Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216201150
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216201150.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci žalobcu : WM Consulting

& Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798 v konaní zastúpený advokátom
JUDr. Romanom Kvasnicom, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovanému v 1. rade : HiB Plus, s.r.o.,
Novosadská 345, Bátorové Kosihy, IČO: 44 121 865 a žalovanému v 2. rade : U. L. nar. XX.X.XXXX, F.
XXXX/XX, M. L. nad F. v konaní zastúpený advokátom JUDr. Šimonom Cibulkom, Hodžova 53, Trenčín
o zapl. 15.868,20 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 15.868,20 eur, ako aj 14,90 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 13.146,13 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj 10 % ročný úrok z

omeškania zo sumy 13.146,13 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd konanie proti žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 % náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podal na
Okresný súd Komárno prostredníctvom svojho advokáta dňa 26.1.2016 žalobu (v čase podania „návrh“),

v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade označených v žalobe spoločne a nerozdielne
na zaplatenie istiny v sume 15.868,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V dôvodoch
podaného „návrhu“ uviedol, že na základe zmluvy o povolenom prečerpaní č. 0275032087/1/1 a dohody
o pristúpení k záväzku zo dňa 24.4.2009 (ďalej len „Zmluva“) poskytol právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, žalovanému v 1. rade povolené prečerpanie do výšky 8.500.-
eur s premennou referenčnou sadzbou BASE RATE PP. Úroky z omeškania boli dohodnuté vo výške
10 % p.a. + výška úrokovej sadzby aktuálna počas omeškania. Zmluvou žalovaný v 2. rade pristúpil

k záväzku žalovaného v 1. rade splatiť pohľadávku, ako i ku všetkým jeho záväzkom vyplývajúcim zo
Zmluvy. Žalovaný v 2. rade sa stal ďalším dlžníkom zo Zmluvy popri žalovanom v 1. rade. Obaja žalovaní
sa zaviazali splatiť pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa Zmluvy spoločne a nerozdielne. Nakoľko
žalovaní porušili svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava odstúpila od
Zmluvy s tým, že ak pohľadávka nebude splatená, bude oprávnená vymáhať svoju pohľadávku súdnou
cestou. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava voči žalovaným Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu. Oznámeniami zo dní 7.10.2014

a 5.5.2015 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava žalovaných o postúpení pohľadávky.
Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 5.8.2015 bol žalovaný v 2. rade vyzvaný právnym zástupcom
žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný v 2. rade však nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu. Vzhľadom
k nezaplateniu dlžnej sumy žalovanými, žalobca pristúpil k jej vymáhaniu súdnou cestou. Žalovanísi svoje povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy, neplnili riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.9.2014, t.j.,
ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 15.868,20
eur. Podaným „návrhom na vydanie platobného rozkazu“ sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy

ku dňu 25.9.2014 vo výške 15.868,20 eur a ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.9.2014, a to
úrokov, úrokov z omeškania a trov konania. Príslušenstvom uplatneným žalobou bolo zmluvný 14,90
% ročný úrok z poskytnutého úveru, určený podľa článku I. bod 1. Zmluvy, pričom podľa bodu 7.4.2.
Všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane), zmluvný 10 % ročný úrok z omeškania. Vzhľadom na

zmenu právnej úpravy úroku z omeškania s účinnosťou od 1.2.2013, žalobca poukázal na ustanovenie
§ 768k ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), podľa ktorého sa ustanovenia o omeškaní
dlžníka, účinné od 1.2.2013, nevzťahujú na záväzkové vzťahy, uzavreté pred 1.2.2013. Pretože Zmluva
bola uzavretá pred 1.2.2013, na úroky z omeškania je potrebné aplikovať ustanovenia § 369 ods. 1
ObZ v znení účinnom do 1.2.2013. K návrhu boli pripojené aj listinné dôkazy (č.l. 6 až 25 spisu), ktoré
preukazovali tvrdenia uvedené v žalobe.

