Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207799
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814207799.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
J. č. XXX, o vymoženie sumy XXX,XX EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu P. nad O. č.k. XEr/XXX/XXXX - 28 zo dňa 06. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. Q.. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 27.07.2006 sp. zn. SR XXXX/XX,
pričom nárok oprávneného vychádzal zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
16.05.2005. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“), opierajúc sa o

záveryrozsudkuSúdnehodvoraESvoveciC-243/08PannonGSMZrt.,rozhodnutívoveciachC-240/98
Océano Grupo Editorial a C-168/05 Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého exekučného titulu
postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o
úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej medzi zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský
vzťah. Uviedol, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok uzavretej
zmluvyoúveremedzioprávnenýmapovinnýmjeformulárovéhotypu,pričomspotrebiteľ,povinný,nemal

možnosť ovplyvniť obsah všeobecných obchodných podmienok, s ktorými splynula aj rozhodcovská
doložka. Rozhodcovská doložka v tejto podobe bola exekučným súdom posúdená ako neprijateľná
podmienka,spôsobujúcaznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa a je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže platne a účinne založiť
právomoc rozhodcovského súdu a predložený rozhodcovský rozsudok je tak nulitným právnym aktom,
čím je daný rozpor predloženého exekučného titulu so zákonom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného
titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba

povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádzal konanie o žalobách o zrušenierozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore
s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom.

Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť,
že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. V danej

veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v
zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza,
že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať o.i. súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma

vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto
spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu
dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

5. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc

založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/,
na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 16.05.2005. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou,

bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
úvere uzavretá medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru, ktorého predmetom podnikateľskej
činnosti je poskytovanie úverov, a povinným, fyzickou osobou, nepodnikateľom, ako dlžníkom je

zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah. Použitie
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj ostatných právnych predpisov upravujúcich
ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.

7. Na doplnenie argumentácie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na § 4 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

8. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.9. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom
o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku
písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,

ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka tak netransparentne
splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy

rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Z obsahu spisu a z formy zmluvy o
úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode
strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných
podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami a k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno

meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť
a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Navyše, z obsahu spisu, formy všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli povinnou osobitne podpísané, ani nijako nevyplýva, že by
mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinného.

10. Vo vzťahu k ostatným dôvodom neplatnosti predloženej rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej
materiálnej nevykonateľnosti predloženého rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že ak má
byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o individuálne vyjednanú
rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky ako neoddeliteľnej súčasti
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej
obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť
dôsledkytohtoúkonuaprípadnerozhodcovskúdoložkuneuzavrieť.Tojeprípadtypovýchzmlúv,ktorésa

predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

11. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred. Spotrebiteľ v takejto situácii nie je schopný ovplyvniť podmienky formulárovej zmluvy.
Rozhodcovskú doložku nevyjednanú individuálne je možné považovať za neprijateľnú podmienku

spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby
na súdnu ochranu. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či rozhodcovskou doložkou je
potrebné uviesť, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. Často je rozhodcovská doložka

koncipovaná len ako súčasť všeobecných zmluvných podmienok typovej zmluvy, ako tomu bolo aj
v tomto prípade. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej
doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov

súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská
doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať a jej postavenie je tak
znevýhodnené.

12. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť
voľby pre povinnú osobu ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý dlžník výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla

pre neho transparentný štátny súd. Dlžník, ktorý by sa rozhodol osobitne vyjednať rozhodcovskú
zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania
konkrétnychzmluvnýchpodmienok.Aksimázmluvnástranaindividuálnevyjednaťzmluvnéustanoveniapripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný
význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená osobe
v postavení dlžníka, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku

ktorým oprávnený, veriteľ, poskytovateľ úveru a dodávateľ služby, sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

13. Podstatnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok
je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto

podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa
o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva

právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu,
spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným
na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa,
je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle
veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako

neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi, čím je daní jej neplatnosť podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53
ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), v zmysle ktorého
sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

14. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto
zmluvné podmienky je bezpochyby možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred
pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným
spôsobomzasahujúdojehopostaveniavrámcizmluvnéhovzťahu.Rozhodcovskádoložkanevyjednaná
individuálne zo strany spotrebiteľa, ale predložená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť obchodných

podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný
rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

15. Navyše, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky
pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu

zmluvných strán, t.j. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany,
ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.

16. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Zohľadniac skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo

veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré
je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 27.07.2006 sp. zn.
SR XXXX/XX ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému

prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

17. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
a neskúmal, či medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej
zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Exekučnému súdu bola predložená kópia

Zmluvy o úvere s jej neoddeliteľnou súčasťou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré
obsahujú rozhodcovskú doložku. Vyplýva z toho, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu osobitnej
rozhodcovskej zmluvy, pričom túto skutočnosť nevyvrátil ani samotný oprávnený tým, aby spolu s
odvolaním predložil konajúcemu súdu platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).