Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/312/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213869
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314213869.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu N. Š., P..
XX.XX.XXXX, Y. E. XXX, U. P. W., právne zastúpeného JUDr. Štefan Práznovský, advokát, Ul. 26.
novembra 1, Humenné, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto

r o z h o d o l :

Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná.

Žalovaný z titulu bezdôvodného obohatenia je povinný zaplatiť žalobcovi 2 491,48 eur v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 538,96 eur v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 15.02.2013, vrátenia sa vzájomne poskytnutých plnení a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný poskytuje ako podnikateľ služby aj spotrebiteľom tým, že
poskytuje úvery. Dňa 15.02.2013 žalobca so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 2 700 eur. Zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná
a žalobca vôbec nemohol ovplyvniť jej obsah. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tie náležitosti,
ktoré podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia
zmluvy musela obsahovať, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi a teda výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve absentuje výška splátok istiny úveru,
výška splátok úrokov z úveru a výška splátok iných poplatkov. Absencia týchto náležitosti v zmluve
o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver je zo zákona bezúročný a bez
poplatkov. Ďalej uviedol, že žalovaný postupoval voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s
dobrými mravmi. Odplata poskytnutého úveru podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách. Žalobca
poukázal na judikatúru súdov v spotrebiteľských veciach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ak by sa predmetná zmluva
o úvere posudzovala ako spotrebiteľská zmluva, čo dôrazne odmieta, tak podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto
ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Z
hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad
zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom
zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade

právneho úkonu chrániť. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-453/10 a uviedol,
že jasne a jednoznačne potvrdil, že cieľom čl. 6 ods. 1 Smernice nie je povinnosť členských štátov
nariadiť neplatnosť celej zmluvy. Práve naopak. Európske právo podľa rozsudku a to aj s odkazom
na čl. 6 ods. 1 Smernice v zásade obmedzuje nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku,
pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Navyše, pri určovaní, či zmluva môže existovať bez nekalých
podmienok je súd v zmysle rozsudku povinný prihliadať výlučne na objektívne kritéria. V tomto smere je
teda podľa európskeho práva irelevantné, či by prípadné vyhlásenie neplatnosti zmluvy ako celku bolo
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vzhľadom na uvedené, vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako
celku tak ako to navrhuje žalobca nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho
práva. Na záver namietal, že žalobca na určení neplatnosti zmluvy o úvere nemá naliehavý právny
záujem.

V podaní zo dňa 14.05.2015 žalobca uviedol, že na účet žalovaného dňa 03.04.2014 uhradil čiastku 5
191,48 eur, na úhradu ktorej bol vyzvaný. Písomnosť zo dňa 07.04.2014 svedčí o tom, že žalovaný túto
obdŕžal. Čiastka 2 491,48 eur je jeho bezdôvodným obohatením. Poukázal na stanovisko Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 24.10.2014

Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 02.09.2015 súd pripustil zmenu návrhu s tým, že ďalej
bude konať o návrhu: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa 15.02.2013
medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, žalovaný z titulu bezdôvodného obohatenia je povinný zaplatiť
žalobcovi 2 491,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 03.12.2015 sa nedostavil žalovaný, hoci predvolanie na
pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 27.11.2015, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní ospravedlnil neúčasť žalobcu jeho právny zástupca a súhlasil aby sa pojednávalo aj v
jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku vec prejednal aj bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 26.11.2014 a jeho podaním
zo dňa 14.05.2015, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
príkazom na úhradu zo dňa 03.04.2014, oznámením o splatení úveru zo dňa 07.04.2014, odpoveď
na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24.10.2014, vyjadrením žalovaného k návrhu zo dňa
22.12.2014, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.02.2013 bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2 700 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť
žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 2 340 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 5 040 eur, a
to jednorázovo. Poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne
z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 1 057,05 eur a administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške
1 282,95 eur. Výška RPMN bola vo výške 86,67 %.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
uvedeného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení.
Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť
kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať
priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo bez tohto určenia
jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované
určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov, t.j. či môže založiť právne významný následok v
týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu
účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu.

V danom prípade žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho
úkonu, nakoľko týmto určením môže dosiahnuť priaznivejšie právne postavenie a to s poukazom na
ďalší nárok uplatnený žalobou, teda vydanie bezdôvodného obohatenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania
bol založený záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.02.2013,
na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 2 700 eur za poplatok 2 340 eur, ktorý
mal splatiť jednorázovo vo výške 5 040 eur. Poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom
úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 1 057,05
eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou vo výške 1 282,95 eur. Výška RPMN bola vo výške 86,67 %.

V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom,
ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalobca je označený identifikačnými znakmi typickými pre
fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho
preukazu). Preto na uvedený zmluvný vzťah súd aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy
uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah
zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo
odmietnuť.

V prejednávanej veci poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 87 % zo sumy poskytnutého úveru.
Poplatok v tejto výške súd považuje pre jeho výšku za rozporný s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka a v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne
dojednaným právam neposkytuje právna ochrana.

Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania sa,
a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

O zjavnej neprimeranosti ceny úveru v prejednávanej veci nemožno pochybovať. Neprimeraná hodnota
protiplnenia predstavuje podľa súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto túto extrémnu
až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho pre rozpor s
dobrými mravmi.

Pokiaľ žalovaný namietal nemožnosť vyhlásenia zmluvy za neplatnú ako celok, súd uvádza, že ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nebráni súdu vyhlásiť spotrebiteľskú zmluvu za neplatnú podľa
všeobecných ustanovení o právnych úkonoch. Taktiež takáto nemožnosť nevyplýva ani z uvedeného
rozsudku Súdneho dvora EU.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z príkazu na úhradu zo dňa 03.04.2014 mal súd preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému 5 191,48
eur, pričom reálne mu žalovaný poskytol iba 2 700 eur, preto je povinný z titulu bezdôvodného
obohatenia vydať žalobcovi 2 491,48 eur.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca
mal v tomto konaní plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie
svojho práva. Trovy žalobcu predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 538,96 eur.

Trovy konania si žalobca vyčíslil podaním zo dňa 03.12.2015, doručeným súdu 04.12.2015 spolu vo
výške 690,84 eur, a to za sedem úkonov /prevzatie a príprava zastupovania, spísanie žalobného návrhu
dňa 26.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015, 14.05.2015, 22.05.2015, 03.12.2015/ vo výške
101,25 eur a jeden úkon účasť na pojednávaní dňa 09.01.2015 vo výške 25,31 eur, 2x režijný paušál
vo výške 8,04 eur a 5x vo výške 8,39 eur.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby /prevzatie a príprava
zastúpenia, žaloba zo dňa 26.11.2014, podanie vo veci zo dňa 14.05.2015, účasť na pojednávaní
dňa 03.12.2015/ vo výške 101,25 eur, teda 405 eur, 3 úkony /zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci dňa 09.01.2015, dňa 26.03.2015 a dňa 22.05.2015/ vo výške jednej
štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 25,31 eur, teda 75,93 eur, spolu 480,93 eur, k tomu
prislúchajúci režijný paušál 2x vo výške 8,04 eur, teda 16,08 eur a 5x vo výške 8,39 eura, teda 41,95
eur, spolu 58,03 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 538,96 eur.

Žalobcovi nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v plnej výške tak ako si ju uplatnil pokiaľ
ide o úkony - účasť na pojednávaniach v dňoch 26.03.2015 a 22.05.2015, ale v súlade s § 13a ods.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže tieto
pojednávania boli odročené bez prejednania veci.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 4,
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).