Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413203273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413203273.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanej: H. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., T. G. T. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom JUDr.

Imrichom Hlavičkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 2.019,14 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. 11. 2014
č. k. 4C/277/2013-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.053,60 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 19. 12. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 633,99 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni
a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, ŠS: XXXXXXXXXX, a to všetko do troch dní po
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 2.019,14 eura s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1.423,09 eura od 19. 12. 2012
do zaplatenia a s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.490,25 eura od 19. 12. 2012 do zaplatenia
z titulu zmluvy o splátkovom úvere, ktorý žalovaná prestala pravidelne splácať, pričom žalovaná suma
pozostáva z istiny vo výške 1.423,09 eura, z riadneho úroku vo výške 58,19 eura, z úrokov z omeškania
vo výške 528,89 eura a z poplatkov vo výške 8,97 eura. Na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu platnej zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 1.360,95 eura s
úrokomvovýške18,40%asankčnýmúrokomvovýške26,40%ažalovanázdlžnejsumyúveruuhradila
1.167 eur a úver ďalej nesplácala. Opierajúc sa o ust. § 497 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
zmluvu o úvere považoval za platnú, obsahujúcu všetky podstatné náležitosti. Mal za preukázané, že
žalovaná porušila podmienky úverovej zmluvy a dostala sa do omeškania s platením úveru, ktorého

dôvodnosť,akoajvýškužalobcačiastočnepreukázalvýpisomzbankovýchkníh,ktorédôkazypovažoval
za nesporné. Na základe týchto skutočností priznal žalobcovi sumu 1.053,60 eura vychádzajúc z toho,
že žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 1.360,95 eura vyplatila sumu 1.167 eur, aj keď oneskorene.
Žalobu žalobcu v časti uplatňovanej sumy 965,54 eura titulom sankčného úroku vo výške 26,40 %
ročne z nesplatenej časti úveru zamietol z dôvodu, že tento úrok považoval za neprimerane vysoký
s ohľadom na výšku poskytnutého úveru, ktorá činila 1.360,95 eura a žalobca si uplatňoval rovnakú

výšku istiny úveru ako sankčný úrok okrem uplatnenej istiny spolu s riadnym úrokom z úveru. V tejto
súvislosti tvrdil, že ak by priznal žalobcovi aj sankčný úrok, výška úrokovej sadzby by činila 44,80 %ročne, čo považoval za neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy. Žalobu zamietol aj v časti žalobcom
uplatňovaného úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1.423,09 eura od 19. 12. 2012 do zaplatenia,
pretože aj keď došlo neplnením povinností zo strany žalovanej k porušeniu úverovej zmluvy, žalobca si

nemôže uplatňovať úrok z úveru duplicitne, ktorý už mu bol priznaný v žalovanej istine a uplatňovať si
úrok zo zmluvy o úvere aj po splatnosti zmluvy. Nepriznanie poplatku vo výške 8,97 eura za vedenie účtu
oprel o skutočnosť, že žalobca nevedel ozrejmiť, z akého dôvodu tento poplatok žalovanej účtoval a či
sa jednalo o dôvodne vynaložené náklady. Úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.053,60 eura
priznal žalobcovi od 19. 12. 2012 do zaplatenia, keď od tohto dňa sa žalovaná dostala do omeškania

s plnením peňažného dlhu a to v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Poukázal tiež na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého nárok na príslušný úrok z omeškania
ročne vznikne, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a to vo výške úrokovej sadzby ECB
ku dňu omeškania + 8 percentuálnych bodov. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal ich
náhradu v sume 633,99 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 121 eur

a z trov právneho zastúpenia vo výške 512,99 eura za 4 úkony právnej pomoci po 91,29 eura (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie žaloby, písomné vyjadrenie z 27. 12. 2013, účasť na pojednávaní dňa
10. 11. 2014), 1 x štvrtinový úkon vo výške 22,82 eura za účasť na odročenom pojednávaní dňa 29. 09.
2014, 3 x režijný paušál po 7,81 eura a 2 x režijný paušál po 8,04 eura + 20% DPH.

