Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/595/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244477
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: J. A., N..
XX.X.XXXX, A. L.. X. V. XXX/X, B.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava,
IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Národná banka Slovenska,
so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške 3.784,13 eur s
prísl.,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIvBratislavezodňa10.6.2014,
č.k. 15C/185/2011-204 a proti uzneseniu zo dňa 16.7.2014, č.k. 15C/185/2011-234, pomerom hlasov

3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.6.2014, č.k.
15C/185/2011-204 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 16.7.2014, č.k.

15C/185/2011-234 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (v prvom výroku) zamietol návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Zároveň (druhým a tretím výrokom) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi
náhrady škody vo výške 3.784,13 eur s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o trovách prvostupňového konania
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu v merite veci odôvodnil
právne ust. § 1 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a § 127 ods. 2 a §128
zák. č. 566/2001 Z.z. zákona o cenných papieroch, v znení účinnom v rozhodnom čase. Vecne svoje
rozhodnutie súd odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal namietaný nesprávny úradný
postup odporcu, ako jeden z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody. Uviedol, že z

dôvodu hospodárnosti konania sa s ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu - výškou škody
a príčinnou súvislosťou s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom,
nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi
ich náhradu nepriznal, nakoľko ich náhradu si neuplatnil, a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ bol členom družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len Družstvo), do tohto družstva vložil členský vklad, avšak vzhľadom

na rozhodnutie o vystúpení z Družstva jeho členstvo zaniklo rozhodnutím predstavenstva družstva
podľa čl. 16 ods.3 Stanov družstva k 10.12.2010, čím vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu vo výške 3.784,13 eur so splatnosťou do 10.6.2011. Súd tiež zistil, že Úrad pre finančný trh
rozhodnutím z 21.3.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom
na začatie konania doručeným Úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh

Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení
s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať
pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných
údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt,
pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
§ 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2.6.2008

uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p. (ďalej len obchodník s
CP), zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia

klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a
finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne. Investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva mal právo
disponovať výhradne obchodník s CP na základe zmluvy o riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a
povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená

zo strany obchodníka s CP výpoveďou z 30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010. Po zániku záväzkového
vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich
zo zmluvy voči obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo
sa svojich nárokov voči obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky,
ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola

špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi
Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli
oprávnené disponovať zamestnankyne obchodníka s CP - pani B., C., N. P. V.. Družstvo malo účty v
Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s..
Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka

s CP po tom, čo mu obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov,
ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala
v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala
Družstvo listom z 20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby
Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná

časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o
schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21ods.1
písm. a) zákona č.747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím Y.-XXXX/X-X/XXXX z 10.5.2010 na čas, kedy
Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom
predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím

Y. -XXXX/X-X/XXXX z 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k prospektu investície,
zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo X.-XXXX/XXXX z
8.12.2010, právoplatné 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa
§ 144 ods.4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovenia § 129 ods.3 v spojení s ustanovením
§ 128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP a §125c ods.1 v spojení s §127ods.4 ZoCP, rozhodnutím Y. -

XXXXX-X/XXXX z 30.5.2011, právoplatné 18.7.2011. Týmto rozhodnutím NBS Družstvu zakázala predaj
majetkových hodnôt, avšak nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie
voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov o činnosti
Družstva ako aj obchodníka s CP, podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. Č.:W.-XXX/BPK-A.-XXXX zo 16.11.2010, bolo
dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona.Podľa názoru súdu, navrhovateľ nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne
postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001

Z.z. o cenných papieroch, od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt - Družstvo, dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala, a ani
nemohla vykonávať, dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore
s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z.

o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Súd konštatoval,
že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť. Uznesením Okresného
súdu Bratislava I z 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010 mal súd preukázané, že na majetok Družstva
ako úpadcu bol vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený V.. V. R. a veritelia Družstva
boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na

vznik nároku navrhovateľa voči Družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podielu, navrhovateľ patril medzi
skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu, čo navrhovateľ
formou prihlášky do konkurzu, urobil. Pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty popretá a z toho
dôvodu sa navrhovateľ domáha určenia jej oprávnenosti incidenčnou žalobou voči správcovi konkurznej
podstaty. Konkurz vyhlásený na majetok Družstva, rovnako ako konanie o incidenčnej žalobe nie sú

právoplatne ukončené.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody
podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní
úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči

dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech
získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako
prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Súd preto

vyhodnotil žalobu za predčasne podanú.

