Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010311
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5614010311.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
15. decembra 2017 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
I.. L.. I. Š. I. L. B. G., Knar. X. X. XXXX v M., trvale bytom R.
R. XX, okres C. L., dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1./
ako starosta obce Demänovská Dolina, IČO: 00 315 168, Demänovská Dolina 258, okres Liptovský
Mikuláš, bez príslušného zákonného zmocnenia a vedomia a súhlasu obecného zastupiteľstva,

nerešpektujúc pritom úpravu čl. 5.2.6 Zásad hospodárenia s majetkom obce Demänovská Dolina zo
dňa 2. 5. 2007, v spojení so znením § 9 zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení účinnom
do 30. 6. 2009 (ďalej len „zákon o majetku obcí“) a § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnomzriadení,vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoobecnomzriadení“)uzatvorilzaobec
Demänovská Dolina, ako prenajímateľa dňa 1. 5. 2008 so zástupcom spoločnosti TATRY Jasná, s. r. o.,
IČO: 36 430 218, Demänovská Dolina 99, okres Liptovský Mikuláš, ako nájomcom, Dodatok k zmluve

o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 6. 2006, vo vzťahu k nebytovým priestorom nachádzajúcim
sa vo viacúčelovej budove s prideleným súpisným číslom 296, postavenej na pozemku s prideleným
parcelným číslom 857/4, nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce R. R., ktorým došlo k predĺženiu
dĺžky doby nájmu v zmysle čl. III. ods. 1 Dodatku, na dobu určitú do 31. 12. 2018, čím neoprávnene
zasiahol do práv poslancov obecného zastupiteľstva L.. V. L.. F. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R.
R. XX, okres C. L., I.. T. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. R. XX, okres C. L., T. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom R. R. XX, okres C. L., Š. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P. B. XX, R. R., okres C.

L. a J. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. XXX, R. R., okres C. L., ktorí v rozhodnom čase vykonávali
svoj mandát, do práva rozhodovať hlasovaním o nakladaní s obecným majetkom,
v bode 2./
ako starosta obce Demänovská Dolina, IČO: 00 315 168, Demänovská Dolina 258, okres Liptovský
Mikuláš, bez príslušného zákonného zmocnenia a vedomia a súhlasu obecného zastupiteľstva,
nerešpektujúc pritom úpravu čl. 9.2 Zásad hospodárenia s majetkom obce Demänovská Dolina zo dňa 2.

5. 2007, v spojení so znením § 9 zákona o majetku obcí a § 11 ods. 4 písm. a/ zákon o obecnom zriadení
uzatvoril za obec Demänovská Dolina ako objednávateľa dňa 1. 5. 2008 so zástupcom spoločnosti
TATRYJasná,s.r.o.,IČO:36430218,DemänovskáDolina99,okresLiptovskýMikuláš,akozhotoviteľa,
Dodatok k zmluve o vykonaní celoročnej údržby verejných priestranstiev obce zo dňa 30. 6. 2006, vo
vzťahu k zabezpečovaniu celoročnej údržby chodníkov, autobusových zastávok a zelene v obci, ktorým
došlo podľa čl. IV ods. 1 Dodatku k paušalizácii ceny zhotoviteľom poskytovaných služieb na úrovni
1.330,- Eur bez DPH a predĺženiu dĺžky doby nájmu v zmysle čl. VII. ods. 1 Dodatku, na dobu určitú do

31. 12. 2018, čím neoprávnene zasiahol do práv poslancov obecného zastupiteľstva L.. V. L.. F. Č., nar.XX. XX. XXXX, trvale bytom R. R. XX, okres C. L., I.. T. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. R. XX,
okres C. L., T. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. R. XX, okres C. L., Š. U., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom P. B. XX, R. R., okres C. L. a J. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. XXX, R. R., okres C. L.,

ktorí v rozhodnom čase vykonávali svoj mandát, osobitne do práva rozhodovať hlasovaním o nakladaní
s obecným majetkom,
v bode 3./
ako starosta obce Demänovská Dolina, IČO: 00 315 168, Demänovská Dolina 258, okres Liptovský
Mikuláš, bez príslušného zákonného zmocnenia a vedomia a súhlasu obecného zastupiteľstva,

nerešpektujúc pritom úpravu čl. 5.2.6 Zásad hospodárenia s majetkom obce Demänovská Dolina zo dňa
10. 6. 2009, v spojení so znením § 9 zákona o majetku obcí a § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom
zriadení uzatvoril za obec Demänovská Dolina, ako prenajímateľa dňa 30. 11. 2009 so zástupcami
spoločnosti Tatry mountain resorts, a. s., IČO: 31 560 636, Demänovská Dolina 72, okres Liptovský
Mikuláš, ako nájomcom, zmluvu o nájme pozemku s prideleným parcelným číslom 857/2, zapísaným
na liste vlastníctva číslo XXX a pozemku s prideleným parcelným číslom 3548, nachádzajúcim sa v

katastrálnom území obce R. R., čím neoprávnene zasiahol do práv poslancov obecného zastupiteľstva
L. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. R. XX, okres C. L., U. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. R.
XX, okres C. L., I.. J. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. R. XX, okres C. L., U. Š., nar. X. X. XXXX,
trvale bytom R. R. XX, okres C. L. a T. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. R. XXX, okres C. L.,
ktorí v rozhodnom čase vykonávali svoj mandát, osobitne do práva rozhodovať hlasovaním o nakladaní

s obecným majetkom,

t e d a

v bode 1. a 2./

ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, prekročil svoju právomoc a inému
spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že využil niečí omyl,

v bode 3./

ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, prekročil svoju právomoc a inému
spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že využil niečí omyl,

č í m s p á c h a l

v bode 1. a 2./

pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného
zákonaapokračovacíprečinpoškodzovaniacudzíchprávpodľa§375ods.1písm.b/Trestnéhozákona,

v bode 3./

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona a prečin
poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42
Trestného zákona, pretože úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/32/2014 zo dňa 29. 1. 2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline, právoplatný a vykonateľný dňa 23. 8. 2016, podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, §

