Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/464/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220298
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315220298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
Mgr. Fedora Benku a JUDr. Ľubice Bundzelovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: Mgr. N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X. XXX, o zaplatenie
4.463,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.
júna 2016, č.k. 10C/646/2015-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa uplatnenej
istiny, úrokov z úveru a poplatkov p o t v r d z u j e a v časti zamietnutých úrokov z omeškania a
náhrady trov konania r u š í a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
2.709,64 eur v pravidelných mesačných splátkach 100 eur splatných vždy do 20.-teho dňa toho - ktorého
mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudol právoplatnosť s tým, že pri omeškaní čo i len jednej splátky sa stáva zročným celé dlžné

plnenie (výrok I.), v časti o zaplatenie 785 eur súd konanie zastavil (výrok II.), v ostatnej časti súd žalobu
zamietol (výrok III.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 135,40 eur, ktorú sumu je povinná
žalovaná zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 11 ods. 1
písm.b),§9ods.2písm.a)ažl),písm.s),písm.z)apísm.aa)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ako i ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, vecne dôvodil, že žalobca
sa návrhom doručeným súdu 31.8.2015 domáhal od žalovanej neuhradených záväzkov zo zmluvy o
úvere, uzavretej medzi stranami sporu a žiadal uložiť jej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 4463,42
eur, úrok 191,40 eur (predstavuje dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť
v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, úroková sadza vo výške

15,9% p.a. vyplýva zo Zmluvy), úroky z omeškania 2,41 eur (Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa
nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8% p.a.. Úrok z omeškania bol
dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia
zmluvnýchpovinností:„AkklientneuhradíúvervlehotesplatnostiÚveru,jepovinnýuhradiťznesplatenej
časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej
zaplatenia“.), úrok 15,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4 463,42 eur od 25.6.2015 do zaplatenia,

úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 4 463,42 eur a nezaplatených úrokov
191,40 eur od 25.6.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalovaná sa vyjadrila tak, že uznalasvoj záväzok v plnej výške voči žalobcovi, požiadala však o povolenie splátok z dôvodu nepriaznivej
finančnej situácie.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 19.12.2012 uzavreli strany úverovú
zmluvu č. 26369, na základe ktorej banka poskytla žalovanej peňažné prostriedky 5.000,- eur formou
splátkového bezúčelového úveru s fixnou úrokovou sadzbou 15,9% ročne do splatnosti, poplatkom
za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne, výškou anuitnej splátky 84,21 eur, termínom
splatnosti 1. anuitnej splátky 21.1.2013, počtom anuitných splátok 120, splátky boli dojednané mesačne

so splatnosťou v 20. deň kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na
20.12.2022, výška RPMN 18,11%, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 19,37%, celková čiastka,
ktorú musí klient zaplatiť 10 344,- Eur. Zmluva v bode 4. Následky porušenia zmluvných povinností
upravuje, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8%
ročne z nezaplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek
záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý počas jej trvania vrátane omeškania alebo nespláca

riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a VOP. Ak klient neuhradí
úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých
peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne, a to až do jej zaplatenia. Z prehľadu
splácania súd zistil, že žalovaná splácala úver nepravidelne v období od mája 2014 do marca 2015 v

rôznych čiastkach a ďalej úver nesplácala až do vyhlásenia splatnosti, po zosplatnení ( a to až po podaní
žaloby) zaplatila sumu 785,- eur. Listom 24.6.2015 vyzval žalobca žalovanú na predčasné splatenie
úveru vo výške 4 685,20 eur najneskôr do 4.7.2015.