Súd návrh zamietol ako predčasne podaný aj z dôvodu, že navrhovateľ ako bývalý člen Družstva, ktorý
sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom Družstva, si svoje
nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243a ods. 4 Obchodného zákonníka

za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej
komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, §
243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene
družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči
družstvu za ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet

uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej
komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak
je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a
tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva
voči členom predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie

sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Podľa názoru súdu,
existencia pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva
vylučuje možnosť, aby sa navrhovateľ domáhal náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Navrhovateľ nepreukázal, že by bez svojej viny sa bezúspešne domáhal náhrady škody voči subjektom
Družstva. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke navrhovateľa ako

veriteľa voči subjektom Družstva, ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za
prípadný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však vzniká za preukázania
všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na
plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

Podľa názoru súdu v danom prípade odporca v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným
subjektom - Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným
subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniamiÚrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127
ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených
údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány

Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení, resp.
portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt
výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje
(podstatná náležitosť § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP). NBS nemohla vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až

od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava
schválený prospekt investície.
Súd v závere konštatoval, že štát Slovenská republika, nemôže priamo zasahovať do vlastnej
činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie.
Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom.
Navrhovateľ ako člen Družstva (podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky

do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv, ale práve naopak. Členská schôdza je najvyšším
orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva,
kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI.
Navrhovateľ nepreukázal, že počas členstva v Družstve realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z
členstva tak, že by aktívne zasahoval do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri

zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.

Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutý
výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na náhradu škody vyhovie, alebo, aby rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietol, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedol niektoré citáty z rozhodnutí
súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, nálezu Ústavného súdu I. ÚS 243/07,

ako aj z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 21/96. Odporcov argument o tom, že upozornil
Družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva, je úplne irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu
vedieť. V tejto súvislosti poukázal na zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“

a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135
ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a Družstvo sa stalo
dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet
dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať
na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zák. č. 566/2001 Z.z.. Z toho dôvodu

nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením zákonných
povinností odporcom, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č.
566/2001 Z.z.. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sa
mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľ nemal zákonom
stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s CP, ktorými mohol zabezpečiť

dodržiavanie zák. č. 566/2001 Z.z.. Tým, že došlo k zamietnutiu jeho návrhu aj z dôvodu nedostatku
príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo, súd odobril
výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.

Navrhovateľ poukázal na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý platí
v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako
aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci odporca
tvrdil celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. mal odporca zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a

obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. zisťovať všetky informácie
a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým
sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka s
CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov,teda v tomto prípade samotného navrhovateľa. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka
J.. D. Q. E.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z

hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s CP,
t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo
ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo

následne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI
REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými
dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom
predstavenstva, alebo konateľom, J.. R. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Teda
NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených
subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné

sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej
činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zák. č. 566/2001 Z.z. vo
viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty
vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. existujúce už od roku 2007, a neprijala

žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zák. č. 566/2001 Z.z., ako i
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie
NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko

svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej
možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom Y.-XXXXX-X/XXXX, ktorý bol
vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej
len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľ tiež uviedol, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu

Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom
samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú
ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa
27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva J.. D. Q. P. J.. V. W. za účelom

prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto
prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z.z. od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť.

K predčasnosti žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky 29Cdo 49678/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne
aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody
proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či

aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa
v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na
konečnérozvrhovéuzneseniekonkurznéhosúdu,alejepovinnýzohľadniťužnapr.správyustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.

Ďalej uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby,
a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa
názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje
a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale pripúšťa

regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu
poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania
tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje
podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze areštrukturalizáciifaktickysuspendovalObčianskyzákonník,zákonozodpovednostizaškodu,aleizákon
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného
konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to, že občianskoprávna zodpovednosť,

zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa
zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho
pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom incidenčnú žalobu. V danom konkurze ani
viac ako dva roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom samotný správca sa
vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva v 100 % rozsahu, resp., že šance

na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho stavu konkurzu je zrejmé, že je vylúčená
možnosť navrhovateľa uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v rozsahu, v akom si uplatnil svoju pohľadávku.

Zároveň navrhovateľ v odvolaní namietol, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp.
predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom
ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne

označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, a toto vyjadrenie bolo navrhovateľovi doručené

dňa 25.9.2015. Odporca v ňom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správny potvrdil. Podľa odporcu súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal rozsiahle
dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel
aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na to, že podstatou na spravodlivé
konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám

navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej
predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo a právne
identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia navrhovateľa nasvedčujú,
že tento sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú
rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď

nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by
boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K
námietke navrhovateľa, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu uviedol, že jeho
kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a mal za to, že postupoval v
súlade s ústavou, nebol nečinný, a ani nespôsobil žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči

Družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiaval zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a
zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom
uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol odporca dohliadať,

