Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Čupková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/276/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712204507
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712204507.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa H. X., bytom ul. F. R. č. 7, K.,
prechodne bytom K. ulica, H., H., zastúpeného JUDr. Y. P., J. H. č. XX, H., proti odporcovi Slovenská
republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova ulica č. 2, Bratislava, o
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. júna 2012, č.k. 7C/47/2012-34, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800.000 Eur s 9%-iným úrokom
z omeškania ročne od 26.09.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že došlo v
jeho veci k dvom nesprávnym úradným postupom, a to keď prokurátorka B. R. konala voči poškodenému
napriek preklúzii práva trestnej zodpovednosti prečinu zanedbania povinnej výživy a zániku vyživovacej
povinnosti zo zákona a keď vo veci 1T/78/2008 táto prokurátorka súdu nepredniesla obžalobu na prvom
pojednávaní pred súdom. Podľa jeho názoru, právo prokurátorky na obžalobu už bolo premlčané a
prekludované, pričom orgány štátnej moci rozhodli (uznesenie - ČVS: ORP - 498/OdV-PB-2005 zo dňa
04.04.2008) na príkaz sudcu JUDr. A. P. o zatknutí, zadržiavaní v cele a prevážaní a obmedzovaní
osobnejslobodyakonalipreprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľaspisovéhomateriálusudcu.Sudca
okresného súdu vydal mediálny zatykač. Svoj návrh ďalej odôvodňoval tým, že orgány štátnej moci
zisťovali jeho pobyt. Polícia vytvorila dezinformáciu, že nepreberá poštu a nevedia ho nájsť, pričom
o jeho pobyte boli informovaní, následne ho zatkli a obmedzili na osobnej slobode od 03.04.2008 od
17.00 hod. do 04.04.2008 do 14.10 hod. a ako nebezpečného zločinca s putami na rukách po celú noc
ho zadržiavali v cele a správali sa k nemu arogantne. Na druhý deň bol s putami na rukách prevezený
v policajnom doprovode na súd do Považskej Bystrice, kde ho držali v železnej klietke s putami, bol
hladný, nemohol telefonovať a psychicky bol ponížený. Následne ho prepustili domov a nechali ho ísť
do Michaloviec na vlastné náklady. Musel znášať negatívne reakcie okolia, čomu je stále vystavovaný,
stratil možnosť sa zamestnať a získať stály príjem. Mal za to, že prokuratúra mu nedovolene zasiahla do
súkromia, stratil pocit bezpečia a trestným konaním prokuratúry sa cíti poškodený. Tvrdil, že na ňom bol
spáchali úmyselný zločin, a preto očakáva od štátu spravodlivé odškodnenie. Svoj nárok s odporcom
predbežne prerokoval listom zo dňa 20.03.2012. Konečnú odpoveď nemá. Z vykonaného dokazovania
mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľ podal dňa 26.03.2012 odporcovi žiadosť o predbežné
prerokovanienárokunanáhradunemajetkovejujmypodľa§15ods.1zákona č.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vznení neskorších predpisov. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. doručením žiadosti odporcovi,
t.j. dňa 26.03.2012 začala plynúť zákonná 6 mesačná lehota, v rámci ktorej má odporca povinnosť nárok
prerokovať a v prípade jeho uznania nárok uspokojiť. Táto lehota uplynie odporcovi dňa 26.09.2012.
Až po uplynutí tejto lehoty v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa môže poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Z týchto dôvodov mal za to, že pokiaľ si navrhovateľ
náhradu nemajetkovej ujmy na tamojšom súde uplatnil dňa 16.04.2012, t.j. pred uplynutím zákonnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku odporcom, je návrh navrhovateľa podaný predčasne, a preto
ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný
priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva vo výške 45,69 Eur
(cestovné).
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vylúčil súd prvého stupňa z konania a rozhodovania
v tejto veci a vec prikázal inému súdu v kraji. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/
(rozhodnutie prijal vylúčený súd prvého stupňa), písm. b/ (konanie trpí inými vadami) a podľa § 205a
ods. 1 písm. a/ písm. b/ (iná vada sa týka procesnoprávnych podmienok konania, v ktorom konaní
boli preukázané a toto ovplyvnilo nesprávne rozhodnutie vo veci). Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne, č.k. 4NcC/12/2010-7 zo dňa 03.05.2010, v zmysle ktorého bol okresný súd a
sudca tohto súdu JUDr. K. E. vylúčený a konal preto iný súd. Uviedol, že počas konania sudcu JUDr.