4. Súd na tento zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, pričom dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. l )a údaj
podľa písm.z) je nesprávny, nakoľko v čase uzatvorenia úverovej zmluvy priemerná RPMN, ktorá je
definovaná v zákone č. 264/2006, nepresahovala výšku 16% a v zmluve je uvedená 18,11 % RPMN a
priemerná RPMN 19,37%, čo je údaj nesprávny. Povinnosťou žalovanej bolo splácať úver v splátkach
mesačne dohodnutých vo výške 84,21 eur so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. Nebolo sporné,

že žalovaná uhrádzala splátky v období od januára 2012 do apríla 2014 nepravidelne a nie vždy vo
výškach zodpovedajúcich dohodnutej splátke, ktoré boli žalobcom započítané v prospech istiny a v
prospech dohodnutého zmluvného úroku. Následne žalobca v súlade s čl. 4.2.1. úverovej zmluvy, po
tom čo žalovaná bola v omeškaní so splátkami za január, február a marec 2014, pristúpil listom z
24.6.2015 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 4 715,20 eur do

4.7.2014. Vzhľadom k uvedenému súd považoval návrh za dôvodný v časti uplatnenej úverovej istiny
vo výške 2 709,64 eur, t.j. vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi poskytnutým úverom a zaplatenými
splátkami. Pokiaľ ide o sumu 785,- eur späť, v tejto časti žalobca z dôvodu čiastočnej úhrady dlžnej
sumy žalovanou vzal návrh späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. V časti zaplatenia zmluvného
úroku súd návrh taktiež zamietol, nakoľko sa úver považuje za bezúročný a taktiež došlo k zosplatneniu

úveru, od ktorého dátumu žalobcovi zmluvný úrok neprináleží. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV.
476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvoinštančného
súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do
omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo

spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V časti úroku z omeškania súd taktiež
návrh zamietol, nakoľko žalobca nesprávne určil dátum začatia omeškania s poukazom na výzvu na
predčasné splatenie úveru a lehotu na jeho splatenie. Napokon súd sumu, priznanú žalobcovi povolil
žalovanej v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 100,- eur berúc do úvahy
reálnu schopnosť splácania žalovanou a odôvodnené očakávanie žalobcu na vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa pomeru
úspechu a neúspechu priznal žalobcovi 50,60% náhrady trov konania zo zaplateného súdneho poplatku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v jeho zamietajúcej časti
a v časti trov konania s odôvodnením, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ sa
nestotožňuje s názorom súdu, že úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. l) a písm. z)
zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona v znení
účinnomkudňuuzavretiaúverovejzmluvy,žalobcauviedol,žepredmetnánáležitosť-právospotrebiteľavyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5, ak sa amortizuje istina na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, názor súdu neobstojí, nakoľko uvedenú náležitosť zmluva obsahuje

v bode 2.3. K záveru súdu, že úverová zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. z)
zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. k 19.12.2012 neobsahuje písm. z) v § 9 ods. 2. Z odôvodnenia
rozsudku však logicky vyplýva, že súd prvej inštancie zrejme mal na mysli písm. y) - náležitosť uvedenia
priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu, že

priemerná RPMN je v zmluve uvedená nesprávne, keď v zmluve je uvedená priemerná RPMN vo výške
19,37%, ktorá výška vyplýva z číselníka zverejneného na internetovej stránke Ministerstva financií SR,
ktorý odvolateľ dokladá v prílohe a z ktorého vyplýva priemerná RPMN 19,37% platná od 15.10.2012 a
zverejnená 30.09.2012, čiže platná v čase poskytnutia úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu
a zároveň mu priznal náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v plnom rozsahu potvrdil.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok,

ďalej „CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, v zmysle § 470 ods. 1 ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,

že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny s výnimkou časti týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/646/2015 je zaplatenie sumy
4463,42 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o splátkovom bezúčelovom
úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 19.12.2012. Predmetom prieskumu odvolacieho
súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdenie správnosti postupu a

rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do tzv. zvyškového zamietnutia žaloby a závislého rozhodnutia o
trovách konania. Odvolacím dôvodom tu je tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keďže súd založil svoj záver na zistení, že úver treba považovať za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., a to z dôvodu, že žalobcom

predložená zmluva o úvere zo dňa 19.12.2012 neobsahuje obligatórne náležitosti a síce údaj podľa §
9 ods. 2 písm. l ) citovaného zákona a údaj podľa písm. z) (resp. posledne označený údaj je v zmluve
uvedený nesprávne).