36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona, vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom
a určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 21. 5. 2014 na I.. L.. I. Š., K.., obžalobu
pre pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného

zákona a pokračovací prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona
natomskutkovomzáklade,akojeuvedenývpredmetnejobžalobe.Obžalovanýnahlavnompojednávaní
nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a po zákonnom poučení v súlade s
ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný I.. L.. I. Š., K.., v prípravnom konaní vypovedal, že ako verejný činiteľ nemal nikdy v úmysle

spôsobiť inému škodu ani sebe žiaden neoprávnený prospech. Zmluva o nájme nebytových priestorov
bola uzavretá 30. 6. 2006, pričom za Obec Demänovská Dolina ju uzatváral predchádzajúci starosta. Z
čl.3 ods. 1 tejto zmluvy vyplývalo trvanie nájmu do 31. 5. 2016 a z čl. 3 ods. 2 a čl. 9 ods. 3 vyplývalo,
že zmeny zmluvy je možné vyhotoviť po vzájomnej dohode zmluvných strán a písomne, preto on ako
starosta v roku 2008 podpísal dodatok, ktorým boli zmenené pôvodne dohodnuté podmienky. Dodatok

bol riešený pravdepodobne z dôvodu rozsiahlych investícií nájomcu do objektu a nájomná doba sa
predĺžila do roku 2018, teda o dva roky dlhšie, ako bola pôvodná z dôvodu návratnosti investovaných
prostriedkov. Poukázal na zásady hospodárenia, ktoré v uvedenom čase platili pre obec, kde v článku
5.2.6 je uvedené, že schváleniu obecného zastupiteľstva podliehajú prenájmy budov, pozemkov a
nebytových priestorov. Preto bol presvedčený, že dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým nevzniká nájom

nehnuteľnosti, nepodlieha schváleniu obecného zastupiteľstva. Ak si dobre pamätal tak, na obecnom
zastupiteľstve poslancov informoval o tomto dodatku, ale vzhľadom na svoje presvedčenie, že sa takýto
dodatok neodhlasuje, sa to neobjavilo ani v zápisnici a informáciu podal v časti „rôzne“. Poprel
akýkoľvek úmysel obísť zákon, resp. platné zásady a bol presvedčený, že takýto dodatok nepodlieha
schváleniu obecného zastupiteľstva v zmysle spomenutých zásad.

Ku skutku týkajúceho sa Dodatku č. 1 k zmluve o celoročnej údržbe, ktorá bola taktiež uzavretá v
čase, keď ešte nebol starostom na dobu do roku 2016, uviedol, že on následne túto zmluvu predĺžil
s dodávateľom služby, a to do roku 2018. Dôvodom na jednej strane bolo, že obci sa zdali vysoké
platby a dodatkom došlo k úprave platieb, dodávateľ služby tiež investoval do strojného zariadenia.
Dôležitou okolnosťou dodatku bolo aj rozšírenie zoznamu činností, ktoré dodávateľ musel vykonávať.

K predloženému dodatku zo dňa 1. 5. 2008 uviedol, že nešlo o platný dodatok, ale len o pracovnú
verziu dodatku a základný rozdiel oproti skutočne platnému dodatku spočíval v mene, na akú bol
uzavretý, pretože až po tomto dátume bolo oficiálne oznámené, aký bude prepočet Sk na Euro, preto
bol vypracovaný v auguste 2008. Prečo dodatok z mája 2008 ostal v písomnostiach obce si nevedel
vysvetliť, no obsah je totožný s obsahom dodatku z augusta 2008. Poukázal tiež na to, že Š. sa stal

poslancom až 15. 5. 2009, na základe zvolenia vo voľbách 25. 4. 2009, kedy zložil sľub. V zmysle čl. 10
zásad hospodárenia bol oprávnený ako starosta schvaľovať a podpisovať zákazky na dodanie tovaru
a poskytovanie služieb do výšky 250.000,- Sk bez DPH, teda mal za to, že v tomto konkrétnom prípade
nedošlo k porušeniu uvedeného článku a konal v zmysle zásad. K zmluve so spoločnosťou TATRY
Jasná, s. r. o., na celoročnú údržbu dodal, že od mája do augusta 2008 sa postupovalo podľa pôvodnej

zmluvy a zo strany spoločnosti TATRY Jasná, s. r. o., bola fakturovaná skutočná hodnota práce.
K okolnostiam uzatvorenia zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30. 11. 2009 medzi obcou Demänovská
Dolina a spoločnosťou Tatry mountain resorts, a. s., si nespomínal, ale potvrdil, že nemal žiadny záujem
na tom, aby sa uvedená zmluva neschvaľovala obecným zastupiteľstvom. Podpis na zmluve je jeho.
Zmluva bola uzatváraná z dôvodu, aby sa v rámci doliny nevyberalo od návštevníkov parkovné. Išlo o

zmluvu jednoznačne výhodnú pre obec a nevie si predstaviť, že by nebola predložená na schválenie
obecnému zastupiteľstvu. Bol názoru, že uzavretie zmluvy sa na zastupiteľstve preberalo, len sa to
nedostalo do zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Určite nemal žiadnu osobnú výhodu z
uzavretia zmluvy. Počas jeho starostovania boli všetky doklady, teda zmluvy a dodatky zakladané, bola
o nich vedená presná evidencia. Po tom ako Ústavný súd v novembri 2008 zrušil voľby, až do jeho

opätovného zvolenia dňa 25. 4. 2009, bola všetka dokumentácia nachádzajúca sa v obci komukoľvek
prístupná, preto mal a aj má vážne podozrenie, že počas tohto obdobia mohli byť viaceré písomnosti
odcudzené. Veci boli zakladané do fasciklov podľa poradových čísel, boli uložené v neuzamknutej skrini.
Poprel, že by mal nejaký záujem, aby sa niečo antidatovalo, ani sa tak nestalo.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že je to celé omyl, nikdy neurobil nič, čo by bolo v rozpore so

záujmami obce. Dodatky sa robili ako dôsledok niečoho. Podľa jeho vedomostí tieto dodatky sa nemusiaschvaľovať obecným zastupiteľstvom a aj niektorí svedkovia potvrdia, že ich o týchto skutočnostiach
ústne informoval. Poukázal na to, že svedkovia, ktorí v tom období pôsobili ako poslanci obecného
zastupiteľstva sa necítia byť poškodenými v tejto veci.

