Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113238645
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113238645.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom

Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. ,
so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti odporcovi: C. K., nar. XX. X.XXXX,
bytom I. X, L., sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o zaplatenie 3.190,06 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.575,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 1.988,29 eur od 9.11.2013 do zaplatenia, úrokom vo výške 25% ročne zo sumy
250,13 eur od 9.11.2013 do zaplatenia, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 50 eur,
splatných vždy k 20 - temu dňu príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky do 20 - teho dňa

mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 238,80 eur právnemu
zástupcovi navrhovateľa Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 18 11.2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým žiadal

zaviazať odporcu do 15 dní zaplatiť navrhovateľovi 3.190,06 eur spolu s úrokom vo výške 18,90% ročne
zo sumy 1.234,37 eur od 9.11.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
1.988,29 eur od 9.11.2013 do zaplatenia, úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 250,13 eur od 9.11.2013
do zaplatenia a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že Istrobanka, a.s./ predchodca navrhovateľa/ a odporca uzavreli zmluvu o
bežnom účte dňa 20.8.2004, predmetom ktorej bolo poskytovanie produktov a služieb. Na základe

zmluvy o bežnom účte bol pre odporcu zriadený a vedený bežný účet č. 10006-275638070/4900, pričom
odporca sa zaviazal disponovať s peňažnými prostriedkami na účte len do výšky voľných peňažných
prostriedkov na účte resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Odporca nedodržal dohodnuté
podmienky, v dôsledku čoho evidoval navrhovateľ nepovolený zostatok na bežnom účte vo výške 250,13
eur vyčíslený k 8.11.2013. Debetná úroková sadzba je 25% ročne.

Na základe žiadosti odporcu o poskytnutie debetu uzavreli dňa 18.10.2006 Istrobanka a odporca

dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte, ktorým umožnil odporcovi prečerpanie peňažných prostriedkov
na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom 15.000.-Sk. Dňa 3. 3.2009 Istrobanka, a.s. a
odporca uzavreli dodatok č. 2 k zmluve o bežnom účte, na jeho základe bolo umožnené odporcovi
prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom 1.269 eur.Odporca nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, a preto navrhovateľ ku dňu 31.12.2012 určil
splatnosť úveru v súlade s čl. VII bod 1 písm. a/ v spojení s bodom 2 písm. a/ podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 8.11.2013 sadzbu

18,90% ročne.

Navrhovateľ poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany odporcu
eviduje ku dňu 8.11.2013 voči odporcovi pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní spolu vo výške
2.939,93eur,ktorápozostávazistiny1.234,37eur,úrokvovýške750,96eurvyčíslenýkudňu8.11.2013,

úrok z omeškania vo výške 951,64 eur vyčíslený ku dňu 8.11.2013 a dlžné poplatky vo výške 2,96 eur.

Súd vydal platobný rozkaz č.k. 10 Ro 508/2013-26 dňa 2. 4.2014, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel.
Odporca podal voči platobnému rozkazu včas odpor s odôvodnením, v dôsledku ktorého sa platobný
rozkaz zo zákona zrušil. V odpore uviedol, že uplatňuje námietku premlčacia. Uviedol, že zmluvu o
bežnom účte navrhovateľ sám zrušil . Svoj návrh opiera o oznámenie o zosplatnení úveru, z ktorého

vyplýva, že ide o záväzok vo výške 1.463,78 eur, ktorý vznikol neuhradením úrokov, poplatkov a úrokov
z omeškania vyplývajúcich z dodatku o povolenom prečerpaní zo dňa 19.8.2004 a domáha sa zaplatenia
istiny vo výške 1.234,37 eur, ktorú nepreukázal.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že dňa 20.8.2004 Istrobanka a.s. s odporcom uzatvorili zmluvu

o bežnom účte, predmetom ktorej bolo poskytovanie produktov a služieb. Navrhovateľ v dôsledku
zlúčenia s Istrobankou prevzal jej všetky záväzky. V zmysle zmluvy o bežnom účte bol odporcovi
zriadený a vedený bežný účet, pričom mohol disponovať s týmto bežným účtom len do výšky finančných
prostriedkov na ňom. Pokiaľ došlo k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov, debet bol
úročený úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Odporca nedodržal svoj záväzok a dostal sa do