10. Odvolací súd sa preto pri svojom prieskume zameral na obsah predloženej úverovej zmluvy č. 26369

zo dňa 19.12.2012 z hľadiska jej náležitostí vyžadovaných zákonom. Medzi stranami pritom nebolo
sporné, že predmetom konania sú nároky zo spotrebiteľského úveru, ktorý žalobca poskytol žalovanej
na základe predmetnej zmluvy. Pri posudzovaní správnosti záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje nároky v tomto konaní, bolo treba
vychádzať zo znenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZoSÚ), v znení ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy, t.j. ku dňu 19.12.2012.

11. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom k uvedenému dňu, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.12. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Preskúmaním predloženej zmluvy o úvere č. 26369 zo dňa 19.12.2012, sa nepotvrdil záver súdu

prvej inštancie o absencii údaju podľa § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. , t j, údaju, o práve
spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje
istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento údaj totiž celkom zrejme v zmluve obsiahnutý
je a to v bode 2.3. zmluvy, v ktorom sa uvádza, že „klient je oprávnený požadovať od Banky bezplatne
a kedykoľvek počas trvania Úverovej zmluvy výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky“.

Odvolanie žalobcu v tejto časti preto bolo posúdené ako dôvodné.

14. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie vytknutý nedostatok obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.
2 písm. z) zák. č. 129/2010 Z.z., ako už odvolateľ správne konštatoval, súd si zrejme pomýlil označenie
konkrétneho ustanovenia zákona, keď vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy neexistovalo v zákone

takéto ustanovenie a súd mal na mysli zrejme náležitosť podľa písm. y), čo možno aj logicky vyvodiť z
odôvodnenia rozsudku. Nepochybne v tomto prípade výhrada súdu prvej inštancie smerovala k tej časti
predloženejúverovejzmluvy,vktorejbolavbode1.2uvedenápriemernáRPMNkudňupodpisuúverovej
zmluvy vo výške 19,37 %, ktorý údaj súd prvej inštancie považoval za nesprávny s odôvodnením, že
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy priemerná RPMN, ktorá je definovaná v zákone č. 264/2006 Z.z.

nepresahovala výšku 16%. Odvolateľ v odvolaní toto tvrdenie súdu vyvracia a odvolací súd mu dal za
pravdu keďže porovnaním v zmluve uvedenej priemernej RPMN s údajom, ktorý zodpovedá priemernej
hodnote RPMN tak, ako ju požaduje zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 9 ods. 2 písm. y) je zrejmé, že
hodnota priemernej RPMN bola v zmluve uvedená správne. Podľa citácie tohto ustanovenia má zmluva
obsahovať priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok s tým, že platnou
priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok. V danom prípade zmluva bola uzavretá dňa 19.12.2012, teda sa na ňu vzťahujú údaje za 3.

štvrťrok, zverejnené dňa 30.09.2012 Ministerstvom financií SR spôsobom podľa § 21 ods. 2 Zák. č.
129/2010 Z.z., pretože k nasledujúcemu zverejneniu ( údajov za 4 štvrťrok) došlo až 31.12.2012, teda
v čase po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy. Keďže tu išlo o úver poskytnutý vo výške 5.000 eur, s
dobou splatnosti 10 rokov, pre takéto úvery bola podľa údajov, zverejnených dňa 30.09.2012 hodnota
priemernej RPMN za 3. štvrťrok 2012 vo výške 19,37%, teda v zmluva bola uvedená správne priemerná

RPMN platná ku dňu podpisu zmluvy.

15. Odvolací súd však po oboznámení sa s obsahom spisu a preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že
súd prvej inštancie svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti síce oprel o nesprávne ustanovenie
zákona, avšak napriek tomu dospel k správnemu právnemu záveru v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie

vecne správne. Úverová zmluva totiž neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z., ktorá absencia vyvoláva ten istý následok, ako vyvodil prvoinštančný súd a síce, že úver treba
považovaťzabezúročnýabezpoplatkov.Podľauvedenéhozneniasaustanovujeakopovinnánáležitosť
zmluvy výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Odvolací súd postupujúc podľa § 382 CSP, vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
vyššie citovaného ustanovenia, čo využil iba žalobca. Vo svojom písomnom podaní uviedol, že niektoré
z náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V samotnom texte zmluvy je výška, počet a termíny splátok
istiny a úrokov upravené nasledovne: výška anuitnej splátky 8,21 eur, termín splatnosti prvej anuitnej
splátky21.1.2013,početanuitnýchsplátok120,periodicitaatermínsplatnostianuitnejsplátky-mesačne
v 20. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov súrovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky.
Banka kedykoľvek bezodplatne počas doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady,

vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a
povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy.
Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj
súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet

koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania,
ktoré sú súčasťou sadzobníka a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Pokiaľ ide o prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy
o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Žalobca poukázal na návrh

novely Zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015, ktorý navrhoval doplniť znenie § 9 ods. 2
písm. l) tak, že na konci sa pripájajú slová „z prehľadu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov musí byť zrejmý termín splatnosti jednotlivých splátok s presným rozpisom toho, aký
podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny, úrokov prípadne ďalších poplatkov a zároveň
musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení jednotlivých splátok“, a zároveň navrhoval

znenie § 9 doplniť o nový odsek 3 v znení „náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v
odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie v jej prílohách ani vo všeobecných
obchodných podmienkach“. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za súčasného právneho stavu
zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžaduje zahrnúť všetky tieto náležitosti do samotného
textu zmluvy a z dotknutého písmena l) tiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho,

aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov, keď v súčasnosti túto funkciu tvorí
amortizačná tabuľka, ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek žiadať od veriteľa. V prospech argumentácie
banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia
a.s.,protiKláre Bíróovej,vzmyslektorého povinnounáležitosťouúverovejzmluvyniejepodrobnýrozpis
výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a zároveň

štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať.
Žalobca uviedol, že úverový vzťah je treba posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je transpozíciou
smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48 ES z 23.4.2008. Súdny dvor EÚ v rozsudku 14/83
Von Colson and Kamann v Land Nordhein-Westfalen uviedol, že pri aplikácii vnútroštátneho práva majú
národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle textu a účelu smernice tak,

aby bol dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje. V ďalšom žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal
na aktuálnu judikatúru iných krajských súdov Slovenskej republiky, na dôvodovú správu k § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., kde zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy, čo
podľa názoru žalobcu je zo zmluvy zrozumiteľné a jasné. Napokon žalobca upriamil pozornosť súdu aj

na Informácie Odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej a napokon
poukázal aj na už schválený vládny návrh zákona z 12.10.2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
483/2001 Z.z., podľa ktorého s účinnosťou od 15.12.2017 dôjde k zmene ustanovenia týkajúceho sa
podstatnej náležitosti zmluvy a citoval tu z dôvodovej správy.

17. Odvolací súd k argumentácii žalobcu uvádza:

18. Predmetná obligatórna náležitosť (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) predstavuje údaj dôležitý pre
spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom

uhrádzané. V zmluvách, ktoré nečlenia splátky na časť istiny, úrokov a iných poplatkov, spotrebiteľ nevie,
koľko má hradiť na istinu úveru, úroky a poplatky. Aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť pre uzavretie
úverovej zmluvy na základe úplnej znalosti veci, je potrebné mu poskytnúť informácie i o nákladoch
spojených s úverom. Občianskoprávna úprava priraďovania čiastočného plnenia dlhu, je založená na
prednostnom splácaní istiny a až následne úrokov (ak dlžník neurčí inak) podľa § 565 ods. 2 O. z.. Na

rozdiel od tejto úpravy ObZ upravuje započítavanie jednotlivých plnení v opačnom poradí. Ak zmluva
obsahuje rozčlenenie splátky, je naplnené pravidlo, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na
splátky úrokov, poplatkov, o čom spotrebiteľ má vedomosť od počiatku uzavretia zmluvy a veriteľ, mimo
vôle spotrebiteľa, nemôže jednostranne rozhodnúť o splátke istiny a svojej odplaty, prípadne ďalšíchnákladov. Ak spotrebiteľ v dôsledku nerozčlenenia splátky v zmluve nevie, v akom pomere bude splácať
istinu úveru a hradiť úroky z úverov ako odmenu veriteľa, prípadne nie je ani o spôsobe tohto pomeru
informovaný, je treba konštatovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa (rozdelenie tak neurčuje spotrebiteľ a o spôsobe tohto pomeru nie je ani
veriteľom informovaný v čase uzavretia zmluvy).

