Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/414/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207063
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207063.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Praha - Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: N. D., bytom J., J. XXX/X, o zaplatenie
402,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13.

10. 2015 č. k. 7C/317/2013-112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti týkajúcej sa zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne z uplatneného zmenkového úroku 0,25 % denne, v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej
domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 402,50 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
814 eur od 13. 11. 2009 do 13. 04. 2010, čo činí 309,32 eura, zo sumy 804 eur od 14. 04. 2010 do 18.
05. 2010, čo činí 70,35 eura, zo sumy 794 eur od 19. 05. 2010 do 17. 06. 2010, čo činí 59,55 eura, zo
sumy 784 eur od 18. 06. 2010 do 21. 07. 2010, čo činí 66,64 eura, zo sumy 774 eur od 22. 07. 2010

do 27. 09. 2010, čo činí 131,58 eura, zo sumy 760 eur od 28. 09. 2010 do 14. 12. 2010, čo činí 141,20
eura, zo sumy 746 eur od 15. 12. 2010 do 15. 12. 2010, čo činí 1,87 eura, zo sumy 736 eur od 16. 12.
2010 do 24. 01. 2011, čo činí 73,60 eura, zo sumy 722 eur od 25. 01. 2011 do 27. 02. 2011, čo činí 61,37
eura, zo sumy 708 eur od 28. 02. 2011 do 28. 03. 2011, čo činí 51,33 eura, zo sumy 698 eur od 29. 03.
2011 do 26. 04. 2011, čo činí 50,61 eura, zo sumy 683 eur od 27. 04. 2011 do 25. 05. 2011, čo činí 49,52
eura, zo sumy 668 eur od 26. 05. 2011 do 23. 06. 2011, čo činí 48,43 eura, zo sumy 648 eur od 24. 06.

2011 do 26. 07. 2011, čo činí 53,46 eura, zo sumy 633 eur od 27. 07. 2011 do 21. 08. 2011, čo činí 41,15
eura, zo sumy 618 eur od 22. 08. 2011 do 21. 07. 2010, čo činí 49,44 eura, zo sumy 603 eur od 23. 09.
2011 do 23. 10. 2011, čo činí 46,73 eura, zo sumy 587,50 eura od 24. 10. 2011 do 23. 11. 2011, čo činí
45,53 eura, zo sumy 572,50 eura od 24. 11. 2011 do 21. 12. 2011, čo činí 40,08 eura, zo sumy 557 eur
od 22. 12. 2011 do 24. 01. 2012, čo činí 47,39 eura, zo sumy 542,50 eura od 25. 01. 2012 do 21. 02.
2012, čo činí 37,98 eura, zo sumy 527 eur od 22. 02. 2012 do 22. 03. 2012, čo činí 39,56 eura, zo sumy

512,50 eura od 23. 03. 2012 do 12. 04. 2012, čo činí 26,91 eura, zo sumy 502,50 eura od 13. 04. 2012
do 08. 05. 2012, čo činí 32,66 eura, zo sumy 492,50 eura od 09. 05. 2012 do 07. 06. 2012, čo činí 36,94
eura, zo sumy 482,50 eura od 08. 06. 2012 do 05. 07. 2012, čo činí 33,78 eura, zo sumy 472,50 eura
od 06. 07. 2012 do 08. 08. 2012, čo činí 40,16 eura, zo sumy 462,50 eura od 09. 08. 2012 do 09. 09.
2012, čo činí 37 eur, zo sumy 452,50 eura od 10. 09. 2012 do 08. 10. 2012, čo činí 32,81 eura, zo sumy
442,50 eura od 09. 10. 2012 do 11. 11. 2012, čo činí 37,61 eura, zo sumy 432,50 eura od 12. 11. 2012

do 09. 12. 2012, čo činí 30,28 eura, zo sumy 422,50 eura od 10. 12. 2012 do 10. 01. 2013, čo činí 33,80
eura, zo sumy 412,50 eura od 11. 01. 2013 do 05. 02. 2013, čo činí 26,81 eura, zo sumy 402,50 euraod 06. 02. 2013 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo súm a za obdobia totožné ako pri zmenkovom
úroku a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,71 eura. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia čl. 2 bod 1nariadenia Rady č. 861/2007, čl. 16 bod
2 nariadenia Rady č. 44/2001 Z. z., § 115a ods. 1, 2, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 75
zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Zistil, že žalobca predložil

v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: označenie, že sa jedná o zmenku, číslo
zmluvy: 4074195, meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej, miesto vystavenia: v
Komárne, dátum vystavenia: 20. 05. 2009, zmenková suma: 814 eur, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 13. 11. 2009“, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Bolo mu zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie
sumy 402,50 eura, ktorý však vo veci nevydal. Po oboznámení sa s predloženou xerox-kópiou, ktorú
porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v Komárne
s dátumom vystavenia dňa 20. 05. 2009 na 814 eur zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v
znení: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25,

