Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212073
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717212073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. I. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná
4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie
1 615,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k.
5Csp/231/2017-110 zo dňa 7. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1 568,46 eur s
príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 568,46 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobkyňa

má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
2) Žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania plnenia získaného plnením žalovanému bez právneho
dôvodu celkom vo výške 1 615,35 eur s príslušenstvom zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500034245. Súd po preskúmaní veci zistil, že Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky
náležitosti, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať musí, a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z. z.). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru určený dátumom poslednej splátky

úveru je len súčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.10.2013, ktoré však
nemožnopovažovaťzaneoddeliteľnúsúčasťZmluvyorevolvingovomúvere,nakoľkoideojednostranný
dokument podpísaný jednou zmluvnou stranou, žalovaným, na ktorého tvorbe sa žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepodieľala. V zmysle uvedeného možno poskytnutý úveru považovať, v zmysle ust. § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni bola preukázateľne
poskytnutáistinaúveruvovýške1001,83eur.Zpodkladovpredloženýchvpriebehukonaniažalobkyňou
súd zistil, že úhrady žalobkyne uskutočnené v prospech žalovaného v období od 11/2013 do 11/2014

predstavovali sumu vo výške 454,63 eur a zrážky zo mzdy žalobkyne uskutočnené v období od 5/2014
do 4/2017 predstavovali sumu celkom vo výške 2 115,66 eur. Spolu tak žalobkyňa, podľa predložených
dokladov, žalovanému uhradila sumu celkom vo výške 2 570,29 eur. Žalobkyni tak patrí suma rozdielu
medzi poskytnutou istinou úveru vo výške 1 001,83 eur a sumou zaplatenou žalovanému celkom vovýške 2 570,29 eur, t. j. suma vo výške 1 568,46 eur ( 2 570,29 eur - 1 001,83 eur). Súd tak žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni, titulom bezdôvodného obohatenia, sumu celkom vo výške 1 568,46
eur s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd

žalobu žalobkyne zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil a rozhodol tak,
že žalobu zamietne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy záver vyslovený SD EÚ
vo veci C-42/15 a zároveň nesprávne konštatoval, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti

úveru. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky
úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z
ustanoveniačlánku9.,ods.9.1zmluvnýchdojednanívyplývaZmluvaoRÚjeuzavretánadobuneurčitús
tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej
splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka
vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je

pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil
spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“,
alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2 písmeno c) „údaj o zostatku z predchádzajúceho
výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia „dátume a výške splátok“). Zo zákona
je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa

pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Zmluva o revolvingovom úvere
8500034245 obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa
dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim
z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený
v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Napádal aj výrok o náhrade trov

konania, nakoľko žalobca nemal úspech v celom rozsahu, čo znamená, že pri postupe podľa § 255 ods.
1 CSP mal súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadniť. Uvedené ustanovenie upravuje rozhodnutie
podľa pomeru úspechu strán. Odôvodnenie výroku súdu o náhrade trov konania tým, že žalobca mal
neúspech len v nepatrnej časti, nemá v zmysle CSP žiadnu zákonnú oporu.

4) Žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na to, že poskytnutý úver je možné považovať, v
zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., za bezúročný a bez poplatkov. Ťažisko
argumentácie žalovaného odkazovalo na Zmluvné dojednania k Zmluve - žalobkyňa mala za to, že
i judikatúra slovenských súdov zastáva jednoznačné stanovisko a je ustálená, pričom poukázala na
viaceré rozhodnutia súdov SR. Navrhla rozsudok potvrdiť.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1 568,46 eur s príslušenstvom,
ako aj vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej

časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolací súd sa nestotožnil s možnou aplikáciou rozsudku SD EÚ vo veci C-42/15 na tento prípad,
tak ako ho namietal žalovaný. Predmetný rozsudok sa nedotýkal dojednania v zmysle ust. § 9 ods. 2

písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. údaju o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ išlo o výklad smernice
2008/48/ES, súd prvej inštancie správne uviedol, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej
legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu
a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v
rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza
z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnejnormy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym
dvorom EÚ. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc
spočívajúci v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak

právom vnútroštátnym. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci
Adeneler, C-212/04 zo 4. júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnýmizásadamipráva,najmäprávnouistotouazákazomretroaktivityanemôžeslúžiťakozáklad
pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“.

8) Zmluvný vzťah (Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034245 zo dňa 31.10.2013) bol v
prejednávanej veci uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia
zmluvy poskytovala úvery (žalovaný) a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca
akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalobkyňa). Žalobkyňa mala v danom právnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požívala zákonom poskytnutú všeobecnú

ochranu.

9) Ako správne vyhodnotil prvoinštančný súd, Zmluva o revolvingovom úvere, uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným neobsahovala niektoré z obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, následkom čoho je

potrebnévzniknutýzmluvnývzťahpovažovaťvzmysle§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročný
a bez poplatkov.
10) Len na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že zákon č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere v ustanovení § 9 ods.
2 taxatívnym spôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí Zmluva o spotrebiteľskom úvere bezvýhradne

obsahovať - následkom absencie čo i len jednej v tomto zákonnom ustanovení uvedenej náležitosti je
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov

jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už
na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde
ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014
zo dňa 22.10.2015). Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 31.10.2013

však uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani
tvrdenie žalovaného produkované v podanom odvolaní o tom, že deň splatnosti poslednej splátky úveru
je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
11) Absencia údaju o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je sama o sebe

dôvodom posudzovania zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi sporovými stranami za bezúročný a
bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

12) Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím.
Žalobkyňa bola úspešná do nároku na bezdôvodné obohatenie a výška bezdôvodného obohatenia, v

ktorej bola neúspešná, bola iba nepatrná. Podľa princípu úspešnosti môže súd priznať náhradu trov
konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej
výške. V danom prípade súd prvej inštancie správne rozhodol, že priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

13) S prihliadnutím na uvedené a ďalej z dôvodu, že odvolací súd nezistil nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, a to aj od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
úspechu žalobcu v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným. Civilný sporový poriadok už

nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex
specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný
úspech už Civilný sporový poriadok nepozná, avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim
posudzovania úspechu.14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).