či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie
odporcu, ktorým by odporca určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície
podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4

zák. č. 566/2001 Z.z. v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkovýchhodnôtštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtzodpovedal
a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1
písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt,aniDružstvu,žiadnepovinnostivoblastiobmedzeniarozloženiarizíkanikrytiarizík,narozdielod

iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých
ďalších dohliadaných subjektov, a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) Družstva nemohol
odporca kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo
Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých
záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému

orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v zák. č. 566/2001
Z.z.. Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmetčinnosti. Odporca mohol kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust.
§ 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti
predpísané bývalým ust. § 129 zák. č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle

bývalého ustanovenia § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporca nebol a ani nie je príslušný potvrdzovať
správnosť finančných ukazovateľov.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009
zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať

veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí
žalobu predčasnou, má za to, že toto jeho tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti.
Predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba
sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd
Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných

nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání
ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa
navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu)
preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto

subjektov, t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky
vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia
pohľadávok navrhovateľa a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych
konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu,
až vtedy mu môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu

omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (navrhovateľa) voči
dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi
bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok
vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má ako
veriteľ vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu Družstvu ako dlžníkovi, a jeho žaloba je jednoznačne

predčasná, čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu navrhovateľa, že
listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p.,
odporca uviedol, že aj keď v zápisnici z pojednávania nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní
boli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, zo zápisnice jasne vyplýva (a skutočnosťou
je), že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Zo zápisnice z

posledného pojednávania vyplýva, že súd oboznámil prítomných s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu, pričom prítomní účastníci vyhlásili, že netrvajú na ich oboznámení čítaním. Obsah
všetkých listinných dôkazov bol dobre známy súdu, právnemu zástupcovi navrhovateľa, aj odporcovi.
Na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči odporcovi stovky sporov na rovnakom skutkovom a
právnomzáklade,pričomvovšetkýchsporochjeprávnymzástupcomnavrhovateľov(veriteľovDružstva)

advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o..

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 6.10.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211

ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil, a svoje
rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací

súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Jenesporné,žeNBSbolapovinnávykonávaťdohľadnadčinnosťouDružstvaakovyhlasovateľaverejnej
ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolacísúd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z. (zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č.
566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (zákonom č. 558/2008 Z.z.).

Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák.
č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu,
žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny

názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a
nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z..

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou

je spojené riziko, a že dovtedajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. §
129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo zák. č.
566/2001 Z.z. vypustené novelou - zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať
na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí, aj pokiaľ ide o jeho
argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu
v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporcu.
Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno
podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v

konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri
rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov
dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení
konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude

stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia
druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom
na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani
k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je

zrejmé, že v konkurznom konaní navrhovateľ nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno
ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.

V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že

súd nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.6.2014
jednoznačne vyplýva, že zástupcovia účastníkov vyhlásili, že sú im známe všetky listiny, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, a preto na ich oboznámení čítaním netrvajú. Tvrdenie navrhovateľa o riadnom
nevykonaní listinných dôkazov súdom prvého stupňa odvolací súd vyhodnotil ako účelové a nemajúce
oporu v predloženom spise. Navyše, aj keby súd prvého stupňa všetky listinné dôkazy podrobne nečítal,

v zmysle ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho
činnosti. V posudzovanej veci je nepochybné, že obsah listinných dôkazov je účastníkom konania, ich
zástupcom i súdu prvého stupňa (i odvolaciemu súdu) všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí,
resp. súčasní členovia Družstva vedú pred Okresným súdom Bratislava I (a konkrétne aj pred sudkyňouQ.. A.) desiatky, ba až stovky sporov voči rovnakému odporcovi, na rovnakom skutkovom a právnom
základe, v zastúpení rovnakým právnym zástupcom, a poukazujúc na rovnaké listinné dôkazy, takže
dokazovanie ich podrobným čítaním, ani nebolo potrebné vykonať.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne trovy nevznikli.

K výroku II.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods.
2 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb., v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietol nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch účinného
do 1.10.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázal
aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch účinného k 1.10.2012 (Prechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 1. októbra 2012) s tým, že poplatok za odvolanie nie je navrhovateľ povinný zaplatiť, pretože
konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto konanie sa
vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých
položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj toto
napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacia námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom, že

vzhľadomnaskutočnosť,žežalobupodalnasúdpred1.10.2012(konkrétnedňa30.12.2011),jevzmysle
ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny
stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne
oslobodené. Z toho vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním

proti rozsudku zo dňa 10.6.2014, č.k. 15C/185/2011-204.

Tento právny názor navrhovateľa však nie je správny.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten,
kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho

orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok

za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012),

z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,
aj keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo bolo predmetom konania v
prejednávanej veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v

sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP,
bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku
oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.Takétosúdnekonanietedaniejeod1.10.2012

oslobodené od poplatkov. To znamená, že navrhovateľ by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie
iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním
odvolania proti rozsudku zo dňa 10.6.2014, č.k. 15C/185/2011-204 až dňa 11.7.2014, t.j. za účinnosti
ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., navrhovateľovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi poplatkového
úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške

20,- eur.

Keďže odvolacia námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.