debetu vo výške 250,13 eur, ktorý bol vyčíslený k 8.11.2013. Debetný úrok bol v tom čase 25% ročne,
úrok si uplatňuje navrhovateľ dňom nasledujúcim po vyčíslení debetného zostatku od 9.11.2013.
Debetný zostatok na bežnom účte odporcu vznikol postupne, prvýkrát sa odporca dostal do debetu
26.3.2011, ktorý následne už na účte nevyrovnal a tento debetný zostatok narastal.

Na základe žiadosti odporcu uzatvoril tento s Istrobankou 18.10.2006 dodatok č. 1 k zmluve o
bežnom účte, ktorým mu umožnil prečerpať peňažné prostriedky vo výške rámca 15.000 Sk. Dňa
3.3.2009 uzatvoril Istrobanka s odporcom dodatok č. 2 k zmluve, ktorou mu umožnila prečerpať
peňažné prostriedky do debetného rámca 1.269,-eur. Pretože odporca nedodržal zmluvné podmienky,
navrhovateľ podľa bodu 5 všeobecných zmluvných podmienok "ďalej len VZP" zosplatnil úver k

31.12.2010apodľačl.7.1a2apodmienokprepovolenéprečerpanievyzvalodporcunazaplateniedlžnej
sumy. Podľa čl. 3 VZP navrhovateľ zverejňuje úrokové sadzby na internete a v pobočkách, pričom ak
klienti nesúhlasia s úrokovou sadzbou, môžu to oznámiť písomne, čo sa považuje za výpoveď zmluvy.
Ak neoznámi nesúhlas, má sa za to, že súhlasí. Podľa čl. 3 bod 3 VZP sú všetky čiastky úročené aj
úrokom z omeškania a to podľa § 517 Obč. zákonníka, ktorý bol ku dňu 1.1.2011, teda deň potom, kedy

bol úver zosplatnený, úrok 9% ročne. Navrhovateľ si uplatňuje jednak úrok vo výške 18,90 % ročne, ako
aj úrok z omeškania 9% ročne zo žalovanej sumy. Žalovaná suma z povoleného prečerpania predstavuje
2.939,93 eur a je tvorená istinou 1.234,37 eur, úrokom 750,96 eur a úrokom z omeškania 951,64 eur,
ktoré sú vyčíslené 8.11.2013, poplatkom 2,69 eur za poslednú výzvu odporcovi . Zmluvný úrok bol
započítaný do žalovanej istiny, pričom tento bol vyčíslený ku dňu 8.11.2013. Z prehľadu splátok úveru

je zrejmé, že ku dňu zosplatnenia úver, t.j. k 31.12.2010 bol vypočítaný zmluvný úrok vo výške 136,36
eur. Súhlasil s tým, aby bolo umožnené odporcovi povinnosť splácať pohľadávku po 50 eur mesačne.

Odporca,vypočutýakoúčastníkkonaniauviedol,žepodpísalzmluvuobežnomúčte,naktoromsadostal
do debetu, nevedel uviesť, v ktorom období to bolo, ale potvrdil prečerpania finančných prostriedkov a

nevedel uviesť, do akej výšky. Potvrdil aj to, že podpísal dodatok č. 1 a 2 k zmluve o bežnom účte a
čerpal peňažné prostriedky na základe povoleného prečerpania. Považuje pohľadávku navrhovateľa za
premlčanú. Premlčacia doba bežala od 31.12.2010 a je dvojročná. Žiadal, aby navrhovateľ preukázal, že
mu zaslal pokus o zmier. Navrhovateľ podal návrh mesiac pred uplynutím 3 ročnej lehoty, čo považuje za
účelové, aby si čo najviac navýšil úroky. Nemá z čoho zaplatiť pohľadávku navrhovateľa, je na materskej