2. Po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcom dňa 21.4.2016, Okresný súd Komárno
vydal platobný rozkaz č.k. 4Cb/7/2016-40, dňa 7.6.2016, proti ktorému podal žalovaný v 2. rade odpor
s odôvodnením a zároveň platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému v 1. rade.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§
470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany
(§ 470 ods. 2 CSP).

4. Uznesením Okresného súdu Komárno č.k. 4Cb/7/2016-44, zo dňa 11.7.2016 súd zrušil platobný

rozkaz Okresného súdu Komárno č.k. 4Cb/7/2016-40, zo dňa 7.6.2016, pretože platobný rozkaz nebolo
možné doručiť žalovaným v 1. a 2. rade do vlastných rúk. Súd následne zistil, že uznesením Okresného
súdu Nitra č.k. 28CbR/213/2014-55, zo dňa 19.7.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2016,
bola zrušená spoločnosť HiB Plus, s.r.o., so sídlom Novosadská 345, 946 32 Bátorové Kosihy, IČO: 44
121 865 bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra bola vymazaná dňa 30.9.2016.

Zároveň súd konštatuje, že predmetný platobný rozkaz žalovanému v 1. rade nebol doručený do
vlastných rúk.

5. V odpore (č.l. 42 spisu) podanom advokátom žalovaného v 2. rade, žalovaný v 2. rade uviedol,
že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie výzvy pôvodného veriteľa

na splatenie dlhu žalovaným, nepredložil teda doklad o doručení, v čoho dôsledku neuniesol žalobca
dôkazné bremeno. V dôsledku nepredloženia tejto listiny teda nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky na žalobcu a tento nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Poukázal na nutnosť aplikácie
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhol návrh zamietnuť.
Pri uzatváraní zmluvy Dohody o pristúpení k záväzku, na základe ktorej sa podľa tvrdenia žalobcu

žalovaný v 2. rade stal spoludlžníkom, konal pôvodný veriteľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
preto ide v tomto prípade o vzťah spotrebiteľ - dodávateľ. Žalovaný v 2. rade je vzhľadom k tomu, že
v konaní sa ako spotrebiteľ domáha ochrany svojich práv, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Okrem
toho vzniesol žalovaný v 2. rade námietku premlčania žalovaného nároku, keďže návrh bol podaný po

uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

6. Advokát žalobcu vo vyjadrení k odporu žalovaného v 2. rade uviedol, že v súvislosti s preukázaním
aktívnej legitimácie žalobcu, právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti pred postúpením
pohľadávky a dodržal zákonný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, nakoľko

žalovaným zasielal viacero výziev z dôvodu omeškania. Zároveň výzvu zo dňa 15.6.2010 žalobca doložil
ajdosúdnehospisu(č.l.94spisu).Poukázalnabody10.3.a10.5.Všeobecnýchobchodnýchpodmienok
Slovenskej sporiteľne, a.s., (ďalej len „VOP“) pri doručovaní písomností v poštovom styku. V súvislosti s
doručením výzvy zo dňa 15.6.2010 žalobca uviedol, že táto bolo odoslaná v deň vypracovania. Za deňdoručenia tejto výzvy žalovanému preto považuje tretí deň po odoslaní, t.j. 18.6.2010. V tejto súvislosti
poukázal ďalej na ustanovenia § 92 ods. 8 a § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z hľadiska
možnosti postúpenia pohľadávky poukázal na bod 19.16. VOP, ako aj na to, že banka nebola povinná

žalovaných vyzvať na zaplatenie pohľadávky pred jej postúpením, nakoľko títo prejavili svoj súhlas s
postúpením podpísaním zmluvy o povolenom prečerpaní č. 0275032087/1/1 a dohody o pristúpení k
záväzkuzodňa24.4.2009(ďalejako„zmluvaopovolenomprečerpaníadohodaopristúpení“),súčasťou
ktorej boli aj VOP. Je teda zrejmá skutočnosť, že žalovaní prejavili svoj súhlas s postúpením, podpísaním
zmluvy o povolenom prečerpaní a dohody o pristúpení, ktorej súčasťou boli aj VOP. Právny predchodca