3. Proti tomuto rozsudku len v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu uplatneného nároku v celom rozsahu, alternatívne
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad, že by odvolací súd
potvrdil rozsudok v zamietajúcej časti žiadal, aby proti nemu pripustil dovolanie v zmysle ust. § 238
ods. 3 OSP. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym

skutkovým zisteniam a porušil zásadu kontradiktórnosti konania, čím porušil jeho právo na spravodlivý
súdny proces. V tejto súvislosti argumentoval, že pokiaľ ide o zamietnutie jeho nároku, neumožnil sa
mu oboznámiť a vyjadriť k právnym dôvodom, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom prednesenie
predbežného právneho názoru súdu je nástrojom efektívneho a spravodlivého riešenia sporu v súlade s
ust.§100ods.1a§118ods.2OSP.Súdprvejinštancietakkonalvrozporesozásadoukontradiktórnosti

konania a judikatúrou NS SR. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby v časti istiny 965,54 eura a tvrdením
súdu, že túto sumu si uplatňoval titulom sankčného úroku vo výške 26,40 % ročne, keď v zmysle
prehľadu úrokových sadzieb uvedených vo výpise z účtu bola do dňa 14. 01. 2009 použitá sadzba
úroku z omeškania vo výške 26,40 % ročne a odo dňa 15. 01. 2009 sadzba úroku z omeškania vo
výške 8 % ročne. Úroky z omeškania za obdobie do 14. 01. 2009 neboli predmetom konania, pretože

boli uhradené jednotlivými splátkami žalovanej a tiež dodal, že úroky z omeškania vyčíslené až do dňa
25. 02. 2010 v sume 8,28 eura boli splatené úhradami žalovanej. Uviedol, že spôsob výpočtu dlžnej
istiny vo výške 1.423,09 eura je špecifikovaný ako: 1.360,95 (čerpanie) + 992,12 (kapitalizované úroky)
+ 221,74 eura (kapitalizované poplatky) - 1.158,72 (úhrady započítané na istinu) s tým, že žalovaná
suma pozostáva okrem istiny z vyčíslených úrokov vo výške 58.19 eura, poplatkov vo výške 8,97 eura a

vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 528,89 eura. Zdôraznil, že súd prvej inštancie konštatoval, že
zmluva o úvere bola uzavretá platne a zároveň obsahuje všetky podstatné náležitosti, no napriek tomu
mu nepriznal časť žalovanej sumy a ani neuviedol, na základe ktorých vykonaných dôkazov dospel k
záveru, že suma 965,54 eura je uplatňovaná titulom sankčného úroku z omeškania. Rozsudok súd prvej
inštancie považoval za nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože sa s týmito skutočnosťami v odôvodnení

súd prvej inštancie skutkovo a právne nevysporiadal. Aj zamietnutie žaloby v časti poplatkov za správu
úveru vo výške 8,97 eura považoval za nesprávne, keď poplatky za správu úveru boli splatné ku koncu
mesiaca a dňom ich splatnosti sa stávali súčasťou istiny. Dôvodil, že výška poplatku za správu úveru
bola dohodnutá sumou 1,99 eura mesačne a od 01. 10. 2010 po zmene sadzobníka bola vo výške 2,99
eura mesačne, pričom žalovaná nevyužila svoje právo podľa bodu 16.1.3 Všeobecných obchodných

podmienok (ďalej len „VOP“) od zmluvy o úvere odstúpiť pre nesúhlas so zmenou sadzobníka. Mal za
to, že mu vznikol nárok na uplatnené poplatky za mesiace september - november 2011, ktoré v zmysle
čl. 5 bod 5.4 obchodných podmienok do 31. 08. 2011 sa stávali súčasťou istiny a následne boli účtované
zvlášť až do dňa konečnej splatnosti, t. j. do 20. 11. 2011. Nestotožnil sa s rozhodnutím ani v časti
nepriznania úrokov vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1.423,09 eura odvolávajúc sa na ust. § 497 a §

502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ako aj na odbornú literatúru, z ktorých vyplýva, že
za poskytnuté finančné prostriedky je dlžník povinný zaplatiť úroky až do vrátenia požičaných peňazí.

4. Opatrovník žalovanej sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku

s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáha zaplatenia sumy
2.019,14 eura s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1.423,09 eura od 19. 12. 2012 do zaplatenia
a s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.490,25 eura od 19. 12. 2012 do zaplatenia z titulu
nesplateného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere č.

0242344156, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 41.000,- Sk (1.360,95 eura), ktorý
úver mala zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 37,01 eura so splatnosťou prvej splátky k
20. 12. 2006 a konečnou splatnosťou dňom 20. 11. 2011, pri úrokovej sadzbe 18,40 % ročne. Podľa
žalobcu uplatnená pohľadávka pozostáva z istiny v sume 1.423,09 eura, úrokov v sume 58,19 eura,
úrokov z omeškania v sume 528,89 eura a poplatkov vo výške 8,97 eura. Preskúmaným rozsudkom

súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 1.053,60 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne od 19. 12.
2012 do zaplatenia. Pre absenciu odvolania strán sporu v tejto vyhovujúcej časti rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len zamietajúca časť rozsudku súdu prvej
inštancie a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.

8. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
treťou časťou tohto zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom

uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.Podmienkyposkytovaniaspotrebiteľskéhoúveru,náležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmlúv medzi účastníkmi konania upravoval zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007, ktorý na danú vec dopadá.

Tento za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/
zákona) a za zmluvu o spotrebiteľskom úvere zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona). Veriteľa definoval ako fyzickú osobu

aleboprávnickúosobu,ktoráposkytujespotrebiteľskýúvervrámcisvojhopodnikania,pričomvzávislosti
od formy poskytnutého spotrebiteľského úveru ním mohol byť aj predávajúci (§ 3 ods. 1 zákona) a
spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona). Zároveň v ust. § 1 ods. 2 písm. a/ až
g/ zákona taxatívne vymenoval zmluvy, na ktoré sa zákon nevzťahuje a v ods. 3 zakotvil, že zákon

sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Súčasne však v tomto ustanovení upravil, že
týmto nie je dotknuté ust. § 3 ods. 6 zákona, podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty,alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o: a) úverovom limite, ak je stanovený; b) ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže

byť zmenená a doplnená; c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy, pričom ak je na účte
prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ
musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Zároveň
zákonodarca v § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná a taxatívne vymedzil náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať. V zmysle § 4 ods.

5 uvedeného zákona tiež stanovil, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11. Úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá i v Občianskom zákonníku v prvej časti V. hlavy,
ktorý v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy za spotrebiteľskú zmluvu označoval kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona a zmluvu podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (§ 52 ods.
1). Za dodávateľa označoval osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3) a za spotrebiteľa osobu, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4). Zároveň zakotvoval v ust.§ 53 ods. 1 OZ, že spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), čo neplatí, ak ide o
predmet plnenia a cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 OZ boli následne uvedené, najmä ktoré ustanovenia
sapovažujúvspotrebiteľskejzmluvezaneprijateľnépodmienkyaženeprijateľnépodmienkysúneplatné

(§ 53 ods. 4 OZ). Naviac § 54 ods. 1 OZ zakotvil, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv priznaných mu zákonom alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie s tým, že
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (§ 54 ods.
2 OZ).

12. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ v platnom znení, ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

14. Obe zhora citované zákonné ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy,

ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

15. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavenej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním
preukázané, že strany sporu dňa 24. 11. 2006 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0242344156,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 41.000,-Sk (1.360,95 eura), pri dohodnutej
premenlivej úrokovej sadzbe 18,40 % ročne a poplatkom za správu úveru 60,-Sk (1,99 eura) mesačne,
ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 1.115,-Sk (37,01 eura) vždy k 20.
dňu kalendárneho mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 12. 2006 a konečnou splatnosťou úveru
dňa20.11.2011zasúčasnéhourčeniaročnejpercentuálnejmierynákladovvovýške23,88%.Súčasťou

zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 01. 08. 2002 v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“) a Obchodné podmienky žalobcu pre poskytovanie splátkových a kontokorentných
úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinné od 01. 02. 2006 (ďalej
len „OP“). Žalovaná si svoju povinnosť riadne a včas splácať úver neplnila, pričom ku dňu podaniažaloby žalobcovi zaplatila z tohto titulu sumu 1.167 eur. Ani žalobca v tomto konaní nespochybňuje, že
ide o zmluvu spotrebiteľskú, charakterizovanú najmä tým, že pre spotrebiteľa boli vopred pripravené
jej podmienky a nebol vytvorený priestor na dojednávanie jej obsahu alebo zmeny obsahu pred

uzatvorením zmluvy. Bolo preto potrebné na takto založený právny vzťah v danom prípade aplikovať
normy spotrebiteľského práva a to najmä ustanovenia § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách,
ako i osobitné predpisy a to najmä Zákon o ochrane spotrebiteľa a Zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z.

16. Právny poriadok platný a účinný v čase podania odvolania (29. 12. 2014) ukladal odvolaciemu súdu,
aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád vymenovaných v §
221ods.1OSPúčinnéhovčasepodaniaodvolania.Žalobcanamietal,žemuvkonaníbolaznemožnená
realizácia jeho procesných oprávnení, teda odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 221 ods. 1
písm. f/ OSP a k tejto vade malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku. Odvolací súd preto osobitne skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí a

či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016 muselo mať odôvodnenie rozhodnutia súdu náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom tohto ustanovenia obdobne, ako i ust. § 220 ods. 2 teraz
platného CSP treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný

či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon tiež len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo strany sporu a
povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby

spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom prípade sa strane

sporu odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v súdnom konaní a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne konanie.