A. P. z Okresného súdu Považská Bystrica konali voči nemu policajné orgány, ale nebolo mu vznesené
žiadne obvinenie, pričom polícia v Michalovciach vedela kde býva, kde sa pravidelne zdržiava. Súdu
nebola prednesená nijaká obžaloba, konalo sa voči nemu na základe prekludovaného práva, kedy sa
jeho deti živili už samé a dlh na výživnom neoprávňuje orgán štátnej moci na to, aby niekoho zatýkal.
Ďalej uviedol, že nebol v tom čase odsúdený za žiaden trestný čin neplnenia si vyživovacej povinnosti
a matka dospelých detí sa mohla zákonným spôsobom domáhať dlžného výživného prostredníctvom
exekučného konania. Potvrdil, že si ako poškodený u odporcu uplatnil svoj nárok, pričom s ním nikto
nerokoval, tak ako sa rokovalo, napr. s nebohým advokátom U. Y. o náhrade nemajetkovej ujmy niekoľko
miliónov Eur. Tvrdil, že súd prvého stupňa porušil právne predpisy procesného práva, čo má podstatný
vplyv na rozhodnutie v danej veci. Podľa jeho názoru má ako účastník konania právo sa svojím návrhom
domáhať nemajetkovej ujmy a má právo, aby sa súd jeho návrhom včas a riadne zaoberal. K vylúčeniu
súdu prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania danej veci uviedol, že je rozhodujúca okolnosť, že
sudcom Okresného súdu Považská Bystrica je sudca A. P., voči ktorému budú ostatní sudcovia tohto
súdu využívať priateľský vzťah a nebudú ochotní jeho vec objektívne prejednať a rozhodnúť a zaujatý
súd bude robiť úkony v tom smere, že nepovedú k odstráneniu stavu neistoty a zároveň mu budú brániť
vo výkone jeho ústavného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR na prístup k súdu ako účastníkovi
konania. Dôvodil, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR má zaručené právo na konanie
bez prieťahov, ktoré sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania súdu, ktoré smerujú k
odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan na orgán súdnej moci obrátil. Podľa ustálenej súdnej
praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen nečinnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím, t.j. vydaním uznesenia v rozpore s platnou judikatúrou a
platným právom.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu
ako vecne správny a dôvodný potvrdiť. Navrhol zamietnuť i námietku zaujatosti smerujúcu proti
konajúcemusúdu,keďžetátosaneopieraorelevantnúargumentáciu,alelenodomnienkynavrhovateľa.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného
odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a správne aplikoval predpisy hmotného práva.
Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a navrhovateľom ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvodynapadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie
správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonom ustanovení pod písm. a/ až f/, za splnenia zákonných
predpokladov aj ust. § 205a ods. l písm. a/ až d/ O.s.p.. V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom
odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust.
§ 205a ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p..
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. spočíva
v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri jeho rozhodovaní z dôvodu, že vec rozhodol sudca,
ktorý bol v danej veci vylúčený.
Navrhovateľ v podanom odvolaní dôvodí, že sudca rozhodujúci v danej veci JUDr. K. E. je vo
veci zaujatý a domáha sa jeho vylúčenia s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
4NcC/12/2010-7zodňa3.mája2010,vktorombolJUDr.K.E. vylúčenýzprejednávaniaarozhodovania
veci s poukazom na pomer k odporcovi v danej veci, ktorým bol sudca JUDr. A. P..
Navrhovateľ v preskúmavanej veci vzniesol v priebehu prvostupňového konania námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Okresného súdu Považská Bystrica, o ktorej tunajší súd rozhodoval uznesením zo
dňa 05.06.2012, č.k. 6NcC/11/2012-21 a rozhodol tak, že sudcovia okresného súdu Považská Bystrica,
vrátane JUDr. K. E. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a sudcu JUDr. A. P.
vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu
námietky zaujatosti a vyjadrení sudcov Okresného súdu Považská Bystrica, ako aj z obsahu spisu
nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti sudcov Okresného
súdu Považská Bystrica, vrátane JUDr. K. E.. Vychádzal z toho, že vzájomné vzťahy medzi sudcami
sú založené na profesionalite a kolegialite, nemajú teda samé o sebe povahu dôvodov vylučujúcich
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Pokiaľ by z uvedeného základu bol vyvodzovaný opačný
záver, teda pochybnosti o tom, či sú sudcovia schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať, znamenalo
by to, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami vo všeobecnosti prezumuje porušovanie
sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní danej veci a odvolacej námietky
navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali
nezaujatosť zákonného sudcu JUDr. K. E. v danej veci. Okolnosť, že vec prejednávajúci sudca
v minulosti bol vylúčený v inom súdnom konaní, vedenom proti odporcovi JUDr. A. P., ktorý nie
je účastníkom tohto súdneho konania, nemôže objektívne spôsobiť jeho vylúčenie z prejednania a
rozhodovania v tejto veci. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou, a preto
vylúčenie sudcu nastáva priamo zo zákona a nie až výrokom nadriadeného súdu.
