Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205163
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716205163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: E. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a zaplatenie sumy 1.113,35
Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18C/41/2016-81 zo dňa 09. 02.

2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18C/41/2016-81 zo dňa 09. 02. 2017 p o
t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch určil neprijateľnosť zmluvných

podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve zo dňa 28.08.2012 uzavretej medzi sporovými stranami, a
to v znení podrobne uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom
rozhodol podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.113,35 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalovanému bola tiež uložená
povinnosť podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

Napokon súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia
neplatnosti Rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.08.2012 ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 609001078 zo dňa 28.08.2012, čl. 12 Všeobecných
obchodných podmienok - Dohoda o vyplnení zmeniek - Zmluvy o úvere č. 6090001078 zo dňa
28.08.2012 a čl. 4, čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. 6090001078 zo
dňa 28.08.2012 a zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.113,35 Eur

titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že Zmluva o úvere č. 609001078 zo
dňa 28.08.2012 neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., čoho
následkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov; suma
1.113,35 Eur predstavuje sumu, o ktorú žalobca preplatil svoju povinnosť voči žalovanému vyplývajúcu
zo Zmluvy o úvere.
3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18C/41/2016-32 zo dňa 23.06.2016 tak, že určil

neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v Úverovej zmluve zo dňa 28.08.2012, uzavretej
medzi sporovými stranami v znení podrobne uvedenom vo výroku rozsudku a súčasne rozhodol o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.113,35 Eur v lehote do troch dní od právoplatnostirozsudku, pri aplikácii ust. 153 ods. 4 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, v spojení s §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému bola tiež uložená povinnosť podľa zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatiť súdny poplatok
za návrh v sume 66,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania) z dôvodu ich neuplatnenia nepriznal. Proti
tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého ho Krajský súd v Žiline uznesením sp.
zn. 6Co/238/2016 zo dňa 30.11.2016 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu

jeho nepreskúmateľnosti.
4. Pri rozhodovaní o prejednávanej právnej veci po zrušení rozsudku č.k. 18C/41/2016-32 zo
dňa 23.06.2016 okresný súd (v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu) zistil, že žalobca ako dlžník
a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 28.08.2012 Zmluvu o úvere č. 609001078, na základe ktorej
veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.000,00 Eur. Dlžník (žalobca) sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
(žalovanému) túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 730,00 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.730,00

Eur v 10 mesačných splátkach po 173,00 Eur, počnúc dňom 22.09.2012 na účet veriteľa (žalovaného).
Zmluvu o úvere uzavretú medzi sporovými stranami konajúci súd považoval za spotrebiteľskú, ktorá sa
spravuje režimom právnej úpravy podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy a taktiež ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zmluvnými stranami bol na jednej strane žalobca ako spotrebiteľ v zmysle § 2 písm. a)

zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaanadruhejstranežalovanýakopredávajúci (dodávateľ),
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu je táto zmluva regulovaná osobitnou
právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa
a tiež ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom -

predávajúcim a spotrebiteľom.
5. Neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej Zmluvy o úvere tvorí aj Rozhodcovská Zmluva, ktorú zmluvné
strany podpísali súčasne so Zmluvou o úvere, t.j. dňa 28.08.2012, podľa ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú zo Zmluvy o úvere č. 609001078, uzatvorenej dňa 28.08.2012, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú

Úverovú zmluvu a uplatneniu práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorým sa na účely tejto zmluvy rozumie
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Predmetnú Rozhodcovskú zmluvu určil prvoinštančný
súd v zmysle § 298 ods. 2 CSP za neplatnú, nakoľko na základe vykonaného dokazovania

mal preukázané, že táto nesporne závisí od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.08.2012, a
preto ju bolo dôvodné podriadiť režimu právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa, keď práve táto upravuje
riešenie sporov zo Zmluvy o úvere č. 609001078 zo dňa 28.08.2012 (§ 52a ods.
2 Občianskeho zákonníka). Uvedenú Rozhodcovskú zmluvu v súlade s § 53 ods. 1 až 3 a ods. 4
písm. a) Občianskeho zákonníka súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu k