Mandát starostu v obci Demänovská Dolina vykonával dvakrát. Prvýkrát od začiatku decembra 2006,
potom Ústavný súd SR asi v roku 2008 rozhodol o zrušení volieb a znova zvolený bol 24. 4. 2009.
Poslancami obecného zastupiteľstva v prvom období boli B.D., U., B., B. a E.. V druhom období boli R.,
B., B., F. a na ďalších si už nespomínal. Do času vyhlásenia volieb za neplatné Ústavným súdom sa cítil
byť riadnym starostom obce. V prvom období mal k dispozícii asi 250.000,- Sk ročne na zabezpečenie

záležitostí obce, nikdy ich nevyužil ani na 10 % a v druhom období to bola suma asi 1.000,- alebo 2000,-
Eur ročne. Kedy uzatváral dodatky s Tatry Jasná, s. r. o., si nespomínal, konateľom bol stále U. Š.,
jeden čas bol aj obecný poslanec za jeho druhého funkčného obdobia. Ich platnosť sa predĺžila preto, že
zrekonštruoval a nakúpil nový nábytok. Na menu, v ktorej mali byť vyplatené sumy podľa týchto dodatkov
si už nespomínal. Euro bolo zavedené možno v roku 2008 alebo 2007, dátum určenia konverzného
kurzu medzi Sk a Euro bol asi v roku 2008. V určení meny bol možno preklep. Dôvodom uzavretia

zmluvy s Tatry mountain resorts, a.s. bolo zaviesť v obci bezplatné parkovanie. Po nástupe F. boli riadne
zmätky a pokladal za dôležité vyriešiť túto otázku. V orgánoch spoločnosti Tatry Jasná, s. r. o. a Tatry
mountain resorts, a. s., nikdy nepôsobil. Pred rokom 2006 býval na S. XXX, F. U. L., okres Q. - F.. Pôsobil
ako vrchný riaditeľ marketingu spoločnosti Slovenská poisťovňa a. s., preto ak figuruje vo výpise z
obchodného registra Tatry mountain resorts, a. s., ako predseda predstavenstva a člen predstavenstva,

bolo to preto, že táto spoločnosť bola súčasťou majetku Slovenskej poisťovne, v ktorej v 2002 až 2004
pôsobil. Do Demänovskej Doliny prišiel z dôvodu svojho zdravotného stavu. Trvalý pobyt má na R. R.
Č.. XX od roku 2004 alebo 2005, svoju nehnuteľnosť riadne kúpil, čo vie dokladovať kúpnou zmluvou.
O nájomnej zmluve na nebytové priestory mali poslanci vedomosť a poslanci vedeli aj o finančných
prostriedkoch,ktorétambolipreinvestované.Právetýmsazhodnotilmajetokobce,pretožeobecnemala

dostatok finančných prostriedkov na jeho zhodnotenie a urobil to Š., ktorému ako kompenzáciu za túto
činnosť predĺžil tie zmluvy. Podľa neho to každý videl a bolo to jasné. Keď ukončil prvé funkčné obdobie
v roku 2008, bolo na obecnom úrade bezvládie. Chodili si tam, brali si dokumenty, kto chcel, ako chcel
a kedy chcel, preto sa mohlo všeličo stratiť a určite sa aj stratilo.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a poškodených I.. T. F., L.. F. Č., I.. J. R., J. B., U.

B., Š. U., L. B., T. F., U. Š.U., svedkyne L.. Ľ. B., prečítaním zápisnice z prípravného konania o výsluchu
svedka a poškodeného T. B. zo dňa 17. 9. 2013 a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Svedok a poškodený I.. T. F. (v čase skutkov 1. a 2. poslanec obecného zastupiteľstva a v čase výpovede
starosta obce Demänovská Dolina) v prípravnom konaní sa nevedel vyjadriť k dôvodu prijatia Dodatku

zo dňa 1. 5. 2008 k zmluve o nájme nebytových priestorov z r. 2006, pretože zmluva mala platiť do
r. 2011. Rekonštrukcie obecného majetku musí povoliť zastupiteľstvo, pokiaľ by sa aj robila nejaká
rekonštrukcia prenajatej budovy, bol na to potrebný súhlas spoločného stavebného úradu v Liptovskom
Mikuláši a súhlas obecného zastupiteľstva, pritom obcou ako jediným oprávneným žiadateľom nebola
nikdy podaná žiadna žiadosť o stavebné úpravy na danej nehnuteľnosti. Tým, že spoločnosť TATRY

Jasná za r. 2009-2010 neplatila za danú nehnuteľnosť obci nájom, vznikla obci škoda vo výške 7.000,-
Eur, napriek tomu, že tento bol zmluvne dohodnutý, čiže starosta Š. mal konať a zmluvu vypovedať,
aby takáto škoda obci nevznikala. K Dodatku zo dňa 1. 5. 2008 k zmluve o vykonanie celoročnej
údržby verejných priestranstiev obce Demänovská Dolina z 30. 10. 2006, obec eviduje jediný dodatok
k tejto zmluve, a to zo dňa 1. 5. 2008, iný sa na obci nenachádza a po bývalom starostovi Š. sa

nenachádza ani žiadna pomôcka, v ktorej by boli evidované prijaté dodatky. Dôvody predlžovania stále
platnej zmluvy mu neboli známe a nedozvedel sa o nich ani v roku 2008, keď bol poslancom obecného
zastupiteľstva. Domnieval sa, že platnosť zmluvy bola predĺžená z dôvodu lukratívnych finančných
podmienok pre pána Š., keďže bola stanovená suma za vykonávané činnosti paušálne, kým v pôvodnej
a vtedy platnej zmluve, mala spoločnosť TATRY Jasná, s. r. o, povinnosť predkladať plán zimnej a letnej