žalobcu by teda postupoval v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách aj v prípade, ak by žalovaným nezasielal výzvy pred postúpením pohľadávky, nakoľko v zmluve
si so žalovanými upravil práva a povinnosti odchylne od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, ktoré má podľa jeho názoru dispozitívnu povahu. Ďalej poukázal na to, že zmluva o
povolenom prečerpaní a dohoda o pristúpení, na základe ktorej sa žalobca v konaní domáha zaplatenia
predmetnej pohľadávky, nespĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy, respektíve spotrebiteľského úveru. Zo

zmluvy o povolenom prečerpaní a dohody o pristúpení vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol
povolené prečerpanie žalovanému v 1. rade ako podnikateľovi, t.j. subjektu, ktorý nie je spotrebiteľom.
Z tohto dôvodu sa tento zmluvný vzťah nepodriaďuje pod právnu úpravu spotrebiteľských úverov.
Žalobca na preukázanie zosplatnenia úveru predložil súdu časť prehľadu transakcií na úverovom účte, z
ktorého vyplýva, že poskytnuté povolené prečerpanie bolo zosplatnené dňa 23.1.2013, pričom žalobca

si svoj nárok uplatnil na súde dňa 25.1.2016. V posudzovanej veci je potrebné aplikovať ustanovenia
ObchodnéhozákonníkaopremlčaníanieustanoveniaObčianskehozákonníka,nakoľkojenepochybné,
že posudzovaný právny vzťah bol založený zmluvou o úvere podľa ustanovenia § 497 ObZ.

7. Podľa § 154 CSP možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

8. Podľa § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Na pojednávaní dňa 16.11.2016 súd podľa § 180 CSP pojednával v prítomnosti žalobcu resp. jeho

advokáta, ako aj žalovaného v 2. rade a jeho advokáta, pričom je nutné uviesť, že žalovaný v 1. rade
spoločnosť HiB Plus, s.r.o., so sídlom Novosadská 345, 946 32 Bátorové Kosihy, IČO: 44 121 865 bola
zrušená bez likvidácie a z obchodného registra Okresného súdu Nitra bola vymazaná dňa 30.9.2016,
teda v čase tohto pojednávania už de facto a de iure neexistovala.

11. Žalobca v rámci svojho procesného útoku trval na svojich písomných podaniach, pričom jeho advokát
poukázal na to, že uzatvorená zmluva nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy a podľa jeho názoru
tomu tak nie je ani vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, preto podľa jeho názoru v danom prípade
„nejde o spotrebiteľský spor“. V replikách k právnemu názoru žalovaného v 2. rade poukázal na to,
že advokát žalovaného v 2. rade vo svojom prednese obchádza ustanovenia zmluvy o prečerpaní a

to v článku III. bod 2, v zmysle, ktorého súčasťou zmluvy sú aj VOP. V tejto súvislosti poukázal na
bod 19.16. VOP a zároveň aj na ustanovenia § 92 ods. 2 Zákona o bankách, ktorý má dispozitívnu
povahu, ale aj na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách. Podľa právneho názoru žalobcu, nie je
preto potrebné, aby pred postúpením pohľadávky vyzývala banka klienta na zaplatenie omeškaného
dlhu. Napriek uvedenému to banka vykonala a výzvu zaslala. Pohľadávka bola postúpená v súlade so

zákonom avšak z dôvodu právnej istoty poukázal na judikát t.j. rozsudok NS SR zo dňa 11.6.2003 sp. zn.
4Obo 210/01, v zmysle ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto
oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazovalo
zmluvou o postúpení postupník. Na zmluvný vzťah medzi stranami v konaní je potrebné použiť režim
Obchodného zákonníka, pričom poukázal na článok 1 zmluvy, kde je vymedzený predmet zmluvy a
pristúpením k dlhu zo strany žalovaného v 2. rade sa charakter tohto záväzkového vzťahu nezmenil.Podľa názoru žalobcu premlčacia lehota v danom prípade je 4 ročná a nie 3 ročná ako sa žalovaný
v 2. rade mylne domnieva. Čo sa týka výšky žalovanej pohľadávky založil do spisu prehľad transakcií
na úverovom účte žalovaného v 1. rade a to datovaný odo dňa vzniku právneho vzťahu až do dňa