dovolenke má 3 deti , manžel dostáva minimálnu mzdu. Poukázal na to, že o kontokorentný úver
banku nežiadal, pracovníčka banky mala tieto dodatky pripravené a on ich podpísal. Ďalej poukázal
na neprijateľné zmluvné podmienky a to, že to prešlo do ČSOB z Istrobanky, vysoké úroky, ktoré bolina kontokorentnom úvere a to 16,9% a 25% na debete. Navrhol, aby mu súd umožnil splatiť sumu, na
ktorú ho zaviaže v splátkach po 50 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil listinné dôkazy a to : zmluva o bežnom účte,
úrokové sadzby, dodatok č. 1 k zmluve, dodatok č. 2 k zmluve, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa
4.1.2011, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie, úrokové sadzby pre povolené prečerpanie,
špecifikácia žalovanej sumy, platobná disciplína odporcu, výpis z účtu odporkyne, obchodné podmienky
predchodcu navrhovateľa pre maxi konto, výplatné pásky odporkyne a manžela, zmluva o nájme bytu,

potvrdenie ÚPSVaR Nitra o prídavky na dieťa a rodičovskom príspevku, rodné listy detí odporkyne, a
zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 20. 8.2004 uzavrel odporca s Istrobankou, a.s. zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo
zriadenie bežného účtu č. 10006-275638070 k 20. 8.2004 s tým, že majiteľ je oprávnený disponovať
s peňažnými prostriedkami na bežnom účte podľa všeobecných obchodných podmienok. Dňa 18.

10.2006 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte, ktorou umožnil predchodca navrhovateľa
prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške
15.000.-Sk s úrokovou sadzbou 12,50% ročne platnou ku dňu podpisu dodatku. Dňa 3. 3.2009 uzavreli
účastníci dodatok č. 2 k zmluve o bežnom účte, ktorou banka umožnila vykonanie platobného styku aj v
prípade, ak na bežnom účte nebude dostatok peňažných prostriedkov a to do výšky 1.269 eur , pričom

úroková sadzba bola dohodnutá na 14% ročne.

Listom zo dňa 4. 1.2011 oznámil navrhovateľ odporcovi, že napriek jeho výzve nebol na jeho bežnom
účte zabezpečený dostatok prostriedkov na úhradu povoleného prečerpania bežného účtu a oznámil
mu, že jeho celý záväzok vo výške 1.463,78 eur vrátane príslušenstva sa stal dňom 31.12.2010 splatný

a vyzval ho na zaplatenie celej dlžnej čiastky do 15. 1.2011.

Navrhovateľ vyčíslil pohľadávku k 8.11.2013 na sumu 3.190,06 eur, ktorí pozostáva z istiny vo výške
1.234,37 eur , úrok vo výške 750,96 eur ku dňu 8.11.2013, úrok z omeškania vo výške 951,64 eur
vyčíslený ku dňu 8.11.2013, poplatky vo výške 2.,96 eur vyčíslené k 8.11.2013 a debetný zostatok vo

výške 250,13 eur .

Podľa § 497 Obch. zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 710 Obch. zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca uzavrel s navrhovateľom zmluvu o
bežnom účte, na ktorom došlo k nepovolenému prečerpaniu 26. 3.2011, vo vzťahu ku ktorému
prečerpaniu mal predchodca navrhovateľa podľa sadzobníka poplatkov a náhrad úrok vo výške 25%

ročne. V tejto časti považoval súd nárok navrhovateľa za dôvodný, lebo preukázal, že odporca čerpal
prostriedky v uvedenej výške a z uvedenej výšky priznal navrhovateľovi aj debetný úrok v výške 25%
ročne od 9.11.2013 do zaplatenia.

Následne boli uzavreté dodatky o povolenom prečerpaní na bežnom účte, na základe ktorých došlo

k čerpaniu peňažných prostriedkov zo strany odporcu a odporca nevrátil navrhovateľovi istinu vo
výške 1.234,37 eur. Navrhovateľ zosplatnil úver ku dňu 31.12.2010 pre nedodržanie záväzku zo
strany odporcu, ktorý napriek upomienkam poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil. Súd považoval
nárok navrhovateľa na vrátenie úverových prostriedkov za preukázané, odporca potvrdil, že peňažné
prostriedky čerpal a nevedel sa vyjadriť k tomu, v akej výške a koľko zaplatil splátok na úvere. Súd
tak priznal navrhovateľovi ním žiadanú istinu vo výške 1.234,37 eur, riadne úroky vyčíslené ku dňu

