Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209250
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314209250.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: D. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M., S. X, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. Hrdinov
163/66, Svidník, proti odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 172,61 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania č. zmluvy
8570274 v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
žalobcu vo výške 654,76 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 29.07.2014 na tunajší súd návrh, ktorým okrem zaplatenia bezdôvodného
obohatenia vo výške 172,61 eur odporcom žiadal aj určenie, že zmluvná podmienka v zmluve č.
XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania, bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú

dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasne žiadal zaviazať
odporcu na zaplatenie trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX mu odporca ako veriteľ poskytol úver
na obdobie 2 mesiace vo výške 663,88 eur (20 000,- Sk) za poplatok 172,61 eur (5 200,- Sk). Spolu
teda mal navrhovateľ vrátiť odporcovi 836,49 eur (25 200,- Sk), z čoho poplatok predstavoval 156 %

ročne. Navrhovateľ uhradil odporcovi celkovú čiastku 25 200,- eur ( 836,49 eur ). Uhradený poplatok
však považuje za úžerný a neprimeraný, odporujúci dobrým mravom, a teda za neplatný. Na základe
uvedeného navrhovateľ žiadal o určenie neplatnosti bodu 13) predmetnej zmluvy, ako aj o vrátenie sumy
172,61 eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.

Súdvykonalvprejednávanejvecidokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,najmäsozmluvou
o úvere č. XXXXXXX N. XX.XX.XXXX, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s písomným

vyjadrením odporcu k návrhu zo 16.09.2014, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, a zistil
nasledovný skutkový stav:Dňa 21.02.2008 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej odporca
poskytol navrhovateľovi sumu 20 000,- Sk s tým, že ako dlžník zaplatí veriteľovi celkovú čiastku 25 200,-
Sk , a to v dvoch mesačných splátkach po 12 600,- Sk počnúc dňom 23.03.2008. Súčasťou zmluvy

sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 13. týchto podmienok je uvedené: „Dlžník uznáva
dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do
dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou“.

Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu 16.09.2014. Nestotožnil
sa s názormi navrhovateľa. Vzniesol námietku premlčania práva na určenie neprijateľnej podmienky,
pretože oprávnený účastník môže toto právo uplatniť len vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe
počítanej odo dňa, keď sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz. K uzatvoreniu zmluvy o úvere
došlo 21.02.2008, k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť najskôr dňa 22.02.2008, teda k premlčaniu

práva navrhovateľa došlo 22.02.2011. Odporca uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a
akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha takisto zákonnej premlčacej lehote. Uzatvorená zmluva o
úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto takáto zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN.
Vydania bezdôvodného obohatenia sa navrhovateľ môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, t.j.
od okamihu, keď sa o ňom dozvedel. Táto lehota navrhovateľovi už márne uplynula, pretože jeho nárok

sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej dobe dňa 23.04.2011. Odporca vzniesol aj námietku miestnej
nepríslušnosti a žiadal, aby Okresný súd Humenné postúpil vec miestne príslušnému súdu Bratislava I.
v zmysle § 85 ods. 2 O.s.p., pretože je to súd, v obvode ktorého má odporca ako právnická osoba svoje
sídlo. O tejto jeho námietke súd rozhodol uznesením z 22.12.2014, tak, že zamietol návrh na postúpenie
veci OS Bratislava I.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2015.

Na súdnom pojednávaní dňa 19.03.2015 právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu
i na jeho dôvodoch. Požadované bezdôvodné obohatenie v sume 172,61 eur predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú navrhovateľ zaplatil. Z uvedenej sumy tretina predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny sú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so súvisiacou

administratívou. Tieto sú neprimerane vysokou odplatou v rozpore s dobrými mravmi a rovnako tak
úrok, pretože úver bol poskytnutý na dva mesiace, teda v percentuálnom vyjadrení je úročenie 52 %
ročne. Odporca ako spotrebiteľ ani nevie, za čo platí administratívny poplatok. Rozhodnutím Okresného
súdu Prešov 11C/42/2012 z 13.09.2013 bol administratívny poplatok vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pričom krajský súd toto rozhodnutie potvrdil. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania,

túto vzniesol veriteľ a nie dlžník, preto na ňu nie je možné vôbec prihliadať. Pri bezdôvodnom obohatení
sa má aplikovať 10-ročná premlčacia lehota.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný žalobný návrh je dôvodný a
prejednávanú vec takto právne uzatvára:

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

V zmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Pre posúdenie platnosti úverovej zmluvy (či už celku alebo časti) bolo potrebné vyporiadať sa s tým, či
dohodnutý poplatok a úrok je primeraný a v súlade so zákonom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V danom prípade pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov nebolo možné použiť zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže jeho aplikácia je vylúčená s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l/.Aj pre zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka však platia všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov vrátane § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa neho

neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka - v znení platnom ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy ( ďalej len „OZ“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V súlade s § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3,4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Treba pripomenúť, že v ustanovení § 53 ods. 4 OZ sú uvedené jednotlivé situácie či okolnosti
spôsobujúce neprijateľnosť zmluvnej podmienky len príkladmo.

V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V prejednávanej veci podľa bodu 11 Všeobecných obchodných podmienok odporcu 1/3 poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane s tým spojenej
administratívy.