odstúpenia od zmluvy, resp. následného zosplatnenia úveru. Úver bol reálne čerpaný a vyplýva z neho,
že žalovaný v 1. rade si neplnil svoje povinnosti. Z predloženého listinného dôkazu vyplýva výška istiny
pohľadávky a čo sa týka výšky úrokov, k tomu advokát žalobcu predložil doklad o tom, aká bola úroková
sadzba v rozhodnom období a že úrok bol zmluvne dohodnutý v súlade s touto sadzbou. Čo sa týka
výšky žalovanej pohľadávky bola určená aj s poukazom na bod 7.3.1 VOP.

12. Žalovaný v 2. rade v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by
preukázal, že výzva na zaplatenie pohľadávky bola doručená žalovanému v 1. rade, ale aj žalovanému
v 2. rade. Zákon o bankách podľa jeho názoru predpokladá, aby výzva bola doručená zákonným
spôsobom a bol toho názoru, aby žalobca mal predložiť napr. doručenku o doručení výzvy. Podľa
uvedeného bol toho názoru, že pohľadávku nebolo možné postúpiť na iný subjekt, t.j. na žalobcu a

preto v zmysle ustanovenia § 39 OZ považoval tento právny úkon za neplatný pre porušenie zákonného
ustanovenia. Žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, ktorú preskúmavajú
súdy z úradnej povinnosti. Ďalej poukázal na duálnu úpravu záväzkov ako aj na to, že ObZ nevylučuje
aplikáciu inštitútu spotrebiteľských zmlúv. Ide však o kogentné ustanovenia OZ a je nevyhnutné ich v
skutkovo relevantných právnych vzťahoch upravovať, pričom nie je potrebné rozlišovať, či ide o relatívny

obchodnoprávny vzťah alebo absolútny obchodnoprávny vzťah. Nie je prípustné, aby sa kogentné
normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolím iného zákona, ktorý nie je určený na úpravu
spotrebiteľských vzťahov. Žalovaný v 2. rade, ktorý pristúpil k záväzku nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, preto trval na tom, že jeho postavenie v tomto právnom vzťahu je postavením
spotrebiteľa. Dohoda o pristúpení k záväzku bola uzatvorená podľa ustanovení OZ a práve táto sa týka

žalovaného v 2. rade. Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné aplikovať vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
ustanovenia OZ týkajúce sa premlčania. Ak je súd toho názoru, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ, proti tomu nemal námietky, ale vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade je potrebné aplikovať ustanovenia OZ. Advokát žalovaného v 2. rade namietal aj žalovanú výšku
uplatnenej pohľadávky najmä príslušenstvo istiny, ktoré úroky podľa jeho názoru prekračovali zákonom

stanovené možnosti.

13. Na základe návrhu advokáta žalovaného v 2. Rade bol vykonaný v súlade s ustanovením § 195
ods. 1 a nasl. CSP výsluch žalovaného v 2. rade t.j. výsluch strany konania. Žalovaný v 2. rade uviedol,
že ako konateľ spoločnosti podpísal predmetnú zmluvu, tomu však predchádzala žiadosť o poskytnutie

