Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314210655.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: F. H.Á.,
J.. XX.X.XXXX, G. E., N. XX, o zaplatenie 877,76 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 4.11.2014 pod č. k. 15C/256/2014-56 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom toho istého súdu zo dňa 7.1.2016 pod č. k. 15C/256/2014-88, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o čiastočnom zamietnutí návrhu

v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

P r i z n á v ažalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Humenné (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) vyššie označeným
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 529,76 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
od 26.4.2013 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 10,85 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 29,55 eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol.

2) Vychádzal z návrhu žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 877,76 eur s
8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 26.4.2013 do zaplatenia, dôvodiac, so žalovanou
uzavrel dňa 23.11.2012 Zmluvu č. M. (ďalej len ,,Zmluva č. 1“) a v ten istý deň aj Zmluvu č. M. (ďalej
len ,,Zmluva č. 2“), ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky (ďalej len ,,VP“), na
základe ktorých vypožičal žalovanej 2 ks SIM kariet. Zároveň uzavrel so žalovanou aj dodatky k týmto
zmluvám a odpredal jej 2 mobilné telefóny, a to zn. E. M. A. v cene 169,- eur a zn. Q. S. v cene
179,- eur. Žalovaná porušila podmienky tým, že riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za

obdobie od decembra 2012 do februára 2013, čím žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške
348,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou mobilných telefónov. V
zmysle dodatkov k zmluvám žalovaná mala využívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade
nedodržania tohto záväzku uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že
žalovanej síce poskytol mobilný telefón za akciovú cenu, avšak žalovaná si svoju povinnosť nesplnila.
Na základe uvedeného podal na súd návrh a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 877,76 eur,

z toho za neuhradené služby vo výške 529,76 eur, titulom zmluvnej pokuty sumu 348,- eur ako aj na
zaplatenie úroku z omeškania z uvedených súm.3) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, ďalej § 544 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 4 písm.
k/, § 3 ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný iba čo do zaplatenia ceny

služieb za žalované obdobie vo výške 529,76 eur, a to za obdobie od decembra 2012 do februára 2013.

4) Následne sa súd prvej inštancie zaoberal dohodnutou výškou zmluvnej pokuty (348,- eur), ktorá
plní úlohu špeciálneho zabezpečovacieho prostriedku za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo
žalobcu bude uspokojené. V tejto súvislosti uzavrel, že žalovaná odkúpila mobilné telefóny za akciovú

cenu, pričom ich predajná cena bola vyššia. Dohodnutá zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania
pri porušení zmluvných povinností predstavuje rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou cenníkovou
cenou mobilných telefónov. Aj takto určená výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predajnej cene mobilného
telefónu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (v tomto konaní žalovanej). Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty,
nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj

porušeniu záväzkov SR vyplývajúcich z členstva v EÚ. Neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku
spotrebiteľa s účinnosťou od 1.1.2008 bola ako neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi
neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne § 53 ods. 5. Z neplatnej zmluvnej
podmienky nevzniká žalobcovi právo na plnenie a žalovanej nevzniká povinnosť plniť. Preto návrh
žalobcu na plnenie z titulu zmluvnej pokuty zamietol.

5) Čo sa týka priznaného 8,75 % úroku ročne z omeškania z priznanej istiny od 26.4.2013 do zaplatenia,
v tejto súvislosti odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 517 ods. 1, veta prvá, a ods. 2 Obč.
zákonníka a zároveň ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Je nepochybné, že žalovaná sa
dostala do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku vo výške 529,76 eur a z tohto dôvodu

žalobca má nárok na požadovaný úrok z omeškania z tejto sumy.

6) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V prejednávanej veci mal
žalobca úspech len čiastočný (60,35 %), čo je súčasne neúspechom žalovanej. Jeho prevyšujúci úspech
tak predstavuje 20,75 % z celkových trov konania. Tomuto prevyšujúcemu úspechu zodpovedajú trovy

konania vo výške 10,85 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu a sumy 29,55
eur z titulu trov právneho zastúpenia.

7) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, len proti výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý,
podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v odvolaní napadnutej

časti tak, že zaviaže žalovanú aj na zaplatenie sumy 348,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
od 26.4.2013 do zaplatenia, a to z titulu zmluvnej pokuty. Názor súdu prvej inštancie, týkajúci sa
uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 348,- eur, považuje za nesprávny.
Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade
s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v

dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali
za neprimerane vysokú, a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ
služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil.
Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu
a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca

jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku zo dňa 23.11.2012 k zmluve č. M. poskytol
žalovanej ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z
hodnoty telekomunikačného zariadenia E. M. A.. V ustanovení čl. 1 bode 1.2 dodatku k zmluve č. M.
je uvedené, že predmetom dodatku je predaj telekomunikačného zariadenia E. M. A. so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- eur, a že bežná maloobchodná cena, za ktorú žalobca predmetné

