Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoSr/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616896181
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616896181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu 1/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX W. a žalobcu 2/ I. N., nar. X.X.XXXX,
bytom G. XXX/XX, XXX XX W., obaja zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/
A, 984 01 Lučenec proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 47967692, zast. AK JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 50361368 konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr.
Veronika Kubríková o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu

Okresného súdu Lučenec č.k. 3Csr/1/2016-173 zo dňa 13. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 3Csr/1/2016-173 zo dňa 13. februára 2018 potvrdzuje.

II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zrušil súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava zo dňa 14.02.2014, sp. zn. PB 12100037. Žalobcom 1/ a
2/ priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok vo výške 331,50 Eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia podali dňa 05.02.2016 žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku s tým, že dňa 22.01.2016 prevzali upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 7363/2015 zo
dňa 03.01.2016, ktorá je vedená na podklade rozhodcovského rozsudku sp.zn. PB12100037 zo dňa
14.02.2014,nazákladečohožiadali,abysúdrozhodcovskýrozsudokzrušilaexekučnékonaniezastavil.
V žalobe tvrdili, že 26.06.2008 podpísali s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej im

bola poskytnutá suma 7.169,89 Eur. Z dôvodu neplatenia úveru sa tento stal predčasne splatným dňa
01.09.2009, pričom po postúpení pohľadávky na žalovaného súhlasil žalobca 1/ zo zrážkami zo mzdy
v prospech neho. Tvrdili tiež, že nemali vedomosť o tom, že v zmluve o úvere je dojednaná doložka o
rozhodcovskomkonaní,pričomoznačeniezmluvyoúvereakopôžičkynabývaniepovažovaližalobcovia
za nekalý úmysel žalovaného z toho dôvodu, aby túto zmluvu nebolo možné podčleniť pod § 1 ods. 2
písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Tvrdili tiež, že rozhodcovská doložka uvedená v predtlačenom úverovom formulári, ako aj v
obchodných podmienkach nebola s nimi individuálne dojednaná, preto im bola v konaní pred
rozhodcovským súdom odňatá možnosť účinne sa brániť pred všeobecným súdom, v obvode ktorého
majú trvalý pobyt.4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere dňa
26.06.2008 s tým, že právnym predchodcom žalovaného bola banková inštitúcia, ktorá mala v predmete

svojej činnosti poskytovanie úverov, pričom na strane žalobcov vystupujú fyzické osoby ako občania
spotrebitelia. Zmluva, ktorá tak bola medzi žalobcami a žalovaným uzavretá je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 OZ. Vzhľadom k tomu, že úver bol poskytnutý na bývanie, nie je možné naň aplikovať
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.

5. V bode 4.11 zmluvy o úvere bolo stranami dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z nej vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
vo VOP bod 10.2 rozhodcovským súdom, pokiaľ v príslušnom spore bude žalobcom banka. Pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom klient, je tento oprávnený predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému alebo všeobecnému súdu. Ustanovenie § 53 ods.4 písm. r) OZ, ktoré je účinné od
01.01.2008 považuje dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory

s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní takéto dojednanie za neprijateľnú podmienku. O takúto
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, keď túto možnosť skôr už využil dodávateľ. Ustanovenie § 53 ods.5 OZ spája s
takouto neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sankciu neplatnosti, na ktorú musí súd prihliadať ex offo,

pretože ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané,
že by rozhodcovská doložka bola so žalobcami dohodnutá individuálne, pričom povinnosť preukázať
individuálne dojednanie bolo na žalovanom tak, ako to vyplýva z § 53 ods.3 OZ a bez ktorej nie je
možné založiť právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporov zo zmluvy o úvere, spôsobuje
takáto rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa

§ 53 ods.5 OZ neplatná. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že žalobcovia mohli podľa bodu 10.2.3
VOP písomne oznámiť najneskôr pri uzavretí zmluvy, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasia, pretože
VOP obsahujú veľké množstvo textu, v dôsledku čoho sa žalobcovia ako spotrebitelia nemali v čase
uzatvorenia zmluvy kedy reálne oboznámiť s ich obsahom a ani tento obsah zmeniť.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je
ako exekučný titul v rozpore so zákonom, keďže rozhodcovská zmluva, ktorá zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola uzavretá platne. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR zo dňa
21.03.2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012.