19. Žalobca uviedol, že predmetné zákonné ustanovenie predstavuje transpozíciu ustanovení Smernice
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS) do slovenského právneho poriadku. Podľa článku 10
ods. 1 písm. h/ označenej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa
a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

20. ZoSÚ však jednoznačne ide nad rámec Smernice a vyjadruje požiadavku rozčlenenia splátky.

Zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom bol riešený aj v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, ktorý potvrdil, že Smernica
skutočne takéto členenie nepožaduje. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v
zásade vylúčený. Vnútroštátne súdy sú síce povinné vykladať národné právo vo svetle znenia a účelu
Smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť

jeho výslovné znenie (v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem). Žalobca hoci správne poukázal
na skutočnosť, že členské štáty nie sú oprávnené prijímať odchylné ustanovenia od smernice, teda
nemajú zahŕňať do zmluvy o úvere iné náležitosti než uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice, ZoSÚ však
nad rámec Smernice požaduje rozčlenenie splátky. Gramatický, ale aj teleologický výklad neumožňujú
prijať záver, že predmetné zákonné ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) (i/) ZoSÚ (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) zmluva o
úvere obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZS (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

23. Uvedený text zákonov je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok

spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

24. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice vylúčený. Vnútroštátne súdy musia
skúmať,čimôžunormuprávaEÚtransponovanúurčitýmzákonomvykladaťeurokonformne,avšaktento

tzv. nepriamy účinok Smernice nie je absolútny, keďže eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona (v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem). Zámerom zákonodarcu,
vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ, síce bolo transponovať Smernicu v celom
rozsahu a nepochybne účelom nebolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) bolo v rozpore s článkom
10 ods. 2 Smernice. Do „konfliktu“ sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany

spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ
mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny)
a v akej výške na úroky a ostatné poplatky. Až na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Biróovej sa tento konflikt Smernice a zákonnej úpravy stal
zákonodarcovi známy konštatovaním, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 Smernice.25. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale (zákonodarca)
postupoval nad rozsah Smernice a následne po označenom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie,
zosúladil Smernicu a vnútroštátnu úpravu zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z., ktorým
došlo i k zásadnej zmene legislatívneho textu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z.
s účinnosťou od 1. mája 2018. Termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ bol nahradený slovami
„frekvenciou splátok“. Podľa dôvodovej správy k tomuto novelizovanému zneniu zákona vypustenie

uvedenej náležitosti zmluvy bolo nevyhnutné z dôvodu záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
C-42/15, inak by Slovenská republika šla nad rámec podmienok stanovených Smernicou.

26. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy (historický výklad) tejto náležitosti zmluvy
zákonom ZS, s jej aktuálnou právnou úpravou ZoSÚ, vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca podľa dôvodovej správy k zákonu

(č. 568/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, Notársky
poriadok, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorým sa zaviedlo
rozčlenenie splátky, vyjadril po prvý krát zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konkrétne takým spôsobom, že spotrebiteľ musí byť informovaný v

akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu,
úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto nemožno preklenúť
eurokonformným výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ len spresňuje, čo splátka zahrňuje.
Zámer zákonodarcu vyplývajúci z dôvodovej správy k ZoSÚ je potom už nezmenený a podľa dôvodovej
správy k zákonu č. 279/2017 Z. z. (ktorým sa od 1. mája 2018 novelizuje aj sporné ustanovenie ZoSÚ)

zosúladenie je odôvodnené potrebou legislatívnej zmeny z dôvodu, že ZoSÚ ide nad rámec Smernice.

27. Dve rôzne zákonné formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zmluvy ZoSÚ (do 1. mája 2018 a
po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu.

28. Súčasne s prvotnou vnútroštátnou úpravou predmetnej náležitosti zmluvy bol doplnený tiež odsek 2
§ 566 Občianskeho zákonníka. Táto úprava určuje, v akom poradí je treba započítať čiastočné plnenie
dlhu (pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie započíta najprv na istinu a až potom na úroky,
pričom takéto poradie môže zmeniť len dlžník, nie veriteľ).