námietke žalovaného, že zmluvné strany uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, že rozhodcovská
zmluva obsahuje ustanovenie, ktoré pripúšťa právo žalobcu obrátiť sa so žalobou na začatie konania na
príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky, okresný súd uviedol, že v prípade, ak by sa začalo
rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako žalobcu, spotrebiteľ by bol následne nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Aj keď bola Rozhodcovská zmluva v danom prípade formálne vyhotovená na

samostatnomdokumenteasamostatnepodpísaná, jejzneniebolovopredpripravené-predtlačené
(formulárová zmluva) a žalobca obsah tejto zmluvy sám nemohol ovplyvniť. V danom prípade totiž
prichádzalo do úvahy len podpísanie predmetnej zmluvy s vytlačeným obsahom alebo jej odmietnutie.
Pri rokovaní boli do zmluvy dopísané iba údaje dlžníka a číslo zmluvy, ku ktorej sa táto rozhodcovská
zmluva vzťahuje. Je teda zrejmé, že pri predmetnej Rozhodcovskej zmluve spotrebiteľ

nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde, bude v takomto prípade nútený riešiť spor
výlučne na rozhodcovskom súde, čo však nie je zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského
práva v Občianskom zákonníku, t.j. poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte
EÚ minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica rady 93/13/EHS, pričom sa vychádza zo
zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného

postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Rozhodcovskú zmluvu je v danom prípade
potrebné považovať za tzv. formulárovú zmluvu, ktorej obsah spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku
žalovaného o tom, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, keď žalovanýexistenciu rozhodcovského rozsudku nepreukázal. Pokiaľ by aj rozhodcovský rozsudok bol vo veci
vydaný, pri vyhlásení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy by ho bolo potrebné považovať za neúčinný, t.j.
nulitný, netvoriaci prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom.

6. Prvoinštančný súd ďalej určil neplatnosť článku 12 Všeobecných obchodných podmienok týkajúcich
sa uzavretej Zmluvy o úvere, v ktorom bola obsiahnutá Dohoda o vyplnení zmeniek Zmluvy o úvere č.
609001078 zo dňa 28.08.2012 v znení: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“), vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
(ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma

a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako
zmenkovýručiteľ.Remitentmáprávouplatniťsicelýsvojpeňažnýnárokvyplnenímktorejkoľvekzmenky.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle bodu 4. týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník
neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4. týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola
vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo

sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4. týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany
sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči
dlžníkovi a ručiteľovi.“ Uvedené dojednanie sa týka hlavného predmetu plnenia - poskytnutého úveru a

podľa názoru súdu nebolo vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne (okrem toho, že zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná), nakoľko nie je zrejmé, z akých položiek bude pozostávať vyplnená
zmenková suma. Len konštatovanie, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia, je veľmi
všeobecné a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Takéto dojednanie sa prieči právnej úprave ochrany spotrebiteľa, lebo nedáva možnosť spotrebiteľovi
posúdiť rozsah svojho záväzku.
7. Podľa článku 15 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom a ďalej, že Zmluva úvere sa uzatvára podľa § 269 ods. l2 Obchodného zákonníka. Okresný

súd určil tiež neplatnosť uvedenej dohody pre jej neprijateľnosť. Aj keď Zmluvy o úvere v zmysle §
497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení
účinnom ku dňu podpísania predmetnej Zmluvy o úvere boli absolútnym obchodom, v danom prípade
mala Zmluva o úvere charakter zmluvy spotrebiteľskej, na základe čoho mohli byť normy obchodného
práva použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave majúcej z dôvodu svojej povahy prednosť,

teda ak neodporujú právnej úprave spotrebiteľských vzťahov.
8. Za neplatné z dôvodu neprijateľnosti určil okresný súd aj články 4 a 5 Všeobecných obchodných
podmienok - „v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný
túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou
15,00 Eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového

kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas
štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po
sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch
spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30,00 Eur do rúk mandatára v hotovosti, alebo poukázať na účet

veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,00
Eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy
na úhradu“ (čl. 4); „ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4. týchto podmienok,
dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý
poplatok z dôvodu neplanenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v
zmysle bodu 4. týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu
na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhudlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody veriteľom.
Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 312,00 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s

vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho
dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu
notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri spísaní v zmysle tejto zmluve
obsiahnutého plnomocenstva uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za
súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice

ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti
s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie,
trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia
veriteľa v týchto konania a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri
uplatnení svojho práva.“ (čl. 5). Dôvod neprijateľnosti spočíva v tom, že žalovaný do týchto článkov
dopredu zahrnul poplatky, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania pri aplikácii Obchodného zákonníka, bez

možnosti, aby zmluvné strany rokovali o sankciách za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Formulácia
zmluvných podmienok, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku zmluvnú pokutu vo výške 15,00 Eur za každý jeden
prípad omeškania a ďalšia tam dohodnutá zmluvná pokuta, podľa ktorej dlžník má možnosť uhradiť štyri
po sebe idúce splátky prípadne len časť po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so

zmluvnou pokutou vo výške 30,00 Eur do rúk mandatára v hotovosti, je vyjadrená neurčito,
nejasne a nezrozumiteľne a tieto podmienky neboli individuálne dojednané. Okresný súd ich považoval
za neprimerané aj pre ich duplicitu, lebo obe zmluvné pokuty (15,00 Eur aj 30,00 Eur) sú za omeškanie
s úhradou splátok, spolu aj so sankciou zaplatiť za každú zaslanú upomienku v prípade
porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,00 Eur ako paušálnu náhradu nákladov, čo dáva možnosť

dodávateľovi zasielať aj neefektívne upomienky (napr. viac upomienok za 1 porušenie).
9. Prvoinštančný súd posúdil spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o úvere zo
dňa 28.08.2012 ako bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, nakoľko na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že predložená Zmluva o úvere neobsahuje niektoré

z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy - označenie druhu spotrebiteľského úveru v zmysle
§ 9 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.,
ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.,

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky
budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. ako ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. y)
zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 2.113,35 Eur, ktorá skutočnosť nebola
medzi sporovými stranami sporná. S prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého

úveru mal však dlžník zaplatiť veriteľovi len istinu vo výške 1.000,00 Eur. Z uvedených dôvodov konajúci
súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka sumu 1.113,35 Eur (t.j. rozdiel medzi zaplatenou sumou a istinou poskytnutou
žalobcovi na základe uzavretej Zmluvy o úvere)
10. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, za podaný návrh
(žalobu) podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobca ako spotrebiteľ je od
platenia súdneho poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona).
11. O trovách konania rozhodol okresný súd postupom podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu sporových strán v prejednávanej veci, s tým, že o výške týchto

trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Uviedol, že podľa jeho názoru v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku došlo

k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolateľ namietal, že
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. Tak ako v rámci prvoinštančného konania, aj
v podanom odvolaní žalovaný zotrval na svojej námietke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata)
ako neodstrániteľnej prekážke konania, argumentujúc, že o platnosti jednotlivých častí Zmluvy o úvereč. 609001078 zo dňa 28.08.2012 už bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 09718/14
zo dňa 30.10.2014. Poukázal pritom na ustanovenia § 161 a § 230 CSP, ako aj § 35 zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Napodporusvojichtvrdeníodvolateľpoukázalajnarozhodnutia

vnútroštátnych súdov a viacero rozhodnutí ESD. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve žalovaný uviedol,
že podľa ust. § 53 ods .4 písm. r) Občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby boli spory
s dodávateľom riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. V danej súvislosti kládol odvolateľ dôraz na
podmienku výlučnosti rozhodcovského konania. Uviedol, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi

žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Na podporu svojich tvrdení žalovaný tiež prezentoval teoretické východiská týkajúce sa
prípustnosti rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach, konštatujúc, že žalobca mal možnosť
v zmysle Rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní, ktorá možnosť bola zakotvená v čl.
II. ods. 3 predmetnej zmluvy, ktorú však žalobca nevyužil. Medzi sporovými stranami bola v danom

prípade uzatvorená Rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelenom od Zmluvy o
úvere. Naviac podpisom Rozhodcovskej zmluvy žalobca vyhlásil, že s jej uzatvorením súhlasí a zároveň
vyhlásil, že bol pred jej uzatvorením osobitne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Žalovaný teda splnil
všetky obligatórne náležitosti vyžadované platnou právnou úpravou, keďže Rozhodcovská zmluva bola
v danom prípade uzatvorená písomne, individuálne na samostatnom liste papiera, oddelená od Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a žalobcovi bola daná možnosť využitia riešenia sporov pred rozhodcovským
alebo všeobecným súdom. Okrem toho odvolateľ nepovažoval Zmluvu o úvere č. 609001078 zo
dňa 28.08.2012 za spotrebiteľskú, ktorú by bolo možné posudzovať výlučne v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany uzatvárali zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného
zákonníka, z čoho vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať. Vzťah Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky
zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym
predpisom. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno
v obchodno-právnom vzťahu, len vtedy, ak dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho
ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere č. 609001078 zo dňa 28.08.2012 uzatvorenej

medzi stranami sporu je uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1.000,00 Eur
a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 730,00 Eur, t.j.
celkovo zaplatí čiastku 1730,00 Eur v 10 mesačných splátkach po 173,00 Eur počnúc dňom 22.09.2012.
Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa Zmluvou o úvere zaviazal k úhrade 10 splátok vo výške 173,00

Eur s termínom splatnosti dňa 22.07.2013. Odvolateľ ďalej uviedol, že v predmetnej Zmluve o úvere
bola uvedená aj výška RPMN - 237,15 %, a teda tvrdenia žalobcu týkajúce sa absencie údaju RPMN
sú nedôvodné. Výška úrokov podľa názoru odvolateľa nie je podstatnou náležitosťou Zmluvy o úvere,
keďže podstatnou náležitosťou je záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky, bez
ohľadu na uvedenie ich výšky. V súvislosti s prejednávanou právnou vecou odvolateľ konštatoval, že v

danom prípade na jeho strane nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia predpokladaná
v § 451 Občianskeho zákonníka.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a riadne odôvodnený. Odvolanie žalovaného označil za

účelové a nedôvodné.
15. Uviedol, že medzi sporovými stranami vznikol spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa podľa
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.. Uzatvorená zmluva o úvere obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, pričom
jednou z nich je Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve - jedná sa o zmluvu v

predtlačenej forme, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere a ktorá so spotrebiteľom
(žalobcom)nebolaindividuálnedojednaná.Spotrebiteľ(žalobca)nemalmožnosťriadnehooboznámenia
s predmetnou Rozhodcovskou zmluvou, v dôsledku čoho nemal možnosť ani pochopiť samotný spôsob
fungovania rozhodcovského konania. Rozhodcovskú zmluvu považuje žalobca za neplatnú aj z dôvodu,
že stavia žalobcu v postavení spotrebiteľa do znevýhodnenej situácie - Rozhodcovská doložka

mu nedáva možnosť na výber medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Z
jej obsahu je zrejmé, že o výbere súdu rozhoduje žalujúca strana, čo v prípade, ak je
žalobcom veriteľ, ukracuje práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Na podporu svojich tvrdení
žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoE/20/2015,ako aj na znenie dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež
produkoval tvrdenia o následnej neprijateľnosti rozhodcovského rozsudku, zapríčinenej neprijateľnosťou
rozhodcovskej doložky, ku ktorým uviedol viacero rozhodnutí súdov SR (napr. uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/175/2012 zo dňa 26.10.2012). Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného
obohatenia žalobca uviedol, že Zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti,
absencia ktorých spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Pokiaľ žalobca ako
dlžník uhradil žalovanému ako veriteľovi sumu nad požičanú sumu 1.000,00 Eur, došlo na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, s tým, že preplatok by mal byť žalobcovi vrátený.