7. Súd prvej inštancie si vyriešil predbežnú právnu otázku, či rozhodcovská doložka v zmluve o úvere zo
dňa 26.06.2008, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc nie je platným právnym
úkonom, pričom dospel k záveru, že tak z bodu 10.2 VOP, ako aj podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka nebola táto dohodnutá individuálne a keďže vylučuje právo žalobcu podať na všeobecný súd
žalobu potom, ako dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, je možné posúdiť túto ako neprijateľnú

podmienku, ktorá je podľa § 53 ods.5 OZ absolútne neplatná. Z tohto dôvodu súd zrušil rozhodcovský
rozsudok s poukazom na § 45 ods.1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s tým,
že podľa § 47 ods.1 tohto zákona môže žalovaný po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať na súd
návrh na pokračovanie v konaní.

8. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným, pretože
podľa § 88 ods.2, veta druhá OSP účinného v čase začatia konania, ak je účastníkom konania
spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého
obvode má spotrebiteľ bydlisko. Žalobcovia mali v konaní postavenie spotrebiteľov a zmluva o úvere,
ktorú uzatvorili, je zmluvou spotrebiteľskou, preto bola daná miestna príslušnosť Okresného súdu

Lučenec, keďže obaja žalobcovia majú v jeho obvode bydlisko.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 v nadväznosti na § 262 ods.1 CSP a
nárok na ich náhradu priznal žalobcom, ktorí mali plný úspech vo vzťahu k žalovanému. Žalobcovia boli
v konaní oslobodení od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 zák.č. 71/1992 Z.z. Súd žalobe

žalobcov vyhovel, preto na náhradu súdneho poplatku zaviazal žalovaného, ktorý v konaní úspešný
nebol, a to podľa pol. 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov.10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu v celom rozsahu
odvolanie. V odvolaní poukázal na dôvody podľa § 365 ods.1 písm.a),b),d),e),f),g) a h) CSP, na základe
čoho navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne žalobu

zamietnuť.

11. V odôvodnení uviedol, že sa nemôže stotožniť s názorom súdu prvej inštancie o tom, že by
rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
žalobcov ako spotrebiteľov len tým, že nebola individuálne dojednaná. Podľa jeho názoru je to

najmä rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, a tým aj
svoju vlastnú právomoc v prejednávanej veci. Ak rozhodcovský súd zistí, že má právomoc vec
prejednať, je tak oprávnený urobiť, pričom spotrebiteľ je oprávnený podľa § 21 ods.2 Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní namietať neplatnosť rozhodcovskej doložky už v konaní pred
rozhodcovským súdom. Ak žalovaní (v prejednávanej veci žalobcovia) v rozhodcovskom konaní
nenamietaliprávomocrozhodcovskéhosúdupodľa§21ZRK,jemožnétvrdiť,žeplatnosťrozhodcovskej

doložkyvspotrebiteľskejzmluvejezachovaná.Vrozhodcovskomkonanínezaslaližiadnevyjadrenie,ani
nepredložili žiadne dôkazy, žalovanému navyše nie je jasné, ako rozhodcovský súd pochybil, resp. akú
inú kvalitu alebo kvantitu by malo konanie, ktoré by prebiehalo na všeobecnom súde a čím rozhodcovský
súd zasiahol do práv žalobcov. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu č. II ÚS 499/2012,
ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C 42-15, z ktorého vyplýva, že zmluva o

úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V prejednváanej veci odkazuje zmluva
o úvere na VOP, ako aj na Sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky a.s., a teda aj na
rozhodcovskú doložku zakomponovanú vo VOP.

12. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie jednoznačne konal v rozpore s princípom právnej

istoty, ktorý je zakotvený v čl. 2 CSP, keď vyhovel žalobe, nakoľko exekučný súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá v danej veci prebieha. Navyše boli žalobcovia úplne
pasívni aj v exekučnom konaní a nevyužili ani možnosť podať proti exekúcii námietky.

13. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal ani s námietkou premlčania vznesenou

žalovaným v súvislosti so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď podľa § 41 ods.1 zák.č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bolo možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
len v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania,
ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi 1/
doručený dňa 07.03.2014 a žalobcovi 2/ dňa 25.02.2014, pričom žaloba o zrušenie rozhodcovského

rozsudku bola doručená Okresnému súdu Lučenec dňa 05.02.2016. Podľa názoru žalovaného nebola
podaná na súd včas, preto ju mal súd prvej inštancie zamietnuť v celom rozsahu. V tejto súvislosti
poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoR/3/2016.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcov podaním doručeným okresnému súdu

dňa 30.04.2018. Uviedol v ňom, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, preto navrhol jeho
rozhodnutie potvrdiť. Zdôraznil, že platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
je možné len individuálne, čomu v prejednávanej veci nebolo, keďže zmluva o úvere obsahuje vopred
predformulovanú, individuálne nedohodnutú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka uzavretá
podľa bodu 4.11 zmluvy o úvere v nadväznosti na bod 10.2 VOP neobsahuje možnosť voľby zmluvných

strán odmietnuť podpísanie rozhodcovskej doložky a má za následok, že spotrebiteľ, ak podá žalobu
na rozhodcovský súd dodávateľ, stratí možnosť brániť svoje právo pred všeobecným súdom. Dochádza
tak k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Aj keď je pravdou tvrdenie žalovaného, že zmluva nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument, nie
sú jeho argumenty úplné, pretože je potrebné doplniť to, že prvoradým cieľom spotrebiteľských zmlúv

má za každých okolností zostať zachovanie jednoznačnosti, prehľadnosti a zrozumiteľnosti zmlúv, čo
predpokladá aj jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, čo žalovaný v súvislosti s dojednaním
rozhodcovskej doložky nedodržal.

15. Nesúhlasil s tým, že by nebola podaná žaloba žalobcom na zrušenie rozhodcovského rozsudku

v zákonom stanovenej lehote, keďže z ust. § 73 ods.2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní v znení účinnom po dátume 01.01.2015 a z jeho odkazu na § 46 ods.3 cit. zák. vyplýva,
že ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podať aj za podmienok podľa osobitného predpisu v exekúcii. Ak teda lehota na podaniežaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť pred 01.01.2015, je bez ohľadu na to, či
táto uplynula alebo neuplynula do 31.12.2014 založený dôvod podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 46 ods.3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní za podmienok podľa

Exekučného poriadku, a to § 48 ods.2 v znení účinnom po dátume 01.01.2015 aj v lehote na podanie
námietok proti exekúcii. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcov aj keď je pravdou, že podľa §
73 ods.1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom po dátume 01.01.2015
sa ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní použijú na rozhodcovské konania,
predmetom ktorých je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015 a teda sa ustanovenia Zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní fakticky vzťahujú len na tie rozhodcovské konania, predmetom
ktorýchjespotrebiteľskýsporzačatýpred01.01.2015,ktorénebolido31.12.2014právoplatneskončené,
nemá to vplyv na § 73 ods.2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení od 01.01.2015,
podľa ktorého ust. § 46 ods.3 cit. zák. nie je dotknuté. Žalobcovia tak boli oprávnení s odvolaním sa na
§ 46 ods.3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku za podmienok, ktoré pre nich z Exekučného poriadku po začatí exekúcie vyplynuli.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Zo spisového materiálu, doplneného súdom prvej inštancie o exekučný spis sp. zn. EX 7363/15 a
kópie rozhodcovského spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia podali na súd dňa 05.02.2016 žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

18. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcami a právnym predchodcom
žalovaného dňa 26.06.2008 ako „pôžička na bývanie“, pričom úver bol poskytnutý žalovaným na výmenu
okien a strechy. V zmysle Zmluvy poskytla Poštová banka, a.s. žalobcom úver vo výške 7.169,89 Eur
a žalobcovia sa zaviazali vrátiť poskytnuté prostriedky v pravidelných mesačných 120 - tich splátkach,

a to vo výške po 98,38 Eur, počnúc dňom 25.07.2008, a to vždy k 25.dňu v mesiaci. Úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 10,90% ročne. Z dôvodu riadneho neplatenia úveru sa úver stal predčasne
splatným dňa 01.09.2009.

