Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207155
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814207155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, v odvolacom konaní právne zast. JUDr. Baltazar Mucska, advokát, so sídlom T., R. XX,
proti žalovaným: 1/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, F., zast. žalovaným 2/, 2/ W. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, F., v konaní o zaplatenie 1.167,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduNámestovozodňa24.januára2017č.k.10C/115/2015-96,takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobkyni v
plnom rozsahu (100 %).

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a zároveň
rozhodol, že žalovanej v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade priznáva plnú náhradu trov konania.
V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku citoval ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a), § 3 zák. č.
340/2005 Z.z., § 566 Obchodného zákonníka, ako aj čl. III Zmluvy o sprostredkovaní poistenia. Žalobca
nárok na zaplatenie sumy 1 167,41 eur s príslušenstvom uplatnil na základe zistenia, že poistné zmluvy

uzatvorené prostredníctvom žalovanej v 1/ rade s tretími osobami (ďalej len "klientmi") zanikli v súlade
s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom odkazom na článok III.
Prílohy ku Zmluve o sprostredkovaní mu vznikol nárok na uplatnenie storno provízií, t.j. vrátenie provízií
voči žalovanej v 1/ rade. Žalobca z predložených dokladov žiadnym spôsobom, ani na základe výzvy
súdu, ktorá mu bola preukázateľne doručená, nepreukázal vznik jeho nároku na vrátenie vyplatenej
provízií a tiež nepreukázal ani výšku reálne vyplatenej provízie. Žalovaní nespochybňovali, že provízia
im bola vyplatená avšak nevedeli uviesť kedy a ani v akej výške. Zo strany žalobcu nebola vykonaná

žiadna identifikácia zmlúv vo vzťahu k žalovaným, a ktorých poistných zmlúv sa táto žaloba týka. Taktiež
nebolo možné konkrétne určiť, či išlo o poistenie životných poistných zmlúv, alebo poistných zmlúv s
jednorazovým zaplatením poistného pre daný produkt, či došlo k stornu do jedného roka alebo až v
druhom roku.
Keďže nebolo možné špecifikovať ktorých konkrétnych poistných zmlúv sa žaloba týka, súd žalobu
žalobcu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP, priznal žalovaným náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnil ust.
§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a bol toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní ďalej okrem iného uviedol: „Máme za to, že žalobca dostatočne preukázal skutočnosť,
že mu vzniklo právo na vrátenie provízií v prípadoch, keď poistné zmluvy zanikli v súlade s príslušnými

ustanoveniami právnych predpisov Slovenskej republiky, a to najmä z dôvodu, že splátky poistného
neboli zo strany klientov uhradené podľa predpisu poistného. Na základe uvedeného sa žalobca v
súlade s legislatívou Slovenskej republiky a zmluvným dojednaním domáhal zaplatenia storno provízií
vo výške 1.167,47 eur. Splatnosť dlžných provízií nastala uplynutím dňa nasledujúceho po márnom
uplynutí lehoty na vrátenie provízií, kedy sa žalovaný v 1/ rade dostal do omeškania s vrátením storna

provízií dňom 16.12.2013. Máme za to, že súd v konaní vykonával dôkazy, ktoré boli irelevantné pre
predmetné konanie a nadmieru tým zaťažoval žalobcu, ako aj konal v rozpore so zásadou hospodárnosti
a účelnosti konania. Zo žalobcom predložených podkladov jednoznačne vyplynulo, že medzi žalovaným
1/ a žalobcom existoval zmluvný vzťah, ktorý bol založený na normách súkromného práva, resp.
práva obchodného. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ bol vzťahom medzi dvoma podnikateľmi,
kedy žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ museli poznať a poznali, na akých princípoch je založený a

za akých podmienok im vzniká nárok na províziu, rovnako ako museli vedieť a vedeli, že ak tieto
podmienky nesplnia nárok na províziu, im nevznikne, resp. budú musieť už vyplatené provízie vrátiť
žalobcovi. Podľa nášho názoru sa súd v odôvodnení dostatočne nevyporiadal s tvrdeniami žalobcu,
kedy poukázal na charakter zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným 1/ a nedostatočne odôvodnil,
prečopovažovaluplatnenýnároknavrátenieprovíziízanedostatočnýanadmieružiadaljehopodloženie

ďalšími podkladmi. Z celého rozsudku nám nie je zjavné, aké úvahy viedli súd k zamietnutiu žaloby,
odôvodnenie pôsobí nesúrodo a nesystematicky a rozhodnutie vo veci samej v ňom nenachádza oporu.“
Žalobca navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

3. K podanému odvolaniu zaslali písomné vyjadrenie žalovaní v rade 1/, 2/, ktorí v plnom rozsahu
namietali tvrdenia a vyjadrenia žalobcu v podanom odvolaní, jeho výroky považovali za nepodložené a
bezdôvodne napadajúce a zavádzajúce súd prvej inštancie. Konkrétne uviedol, že tvrdenie právneho
zástupcu žalobcu je nepravdivé, pokiaľ tvrdil, že poistné zmluvy zanikli najmä z dôvodu, že splátky
poistného neboli zo strany klientov uhradené podľa predpisu poistného. Zo strany žalobcu nebol v

tomto smere súdu prvej inštancie predložený žiadny relevantný dôkaz a žalobca v uvedenom klame,
nakoľkopoistnézauzatvorenúpoistnúzmluvuboloklientomriadneuhradenénaceléprodukčnéobdobie
ročnou platbou. Zdôraznili, že aj preto poisťovňa províziu riadne vyplatila. Poukázali tiež na rozpory v
požadovaných storno províziách, ktoré žalobca žalovaným ani súdu prvej inštancie nevysvetlil. Žalovaná
strana preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a

uplatnila si aj nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnenísvojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

9. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s
§ 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením

súd prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.