údržby aj výšku sumy, za ktorú túto údržbu vykoná a tento plán s výškou odmeny malo schvaľovať
obecného zastupiteľstvo, pričom v novoprijatom dodatku povinnosť predkladať tento plán so sumou
odpadla. Domnieval sa, že druhá strana predložila Dodatok z 2. 8. 2008 z dôvodu, že si uvedomili, že
dňa 1. 5. 2008, keby mal byť prijatý Dodatok č. 1, nebol ešte známy výmenný kurz, keďže už tento
dodatok bol uzatvorený v mene Euro, naviac 1. 5. je štátny sviatok. Paušálna odmena uvedená v

dodatkoch sa nevyplácala od ich platnosti, ale začala sa vyplácať až od r. 2010, a v r. 2008 a 2009
boli vyplácané odmeny podľa pôvodnej zmluvy. Poukázal na to, že obci týmto taktiež vznikla škoda,
pretože obec zazmluvnila aj čistenie priestorov, ktoré jej nepatrili. Bývalý starosta Š. uzatvoril dňa 30.
11. 2009, bez schválenia obecným zastupiteľstvom Demänovská Dolina, zmluvu o nájme pozemkovmedzi obcou Demänovská Dolina a spoločnosťou Tatry mountain resorts, a. s., ktorej predmetom je
prenájom záchytného parkoviska na parcely KN č. 857/2 a parkoviska Záhradky na parcele KN č. 3548
na dobu neurčitú a obcou bola prenajatá nehnuteľnosť, ktorá obci nepatrila, ale ktorej spoluvlastníkmi

boli Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupoval neznámych vlastníkov, Urbár Ploštín, Urbár Palúdzka
a tri súkromné osoby, pričom obec v tom čase k uvedenej parcele nemala žiadnu nájomnú zmluvu ani
iný vlastnícky vzťah. Svoju domnienku, že dodatky boli uzatvárané neskôr, ako je na nich uvedený dátum
odvodil z toho, že na obci sa nachádzali kópie vedené v eurách s dátumom uzatvorenia Dodatku k 1.
5. 2008, kedy je sviatok a úrad je nečinný, neboli schválené obecným zastupiteľstvom, nie je to ani v

zápisniciach z obecného zastupiteľstva. Platby boli uhrádzané až od roku 2010, kedy bol Š. konateľom
TATRY Jasná, s. r. o., a zároveň zástupcom starostu. Sumy boli dohodnuté na celý rok 2010 bez toho,
aby vo faktúre bolo uvedené, aké konkrétne práce boli vykonané, kto ich prevzal. K nájmu nebytových
priestorov spoločnosťou TATRY Jasná, s . r. o., uviedol, že vôbec neuhrádzala nájomné za budovu
obecného úradu za r. 2009-2010, čo je aj predmetom sporu na súde a z toho dôvodu má podozrenie, že
tieto zmluvy boli antidatované a v súdnom spore sa objavili ďalšie zmluvy, obdobného účelu, ktoré boli

datované v mesiaci august v slovenských korunách. Pôvodnú zmluvu na celoročnú údržbu považoval za
výhodnejšiu,pretožesadalpresnejšiestanoviťoperačnýplánúdržbyzimnejaletnejsezóny,spoukazom
na charakter lokality Demänovskej Doliny, pričom v zmysle Dodatku k zmluve o celoročnej údržbe obec
musela platiť 1.600,- Eur bez toho, či sa služba konala alebo nekonala. V čase, keď bol poslancom
obecného zastupiteľstva v r. 2008 sa predmetné dodatky so spoločnosťou TATRY Jasná, s. r. o., ani

zmluva s Tatry mountain resorts, a. s., neprerokovávali. Cítil sa byť morálne poškodený, lebo sa jednalo
o prostriedky obce Demänovská Dolina, ktoré by sa mali vrátiť do rozpočtu obce Demänovská Dolina.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že funkciu poslanca
obecného zastupiteľstva vykonával ako náhradník za I.. P. až do zániku mandátu v decembri 2008, kedy
Ústavný súd rozhodol o neplatnosti volieb v obci. Zmluvy, resp. dodatky, o ktoré sa v tejto veci jedná,

neboli predmetom schvaľovania obecného zastupiteľstva. Okrem neho boli v tom období poslancami
obecného zastupiteľstva F. Č., T. B., Š. U. J. J. R. alebo U. Š.. Do 15. 12. 2008 určite existoval interný
predpis obce „Zásady spravovania a nakladania s majetkom obce“, ktoré stanovovali, do akej výšky
môže starosta nakladať s majetkom obce. V tom čase to bola suma do 200.000,- Sk bez súhlasu
obecného zastupiteľstva. Pri prenájmoch majetku obce to bolo len so súhlasom poslancov obecného

zastupiteľstva. Konateľom Tatry Jasná, s. r. o. bol U. Š., ktorý bol v r. 2009 - 2010 poslancom obecného
zastupiteľstvaajzástupcomstarostu.Následneprebehlivr.2010voľby,kedyonzačalvykonávaťfunkciu
starostu v obci Demänovská Dolina. Tieto zmluvy boli objavené a v januári boli s nimi oboznámení
poslanci obecného zastupiteľstva. Podľa ich názoru zmluvy boli pre obec nevýhodné, preto vec odstúpili
na riešenie orgánom činným v trestnom konaní. V obci je schválená zásada, že všetky prenájmy by

mali byť odsúhlasené obecným zastupiteľstvom. V čase, keď sa dodatok uzavrel, ujmu nepociťoval,
pretože o ňom nevedel, išlo skôr o ujmu pre obec, nie neho osobne, preto sa necítil byť poškodený, ak
sa poškodenou necítila byť ani obec. V dobe, keď sa dodatky objavili mal na to iný pohľad, zaoberať sa
nimi začali aj rozpor v mene, na ktorú zneli. Pán Č. bol poslancom, kontrolórom obce, a nenapadol to.
Mal vedomosť o tom, že súčasné vedenie obce vyplatilo celú sumu za čistenie parkovísk a dodatočné

investície Š..
Svedok a poškodený L.. F. Č. (v čase skutkov 1. a 2. poslanec obecného zastupiteľstva) v prípravnom
konaní vypovedal, že v r. 2008 bol poslancom obecného zastupiteľstva obce Demänovská Dolina.
K otázke uzatvárania Dodatkov k zmluve o nájme nebytových priestorov a k zmluve o vykonávaní
celoročnej údržby, ktoré sú predmetom konania, poukázal na to, že vyšetrovateľ by mal postupovať