zosplatnenia 31.12.2010 vo výške 136,36 eur, úroky z omeškania vyčíslené na 951,64 eur ku dňu
8.11.20013 a k tomu je pripočítaný aj nepovolený debet 250,13 eur, a poplatky vo výške 2,96 eur t.j.
spolu 2.575,46 eur. Nárok navrhovateľa nepovažoval súd na premlčaný, lebo úver bol zosplatnený
31.12.2010, trojročná premlčacia doba začala plynúť 1.1.2011 a uplynula 1.1.2014. Žaloba bola podaná
18.11.2013, teda včas.

Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania zo sumy istiny, úroku ku dňu zosplatnenia poplatku,
spolu vo výške 1.988,29 eur od 9.11.2013 do zaplatenia, lebo odporca je so splnením svojho záväzku
v omeškaní, pričom úrok z omeškania do 8.11.2013 bol vyčíslený a zahrnutý do priznanej sumy
navrhovateľovi . Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

bola 1% a súd ju mohol zvýšiť o 8 percentuálnych bodov, pričom úrok z omeškania priznal vo výške
9% podľa návrhu navrhovateľa, lebo je odporca nepochybne v omeškaní s plnením svojho záväzku voči
navrhovateľovi.

Súd umožnil odporcovi podľa § 160 ods. 1, veta druhá O.s.p. zaplatiť priznanú pohľadávku navrhovateľa

v splátkach po 50 eur mesačne z dôvodu, že odporca preukázal, že jeho momentálna finančná situácia
neumožňuje platiť vyššie splátky a aj právny zástupca navrhovateľa súhlasil so splátkami, pokiaľ bude
uvedené vo výroku, že v prípade omeškania so splátkou sa stáva zročný celý dlh.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a

dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho
zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska
ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať,
či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V danom prípade účastníci uzatvorili

spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,
ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na
tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V súdenej veci súd zohľadnil ust. § 52
ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. apríla 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa

vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Úverová zmluva obsahovala formálne náležitosti, tak ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch,
navrhovateľ preukázal, že svoj záväzok zo zmluvy voči odporcovi splnil, odporca nepreukázal, že vrátil

finančné prostriedky, ktoré mu navrhovateľ na základe zmluvy poskytol.V preskúmavanej veci súd vychádzal zo záveru, že v danom prípade navrhovateľ uplatňuje voči
odporcovi plnenie vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a teda, že ide o právny vzťah, na ktorý treba
aplikovať normy spotrebiteľského práva.

Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti uplatnených úrokov z úveru po jeho zosplatnený, nakoľko podľa
ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky /zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania
v zmysle § 369 Obchodného zákonníka.

Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že
nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav
je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická

podstata strata nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ

inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ
by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky

inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. V takomto prípade nastáva situácia, spočívajúca v skutočnosti, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa spájajú sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s

protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §

53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. / uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a v konaní úspešnejšiemu navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania, ktoré tvorí zaplatený súdny poplatok vo výške 89 eur, ktorý zaplatil
navrhovateľ na výzvu súdu pri podaní návrhu. Okrem toho súd priznal aj náhradu trov konania právnemu
zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/ c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. ktoré vyplývajú zo spisu a to za dva úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie .....................121,17 eur + 7,81 eur
- podanie žaloby .............................121,17 eur + 7,81 eur
spolu: 257,96 € + 20% DPH 51,60 € = 309,56 eur + súd. poplatok 89 eur = 398,56 eur.Úspech navrhovateľa v konaní bol 80%, neúspech 20%, celkový úspech navrhovateľa bol 60%, čo zo
sumy 398,56 eur predstavuje 238,80 eur.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Pretože zo spisu vyplynuli trovy konania vyčíslené pri podaní návrhu a zaplatený súdny poplatok, iné
trovy v zákonnej lehote si právny zástupca navrhovateľa neuplatnil, súd mu priznal tie, ktoré vyplynuli
zo spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.