úveru a schvaľovací proces, v rámci ktorého bol vyzvaný, aby predložil potrebné doklady spoločnosti.
Následne to bolo schválené a bolo mu určené, kedy sa má dostaviť do banky na termín podpisu. Až v
ten deň, keď sa dostavil do banky na podpis zmluvy mu pracovníčka banky oznámila, že je povinný ako
občan ručiť za úver spoločnosti. Nakoľko mal už pred tým informáciu o tom, že úver bude podpisovať
a že mu bude poskytnutý, v deň podpisu úverovej zmluvy už mal podpísané kontrakty na tovar. Ak by

nebol na túto podmienku banky pristúpil, bol by mal problémy so zmluvnou pokutou, ktorá mu vyplývala
z kontraktov, ktoré už uzatvoril. Finančné prostriedky, ktoré čerpal z úverovej zmluvy boli použité iba na
podnikateľské účely. Nakoľko sa mu zhoršoval zdravotný stav, spoločnosť predal. Novému majiteľovi aj
konateľovi pánovi M. F. odovzdával spoločnosť v plusových číslach. Informoval ho aj o svojom ručení
z úveru a to nie len ako konateľa, ale aj ako občana. Na základe týchto skutočností pán M. F. navrhol,

že do odovzdávacieho protokolu pri odovzdávaní spoločnosti ako celku bolo uvedené v článku II bod
2, že preberajúci preberá všetky známe aj neznáme práva aj povinnosti vyplývajúce z nadobudnutého
obchodného podielu spoločnosti a z funkcie konateľa spoločnosti.

14. Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi strán sporu, ako aj po oboznámení

sa s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov podľa
svojej úvahy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za
konania najavo ustálil nasledovný skutkový a právny záver, pričom je nutné uviesť, že strany sporu boli
poučené písomne aj podľa § 160 ods. 1 CSP, ktoré im bolo doručené už spolu s predvolaním na termín
pojednávania.

15. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.16. Podľa § 272 ods. 1 ObZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených
v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva
uzavrela v písomnej forme.

17. Podľa § 273 ods. 1 ObZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

18. Podľa § 273 ods. 2 ObZ odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných
podmienok uvedených v odseku 1.

19. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy, sa touto časťou zákona spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

21. Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak

do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

23. Zmluva o povolenom prečerpaní č. 0275032087/1/1 uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka a dohoda o pristúpení k záväzku (č.l. 8 a 9 spisu ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
sa žalobca v konaní domáha zaplatenia predmetnej pohľadávky, nespĺňa definíciu spotrebiteľskej
zmluvy resp. spotrebiteľského úveru. V čase jej uzatvorenia išlo charakterovo o zmluvu o úvere.

Právny predchodca žalobcu poskytol povolené prečerpanie žalovanému v 1. rade ako podnikateľovi,
t.j. subjektu, ktorý nie je spotrebiteľom. Z tohto dôvodu sa tento zmluvný vzťah nepodriaďuje pod
právnu úpravu spotrebiteľských úverov. Žalovaný v 2. rade ako „pristupujúci dlžník“ pristúpil k záväzku
žalovaného v 1. rade splatiť pohľadávku tak, ako to vyplýva z tej istej zmluvy, ktorú podpísal a teda
uzatvoril ako konateľ spoločnosti t.j. ako „dlžník“ dňa 24.4.2009. Žalovaný v 2. rade sa stal ďalším

dlžníkom zo Zmluvy popri žalovanom v 1. rade t.j. dostal sa do toho istého právneho režimu. Obaja
žalovaní sa zaviazali splatiť pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa Zmluvy spoločne a nerozdielne.
Žalovaný v 2. rade vo svojom odpore síce vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa jeho názoru bol
„návrh“ podaný po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
prvý raz, ale táto námietka s poukazom na charakter sporu nemá oporu v právnom posúdení veci.

Žalobca na preukázanie zosplatnenia úveru predložil súdu časť prehľadu transakcií na úverovom účte, z
ktorého vyplýva, že poskytnuté povolené prečerpanie bolo zosplatnené dňa 23.1.2013, pričom žalobca
si svoj nárok uplatnil na súde dňa 25.1.2016. Vzhľadom k vyššie uvedenému v posudzovanej veci je
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní a nie ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nakoľko je nepochybné, že posudzovaný právny vzťah bol založený v konečnom dôsledku

zmluvou o úvere podľa citovaného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka.

