Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204766
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7812204766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu J. L., X. XXX, zastúpeného JUDr.
Alexandrom Milkom, advokátom, Rožňava, Cyrila a Metoda 4, proti žalovaným 1) R. K., T. XXX, 2) E. N.,
T. XXX a 3) Š. Z., T., o zaplatenie 5 712 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/102/2012-235
z 12.12.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Náhradu trov konania
stranám sporu a štátu nepriznáva.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, čím ju odôvodnil, čo
žalovaný v 2.rade uviedol v odôvodnení odporu podaného proti vo veci vydanému platobnému rozkazu
17Ro/98/2012-14 z 25.5.2012, čo žalobca, ktorý v ďalšom konaní naďalej trval na podanej žalobe
v celom rozsahu, uviedol (tvrdil), na čom trvali žalovaní v 1. a 2.rade, ktorý so žalobou nesúhlasili,
čo žalovaný v 3.rade v písomnom vyjadrení, doručenom mu 11.7.2012 uviedol, vymenoval dôkazné
prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie, čo zistil z pripojeného tr. spisu 1T/110/2010 Okresného súdu
Rožňava a, čo vyplýva zo znaleckého posudku (ďalej len ZP) R.. I. P. Y.. č.XX/XXXX, súdneho znalca z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia a z lekárskeho posudku (ďalej len LP)
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) z 3.2.2012, vypracovaného R.. Y. E.,
podľa zák.č.437/04 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej,
citujúc znenie § 444 O. z., uviedol: Zákonnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu sú: - protiprávny úkon, - vznik škody, - príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a - zavinenie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní 22.8.2009 svojim protiprávnym
konaním spôsobili žalobcovi škodu na zdraví. Rozsah a výška škody bola ustálená v tr. konaní tak, že

z titulu náhrady bolestného boli žalovaní zaviazaní uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1 590,60
€ a z titulu náhrady vecnej škody 100 €. Strany sporu zhodnými vyjadreniami v tr. konaní na hlavnom
pojednávaní potvrdili, že žalovaní žalobcovi uvedené sumy z titulu náhrady škody uhradili. Suma 1
590,60 € uhradená v tr. konaní zo strany žalovaných žalobcovi z titulu bolestného zahŕňala aj náhradu
za položku 103c - pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny driekovej chrbtice hodnotenú počtom bodov 20
v LP podanom R.. E.. Táto skutočnosť vyplýva zo ZP znalca R.. P., ktorý poukázal na to, že v príčinnej
súvislosti so zraneniami, ktoré žalobca utrpel 22.8.2009 boli v tr. konaní vypracované 2 hodnotenia

bolestného a to R.. K. v ZP podanom v tr. konaní, v ktorom poranenie krčnej a driekovej chrbtice sú
hodnotené ako podvrtnutie (položka 104) a posudok R.. X., v ktorom uvedené poranenia sú hodnotené
ako pomliaždenia. Správne je hodnotenie pomliaždenia vzhľadom na charakter úrazu. Znalec poukázal
na to, že R.. K. navyše plnil položku 110 - pomliaždenie bedra, ktoré hodnotenie bolo vykonané správne.Z uvedeného vyplýva, že položka 103c - pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny driekovej chrbtice bola
odškodnená u žalobcu už v tr. konaní, a táto škoda bola mu zo strany žalovaných uhradená. Zo ZP
R.. P. vyplýva, že ďalšie položky, 108b - poranenie medzistavcovej platničky bez súčasnej zlomeniny

stavca, 239 - rozsiahlejšia incízia uvádzané v hodnotení bolestného vyhotoveného R.. E. sú zaradené
nesprávne, pretože nie je možné dokázať príčinnú súvislosť nálezu na driekovej chrbtici u žalobcu s
inkriminovaným úrazovým dejom. V hodnotení SSU je nesprávne zaradená položka 304b. Obmedzenie
hybnosti driekovej chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia nie je v priamej príčinnej súvislosti
s udávaným úrazovým dejom. Ide o „následkom“ neúrazového poranenia chrbtice a jeho následnej

liečby. Žalobcovi nevznikli žiadne preukázateľné trvalé následky po úraze z 22.8.2009. Vychádzajúc
z týchto záverov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že náhrada škody žiadaná žalobcom z
titulu bolestného nie je dôvodná, nakoľko položka 103c bolo odškodnená v tr. konaní a u položiek 108b
a 239 uvádzaných v hodnotení bolestného vykonaného R.. E. nebola preukázaná príčinná súvislosť
s úrazom žalobcu z 22.8.2009 vzniknutým v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných. Náhradu
škody uplatňovanú zo strany žalobcu z titulu SSU tiež považoval za nedôvodnú, nakoľko znaleckým

dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi nevznikli žiadne preukázateľné trvalé následky po úraze z
22.8.2009. Z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o náhrade trov konania sa opiera
o § 257 CSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, avšak posúdenie ním uplatneného nároku záviselo od
výsledkov znaleckého dokazovania, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, preto náhradu trov
konania žalovaným, ani štátu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote toto odvolanie:a navrhuje napadnutý rozsudok
súdu zrušiť v zmysle § 389 ods.1 písm. b/,c/ CSP a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a priznať mu náhradu všetkých trov celého konania, včítane trov právneho zast. Ďalej uviedol: S
rozsudkom súdu nie je spokojný, pretože súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy a nesprávnym procesným postupom znemožnil mu, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Teda
tým sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.1 písm. b/,e/,f/ CSP. Súd jeho žalobu zamietol
v podstate z dôvodu, že vychádzajúc zo záverov ZP R.. P. dospel k záveru, že náhrada škody
žiadaná ním z titulu bolestného nie je dôvodná, pretože bola odškodnená v tr. konaní a u ďalších
položiek uvádzaných v hodnotení bolestného vykonaného R.. E. nebola preukázaná príčinná súvislosť

s jeho úrazom žalobcu z 22.8.2009 vzniknutým v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných (odsek
22.rozsudku). Náhradu škody uplatňovanú z jeho strany z titulu SSU tiež považoval za nedôvodnú,
nakoľkoznaleckýmdokazovanímznalcomR..P.bolopreukázané,žemunevznikližiadnepreukázateľné
trvalé následky po úraze z 22.8.2009 (odsek 23.rozsudku). Považuje rozhodnutie súdu za predčasné,
pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o to, že

znalecR..P.Y..vypracovalZPnazákladepodkladov,ktoréneboliúplnéanaktoréhopredvypracovaním
ZP upozornil. Lekárske správy z Vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde bol liečený, neboli súčasťou
zdravotnej dokumentácie, ktorú predkladal znalcovi on sám. Pri predkladaní zdravotnej dokumentácie
upozornil znalca na túto skutočnosť. Znalec i napriek tejto skutočnosti vypracoval ZP bez toho, aby mal
k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu a lekárske správy týkajúce sa zranení, ktoré utrpel pri

úraze 22.8.2009. Na pojednávaní pred súdom on, ako aj právny zástupca na túto skutočnosť poukázali
a navrhli doplniť dokazovanie vypracovaním súkromného ZP vzhľadom k tomu, že závery ZP R.. P. Y..
nevyplývajúzúplnejzdravotnejdokumentácieaniejeichmožnépovažovaťzaobjektívnesprihliadnutím
aj na LP o bolestnom a SSU vypracovaný na poškodenie jeho zdravia spôsobené konaním žalovaných
a to R.. Y. E.. prednostom Neurochirurgickej kliniky Ústrednej vojenskej nemocnice, SNP Ružomberok.

Súd bez náležitého odôvodnenia na pojednávaní 31.10.2017 oznámil stranám sporu, že ďalšie dôkazy
nevykoná. Napadnutý rozsudok neobsahuje odôvodnenie takéhoto postupu súdu. Súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a tým došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd neodstránil ani rozpory vyplývajúce zo záverov ZP R..
P. a R.. Y. E.. Znalcov vo veci ani nevypočul a neodstránil rozdiely v záveroch oboch znalcov a preto

považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani
odvolanie.7. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
8. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky
možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na

nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie.
O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusí
byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo

na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák.
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
11. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol

spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
12. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
13. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods.1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho

nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,
že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o

skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Podľa § 209 ods.1 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
15. Podľa ods.3 cit. ust. ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní
znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie

znaleckého posudku.
16. Z uvedených ust. vyplýva, že bolo vecou žalobcu, ak nesúhlasil so závermi ZP, podanými v
znaleckom dokazovaní nariadenom súdom, aby predložil súkromný ZP na preukázanie opodstatnenosti
uplatnených nárokov.
17. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1

CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

18. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní.
19. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaní v
ňom žiadne trovy neuplatnili.
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.