Z týchto dôvodov odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/
O.s.p. nebol daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. spočíva v tej skutočnosti, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1 O.s.p.,
ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho
rozhodnutia vo veci samej.
Z odvolania navrhovateľa, ktorý uvedený odvolací dôvod uplatnil, nie je zrejmé, o akú procesnú vadu
by sa malo jednať, keď vo svojom odvolaní výlučne namieta, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že bolo porušené jeho právo účastníka konania tým, že súd prvého stupňa
porušil procesné predpisy, nakoľko voči nemu konali zaujaté orgány, čím sa cíti poškodený, odvolací
súd konštatuje, že sa jedná o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 pís. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.
g/ O.s.p. uvedený v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nie je daný.
Z ust. § 205a ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. vyplýva, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom
konaní, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa iba v obmedzenom rozsahu. Účastník
zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil
tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy
ani odvolací súd.
K odvolaciemu dôvodu podľa písm. a/ citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd udáva, že
procesné podmienky skúma súd prvého stupňa z úradnej povinnosti aj v sporovom konaní a ak došlo
k pochybeniu pri posúdení týchto podmienok konania a táto chyba sa týka procesnej podmienky,
ktorá má podstatný význam, napr. právomoc, prekážka rozsúdenej veci, nedostatok spôsobilosti, byť
účastníkom konania vrátane vecnej príslušnosti, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, je tento dôvod
akceptovateľný aj vtedy, ak sa skutočnosti alebo dôkazy preukazujúce nedostatky v rozhodnutí ohľadne
rozhodujúcich procesných podmienkach uplatnia až pred odvolacím súdom.
Navrhovateľ tento odvolací dôvod uplatnil opätovne z dôvodu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
Odvolací súd preto poukazuje na predchádzajúcu časť odôvodnenia svojho rozhodnutia a opätovne
zdôrazňuje, že z obsahu spisu nezistil žiadne okolnosti svedčiace o tom, že by bol zákonný sudca,
ktorý vo veci rozhodoval vylúčený z rozhodovania danej veci z dôvodu svojej zaujatosti. Rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.05.2010, č.k. 4NcC/12/2010-7, ktorým navrhovateľ odôvodňuje
svoju odvolaciu námietku, ktorým bolo rozhodnuté, že sudcovia okresného súdu Považská Bystrica,
vrátane JUDr. K. E. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorej ako odporca vystupoval
JUDr. A. P., a ktorá s danou vecou vôbec nesúvisí, nakoľko JUDr. A. P. nie je účastníkom tohto súdneho
konania , bolo súdu prvého stupňa predložené pred jeho rozhodnutím vo veci samej, nejedná sa o nový
dôkaz predložený účastníkom až v odvolacom konaní.
Odvolacídôvoduplatnenýnavrhovateľompodľapísm.b/citovanéhozákonnéhoustanoveniajetotožnýs
odvolacím dôvodom uplatneným navrhovateľom podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., s ktorým sa odvolací
súd vysporiadal v predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia a konštatuje, že odôvodnenie vo vzťahu k
tejto odvolacej námietke navrhovateľa je totožné.
Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky podľa § 205a ods. 1 písm. a/,
b/ O.s.p. nie sú dané.
K vecnej stránke danej veci odvolací súd uvádza, že uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. prebieha v dvoch fázach. Prvou fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s
príslušnýmorgánom(danejveciGenerálnaprokuratúraSR)adruhoufázoujeuplatnenienárokužalobou
na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania žaloby na súde je
predchádzajúce mimosúdne prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Tento zákonný postup vyplýva
zust.§16citovanéhozákona,podľaktoréhonemožnonároknanáhraduškodyuplatniťskôr,nežuplynie
6-mesačná lehota plynúca od uplatnenia nároku poškodeného príslušného orgánu (§ 4 a § 11
zákona). Až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku
na súde. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto
musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť vôbec prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom
konaní.Vzhľadomkuskutočnosti,želehotanapredbežnéprerokovanienárokupodľa§16ods.1zákona
č. 514/2003 Z.z. navrhovateľovi uplynie až 26.09.2012, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa
dospel k záveru, že jeho žalobný návrh bol predčasný, a preto v čase rozhodovania odvolacieho súdu
(§ 154 ods. 1 O.s.p.) nedôvodný.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..
Odporca bol v konaní úspešný, patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania, náhradu trov konania
si neuplatnil, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.