Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208331
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414208331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice-Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanej: V. G. (predtým P.), nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 420 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. októbra
2016 č. k. 5C/85/2014-50 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku
0,19 % denne zo sumy 420 eur od 27. 12. 2010 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil čl. I § 48 ods. 1, čl. I § 11
ods. 1, čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, § 52 ods. 1 až 4, § 39,
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a uviedol, že žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa nariadenia

ES č. 861/2007 zo dňa 11. 04. 2014, ktorý došiel na súd 17. 04. 2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 420 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
420 eur od 27. 12. 2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 420 eur od 14. 03. 2011 do
zaplatenia a zmenkovej odmeny 1/3 zmenkovej sumy, teda 1,40 eura s odôvodnením, že ako indosatár
nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 19. 08. 2010 na zmenkovú sumu
420 eur. Žalovaná sa zaviazala za túto zmenku zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom. Indosatár predložil zmenku k zaplateniu, pričom

vystaviteľ doposiaľ nezaplatil nič. Podaním zo dňa 21. 12. 2015 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie
zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 420 eur od 27. 12. 2010 do zaplatenia späť. Z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne zo
sumy 420 eur od 27. 12. 2010 do zaplatenia zastavil, a to podľa § 144 a nasl. CSP. Súhlas žalovanej
so späťvzatím potrebný nebol, keďže k späťvzatiu došlo pred pojednávaním. Čo sa týka zvyšku
uplatneného nároku, súd skúmal, či je dôvodný. Žalovaná vystavila dňa 19. 08. 2010 v S. zmenku
na zmenkovú sumu 420 eur s tým, že za ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO

35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne. Dátum začiatku
úročenia bol uvedený: 27. 12. 2010. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s. r. o. Pribinova 25, 811 09
Bratislava, vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenkeje uvedený údaj - 409400044/ fotokópia úverovej zmluvy s uvedeným číslom je súčasťou pripojeného
spisu 5Er/1108/2012/. Zmenka bola vystavená na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v
úverovej zmluve č. 409400044 zo dňa 19. 08. 2010, ktorú uzatvorila žalovaná ako dlžník/ spotrebiteľ/

a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľ. Žalovanej bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý
úver vo výške 200 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach
po 33 eur, t. j. veriteľovi mala zaplatiť 396 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť veriteľovi poplatok vo
výške 196 eur. Žalovaná si dobrovoľne neplnila svoje povinnosti, a preto si veriteľ uplatnil práva na
Stálom rozhodcovskom súde, ktorý jeho návrhu rozsudkom sp. zn. SR 03666/11 z 13. 10. 2011 vyhovel

a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 420 eur so zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov
konania. Následne veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie, a to na vymoženie pohľadávky priznanej
v uvedenom rozhodcovskom rozsudku, ku ktorému doložil predmetnú zmluvu. Súdny exekútor požiadal
Okresný súd Nové Zámky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nové Zámky
uznesením č. k. 5Er/1108/2012-17, zo dňa 20. 08. 2013 žiadosť o udelenie poverenia zamietol. V
zmysle judikatúry súdneho dvora EÚ sa vyžaduje a ani z citovaného znenia § 17 zákona zmenkového

a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t. j. neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo. K uvedenému zaujali spoločné
stanovisko aj občianskoprávne a obchodnoprávne kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.
10. 2015, z ktorého stanoviska vyplýva, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku,

je súd z úradnej povinnosti/ ex offo/ povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ je možné
ju skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase,
keď bola zmenka vystavená. V danej veci veriteľ pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu konal
a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Predmetom

tejto spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanej a
preto sa na tento úver vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. V danej veci bola zmenka vystavená na
zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd z listinného dôkazu - zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy je zrejmá len výška poskytnutého úveru a poplatok za
poskytnutie úveru. Zmluva jednoznačne neobsahuje ostané údaje ako napr. údaje uvedené v § 9 ods. 2
písm. i/,j/ k/ cit. zákona. Na základe uvedenej zmluvy bol veriteľom žalovanej poskytnutý spotrebiteľský
úver 200 eur, s povinnosťou žalovanej v priebehu 12 mesiacov vrátiť veriteľovi požičanú sumu 200 eur
spolu s poplatkom 196 eur. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide v

prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Uvedená zmluva o úvere sa prieči dobrým mravom. Okrem
toho, že bola vyhotovená bez rešpektovania zákonných podmienok /nedostatok obsahových náležitostí
uvedených v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch/ samotná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi
a aj so zásadami poctivého obchodného styku, a to predovšetkým z dôvodu, že výška dohodnutého
poplatku 196 eur, pri 12 mesačnom splácaní dosahuje 98 % z výšky samotného úveru 200 eur. Podľa

súdu veriteľ požadoval od žalovanej neprimerane vysoký poplatok za poskytnutie úveru. Uvedené preto
spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v dôsledku toho nemôže byť platná ani vystavená
zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Tento záver korešponduje aj s právnym názorom
vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06. 05. 2008 pod. sp. zn. 4 Obo 161/2007, z ktorého vyplýva,

že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, ktorá sa tak prieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemôže vzniknúť
právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje svoj nárok z tejto podľa súdu
neplatnej zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy, z čoho žalobcovi muselo byť zrejmé,
že tu určité kauzálne vzťahy existujú. Pretože si žalobca v konaní uplatňuje nárok právom nedovolený,

z neplatnej zmenky, súd ho vo zvyšnej časti /v ktorej nebolo konanie zastavené/ zamietol. O trovách
konaniažalovanejsúdrozhodolvzmysle§255ods.1a§256ods.1CSP.Včastibolokonaniezastavené
z dôvodu späťvzatia, bez preukázania, že v tejto časti bola žaloba dôvodná, t. j. má sa za to, že čiastočné
zastavenie konania zavinil žalobca. Vo zvyšku bola v konaní úspešná žalovaná, nakoľko bol vo zvyšku
návrh zamietnutý. Je zrejmé, že žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovaná si však žiadne trovy neuplatnila a ani jej zo spisu žiadne nevyplývajú, súd jej preto nárok na
ich náhradu nepriznal.2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, odôvodniac ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, strane sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vo veci vykonal dokazovanie
s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, aj keď to strany nenavrhli.
Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou jasne dokázal svoje právo

na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej
žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci konania
môže súd využiť len výnimočne. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samostatného
doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní

bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a
to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom

nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto
konaní. Takéto správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý

súdny proces. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere,
ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná
uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo
strán. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti

nemožno považovať za nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje
rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva

Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah.

Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým
menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné

za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť
vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a
suploval aktivitu žalovanej. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd
porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia

o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané
bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn.
25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku,
nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto

zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda
ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Ďalej uviedol, že
pôvod informácie prvoinštančného súdu o existencii pripomienky Európskej komisie k veci C-558/13
je pochybný. Prvoinštančný súd nie je a nebol účastníkom označeného prejudiciálneho konania.Prvoinštančný súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na argumentácii, ktorú získal z neznámeho
a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné. K obsahu pripomienky Európskej komisie
k veci C-558/13 uviedol, že ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania.

Prvoinštančný súd si osvojil pripomienky Európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin
sa vôbec nezaoberal inými vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania.
Ďalej uviedol, že nikto v konaní netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie
úver v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou a nikto túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal.
Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Napadnuté rozhodnutie súdu je

prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013.
Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú

akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s podaným odvolaním nesúhlasí.

Pôvodne sa jednalo o sumu 420 eur a táto podstatne vzrástla až na sumu 1623,12 eura.

4. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že je majiteľom zmenky na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými

okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Uviedol, že je prípustné za určitých okolností uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a
predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Poukázal
na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013.

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 420 eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 420 eur od 27. 12. 2010 do zaplatenia a úrokom
vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 420 eur od 14. 03. 2011 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo
výške 1/3% zmenkovej sumy, a teda 1,40 eura a náhradou trov konania. Podaním zo dňa 21. 12. 2015
vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne späť. Napadnutým rozsudkom

súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal. Predmetom prejednania
odvolacím súdom, v dôsledku žalobcom podaného odvolania, bola zamietajúca časť napadnutého
rozhodnutia, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej

lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

12. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho

námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou

sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku

4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho

dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

13. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky

obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez

akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v

priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený

nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úverusíce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci

je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré

prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.

V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ
domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §

262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).