podľa obdržaných listinných dôkazov a viac sa k veci nevyjadril.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že poslancom obce bol v r. 2002-2008, a v medziobdobí
r. 2008-2015 asi v prvom polroku r. 2009 po vyhlásení volieb za neplatné. Od r. 2015 pôsobil ako
kontrolór obce, pričom prešiel veľa zmlúv a dokumentov, a ak by prišiel na nejakú nezákonnosť, podal
by trestné oznámenie. Kontroloval aj predmetné zmluvy a podľa jeho názoru by nebolo podanie

trestného oznámenia dôvodné. V období, keď bol poslancom, boli starostom obce T.. Š. a I.. Š..
Počas jeho funkčného obdobia boli poslancami aj J. B., T. B., Š. U., na ostatných si nespomínal. Prvé
zásady hospodárenia obce boli prijaté asi v r. 2009, hospodárenie prebiehalo klasicky, ako u iných
starostov. Ak on ako poslanec chcel niečo vedieť, opýtal sa a dostal odpoveď. Na bližšie okolnosti
uzatváraniazmlúvsTatryJasnáaTatrymountainresorts,a.s.zajehofunkčnéhoobdobiasinespomínal.

K zásadám hospodárenia pred r. 2009, platila iná právna úprava obsiahnutá v zákone o obecnom
zriadení. Proces hlasovania poslancov za nejakú zmluvu by mal byť zachytený v zápisniciach. Nebytové
priestory uvedené v bode 1. obžaloby aj naďalej využívala spoločnosť Tatry Jasná s. r. o. na základe
uzavretejnájomnejzmluvy.Podanietrestnéhooznámeniavtejtovecivyhodnotilakonedôvodné,pretožeproces uzatvárania dodatkov bol v súlade so zákonom a do dnešného dňa neboli napadnuté civilnou
žalobou, obecné zastupiteľstvo rešpektovalo stav, aký je. Z pohľadu kontrolóra nemal vedomosť, že
by podpísaním dodatkov bola obci spôsobená škoda. Osobne z uzavretia týchto dodatkov a zmlúv

nepociťoval žiadnu ujmu na právach. Výlučným vlastníkom pozemkov v bode 3 obžaloby by podľa jeho
vedomostí mal byť I.. F..
Svedok a poškodený J. B. (v čase skutkov 1. a 2. poslanec obecného zastupiteľstva) v prípravnom
konaní vypovedal, že bol poslancom obecného zastupiteľstva obce Demänovská Dolina v r. 2009. Čo sa
týka uzatvorenia Dodatkov k zmluve o nájme nebytových priestorov a k zmluve o vykonávaní celoročnej

údržby, starosta poslancov informoval o svojej činnosti a pokiaľ ich o niečom zabudol informovať, mal
za to, že v tom nebol nejaký úmysel. Potvrdil, že v minulosti bol predsedom predstavenstva spoločnosti
Jasná Nízke Tatry, a. s., a v súvislosti s konaním bývalého starostu Š. sa necítil byť vo veci poškodeným
na jeho právach. Myslí si, že obec bola spoločnosťou Jasná Nízke Tatry, a. s., zvýhodnená.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že v obci rozvíjal svoje podnikateľské aktivity, pretože chcel byť
užitočný. Obžalovaného pozná dlhodobo, vníma ho ako čestného a priameho človeka, a nikdy nemal ani

podozrenie, že by v čase jeho pôsobenia malo byť niečo v neporiadku. Rovnako pozná pána Š., ktorý je
čestný a pracovitý človek. Neboli na neho žiadne sťažnosti, že niečo robí zle alebo predražene, preto sa
predĺženie zmluvy s ním zdalo úplne prirodzené. Nemohli ani vedieť, čo a za akej okolnosti boli zmluvy
uzatvárané, čo im predchádzalo, či tam bol alebo nebol nejaký nárok. Tieto skutočnosti na zastupiteľstve
prejednávali, chodil tam aj Š.. V čase, keď bol poslancom, bolo uzatvárané množstvo zmlúv, dodatkov

a boli zlé vzťahy, preto obecné zastupiteľstvo a starosta konali s opatrnosťou a obozretne. O úprave
nakladania s majetkom obce vedomosť nemal. Poslancami okrem neho boli U., B., možno Č., má v
tom zmätok. Prioritou obce bol v tom čase územný plán a jeho schválenie a ostatné veci sa riešili
nejakou zotrvačnosťou, jeho ako poslanca ani nezaujímali, bol členom stavebnej komisie. Starosta Š.
robil všetko otvorene a nikto jeho konanie nenapadol, problém nebol ani so Š.. S Tatry mountain resorts,

a. s. nemá žiaden vzťah, nemá tam žiaden vplyv, žiadnu funkciu od r. 2007 v nej nezastával. Svoje
pôsobenie na obecnom zastupiteľstve vnímal ako možnosť povedať svoj názor. Odňatie práva hlasovať
bral tak, že sa v rámci diskusie stretli viacerí odborníci, ktorí sa k problému vyjadrili a podľa neho je
hlavne starosta na to, aby niesol zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré ak by boli zlé, tak je možné túto
zodpovednosťvočinemuvyvodiť. Zjehopohľadufungovalozastupiteľstvonormálne.Poslanecsapodľa

neho na výkone samosprávy podieľa tak, že zastupuje záujmy všetkých obyvateľov a to si uvedomoval.
Nájomcom priestorov viacúčelovej budovy súpisné číslo 256 bolo viac subjektov, určite aj pán Š.. O
celoročnej údržbe verejných priestranstiev sa stále hovorilo, išlo o záujem obce a obec bola povinná
zabezpečiť ju. Detaily v tejto zmluve nepoznal. Žiadnu ujmu z konania obžalovaného nepociťoval, ani
ako poslanec. Starosta ako manažér obce musí mať nejaké právomoci, ak to bolo predtým odsúhlasené,

schválené, fungovalo to, stačilo, že ich informoval o pokračovaní údržby. Zmluva bola neskôr zrušená
starostom F., bližšie sa o to nezaujímal. Potreba údržby v obci vždy bola, na samostatné zastrešenie
služieb údržby však obec nemala dostatočné finančné prostriedky. Určite nemal pocit zvýhodňovania
spoločnosti Tatry mountain resorts alebo Tatry Jasná. V obci podniká viacero subjektov, ktorým sa darí,
u žiadneho podnikateľa nemal pocit, že by bol zvýhodňovaný alebo nezvýhodňovaný.