8119BratislavazapísanávobchodnomregistriOkresnéhosúduBratislava1,oddiel:Sro,vložkačíslo23
636/B, zmenkovú sumu slovom osemstoštrnásť eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku
úročenia 13. 11. 2009“. Zistil, že uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: „Splatné:
Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava“, ako aj doložku: „bez protestu“, „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ s uvedením mena a priezviska: N., v kolónke trvalé

bydlisko s označením J. J., rodné číslo XXXXXX/XXX s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu
nad kolónkou podpis vystaviteľa. Uviedol, že každá zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti.
Medzi formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte,
zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a
nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a

šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch
na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená,
že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie a preto nie je k tomu
nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného
záväzku a to v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku a preto sa nemôžu

uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah, sa stáva záväzkovým
vzťahom celkom samostatným, ktorý existuje, mení sa a vyvíja a bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré
stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje
a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka
si začne žiť svojim životom. Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení

dôvodnýchnámietokzostranyosôbzúčastnenýchnazmenkovo-právnomvzťahu,resp.uplatnenýnárok
z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods.
2 zák. č. 191/1950 Zb., čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Argumentoval, že medzi minimálne zákonom
požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky, pričom v danom prípade popri údaji
určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák.

č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako
krytá podpisom výstavcu. Dospel k záveru o neplatnosti zmenky z dôvodu existencie 2 samotných
doložiek vymedzujúcich jej splatnosť (lehotnú a ako splatnú v jeden konkrétny deň splatnosti 4 roky po
vystavení), pričom túto situáciu nie je možné riešiť na základe moderačného práva súdu. Mal za to,
že takýmto postupom by došlo k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom a k popretiu zákonom

predpokladanej rigoróznosti zmenky. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn.: 1Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011. Mal za to, že nemožno súhlasiť s argumentáciou, podľa
ktorej doložka: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je výrazom postupnej splatnosti,
resp. predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah, túto
považoval za účelovú a v rozpore so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona. Tiež uviedol,

že v protiklade s abstraktnosťou záväzku, ktorá zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť
na súde zmenečné nároky, je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka
spĺňať ako cenný papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to, aby bolo možné práva z
nej s úspechom uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavujestriktnou a kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania
zmenkových práv atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti, z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky
sa dajú uplatniť v urýchlenom súdnom konaní. Nemožno tak na jednej strane v rámci zachovania

materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané
dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom
dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak, ako je uvedená v písomnom vyhotovení
citovanej vlastnej zmenky. Záverom dodal, že vo veci konal a rozhodol podľa § 156 ods. 3 OSP bez
nariadeniaústnehopojednávania,oznámilmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkunaúradnejtabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, nakoľko sa nedá výkladom v rámci dokazovania
vysvetliť skutočnosť, že na zmenke sú 2 údaje splatnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo
strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa 151 ods. 1 OSP, keď žalovaná, ktorá mala
vo veci úspech, si náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, žiadal ho zmeniť a

priznať mu uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým
rozhodnutím, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela a napriek tomu súd

žalobu zamietol, a tiež z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Poukázal
na to, že prvoinštančný súd dospel k záveru o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj jej splatnosti, pričom
neurčitosť má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto
zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Prioritne odkázal
naustanoveniačl.I§33a§34ods.1Zmenkovéhoašekovéhozákona.Zanespornépovažoval,žeúdaj,

ktorý je uvedený na zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako
údajsplatnostiprivistazmenke,t.j.zmenkesplatnejnavidenie.Argumentoval,ževsúladesvýkladovými
pravidlami slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch
rokov od vystavenia, čo znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia)
dokedy (uplynutím štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Nestotožnil

sa so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do“,
a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Mal za to, že
v posudzovanom prípade je uvedený údaj splatnosti „na videnie“, ale iný údaj „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ, ale ide o údaj
predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ. Záver súdu preto

považoval za nesprávny a vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentačne svoje
tvrdenia podporil citáciou rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
21. 11. 2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/22/2014 zo dňa 11. 03. 2014 a Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 11Co/529/2014 zo dňa 11. 02. 2015.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5.Žalobcapopodaníodvolaniadoručilsúduprvejinštanciedňa23.12.2015čiastočnéspäťvzatiežaloby
v časti týkajúcej sa uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, keď tento v rozsahu 0,19
% denne nepožadoval a žiadal priznať mu zmenkový úrok len vo výške 0,06 % denne. Zároveň dodal,

že zmenku považuje za platnú a ním uplatnený nárok v konaní v celom rozsahu za dôvodný.

6. Žalovaná stanovisko k čiastočnému späťvzatiu žaloby nepodala.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

11. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods. 3 CSP).

12. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobcom čiastočne vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie
rozhodol, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Za situácie, že žalovaná nesúhlas s týmto
čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadrila, bol tak daný dôvod pre postup podľa § 370 CSP. Odvolací
súd preto čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo žalobcom uplatneného zmenkového úroku 0,25 % denne zo súm a za obdobia špecifikované

v žalobe pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné

vo zvyšnej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. V súdenej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia zmenkovej sumy
402,50 eura s príslušenstvom dôvodiac, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky

vystavenej žalovanou, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ
pohľadávku neuhradil. Žalobca návrh uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „nariadenie“).