19. V zmysle bodu 4.11 Zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy

o úvere vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo VOP.

20. 13. V zmysle bodu 10.2 Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcombanka,predložítentospornaprerokovaniearozhodnutierozhodcovskémusúduapokiaľbude

v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 2 v 1. časti VOP - „Definícia pojmov“
rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. Podľa bodu 10.2.3. ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy
nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

21. Z rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09
Bratislava (ďalej ako „Stály rozhodcovský súd“) zo dňa 14.02.2014, sp. zn. PB 12100037 vyplýva, že
žalobcovia v prejednávanej veci boli zaviazaní na zaplatenie dlžnej sumy 6.781,19 Eur s prísl.. Žalobcovi

1/ bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 07.03.2014 a žalobcovi 2/ dňa 21.03.2014. Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2014 a vykonateľnosť dňa 04.04.2014.

22. Zo súdom vyžiadaného exekučného spisu č. EXÚ-7363/2015 od súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. vyplýva, že mu dňa 30.03.2015 bol doručený návrh oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o. na

vykonanie exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. PB12100037 zo dňa 14.02.2014
proti povinným I. N. a Q. N.. Okresný súd Lučenec poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jána Gaspera, PhD. so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota.
Poverený súdny exekútor vydal dňa 03.01.2016 Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 7363/2015,ktoré bolo žalobcovi 1/ a 2/ doručené dňa 22.01.2016. Súdny exekútor v poučení uviedol, že povinný,
ktorý je spotrebiteľom, je oprávnený podať v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, ktorá bola súdu prvej inštancie,

v obvode ktorého majú bydlisko obaja spotrebitelia v postavení žalobcov, doručená dňa 05.02.2016.

23. Podľa prechodného ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 (ďalej zákon o SRK), ak nie je ustanovené
inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské

konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015.

24. Podľa § 73 ods. 2 zákona o SRK na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3
tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 73 ods. 3 cit. zák. rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzatvorenia.

26. Podľa § 46 ods. 3 zákona o SRK, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu (Zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov) aj v exekúcii.

27. Podľa § 41 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

28. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. v znení platnom ku dňu 31.12.2014 je rozhodcovská zmluva dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva musí mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

30. Podľa ods. 2 cit. ust. písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvy obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

31. Podľa § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015,
exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie

poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj
vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

33. Podľa ods. 2 cit. ust. na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúcipodmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

34. 18. Podľa § 28 ods. 6 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály
rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je
povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadol aj bez návrhu.

35. 19. Podľa § 45 ods. 1, písm. e) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkov na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy.

36. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanoveniasúneplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

37. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

38. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

39. Nárok žalobcov na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vychádza z prechodných
ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý bol zavedený do právneho poriadku
Slovenskej republiky zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015. V ust. § 73 upravil rôzne
situácie, ku ktorým môže dôjsť z dôvodu, že rozhodcovské rozsudky vydávali do dátumu 31.12.2014
výlučne rozhodcovské súdy zriadené podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré jediné

mali právomoc veci podané na rozhodcovské súdy rozhodovať bez ohľadu na to, či na jednej strane bol
spotrebiteľ alebo len podnikatelia.

40. Keďže sú žalobcovia ako spotrebitelia jednou zmluvnou stranou úverového vzťahu a rozhodcovský
súd vydal rozhodcovský rozsudok ešte za účinnosti zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť ešte v roku 2014, je v prejednávanej veci nevyhnutné najskôr
ustáliť, či si žalobcovia uplatnili na súde právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 alebo podľa § 46 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní č. 385/2015 Z.Z. v nadväznosti na osobitný zákon, ktorým je zák. č. 233/2005
Z.z. na ktorý cit. ust. odkazuje, a to Exekučný poriadok.