Svedok a poškodený Š. U. (v čase skutkov 1. a 2. poslanec obecného zastupiteľstva) v prípravnom
konaní vypovedal, že poslancom obecného zastupiteľstva obce Demänovská Dolina bol v r. 2008. O
uzatvorení dodatkov k predmetným zmluvám nemal vedomosť. Bol názoru, že starosta Š. si bol vedomý
toho, čo robí. Poškodeným na svojich právach sa byť necítil. Na hlavnom pojednávaní dodal, že prvá
zmluva sa týkala U. Š., ktorý prevádzkoval reštauráciu Demänovka, išlo o predĺženie zmluvy, bola s

ním spokojnosť. Pri druhej zmluve išlo o údržbu priestranstiev obce, ktorú zabezpečoval so svojimi
strojmi tiež Š., vnímal to ako dobrý operatívny krok vtedajšieho starostu. Poukázal na to, že I.. F.
namietal všetky kroky vtedajšieho starostu, napádal aj jeho. Museli vynakladať veľa energie na riešenie
nezmyslov a konfliktných situácií. Služby, ktoré boli predmetmi týchto zmlúv, resp. dodatku vnímal on
aj verejnosť ako dobré, nič proti tomu nemali. Na interný dokument nakladania s majetkom obce v

čase, keď bol poslancom si nespomínal, ani na to, či starosta bol limitovaný nejakou sumou. O tých
zmluvách a dodatkoch možno na zastupiteľstve hovorili, hovorilo sa o nich aj pri iných príležitostiach,
napr. s občanmi. Ak by o nich nevedel, necítil by sa dotknutý na svojich právach, pretože obžalovanému
dôverovali, mal aj jeho plnú dôveru. Pre obec urobil kroky, ktoré boli rukolapné a pozitívne v jej prospech.
Svedok a poškodený L. B. (v čase 3. skutku poslanec obecného zastupiteľstva) v prípravnom

konaní vypovedal, že v r. 2009 bol poslancom obecného zastupiteľstva obce Demänovská Dolina. O
uzatvorení zmluvy o nájme pozemkov, aj napriek tomu, že v r. 2009 bol súčasne aj zamestnancom
tejto spoločnosti nevedel a konaním obvineného sa cítil byť poškodený na svojich právach poslancaobecného zastupiteľstva. Dodal, že obvinený bral v čase starostovania obec ako súkromnú vec a im
poslancom vykrikoval, že ich vôbec nepotrebuje a tak to aj celé dopadlo.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poslancom obecného zastupiteľstva bol od jari 2009 do jari

2010. Poslancami boli aj T. F., J. R.B., U. Š., U. B.. Vedel, že starosta bez rozhodnutia obecného
zastupiteľstva nemôže prenajímať svojvoľne veci obce, no z čoho to vyplývalo, nevedel. Počas jeho
pôsobenia ako poslanca, žiadne opatrenia k hospodáreniu obce, neprijímali. Nespomínal si, či sa
hlasovalo o nejakom nájme alebo prenájme, ale o zmluve, ktorá je predmetom tohto trestného konania,
absolútne nevedeli. Ak by mu niekto odňal právo hlasovať ako poslancovi, nahneval by sa. Zásady

hospodárenia s majetkom obce, keď bol poslancom čítal, ale či ich aj prijímali, nevedel. O nájomnej
zmluve určite nehlasovali a dozvedel sa o nej až v r. 2014 od polície, keď bol vo veci vypovedať a
následne si na internete zisťoval čísla parciel, ktoré sú predmetom tejto nájomnej zmluvy.
Svedok a poškodený U. B. (v čase 3. skutku poslanec obecného zastupiteľstva) v prípravnom konaní
vypovedal, že v r. 2009 bol poslancom obecného zastupiteľstva v obci Demänovská Dolina. O uzatvorení
dodatkov k predmetným zmluvám nevedel, ale vedel, že služby celoročnej údržby pre obec vykonával

Š.. Na zmluvu o nájme pozemkov medzi obcou Demänovská Dolina a spoločnosťou Tatry mountain
resorts, a. s., si nespomínal, že by na obecnom zastupiteľstve túto zmluvu schvaľovali. Ako človek sa
necítil byť poškodeným, ale ako bývalý poslanec sa cítil byť poškodený na právach poslanca.
Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že poslancom obecného zastupiteľstva nebol plné funkčné
obdobie, bolo to asi 4 roky dozadu. Nepamätal si, či hlasovali za nejakú zmluvu ohľadne hospodárenia

obceani,čiexistovalaúpravanakladaniasmajetkomobce.Kodňatiuprávahlasovaťsavyjadriťnevedel.
Ako občan poškodený nebol a ako poslanec asi trošku, no majetkovo alebo finančne určite nie. V tom
čase sa riešilo veľa prenájmov a predaj majetku obce na obecnom zastupiteľstve. Zo strany starostu to
bolo riešené skôr dialógom, čo konkrétne sa schvaľovalo, uviesť nevedel.
Svedok a poškodený I.. J. R. (v čase 3. skutku poslanec obecného zastupiteľstva) v prípravnom

konaní vypovedal, že poslancom obecného zastupiteľstva obce Demänovská Dolina bol v r. 2009. K
uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám sa vyjadriť nevedel, pretože v čase uzatvárania zmluvy
nebol poslancom, avšak má vedomosť o tom, že sa vedie v tejto veci civilné súdne konanie. Potvrdil,
že zmluvu za spoločnosť Tatry mountain resorts, a. s., podpisoval, avšak si na ňu nespomínal, pretože
podpisuje veľké množstvo zmlúv. Či sa cíti byť poškodený na svojich právach bývalého poslanca sa

vyjadriť nevedel. Ďalej vypovedal, že v čase uzatvárania zmluvy o nájme pozemkov medzi obcou
Demänovská Dolina a spoločnosťou Tatry mountain resorts, a. s., (prenájom záchytného parkoviska a
parkoviska Záhradky) bol poslancom ešte len krátko a nebol si vedomý, že by o uzatvorení tejto zmluvy
malo rozhodovať obecné zastupiteľstvo. Keďže takú zmluvu podpisoval za protistranu, necíti sa byť
poškodený na svojich právach poslanca.