V prípade navrhovateľa teda úrok predstavoval 52 % ročne. Z internetovej stránky NBS pritom súd

zistil, že priemerná úroková sadzba v decembri 2010 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do
jedného roka bola len 7,56 % ročne. Dohodnutý úrok je preto nepochybne minimálne v rozpore so
zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku, a preto zmluva s poukazom na § 39 OZ nemôže
byť v tejto časti platná. Administratívny poplatok predstavuje viac ako 17 % z úveru. Tento poplatok, ako
to vyplýva z VOP, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie

úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje
od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.
Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky

za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti
( bonity ) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovaniepri poskytovaní úveru, Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka
vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ
dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne

zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa,
pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné
protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn.
18Co 109/2011.

Súd teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata za úver je
rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy, a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová
zmluva stráca svojej opodstatnenie, preto by bolo dôvodné podľa názoru súdu vyhovieť aj návrhu o
neplatnosť celej úverovej zmluvy, teda nielen v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov. Pre úplnosť súd
dodáva,ženiejemožnézneplatniťlenčasťdohodyoúrokoch;napodporutohtozáverumožnopoukázať
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012.

Návrh na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je dôvodný aj v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
Nezákonnosť danej zmluvnej podmienky má opodstatnenie s poukazom na § 53a ods. 1 OZ.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda v prípade právoplatnosti rozsudku sa odporca bude
musieť vzdať uplatňovania nárokov na administratívny poplatok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom.

Pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z toho, že navrhovateľ
reálne dostal od odporcu finančné prostriedky vo výške 663,88 eur, preto bol povinný takto poskytnuté
plnenie v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 a § 457 OZ vrátiť, aby na jeho strane nevzniklo bezdôvodné
obohatenie. Z návrhu na začatie konania vyplynulo, že reálne navrhovateľ zaplatil odporcovi až sumu

836,49 eur, teda viac, ako od neho fakticky dostal, preto na strane odporcu ako jeho veriteľa vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľovi vrátiť, pretože pre vyslovenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky týkajúcej sa odplaty za poskytnutie úveru, ako aj pre neplatnosť viacerých
zmluvnýchustanovení(napr.úrokovzomeškania0,25%denne,absenciuúdajovoročnejpercentuálnej
mierenákladov,neprimeranosťzmluvnejpokutyapod.)saposkytnutýúverpovažujezabezúročnýabez

poplatkov. Výška bezdôvodného obohatenia, k zaplateniu ktorého bol odporca zaviazaný, predstavuje
sumu 172,61 eur ( 836,49 eur - 663,88 eur ).

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú vzniesol odporca, túto súd
vyhodnotil ako nedôvodnú a posudzoval ju podľa § 107 ods. 1,2 OZ, v zmysle ktorého právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Konanie odporcu, ktorý dlhodobo pôsobí v oblasti poskytovania
nebankovýchpôžičiekanapriektomudlhodobopoužívavuzatváranýchzmluváchustanoveniavrozpore

s dobrými mravmi i s platnou legislatívou, ako aj nekalé obchodné praktiky, súd môže hodnotiť len ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Keďže v
prejednávanejvecinastraneodporcukbezdôvodnémuobohateniudošlo,3-ročnáobjektívnapremlčacia
doba sa predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k obohateniu došlo. K rovnanému názoru dospel aj Krajský
súd v Prešove vo svojich rozsudkoch v obdobných konaniach 3Co/89/2011 a 7Co/84/2011. Nárok

navrhovateľa teda nie je premlčaný.

Úspešnému navrhovateľovi bola podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania v sume 654,76
eur, ktoré predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby, a to prevzatiea príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaniach dňa
23.09.2014 a 19.03.2015. Tarifná odmena podľa § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony z
roku 2014 je 67,96 eur a za úkon v roku 2015 vo výške 70,63 eur, pričom za úkon zo dňa 23.09.2014

si advokát vyúčtoval len jednu štvrtinu v sume 16,99 eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16
ods. 3 citovanej vyhlášky, a to 4 x 8,04 + 1 x 8,39 eur. V úhrne tak odmena predstavuje 332,05 eur.
Pripočítaná bola aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za čas strávený cestou
na pojednávanie a späť v dňoch 23.09.2014 a 19.03.2015; išlo o cestu zo Svidníka do Prešova a späť,
teda za 10 polhodín mu bola priznaná náhrada vo výške 67,- eur ( rok 2014 ) a 69,90 eur ( rok 2015) , t.j.

5 x 13,40 eur a 5 x 13,98 eur. Napokon súd priznal aj nárok na náhradu cestovného za použitie vlastného
motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľa Škoda Yeti, ktoré použil na cestu na pojednávanie
dňa23.09.2014a19.03.2015.Tietocestovnévýdavkypredstavujúpriprvejceste23.09.2014apridruhej
ceste 19.03.2015 sumu dvakrát 38,34 eur (142 km x 0,27 Eur), teda spolu 76,68 eur. Náhrada za použitie
motorovéhovozidlavzmysle§1písm.b/opatreniač.632/2008Z.z.predstavuje0,183eur/kmanáhrada
za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu je 0,08 eur/km

( 7,4 + 5,3 + 6,1 = 18,8 : 3 = 6,27 l/100km; 0,063 l/1km pri cene nafty 1,499 eur/liter. Spolu základná
náhrada za 1km (0,183 eur) + náhrada za pohonné hmoty (0,08 eur/km) = 0,27 eur/km a po zaokrúhlení
podľa § 9 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z. činí 0,27 eur/km.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.