18. V prejednávanej veci však napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti
tieto požiadavky nespĺňa, pričom jeho najväčším nedostatkom je takmer úplná absencia reakcie na

argumenty žalobcu predkladané v priebehu prvoinštančného konania. Súd síce nie je povinný reagovať
na akýkoľvek argument strán sporu, avšak z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať limity zákonného
rozhodnutia, pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Keďževdanomprípadeišloozávažnéargumentyžalobcu,týkajúcesauplatnenejpohľadávkyvovzťahu

nielen k istine, ale i k uplatnenému príslušenstvu v nadväznosti na požadovaný úrok a úrok z omeškania,
bolsúdprvejinštanciepovinnývyporiadaťsasnimiracionálnealogickýmspôsobom,čosavšaknestalo.
V tomto smere súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si zaplatenie sumy 965,54 eura uplatňoval
titulom sankčného úroku vo výške 26,40 % ročne z nesplatenej časti úveru, ktorý označil za neprimerane
vysoký s ohľadom na výšku poskytnutého úveru, ktorá činila 1.360,95 eura, pričom žalobca si uplatňoval

takú istú výšku istiny úveru ako sankčný úrok ešte okrem uplatnenej istiny spolu s riadnym úrokom z
úveru. Mal za to, že pokiaľ by žalobcovi priznal aj sankčný úrok, výška úrokovej sadzby by činila 44,80
% ročne, čo považoval za neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy. Preto v tejto časti žalobu zamietol
a rovnako tak aj v časti zaplatenia úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1.423,09 eura od 19. 12.
2012 do zaplatenia, keď žalobca si nemôže uplatňovať úrok z úveru duplicitne, ktorý už mu bol priznaný

v žalovanej istine a uplatňovať si úrok zo zmluvy o úvere aj po splatnosti zmluvy. Takéto odôvodnenie
rozhodnutia nespĺňa požiadavku, aby bolo vnútorne konzistentné, presvedčivé, neprotirečiace si a jeho
obsah umožňoval uskutočniť odvolací prieskum. Nie je totiž z neho zrejmé, z čoho súd prvej inštancie
vyvodil, že žalobca si sumu 965,54 eura uplatňuje z titulu sankčného úroku vo výške 26,40 % ročnez nesplatenej časti úveru, proti čomu brojí samotný žalobca, čo súd prvej inštancie zahŕňa pod pojem
sankčný úrok a ako dospel k záveru, že by výška úrokovej sadzby pri priznaní žalobcom požadovaného
úroku činila až 44,80 % ročne. Za situácie, že žalobca použil v konaní právnu argumentáciu, ktorá v

prípade jej správnosti by mala podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej, bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie dať odpoveď na žalobcom vznesené právne argumenty a skutkové tvrdenia uvedené
predovšetkýmvšpecifikáciižalovanejsumy,ktorúžalobcaposkytolsúduprvejinštancie(č.l.39-41spisu)
atýmitosadôslednezaoberať.Vprípade,žebyichsúdprvejinštancienepovažovalzadôvodnéaprávne
významné, v odôvodnení svojho rozhodnutia mal náležitým spôsobom svoje závery v tomto smere

vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené, ako
už bolo vyššie uvedené, nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, v dôsledku čoho
bola strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom.

19. Nad rámec vysvetlenia dôvodu, ktorý viedol k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, odvolací súd dodáva, že v konaní uplatnené nároky žalobcom je predovšetkým potrebné posúdiť

z hľadiska zmluvných ujednaní a to aj pokiaľ ide o úroky a úroky z omeškania a to nielen podľa samotnej
úverovej zmluvy, ale i podľa jednotlivých článkov VOP a OP, ktoré boli jej súčasťou a na ktoré i žalobca v
priebehukonaniaodkazovalarovnakotakizhľadiskaichprijateľnosti,resp.neprijateľnostisohľadomna
spotrebiteľský charakter sporom dotknutej úverovej zmluvy a na ňu dopadajúce normy spotrebiteľského
práva. Až na základe takéhoto posúdenia bude môcť súd prvej inštancie následne dospieť k záveru o

dôvodnosti žaloby žalobcu nad už súdom prvej inštancie priznanú sumu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd
prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní,

vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne
i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).