Na hlavnom pojednávaní dodal, že na prijímanie zásad hospodárenia obce si nespomínal, bol
poslancom obce bol viackrát a menilo sa to. Či bola zmluva ohľadne záchytného parkoviska a
jeho prenájmu predmetom jednania medzi starostom a poslancami obecného zastupiteľstva, ani na
hlasovanie o nej, si nespomínal. Členom predstavenstva spoločnosti Tatry mountain resorts, a. s., bol
aj v r. 2009. S odňatím práva poslanca hlasovať by nebol spokojný. Z dôvodu uzavretia zmluvy o nájme

pozemkov mu v konečnom dôsledku nebola spôsobená ujma.
Svedok a poškodený T. F. (v čase 3. skutku poslanec obecného zastupiteľstva) v prípravnom konaní
vypovedal, že v r. 2009 bol poslancom obecného zastupiteľstva obce Demänovská Dolina a mal
vedomosť o tom, že obžalovaný si neplnil povinnosti v tom, že zmluvy, ktoré malo schvaľovať obecné
zastupiteľstvo podpisoval bez jeho súhlasu. Obvinený mu v minulosti do očí povedal, že poslancov

nepotrebuje. Komunikácia s obvineným v čase, keď bol starostom bola na bode mrazu. Cítil sa byť
poškodený na svojich právach, pretože schvaľovanie vyššie uvedených zmlúv a dodatkov podliehalo
schvaľovaniu obecným zastupiteľstvom a keďže on, ako poslanec bol volený priamo občanmi, občanom
zároveň aj zodpovedal. O uzatvorení zmluvy a dodatkov o nájme nebytových priestorov a vykonaní
celoročnej údržby vôbec nevedel a dozvedel sa o nich, až v čase, keď bol v obci starostom I.. F..

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že prvýkrát sa ujal funkcie poslancom obecného zastupiteľstva
obce Demänovská Dolina za mandátu starostu Š.I. po doplnkových voľbách v súvislosti s nálezom
Ústavného súdu niekedy v r. 2007-2008. Obec v tom čase mala interný predpis nakladania s majetkom
obce. Zmluvy sa mali schvaľovať na obecnom zastupiteľstve. Určite mu nebola žiadna z týchto zmlúv
alebo dodatkov, o ktoré sa jedná, predložená ako poslancovi na rokovaní. Okrem neho boli poslancami

v uvedenom období L. B., U. B., U. Š. a J. R.. Konateľom spoločnosti Tatry Jasná bol U. Š.. Keďže
sa o týchto zmluvách alebo dodatkoch rozhodovalo bez jeho vedomia ako poslanca, cítil sa dotknutý
a poškodený a jeho mandát stratil zmysel. O zmluvách, resp. dodatkoch sa dozvedel asi pred 5 rokmi,
o zmluve s Tatry mountain resorts, a. s., sa dozvedel asi dva roky dozadu. Rozdiel medzi zmluvouuzavretou so Š. ešte za starostu Š., a následnými dodatkami podľa neho spočíval v predĺžení doby do r.
2018,sumaostalatáistá.Osobnenerealizovalžiadenkrok,abysadomáhalnápravyaleboodškodnenia.
Svedok a poškodený U. Š. (v čase 3. skutku poslanec obecného zastupiteľstva) v prípravnom konaní

vypovedal, že bol spoločníkom spoločnosti TATRY Jasná, s. r. o., a v r. 2009 bol poslancom obecného
zastupiteľstva obce Demänovská Dolina. Vyjadril presvedčenie, že pri uzatvorení zmluvy o nájme
pozemkov ich bývalý starosta informoval o riešení, ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel. Necítil sa byť
poškodeným v súvislosti s konaním bývalého starostu. Kto vypracoval Dodatok zo dňa 1. 5. 2008 k
zmluveovykonaníceloročnejúdržbyverejnýchpriestranstievsinespomínal,nopripravovalsaspoločne,

pretožezichstranyhoniekoľkokrátpripomienkovali.Finálnupodobupripravilaobec.Motívompredĺženia
nájomnej zmluvy bolo uskutočnenie rekonštrukcie prenajatých priestorov, ktorú financoval on a pri
celoročnej údržbe bol motívom prijatia dodatku nákup techniky. Poukázal na to, že v spoločnosti TATRY
Jasná, s. r. o., bol zamestnancom a v období, keď vykonával funkciu poslanca nepodnikal. Dôvodom
uzavretia Dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov z r. 2006, bola rekonštrukcia uvedenej
nehnuteľnosti z vlastných zdrojov, jeho súčasťou je aj rozpis prác približne za 13.000,- Eur. V čase

uzatvoreniazmluvyajprijímaniadodatkunebolposlancomobecnéhozastupiteľstva.Čiktomutododatku
bolo vydané aj uznesenie obecného zastupiteľstva alebo iné rozhodnutie uviesť nevedel. Rekonštrukcia
bolapovolenástavebnýmúradomaotejtokomunikovalajsostarostomŠ..Kzmluveoceloročnejúdržbe
vypovedal, že táto bola prijatá v r. 2006, kedy bol starostom obce D.. Š. Š. a Dodatok k zmluve bol prijatý
dňa 2. 8. 2008. V čase jeho výpovede prebiehal medzi obcou Demänovská Dolina a TATRY Jasná, s.

r. o., súdny spor ohľadne nepreplatenia faktúr. Poprel, že by bol Dodatok uzatvorený dňa 1. 5. 2008 a
považovalzaplatnýlenDodatokod2.8.2008,pretoževpredmetnomobdobískúšalimodelyplatiebapo
vzájomnej dohode pristúpili k paušálnej sume 1.330,- Eur. Uzavretie dodatku iniciovala jeho spoločnosť
z dôvodu, že na vlastné náklady kúpili vozidlá na odhŕňanie snehu, krovinorezy a snežnú frézu. Či vôbec
bol potrebný súhlas obecného zastupiteľstva k uzatvoreniu týchto dodatkov sa vyjadriť nevedel. Potvrdil,