telekomunikačné zariadenie predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu nedohodne na podmienkach
uvedených v dodatku, je 170,- eur. Pri uzavretí dodatku zo dňa 23.11.2012 k zmluve č. M. poskytol
žalobca žalovanej zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu Q. S.. V
ust. čl. 1 bode 1.2 dodatku k zmluve č. M. je uvedené, že predmetom dodatku je predaj mobilného
telefónu Q. S. so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- eur, a že bežná maloobchodná

cena, za ktorú žalobca predmetný mobilný telefón predáva, je 180,- eur. Žalovaná mala možnosť voľby,
či si kúpi telekomunikačné zariadenie za riadnu maloobchodnú cenu 170,- eur a mobilný telefón za
riadnu maloobchodnú cenu 180,- eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo za znížené ceny 1,- eur,
teda so zľavami z kúpnych cien vo výške 169,- eur a 179,- eur na základe dodatkov a po dohodnutúdobu viazanosti zotrvá v zmluvných vzťahoch so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť
riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností

zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí
dodatku, alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných
povinností v dohode o zmluvnej pokute má, podľa názoru žalobcu, zachovať naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená
s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý

by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania
žalovanej v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu
odpredať žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná,
ani žalobcom nútená uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú
cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej
ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať

bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu
konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú
pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s
ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a
dodatku. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala

čas porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v
prvom, druhom, treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí dodatku,
dohoda o zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Má za to, že dojednanie
zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
v neprospech žalovanej. Dôvodom uzavretia dodatku bola pre žalovanú možnosť získať za výhodnú

cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť omnoho
vyššiu cenu. Súd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohla
žalovaná kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností
a že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu, teda dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala rozsah výhod, ktoré žalovaná pri uzavretí

dodatku získala, a preto nedošlo k hrozbe vzniku nerovnováhy zmluvných povinností v jej neprospech.
Vzhľadom na výhodu - poskytnutú zľavu, ktorú žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve
získala, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako
spotrebiteľa. V súvislosti s daným prípadom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade

individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu. V danom prípade bola v dodatku k zmluve
medzi účastníkmi konania dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v
dohode o zmluvne pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna
výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú
žalovaná pri uzavretí dodatku získala. Žalobca si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaná

si svoje zmluvné povinnosti po uzavretí neplnila. Pokiaľ súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zodpovedala rozsahu poskytnutej výhody pri
uzavretí dodatku za situácie, že žalovaná si nesplnila záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a plniť
si zmluvné povinnosti po dohodnutú dobu a svoje povinnosti zo zmluvy hneď po uzavretí dodatku
porušovala, lebo za poskytnuté služby žalobcovi neplatila, je treba považovať jeho názor a právny záver

za nesprávny.

8) Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 7.1.2016 pod č. k. 15C/256/2014-88 ten istý okresný súd určil, že
zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M. zo dňa 23.11.2012 pod
bodom 2.5. v znení:

Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v

tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4.) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT , ako aj na prípadný obsah
prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcejvety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť ceny za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj
v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku), alebo

b/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bod 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie
platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde

k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 169,-
eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť

doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu , v jej výške, ako je táto stanovená
pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenej v článku 1 bode 1.2

v kolónke označenej číslom 9) a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH , za ktorú podnik predal MT
účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4) .

Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním

žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením
poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmeno c/ tohto článku),

je ako neprijateľná, neplatná.

9) Dopĺňací rozsudok, okrem ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p., zdôvodnil tým, že žalobca právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z výroku citovaného dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, ako už konštatoval, je zmluvou spotrebiteľskou v
zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom
predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov

(spotrebiteľmi) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto
zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených
tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom meniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou
jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné

podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pozitívnym zásahom štátu. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a
všetky okolnosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskejzmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.

10) V tejto právnej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný
zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného
účastníka zmluvy. Zmluvné pokuty, uvedené v dodatkoch k zmluvám, vôbec nerozlišujú záväznosť
porušeniatej-ktorejzmluvnejpovinnostiaztohohľadiskaajprimeranosťzmluvnejpokutykporušeniutej-
ktorejzmluvnejpovinnosti.Nerozlíšeniemedziporušenímzmluvnejpovinnostiavýškoupokutyznamená

neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Nie je bez významu ani to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,
t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľko násobne vyššiu. Pritom z dojednania o zmluvnej pokute absolútne
nevyplýva, aký rozsah porušenej povinnosti v prípade neuhradenia ceny za telekomunikačné služby
riadne a včas, sa vyžaduje zo strany žalovaného to, aby mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
V tomto smere bol žalobca povinný zabezpečiť, aby v dojednaní o zmluvnej pokute bola odlíšená výška

zmluvnej pokuty od obsahu porušenia povinnosti spotrebiteľa, t.j. nielen v závislosti od času, kedy k
porušeniu povinnosti zo strany spotrebiteľa došlo. Zároveň právo na zaplatenie zmluvnej pokuty patrí
žalobcovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len
úkon žalovaného - spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec
nemusí ani nastať.

11) Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú okresný súd považuje za neprimerane
vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom
zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné
faktúry za poskytované služby. Po prečerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom

dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v
rámci dojednaného programu, a preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Uvedené zmluvné dojednanie rozlišuje iba výšku zmluvnej pokuty za posledných 6 mesiacov doby
viazanosti, pričom doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov. Preto ani takúto úpravu nemožno
považovať za dostačujúcu, pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k dobe viazanosti, pretože

prvých 18 mesiacov je účastník stále povinný zaplatiť rovnakú neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.
Je síce pravdou, že žalobca vykonal určité zmeny v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb upravujúcom zmluvnú pokutu oproti predchádzajúcemu stavu vo vzťahu k časovému aspektu
jej uloženia, avšak touto zmenou nedošlo k odstráneniu všetkých vád neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky.

12) Na základe tohto zistenia súd prvej inštancie zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o
poskytovaníverejnýchslužieb,ktoréhoobsahomjedojednaniezmluvnejpokuty,posúdilakoneprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň tieto zmluvné dojednania

možno považovať za neplatné aj pre ich neurčitosť (§ 37 Obč. zákonníka).

13) Proti označenému dopĺňaciemu rozsudku žiaden z účastníkov odvolanie nepodal.

14) Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie žalobcu podľa

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto
dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy.

V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

15) Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 112 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
v medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol, v tejto súvislosti
správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na
zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti § 219 ods. 2 O.s.p.. To isté sa vzťahuje aj k
správnym a vystihujúcim dôvodom dopĺňacieho rozsudku.16) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd
dopĺňa:

17) Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadom zmluvnej pokuty odvolací súd odkazuje
aj na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.9.2014, sp. zn. 9C/242/2014,
ktorý taktiež nepriznal žalobcovi plnenie z obdobnej podmienky z dôvodu neprijateľnosti. Označený
okresný súd k zmluvnej podmienke uviedol: „Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k

zmluve predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa a takto predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca dohodol za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu vo výške, ktorá zohľadňuje len posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti
a v tomto dojednaní sa tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie“. S týmto konštatovaním
okresného súdu sa stotožňuje aj súd odvolací v tejto posudzovanej veci. Rovnako je potrebné uviesť, že
uvedenéustanovenieozmluvnejpokuteboloprávoplatnevyhlásenézaneprijateľnúzmluvnúpodmienku

napr. aj rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7C/363/2014 zo dňa 5.5.2015.

18) Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb k Zmluve č. M. (č. l. 7), z čl. 2 bod 2.5 vyplýva, že
účastník si je vedomý, že MT (mobilný telefón) je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2
dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle tohto dodatku

poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2,
2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1
dodatku, pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v

rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V náväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany
dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť bližšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade
porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 poruší svoju povinnosť včas a riadne

uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku
alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v
prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku), alebo

b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu

dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 169,- eur,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby
viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť

doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhli na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta

(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej
číslom 9) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi (uvedenou

v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpenímod zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa
bodu 2.3 písm. c/ tohto článku).

19) V súvislosti s týmto dojednaním odvolací súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v
rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitnosť
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v

neposlednom rade so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov
zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý
pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že žalobca ako
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah

spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných dojednaniach
ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola
dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti.

20) Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba mať na

vedomí skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže
zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od
spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde, pričom hrozba

pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvná pokuta neobchádza ani aspekt neurčitosti.
Rovnako odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nemôže ísť o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute tak, ako v podanom odvolaní naznačil žalobca. Totiž dojednanie
o zmluvnej pokute nie je možné označiť za individuálne, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 Smernice
Rady č. 93/13/EHS. V tomto smere je potrebné poukázať aj na samotné konštatovanie odvolateľa, ktoré

odporuje jeho vyjadreniu o individuálnom dojednaní výšky zmluvnej pokuty, a to že: „žalovaná mala
možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu 180,- eur bez akýchkoľvek
ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 1,- eur, teda so zľavou z kúpnej ceny
vo výške 179,- eur na základe dodatku, a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so
žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné

služby“.

21) Za individuálnu zmluvnú podmienku nemožno totiž považovať, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulárovou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Je potrebné k tomu

dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal,
pretože je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil
len výšku zmluvnej pokuty. Teda spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón).
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a

bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pričom nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

22) Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa v

tom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve,
predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie.
Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ,
teda žalobca však tvrdenia, že malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal, jeho
tvrdeniaodvolacísúdtedapovažujelenvrovineúčelovej.Vkonanípredsúdomprvéhostupňabolojasne

preukázané, že žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola
vopred pripravená, a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka).23) V zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Teda ak je dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, čo nakoniec konštatuje súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku, správne rozhodol, ak

návrh žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

24) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o
čiastočnom zamietnutí návrhu v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p).

25) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
2 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

26) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).