24. Súd právne posúdil vec v zmysle citovaných zákonných ustanovení (body 15. až 21. odôvodnenia
tohto rozsudku) a to v súlade aj s právnou argumentáciou žalobcu, ako aj ustálenou rozhodovacou
praxou. Súd považoval argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom útoku za dôvodné a

preukázané,spoukazomnavyššieuvedené,akoajcitovanézmluvnédojednania,zákonnéustanovenia,
ktoré boli zároveň podložené najmä listinnými dôkazmi, pričom je nutné konštatovať, že žalovaný
v 2. rade v rámci dokazovania nepreukázal opak tvrdení žalobcu resp. jeho procesná obrana bola
neúspešná. Nakoľko pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, aj s poukazom
na absenciu ďalšej procesnej aktivity strán konania, po takto vykonanom dokazovaní, súd vyhovel

návrhu žalobcu vo veci samej, pričom v ďalšej časti odôvodnenie rozsudku súd poukazuje na svoje
právne argumenty.25. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

26. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

27. Podľa§526ods.1OZpostúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

28. V súvislosti s postúpením pohľadávky súd, aj s poukazom na námietku žalovaného v 2. rade
prednostne skúmal aj aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, s
poukazom na predložené listinné dôkazy, predovšetkým však na „Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014“ (č.l. 117 až 121 spisu), ako aj prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení

pohľadávok (č.l. 122 až 124 spisu), ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ako aj príslušenstva, v súlade s ustanoveniami § 526 ods. 1, 2
OZ a § 526 ods. 1 OZ a preto žalobca má aktívnu legitimáciu v spore. V súvislosti s preukázaním aktívnej
legitimácie v konaní je možné súhlasiť aj s tvrdením žalobcu, že už právny predchodca žalobcu splnil
všetky povinnosti pred postúpením pohľadávky a dodržal zákonný postup aj podľa § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách, nakoľko žalovaným zasielal viacero výziev z dôvodu omeškania, pričom
výzva zo dňa 15.6.2010 (č.l. 94 spisu) bola predložená súdu. Podľa bodu 10.3. VOP pri doručovaní
písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a
v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo
sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom

styku vo forme obyčaj nej listovej zásielky. Podľa bodu 10.5. VOP klient je povinný oznámiť Banke
adresu, číslo telefónu, faxu, telexu alebo iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu bude Banka
zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty. Klient je povinný bezodkladne informovať
Banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak Klient o takejto zmene Banku neinformuje, považuje sa
doručenie vykonané na poslednú Banke známu adresu, prípadne na posledné Banke známe číslo

telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané. V súvislosti s doručením výzvy zo dňa 15.6.2010
žalobca potvrdil, že táto bolo odoslaná v deň vypracovania a za deň doručenia tejto výzvy žalovanému
treba v zmysle bodu 10.3. VOP teda považovať tretí deň po odoslaní, t.j. 18.6.2010. Podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.Z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoj u pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Podľa § 89 ods. 1 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne
upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon

ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich
nemožno odchýliť. Podľa bodu 19.16. VOP klient súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje Pohľadávky voči Klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce,
súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek
svoje záväzky voči Klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť

svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky; predchádzajúci písomný
súhlas Banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam Klienta ako záložcu
voči Banke v prospech Banky ako záložného veriteľa. V prípade, že Klient je spotrebiteľom v zmysle
osobitného právneho predpisu, tak Banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať. Z vyššie citovaných
ustanovení vyplýva, akým spôsobom boli určené zmluvné podmienky, pričom banka nebola povinná

