Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223692
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116223692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.
r. o., Košice, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
Advokátska kancelária, Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 40 887 481, proti žalovanému X. Q., S.,
E. XX, S., o zaplatenie 50 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 22Csp/82/2016-21 z 22.3.2017
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50 € istiny s úrokmi z omeškania 5,05
% ročne od 2.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 12.10.2016 domáhal,
čím ju odôvodnil, že ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení spolu so žalobou predložil Výpis z účtu,
že sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Žalobca v žalobe tvrdil, že 17.10.2015 malo dôjsť k vzniku
právnehovzťahumedzistranamisporunazákladečohomalposkytnúťžalovanémupeňažnéprostriedky

vo výške 50 €. Žalobca doložil výpis z účtu č.2700334262, vedenom Fio bankou, kde je zvýraznená
bezhotovostnáplatba50€sdátumomtransakcie19.10.2015naprotiúčetč.W.,označenáVSXXXXXXX.
Cituje znenie § 657 O. z. Z cit. zákonného ust. teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť
veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu

zák. vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu
SR 3Cdo 325/2009 z 30.6.2010). Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia
predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa,
ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa
a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí, teda
peňazí, veriteľom dlžníkovi [rozsudok Krajského súdu (ďalej len KS) v Nitre 25Co/289/2012]. Cituje

znenie § 153 a § 154 CSP. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa cit. zákonných ust., dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo
zrejmé, že on a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke alebo zmluvu o poskytnutí úveru alebo inú písomnúzmluvu, a teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav. Na základe listinných dôkazov predložených
žalobcomtaktiežniejemožnéverifikovaťakémusubjektubolapredmetnásuma50€poukázanánaúčet,
nakoľkoplatbajeidentifikovanáibavariabilnýmsymbolomvtvareč.Nazákladeuvedenéhoniejemožné

jednoznačne vyvodiť, že predmetná platba bola naozaj poukázaná na účet žalovaného. Žalobca teda
nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu,
s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné
zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu

sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú
povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových
tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania podľa § 153 a 154 CSP. Pokiaľ ide o
dôkaznébremeno,predmetnékonaniejekonanímsporovým.Žalobcajepovinnýpripojiťkžalobelistinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať.

Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, tzn. s neunesením dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho
má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech
v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy

alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. Na základe
uvedeného nemal preukázané žeby bolo došlo k vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
a ani že došlo k poukázaniu žalovanej sumy na účet žalovaného, z výpisu účtu predloženého žalobcom
nie je možné zistiť, na základe čoho (dôvod) ani komu bola predmetná suma poukázaná. Platba vo

výpise z účtu je identifikovaná variabilným symbolom v tvare č. a z uvedeného nie je možné vyvodiť
táto platba bola naozaj poukázaná žalovanému. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno
tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP (jeho znenie cituje). V konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto mu nárok na náhradu trov

konania nepriznal.
3. Čl. I Voči obom výrokom žalobca podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré odôvodňuje nasledovne: čl. II V prvom rade namieta
nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré uvádza súd

vo svojom odôvodnení. Žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, nenamietal, že účet, na
ktorý mu boli poukázané prostriedky nie je jeho účtom, nepoprel žiadne skutkové okolnosti uvedené
v žalobe. Preukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky, a to na účet, ktorý uviedol vo
svojom internetovom profile. Skutočnosť, že sa takto mal obohatiť práve žalovaný vyplýva z ďalších
identifikačných údajov uvedených v profile, a to rodné č., č. občianskeho preukazu a ďalšie údaje,

ktoré nie sú verejne dostupné a žalovaný je povinný tieto údaje chrániť pred zneužitím. Dôkaz: -
internetový profil žalovaného. K tvrdeniam súdu ohľadom nepreukázania uzavretia zmluvného vzťahu,
resp. zmluvy o pôžičke uvádza, že si uplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko
žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené má za to, že
súdu predložil dostatočné dôkazy na priznanie nároku z tohto titulu a absencia akejkoľvek zmluvy

je práve pre tento právny titul prirodzená a jeho povaha existenciu zmluvy vylučuje. Pokiaľ by v
danom prípade došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy, nejednalo by sa o bezdôvodné obohatenie, ale o
plnenie zo záväzkového vzťahu. Súd nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému boli
poskytnuté finančné prostriedky z jeho účtu, a tento nepoprel prijatie prostriedkov, teda táto skutočnosť
v zmysle § 151 ods.1 CSP medzi účastníkmi nebola sporná. Má za to, že skutočnosti, ktoré súd

považoval za nepreukázané, bolo možné vyhodnotiť ako preukázané logicky na seba nadväzujúcou
sériou dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe. Vzhľadom na uvedené má za to, že v konaní bolo možné
vydaťrozsudokvzmyslejehožalobyasúdžalobuzamietolbezdostatočnéhoprávnehoposúdeniavecia
bezdostatočnéhozisteniaskutkovéhostavu.čl.IVPoukazujeďalejnaopakovanéporušenieprocesných
predpisov zo strany súdu. Cituje znenie § 151 ods.1 CSP. Uvedené zákonné ust. súd ignoroval v

plnej miere, keď bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovaného nahradil jeho procesnú činnosť pri posúdení
právneho ako aj skutkového stavu. Do pozornosti súdu dáva uznesenie KS Žilina 9Co/276/2016 z
29.9.2016, ktorým súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý v obdobnej veci žalobu zamietol (z jeho
odôvodnenia cituje). čl. V Vzhľadom na uvedené má za to, že sú naplnené dôvody v zmysle § 365 ods.1b),d),f),h) CSP a preto navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť a vo veci rozhodnúť takto: Žalovaný je
povinný zaplatiť mu 50 € spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 2.11.2015 do
zaplatenia, trovy súdneho konania 16,50 €, a na účet jeho zástupcu zaplatiť trovy právneho zast. 60,43

€, resp. rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatňuje si trovy
právneho zast. za podanie odvolania pri hodnote sporu 50 € predstavujú 16,60 € + režijný paušál 8,84
€ + 20 % DPH, t. j. celkovo 30,52 €.
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto rozsudok, podľa § 388 CSP,
zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50 € istiny s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od
2.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky

možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v

konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie.
O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusí

byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
6. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, preto došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivý proces.
7. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie
pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým

došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie
sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté.

9. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych

(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom

na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazuvyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
10. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že obidva tieto žalobcom uplatnené

odvolacie dôvody sú dané.
11. Podľa § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
12. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne konštatuje, že žaloba bola žalovanému spolu s
prílohami a poučením doručená do vlastných rúk 29.10.2016 a, že sa v lehote ním stanovenej písomne

k nej nevyjadril.
13. So zreteľom na uvedené bol súd, podľa § 151 ods.1 CSP, povinný považovať všetky skutkové
tvrdenia uvedené v žalobe za nesporné a mal žalobe vyhovieť.
14. Uvedený názor odvolacieho súdu je v súlade s rozhodovacou praxou vyjadrenou nielen v uznesení
KS Žilina 9Co/276/2016 z 29.9.2016, ale napr. aj v uznesení KS v Žiline 6Co/42/2017 z 31.3.2017 (tieto

uznesenia sú všeobecne prístupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
preto nie je potrebné, ani účelne z ich odôvodnenia citovať).
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
16. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
17. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.