29. Ako je už vyššie uvedené spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť)
požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká
na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby
veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká
na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného

zákonníka).

30. Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka. Požiadavka rozčlenenia splátky
mala legislatívne vyjadriť zámer vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, aby dostal dôležité informácie
ešte pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorému sa tak umožnia porovnať produkty a

pomôžu pri rozhodovaní o výbere produktov poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Úplná znalosť
veci spotrebiteľa predpokladá poskytnutie informácií aj o nákladoch spojených s úverom, aby veriteľ
svojvoľne a nekontrolovateľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa a výlučne sám určoval, aká časť sa
použijenasplátkuistiny,akánasplátkuúrokovapoplatkov(tedapoznaniepravidiel,podľaktorýchveriteľ
v tomto smere postupuje, pričom uvedené už odznelo v odbornom článku „Prečo rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej nie je spôsobilý zmeniť
doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov“). Cieľom rozčlenenia splátok bolo informovanie
spotrebiteľov o nákladovosti úveru, za účelom rozpoznania podmienok splácania úrokov a poplatkov,
ako dôležité právo spotrebiteľa v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Preto eurokonformným výkladom
nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny, a to nielen vo vzťahu k jazykovému zneniu zákona,

ale aj k jeho vyššie uvedenému účelu (predstavujúceho vyššiu ochranu spotrebiteľa, avšak nad rámec
Smernice).31. Odvolací súd sa z týchto dôvodov preto nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že pre splnenie
obsahových zákonom stanovených náležitostí zmluvy postačovalo uspokojiť sa s uvedením výšky
mesačnej splátky a nestotožnil sa ani s interpretačným prístupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky,vyslovenýmvjehorozhodnutí zodňa22.02.2018sp.zn.3Cdo146/2017anaopak,prikláňasa
kprávnemunázoruvyslovenémuvrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa29.11.2017
sp. zn. 7Cdo 128/2016.

32. Odvolací súd tak bol toho názoru, že predložená úverová zmluva postráda takú obligatórnu

náležitosť, ktorej absencia má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za následok, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie tak svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti síce
oprel o nesprávne znenie zákona, avšak napriek tomu dospel k správnemu právnemu záveru v dôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne.

33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

34. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v časti tzv. zvyškového zamietnutia ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Pokiaľ však ide o súdom prvej inštancie zamietnutú žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania
( uplatnených žalobcom vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 4463,42 eur a nezaplatených úrokov
191,40 eur od 25.06.2015 do zaplatenia), v tejto časti odvolací súd posúdil napadnutý rozsudok ako
nepreskúmateľný, keďže súd zamietnutie odôvodil iba tým, že žalobca nesprávne určil dátum začatia
omeškania s poukazom na výzvu na predčasné splatenie úveru a lehotu na jeho splatenie. Takéto

zdôvodnenie ale neposkytuje dostatočne zrozumiteľnú odpoveď na to, prečo nebolo žalobe v časti
úrokov vyhovené, hoci nesporne bola žalovaná v omeškaní s platením žalovanej pohľadávky. Uvedené
nedostatky mali za následok, že napádané rozhodnutie v tejto časti nespĺňa požiadavky obsiahnuté v
ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., a odvolaciemu súdu chýbal argumentačný základ na jeho preskúmanie.
Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na

spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

36. Preto bolo odvolanie žalobcu v tejto časti posúdené ako dôvodné a rozsudok v časti žaloby o
zaplatenie úrokov z omeškania za použitia ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušené a vrátené súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rovnako odvolací súd zrušil potom aj závislý výrok o trovách konania podľa

§ 396 ods. 3 CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi predložené listinné dôkazy so
zameraním na zistenie, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s platením dlhu, na zaplatenie ktorého
bolasúdomzaviazaná avyhodnotídokazovanievčastiuplatnenýchúrokovzomeškaniatak,abyprávne
závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní, následne vo veci opätovne rozhodne,
pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní.

37. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).