplikoval
príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva podľa Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 05. 11. 2013. Úverová zmluva

je síce tzv. absolútnym obchodom, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchodného
zákonníka sa použijú iba v prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia ako úprava spotrebiteľského
práva.

12. Preskúmaním súd zistil, že Zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne a obsahuje náležitosti upravené

v § 9 ods. 2 ZSÚ, takže počas trvania zmluvného vzťahu bol žalovaný povinný splácať úver tak, ako
bolo zmluvne dojednané.

13.Podľa§565Občianskehozákonníka(ďalejlen„Obč.zák.“),akideoplnenievsplátkach,môževeriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

14. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

15. Právo zosplatniť úver bolo stranami sporu dojednané v bode 12.4 zmluvy o pôžičke. Preto bol
veriteľ v súlade s citovanou právnou úpravou oprávnený požadovať zaplatenie celej dlžnej sumy po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky. Vzhľadom na prehľad splátok
a úhrad, ktorý listinný dôkaz žalovaný nespochybnil, mal súd preukázané, že veriteľ postupoval v súlade
s hmotným právom, keď žalovaného upozornil predžalobnou upomienkou zo dňa 25. 06. 2014 na
možnosť zosplatnenia dlžnej sumy. V konaní bolo nesporné, že žalovaný dlžné splátky nevyrovnal, v
dôsledku čoho veriteľ zosplatnil úver ku dňu 19. 08. 2014. Ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval dlh

žalovaného 2 604,68 eura, ktorý pozostával z nesplatenej istiny 2 416,09 eura a z nesplatených úrokov
z úveru 188,59 eura. Tým mal súd preukázanú dôvodnosť žalobného návrhu v časti, pokiaľ sa žalobca
domáhal priznania sumy 2 604,68 eura a v tejto časti žalobe vyhovel.

16. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba H. F. E. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.20. Veriteľ síce zosplatnil úver ku dňu 19. 08. 2014, avšak nepreukázal, že by túto skutočnosť bol
žalovanému oznámil bezprostredne po zosplatnení. Pre vznik omeškania totiž nie je určujúci dátum
zosplatnenia úveru, ale dátum, kedy veriteľ oznámil dlžníkovi konkrétnu dlžnú sumu (zosplatnenú istinu

s príslušenstvom) a uplynie lehota na splnenie tejto povinnosti. Pri absencii iných tvrdení a listinných
dôkazov mal súd preukázané, že veriteľ oznámil žalovanému výšku dlžnej sumy a termíny jej zaplatenia
až oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 09. 2017, v ktorom poskytol žalovanému lehotu na
plnenie do 28. 09. 2017. Nakoľko v určenej lehote žalovaný dlžnú sumu neuhradil, do omeškania sa
dostal nasledujúcim dňom. Ku dňu 29. 09. 2017 bola H. F. E. určená základná úroková sadzba 0,00 %,

a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5 % ročne z istiny, t. j. 2 416,09 eura. V časti, pokiaľ
žalobca žiadal priznať vyššie úroky z omeškania a za dlhšiu dobu, nárok nepreukázal, a preto súd v
tejto časti žalobu zamietol.

21. Vzhľadom na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč. zák. žalobcovi nepatria úroky z omeškania zo

sumy 188,59 eura, ktorú žalobca špecifikoval ako zostatok úrokov z úveru. Úroky z úveru, aj úroky
z omeškania, sú totiž príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov
nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95). Podľa judikatúry Občiansky zákonník, ani
Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre
prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (zmluvných úrokov - Rc 5/2006). V časti,

pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania 5,15 % ročne z úrokov z úveru 188,59 eura od 20. 08.
2014 do zaplatenia, preto súd žalobu zamietol.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Vypočutím žalovaného bolo preukázané, že tento je nemajetný a dlhodobo nemá žiaden príjem.
Žalovaný ani neprejavil záujem o splácanie dlhu v splátkach, pretože ak má nejaký zdroj príjmu (napr. z
„fušiek“), tieto mu postačujú maximálne na úhradu výživného pre deti. Súd preto poskytol žalovanému
dlhšiu lehotu splatnosti - 6 mesiacov, ktorú považuje za primeranú na to, aby si žalovaný zabezpečil

prostriedky potrebné na úhradu priznanej sumy s príslušenstvom.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Súd vyhovel žalobe v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania sumy 2 604,68 eura. Zamietnutý bol
návrh iba v časti príslušenstva, ktoré však nie je určujúce pre rozhodovanie o výške nároku na náhradu

trov konania. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.