žalovaných vyzvať na zaplatenie pohľadávky pred jej postúpením, nakoľko títo prejavili svoj súhlas s
postúpením podpísaním zmluvy o povolenom prečerpaní č. 0275032087/1/1 a dohody o pristúpení k
záväzkuzodňa24.4.2009(ďalejako„zmluvaopovolenomprečerpaníadohodaopristúpení“),súčasťou
ktorej boli aj VOP. Je teda zrejmé, že žalovaní. prejavili svoj súhlas s postúpením, podpísaním zmluvy o
povolenom prečerpaní a dohody o pristúpení, ktorej súčasťou boli aj VOP. Právny predchodca žalobcu

by teda postupoval v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
aj v prípade, ak by žalovaným nezasielal výzvy pred postúpením pohľadávky, nakoľko v zmluve si so
žalovanými upravil práva a povinnosti odchylne od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, ktoré má dispozitívnu povahu.29. Podľa § 365 ods. 1 ObZ (účinného do 31.1.2013) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

30. Podľa § 369 ods. 1 ObZ (účinného do 31.1.2013) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

31. Pre uplatnené príslušenstvo istiny platia argumenty uvedené žalobcom, že zmluvný ročný úrok vo
výške 14,90 % z poskytnutého úveru bol určený podľa článku I. bod 1. Zmluvy, pričom podľa bodu 7.4.2.
VOP sa úver úročil denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia
úveru (vrátane), ako aj pre zmluvný ročný úrok z omeškania vo výške 10 %, pričom vzhľadom na zmenu
právnej úpravy úroku z omeškania s účinnosťou od 1.2.2013 a na ustanovenie § 768k ods. 3 ObZ sa
ustanovenia o omeškaní dlžníka účinné od 1.2.2013 nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred

1.2.2013. Pretože Zmluva bola uzavretá pred 1.2.2013, na úroky z omeškania je potrebné aplikovať
ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 1.2.2013.

32. Na základe uvedeného, keďže sa žalovaný v 2. rade dostal do omeškania so splnením svojho dlhu
(§ 365) a uplatnený úrok z omeškania bol vyčíslený v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§

369 ods. 1), súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná aj v tejto časti úrokov z omeškania dôvodne.

33. Podľa § 161 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

34. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

35. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

36. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

37. Podľa § 68 ods. 1 ObZ spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

38. Súd po vykonanom šetrení zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č.k.
28CbR/213/2014-55 zo dňa 19.7.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2016, bola zrušená
spoločnosť HiB Plus, s.r.o. so sídlom Novosadská 345, 946 32 Bátorove Kosihy, IČO: 44 121 865 bez
likvidácie.ZObchodnéhoregistraOkresnéhosúduNitra,odd.Sro,vložkač.26627/Nbolavymazanádňa

30.9.2016 obchodná spoločnosť HiB Plus, s.r.o. so sídlom Novosadská 345, 946 32 Bátorove Kosihy,
IČO: 44 121 865 (listinný dôkaz č.l. 114 a 115 spisu).

39. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

40. Jednou z podmienok konania je procesná subjektivita, ktorú má ten, kto má spôsobilosť na práva a
povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP), pričom túto podmienku súd skúma už pri
podaní žaloby na súd a potom počas celého konania. Môže nastať situácia, že počas konania strana
konania procesnú subjektivitu stratí. V takomto prípade, so zreteľom na konkrétne okolnosti, súd musí

posúdiť, či má konanie zastaviť, prerušiť alebo môže v ňom pokračovať. Stranou konania - žalovaným v
1.radejevdanejveciprávnickáosoba,zčohovyplýva,žebudeopodstatnenévždy,keďstrataprocesnej
spôsobilosti je spôsobená zánikom právnickej osoby (s poukazom aj ustanovenie § 20a ods. 2 OZ)
a konanie sa v dôsledku toho stane bezpredmetným, aby súd konanie zastavil. Súd s poukazom na
citované zákonné ustanovenie § 64 CSP dospel k záveru, že nakoľko došlo k zániku žalovaného v 1.

rade ako právnickej osoby bez likvidácie, nemá inú možnosť len konanie zastaviť, pretože zároveň platí,
že žalovaný v 1. rade nemá iného právneho nástupcu.41. Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech proti žalovanému v 2. rade, súd mu priznal náhradu trov
konaniavovýške100%,čímrozhodolonárokunanáhradutrovkonaniaatospoukazomnaustanovenie
§ 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.