15. S ohľadom na nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní odvolací súd považuje za potrebné
úvodom upriamiť pozornosť na to, že cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre
veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný

rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní
o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia(ods.9preambulyačlánok9nariadenia).Uplatňujesavobčianskych aobchodnýchveciach
v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o
úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd

(článok 2 ods. 1 nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v
článku 2 ods. 2 nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v
ktorých spotrebiteľ vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie
je v zásade písomné, ide o tzv. „formulárové konanie“, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a
žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie,

ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je
správne vyplnený a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá
žalobcovi možnosť formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie
alebo doklady alebo vziať návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia). V prípade, že
súd dospeje k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak žalobca

formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť
nároku alebo neprípustnosť návrhu sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly
nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. S ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky

pre aplikáciu všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v
možnosti súdu preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže
súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, vo veci môže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe návrhuúčastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých
okolností z jeho činnosti (notoriety) a zohľadniť ochranu slabšieho v konaní, či ochranu dobrých mravov.
Z nariadenia totiž nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v návrhu

takéskutočnosti,ktoréhovedúkzáveruojeho neprípustnosti,návrhzamietneatoajvprípadeabsencie
aktivity žalovanej strany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len
alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.

16. Z hľadiska hmotného práva žalobca v žalobe uplatnil právo zo zmenky vystavenej žalovanou

dňa 20. 05. 2009 podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu
Ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930 (ďalej len „ZZŠ“). Ide o
kogentnú a súkromnoprávnu normu, ktorá je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet,
ktorým sú zmenky. Zároveň ide o zákon „lex specialis“, pričom všeobecným právnym predpisom k nemu
je Občiansky zákonník.

17. Podľa článku I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

18. Podľa článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

19. Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,

3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

20. Podľa § 459 OZ, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne

vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

21. V tejto súvislosti nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená všeobecná
zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť
právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá,
čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o
aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica“) síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách

nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
„vhodná ochrana“ spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje
znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj

povinnosťvnútroštátnychsúdovexoffoskúmaťnekalosťzmluvnýchpodmienok.Vprípadezáveru,žepri
vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej,
išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až

následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo
zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa
nárok uplatňuje, poskytne jej ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto
smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami
je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno

znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov,
ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy
nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikáciezmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež
vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v

skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy
nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn.
Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

22. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že abstraktný charakter zmenky bol spochybnený aj v ust. § 4 ods.

6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2010, podľa ktorého
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
prechádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

23. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom (§ 4 ods. 7 zák.

č. 258/2001 Z. z.).

24. Odvolací súd ďalej odkazuje i na spoločné stanovisko prijaté občianskoprávnym kolégiom a
obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (publikované

v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod č. 93/2015). Podľa tohto stanoviska, ak žalobca ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý
použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s
nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum
nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; II. pokiaľ súd

nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu uplatneného
nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní
povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak
je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú

podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje.

25.Nauvedenéstanoviskonáslednereagovalizákonodarcaatoprijatímzák.č.438/2015Z.z.účinného
od 23. 12. 2015, ktorým bol zmenený zák. č. 191/1950 Z. z. Podľa nového znenia ust. § 17, ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy (ods. 1 veta druhá). V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo

zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou (ods. 2). Zák. č. 438/2015 Z. z. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok
a v ust. § 79 OSP stanovil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a
sankcie za nesplnenie tejto povinnosti pri posudzovaní či nárok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a v

§ 114 ods. 2 OSP poučovaciu povinnosť súdu voči žalovanému o možnosti uplatnenia námietok podľa
osobitného predpisu, ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právnaúprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo v súlade s právom EÚ na
ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010 nezabezpečila totiž vhodnú ochranu

spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo
ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods.

2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne. Neobstojí preto právny názor žalobcu, podľa ktorého
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky
predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Ak by totiž pri vymáhaní dlžnej
sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej

zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo
nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv.

27. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo

skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon
GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo

(C-618/10, Banco Espanol de Credito), a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať
a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné
procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.
28. Vo svetle zhora uvedených záverov však súd prvej inštancie vec neposudzoval a jeho závery
je tak potrebné hodnotiť ako predčasné. Ako už bolo uvedené, je súd v každom štádiu konania a v

každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva
za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, a preto aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej
moci skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje
právo zo zmenky. Z doterajšej činnosti súdov je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila, a ktorý predmetnú zmenku
od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Na tento účel podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a to aj v prípade, že ide o

konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a zisťovať aj samotný obsah
zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky. V tomto smere postupom súladným s procesným
predpisom bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa
so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom prípadného exekučného spisu, v ktorom bolo
vedené konanie pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. voči

žalovanej. Následne potom, v prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalobcom a
žalovanou ide o vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, mal súd prvej inštancie vo veci aplikovať
právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľov. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt

zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie prioritne neriešil otázku, či zmluva (v zmenke označená č.

4074184, ktorá bola podkladom pre vydanie sporom dotknutej zmenky, z ktorej žalobca vyvodzuje v
konaní uplatnený nárok, je zmluvou spotrebiteľskou, jeho rozhodnutie z hľadiska ním predkladaných
dôvodov je tak predčasné.29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).V ďalšom konaní súd prvej inštancie

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) po doplnení dokazovania opätovne
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj a o
trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).