41. Z prechodného ustanovenia § 73 ods.1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva,
že tento zákon je možné použiť aj na rozhodcovské konania, ktoré začali pred dátumom 01.01.2015,
pokiaľ ich predmetom je spor spĺňajúci znaky spotrebiteľského sporu a pokiaľ tieto neboli do 31.122014 právoplatne skončené, a teda sa v nich po transformácii na spotrebiteľské rozhodcovské súdy
pokračuje. Podmienkou pre aplikáciu Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je to, že po
vydaní rozhodcovského rozsudku do 31.12.2014 síce začala plynúť lehota na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zák. č. 244/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní, avšak do
31.12.2014 neskončila a jej plynutie pokračovalo aj po dátume 01.01.2015. Z obsahu tohto ustanovenia
nesporne vyplýva, že zákonodarca mal na mysli tie rozhodcovské konania, ktoré síce začali pred
01.01.2015, avšak neboli ešte ukončené rozhodcovským rozsudkom, ktorý by nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť, a teda v ktorých je nevyhnutné za podmienok stanovených v Zákone o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní pokračovať.

42. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní však počíta v § 46 ods. 3 aj s takou situáciou,
že spotrebiteľ môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý síce nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť ešte v roku 2014, a teda za účinnosti zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, avšak bol vydaný v rozhodcovskom konaní,

ktorého predmetom bol spor spĺňajúci podmienky podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní aj vtedy, ak bol návrh na začatie exekúcie podaný síce už za účinnosti zákona o spotrebiteľskom
konaní, avšak v lehote do 31.03.2015, ktoré podmienky stanovuje pre dodávateľa Zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov- Exekučný poriadok, a to v 243d ods.1.

43. Z prechodných ustanovení § 243d ods.1 a 2 k úpravám účinným od 01.01.2015 obsiahnutých
v Exekučnom poriadku vyplýva, za akých podmienok je možné začať exekučné konania. Sú
nimi tie exekučné konania, ktoré sú vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa Zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré neboli ukončené k 01.01.2015, ale aj tie, ktoré boli
právoplatne ukončené v roku 2014, a teda vydané pred 1. januárom 2015 a návrh na exekúciu bol
podaný do 3 mesiacov od účinnosti zákona o SRK, t. j. do 31. marca 2015. Na základe návrhu na
vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nebolo možné poverenie na vykonanie exekúcie udeliť a
takéto rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

44. Skutočnosť, že v ods. 2 § 73 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je odkaz aj na § 46
ods.3 tohto zákona, v ktorom je upravená možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
aj v priebehu exekučného konania, nemá však automaticky za následok to, že každý rozhodcovský
rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bude môcť byť kedykoľvek preskúmaný postupom podľa

§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na ktorý ust. § 46 ods. 3 Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní odkazuje, ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku v behu 14-dennej lehoty na podanie námietok proti upovedomeniu
o začatí exekúcie, vedenej na jeho podklade ako exekučnom titule.

45.Vprejednávanejvecinastalasituácia,kedyoprávnenývyužilsvojeprávopodaťvlehotedo31.marca
2015 návrh na začatie exekúcie voči žalovaným, ktorí sú v prejednávanej veci žalobcami, preto sa na
žalobcov vzťahuje právna úprava obsiahnutá v § 46 ods. 3 zákona o SRK v nadväznosti na § 48 ods.
2 Exekučného poriadku účinný až od 01.01.2015, t.j. v lehote na podanie námietok voči upovedomeniu
o začatí exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

46. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v konaní vedenom pod č.k. 43 CoR 3/1016 zo
dňa 19.01.2017, na ktoré žalovaný poukázal, bola riešená iná situácia, kedy žalobca podal na súd ako
spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
v dobe do 31.12.2014, avšak dodávateľ nepodal návrh na exekúciu v stanovenej lehote do 3 mesiacov

od účinnosti zákona o SRK.

47. Právny názor odvolacieho súdu vyslovený v cit. rozhodnutí o tom, že podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa právnych predpisov platných a účinných od 01.01.2015 by mohol
žalobca len za takých podmienok, ak by lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

bola pre neho plynula aj po dátume 01.01.2015, k čomu však nedošlo, čo korešponduje s ust. § 73
ods. 1 zákona o SRK. V tejto veci však dodávateľ ako oprávnený nepodal návrh na začatie exekúcie
do 31.03.2015, čo bolo zrejme dôvodom na to, že súdny exekútor ani žalobcu ako povinného o tejto
možnosti v poučení obsiahnutom v upovedomení o začatí exekúcie nepoučoval. Z obsahu odôvodneniatohto rozhodnutia vyplýva, že exekučné konanie v tejto veci po 01.01.2015 nebolo začaté, preto na
túto vec bolo potrebné aplikovať predpisy účinné do 31.12.2014. Keďže žalobcovi ako účastníkovi
rozhodcovského konania uplynula lehota stanovená Zákonom o rozhodcovskom konaní v § 41 zák. č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku do
31.12.2014, podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd neskoro..

48. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že rozhodcovská doložka bola medzi stranami sporu dohodnutá
platne a že sa nemusí dohodovať tak, že bude len na jednej listine, je síce jeho argumentácia správna,

avšak na tom, že nebola dohodnutá individuálne, nemôže toto jeho tvrdenie nič zmeniť. Z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky,
ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovskú doložku, uvedenú vo
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere je potrebné považovať
za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky
dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo

ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako to uviedol aj okresný súd.

49. Povinnosť preukázať individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky je pritom zásadne na
žalovanom (§ 53 ods. 3 Obč. zák.). pokiaľ takto dohodnutá rozhodcovská doložka zakladá právomoc
rozhodnúť spory zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej vznik a platnosť len rozhodcovskému súdu a

žalobcovia ako spotrebitelia nemajú žiadnu možnosť dosiahnuť, aby prípadný spor zo zmluvy o úvere
rozhodoval všeobecný súd podľa miesta ich bydliska.

50. Individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho
neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však nebolo preukázané, že neprijatím,

odmietnutím rozhodcovskej doložky by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobcov. Rozhodcovská
doložka obsahuje neprijateľné dojednania, pretože vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na
všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Nič na
tom nemení ani skutočnosť, že žalobcovia podľa bodu 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok
mohli písomne oznámiť najneskôr pri uzavretí zmluvy, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasia,

pretože pre ich obsiahlosť sa žalobcovia v čase uzatvárania zmluvy nemali reálnu možnosť s nimi
oboznámiť, a už vôbec nie ich nejakým spôsobom zmeniť. Obsah zmluvných podmienok v časti
dojednania rozhodcovskej doložky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, a preto je takto dohodnutá rozhodcovská doložka neprijateľná,

a tým v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ aj neplatná.

51. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať
za spôsobilý exekučný titul. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má preto v spotrebiteľskej veci za následok nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012 sp.zn.
6Cdo1/2012).

52. Príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená trvá až do

skončenia konania (§ 11 OSP a aj §36 CSP). Podľa § 88 ods. 2 OSP účinného v čase začatia konania
platila právna úprava, že ak je účastníkom konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa
rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Takto určenú výlučnú
miestnu príslušnosť musel preto ako podmienku konania skúmať súd podľa § 105 ods. 1 OSP, a to aj
bez námietky odporcu.

53. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom úkone, ktorý mu patrí, s výnimkou výlučnej miestnej príslušnosti, a teda ak by žalobca
podal žalobu na nepríslušný súd, teda súd, v ktorého obvode nemá fyzická osoba adresu trvaléhopobytu, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Súd z vlastnej iniciatívy nemôže postúpiť spor
príslušnému súdu (pozri § 40 až 43 CSP). Žalobcovia mali v rozhodcovskom konaní, ako aj v tomto
konaní postavenie spotrebiteľov a zmluva o úvere, ktorú uzatvorili, je zmluvou spotrebiteľskou, preto na

námietku žalovaného o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Lučenec konať v prejednávanej veci
nemohol odvolací súd prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nielen podľa § 88 ods.2, veta
druhá Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého bola dňa 05.02.2016 podaná žalobcami
na súd žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol na prejednanie sporu príslušný súd, v obvode
ktorého mali spotrebitelia v postavení žalobcov bydlisko, ale aj podľa § 14 CSP účinného od 1. júla 2016

je na prejednanie sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď stranou sporu sú fyzické osoby,
príslušný Okresný súd Lučenec.

54. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne zrušil
rozhodcovský rozsudok s odkazom na § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o SRK, pričom žalovanému zostalo
zachované právo podať po právoplatnosti tohto rozhodnutia na všeobecný súd podľa § 47 ods. 1cit. zák.

návrh na pokračovanie v konaní, ako vo výroku vecne správne podľa 387 CSP potvrdil.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalobcom voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251

Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

56. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).