16. Žalovaný vo svojej odvolacej replike v celom zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v
podanom opravnom prostriedku.

17. Na odvolaciu repliku žalovaného reagoval tzv. odvolacou duplikou žalobca, ktorý poukázal na
spotrebiteľský charakter uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 609001078 zo dňa 28.08.2012 s poukazom

na viacero súdnych rozhodnutí, s tým, že žiadal súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, (ktoré mu bolo doručené dňa 11.10.2017), nevyjadril.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o uplatnenom nároku
žalobcu a vecne správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach

naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti
základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na
skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty

strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie (i keď len stručne) odôvodnil. Právo na
súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s
„právom“navydanierozhodnutiavsúladesjejpožiadavkamiaprávnyminázormi.Pretoniejeporušením
daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným

súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia.
Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. 350/2009
zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor

zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov
(tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu),
ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
21. Krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania v
spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).
22. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovaného
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.
23. Primárne je nutné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý
spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnychpredpisov (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II.
ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).

24. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovaného o tom, že
predmetnú Zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluvný vzťah (Zmluva o
úvere č. 609001078 zo dňa 28.08.2012) bol v prejednávanej veci uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci
svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalovaný) a fyzickou osobou,
ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalobca)

- medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o úvere, na ktorú sa aplikujú
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za
spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy sa stala súčasťou tzv. spotrebiteľského práva
na základe novely Občianskeho zákonníka, vykonanej zákonom č. 150/2004 Z. z. Toto odvetvie
práva sa vyznačuje aj prevahou kogentných noriem a predstavuje určitú odchýlku od

všeobecnejkoncepciesúkromnéhopráva,vychádzajúcejzozásadyzmluvnejautonómie.Spotrebiteľské
právo túto zásadu modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského
zmluvného vzťahu, ktorým je spotrebiteľ. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový
zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv, prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré
majú charakter absolútneho obchodu, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pokiaľ sa

jedná o aplikáciu Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, je potrebné vychádzať z podmienok § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka a je vecou súdu, aby v každom jednotlivom prípade skúmal, či aplikácia
Občianskeho zákonníka v konkrétnom spore je pre spotrebiteľa prospešnejšia, ako
aplikácia Obchodného zákonníka. Avšak v žiadnom prípade by nemal rozhodnúť v rozpore s názorom
spotrebiteľa, pretože v takom prípade by išlo o neprípustný zásah do zmluvnej autonómie

strán záväzkového vzťahu. Naviac z ustálenej judikatúry vplýva, že i v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a
nie podnikateľské právo (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 20/2009).

25. Odvolateľ v rámci svojho opravného prostriedku vyjadril svoj nesúhlas rozhodnutím prvoinštančného

súduoneprijateľnostiuzatvorenejrozhodcovskejdoložky.Ajtútoargumentáciužalovanéhoodvolacísúd
vyhodnotil ako nedôvodnú. Rozhodcovskú zmluvu uzatvorili strany sporu v rovnaký deň ako Zmluvu o
úvere. Aj keď sa jedná o samostatný dokument, je nepochybné, že uvedená rozhodcovská zmluva bola
uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný dlžníkom, nebola individuálne dojednaná,
jej obsah žalobca ani nemohol ovplyvniť, a dopĺňali sa do nej len údaje o žalobcovi ako meno, bydlisko

a rodné číslo. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy mohol veriteľ vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak z jej prejednania všeobecný súd, ktorý
by bol inak na toto konanie príslušný. Spotrebiteľ (žalobca) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd

zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie v tom smere, že konanie pred rozhodcovským
súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude
vec predložená. Poučenie dlžníka (žalovaného) o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s
tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za

kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti
rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi sa za primeraných okolností rozhodnúť
vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere,
že žalovaný žalobcovi uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý žalovaným a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní a v neposlednom rade, že výber je na podávateľovi žaloby.

Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98,
C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

26. Vo vzťahu k námietke odvolateľa ohľadne prekážky rozsúdenej veci sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktorý sa s uvedenou námietkou žalovaného riadnym
spôsobom zaoberal, posúdil ju ako nedôvodnú a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v
odsekoch 64. a 65. napadnutého rozsudku. Len na doplnenie krajský súd poukazuje na rozhodnutieÚstavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 25/2014-11, ktorý sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu
týkajúcousaprávnejotázkyprekážkyrozsúdenejveci.Okreminéhouviedol,že„žalovanémutrebauznať
aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v

konaní o určení, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke.“ V tomto smere
má odvolací súd za to, že otázka prelomenia materiálnej právoplatnosti je už vyriešená v rámci
konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie NS SR 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015).

27.Správnevyhodnotilprvoinštančnýsúdajskutočnosť,žeZmluvaoúvere,uzatvorenámedzižalobcom

ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom, neobsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom
úvere (bližšie odseky 73. a 74. napadnutého rozsudku), v dôsledku čoho je potrebné vzniknutý
zmluvný vzťah považovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

28. Na podporu správnosti záverov prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd uvádza, že
zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere v ustanovení § 9 ods.
2 taxatívnym spôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí Zmluva o spotrebiteľskom úvere bezvýhradne
obsahovať. Následkom absencie čo i len jednej v tomto zákonnom ustanovení uvedenej náležitosti je
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov
jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý
pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru (k tomu bližšie pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014
zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/140/2018 zo dňa 27.06.2018).
Zmluva o úvere č. 609001078 zo dňa uzatvorená medzi stranami sporu dňa 28.08.2012 však uvedenú
obligatórnunáležitosťneobsahovala.Nauvedenomprávnomzávereničnemeníanitvrdeniežalovaného

produkované v podanom odvolaní o tom, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dátum 22.07.2013,
keď uvedený údaj v písomnom vyhotovení Zmluvy o úvere č. 609001078 zo dňa 28.08.2012 nefiguruje.

29. Absencia údaju o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je sama o sebe dôvodom

posudzovania zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi sporovými stranami za bezúročný a
bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., následkom čoho bolo potrebné považovať
odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k nesprávnemu právnemu záveru prvoinštančného súdu o
absencii ďalších obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere za bezpredmetné. Z tohto dôvodu sa
odvolací súd nimi už nezaoberal.

30. Nadväzne na to, rovnako správnym je záver okresného súdu uvedený v napadnutom rozhodnutí (v
jeho bode 76. odôvodnenia), že ak žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.000,00
Eur a žalovaný mu zaplatil celkom sumu 2.113,35 Eur, (čo medzi stranami sporu bolo nesporné), je
nepochybné, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume 1.113,35 Eur, ktoré

je povinný žalobcovi v súlade s ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať.
31.Okresnýsúdvykonalvprejednávanejvecidokazovanienáležitýmspôsobomavpotrebnomrozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu
ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj

meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu
vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP
aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolaciu námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
prvoinštančného súdu preto posúdil odvolací súd ako nedôvodnú.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej (t.j. vo výroku I. a II.) ako vecne správny potvrdil.
33. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním napadnutý a od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok IV.), ktorý plne zodpovedá zákonnýmustanoveniam v ňom citovaným. Je nepochybné, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, podľa §
255 ods. 1 CSP prináleží nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
34. Odvolací súd potvrdil aj vecne správne rozhodnutie okresného súdu v jeho výroku III., ktoré plne

rešpektuje osobné oslobodenie žalobcu od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. za) zákona č.
71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovvplatnomznení).Sprihliadnutím
na úspech žalobcu v konaní je potom s poukazom na výsledok konania podľa § 2 ods. 2 citovaného
zákona daná povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania (žaloby).
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).