že podpis na Dodatku zo dňa 1. 5. 2008 je jeho a čo sa týka dátumu, mohlo dôjsť k omylu. Keďže obec
od augusta 2008 zrejme nemala peniaze so starostom Š. sa dohodli, že za služby budú fakturovať asi
až od októbra 2008. Poprel, že by bola zmluva z 2. 8. 2008 antidatovaná.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že išlo len o uzavretie dodatkov za účelom predĺženia platnosti zmlúv
a doby nájmu, nič iné sa neriešilo. Vedeli o tom aj poslanci, nikto nemal nič proti tomu. Žiaden z

poslancov nenamietal, že by boli tieto dodatky prijaté v rozpore so zásadami hospodárenia obce. S
ďalším starostom F. tiež jednal ohľadne zimnej údržby. Po 4 rokoch súdnych peripetií v októbri 2015,
sa s obcou dohodli na vysporiadaní dlžôb z jeho strany aj zo strany obce. Všetko vyrovnali a ukončili
spoluprácu. Pri oboch dodatkoch išlo len o predĺženie doby nájmu. Žiaden neoprávnený prospech pre
jeho spoločnosť v dôsledku týchto dodatkov nepociťoval, práve naopak, tým, že sa musel súdiť a brániť,

to bolo v neprospech jeho firmy a bol uvedený do omylu, že sa to nedalo do rokovania. Ani netušil, že je
to treba, dozvedel sa to až od starostu I.. F., ktorý začal robiť kroky a hoci tom tiež vedel predtým, no ozval
sa, až keď sa stal starostom. Žiaden z poslancov Č., F., B.J., U., B. mu neoznámili, že by im to bolo na
ujmu. K bodu 3. obžaloby si už nepamätal, čo konkrétne bolo prejednávané. Niečo ohľadne záchytných
parkovísk sa prejednávalo na zastupiteľstve. Tým, že sa to neprejednalo na obecnom zastupiteľstve

určite necítil, že by do jeho práv bolo nejako zasiahnuté. Poslancom bol zvolený v r. 2006 na štvorročné
funkčné obdobie, bol ním do vyhlásenia volieb za neplatné Ústavným súdom. Poslancom bol ešte v r.
2009. Či sa prejednávalo na obecnom zastupiteľstve niečo ohľadne nakladania s majetkom obce alebo
dodatky, si nepamätal.
SvedokapoškodenýT.B.Ň.,ktoréhovýpoveďzprípravnéhokonaniazodňa13.6.2014bolanahlavnom

pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku z dôvodu jeho úmrtia v
priebehu trestného konania, prečítaná, vypovedal, že v r. 2008 bol poslancom obecného zastupiteľstva
obce Demänovská Dolina. K uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám sa vyjadriť nevedel a necítil
sa byť poškodeným na svojich právach bývalého poslanca.
Svedkyňa L.. Ľ. B., súčasná starostka obce Demänovská Dolina na hlavnom pojednávaní vypovedala,

že bola zvolená po doplňujúcich voľbách dňa 21. 1. 2014. Asi v roku 2010 bol prijímaný dokument
Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, či predtým existovala nejaká úprava, sa vyjadriť
nevedela. Starosta mohol vykonávať objednávky a nákup tovaru pre obec do výšky 2.000,- Eur do
r. 2015, v súčasnosti je jednorazový limit do výšky do 200,- Eur, každý nákup nad 200,- Eur podlieha
schváleniu obecného zastupiteľstva. Zmluvy, napr. nájomná, kúpna zmluva a pod. sa predkladajú

obecnému zastupiteľstvu. Mandát poslankyne obecného zastupiteľstva vykonávala od konca decembra
2010 do r. 2014. Pri schvaľovaní Zásad hospodárenia vychádzali z podkladov, ktoré im v r. 2010 predložil
vtedajší starosta F. a schválili sa približne v januári 2011. Údržby chodníkov a ciest, odpratávanie snehu
a pod. v obci, zabezpečujú zamestnanci obce VPS. Verejnoprospešné služby fungovali v r. 2011 alebozačiatkom r. 2012, sú už zrušené. Predtým túto údržbu zabezpečovala spoločnosť Tatry Jasná, s. r. o.
K výpovediam zmlúv vo vzťahu k spoločnosti Tatry Jasná, s. r. o. a Tatry mountain resorts, a. s. sa
nevedela vyjadriť.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov vzťahujúcich sa na
jednotlivé skutky, ktoré boli predmetom obžaloby.
Zo Zásad hospodárenia s majetkom obce Demänovská Dolina vypracovaných v zmysle § 9 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, účinných dňom 2. 5. 2007, z čl. 5 „dispozičné
oprávnenia orgánov obce a organizácii pri nakladaní s majetkom obce“, konkrétne bodu 5.2.6 vyplýva,

že schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú všetky prenájmy pozemkov, budov a nebytových
priestorov. Z čl. 4.3 taktiež vyplýva, že obecné zastupiteľstvo musí schváliť nakladanie s pohľadávkou
obce alebo organizácie v sume 10.000,- Sk a viac. Do tejto sumy o nakladaní s pohľadávkou rozhoduje
starosta obce na návrh správcu pohľadávky. Podľa čl. 9.2 nákup tovaru, zabezpečenie investičnej
výstavby, údržby alebo služieb, ktorých predbežný rozpočet je do výšky 250.000,- Sk, zabezpečuje a
je zodpovedný starosta obce, v súlade so schváleným rozpočtom obce na príslušný rok. Dokument

podpísal obžalovaný ako starosta obce.
Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 6. 2006 uzatvorenej medzi prenajímateľom
Obec Demänovská Dolina a nájomcom TATRY Jasná, s. r. o., mal súd preukázané, že predmetom
uvedenej zmluvy bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v obci Demänovská Dolina, a to
sociálno-prevádzkovej budovy s prideleným súpisným číslom 296, postavenej na pozemku s prideleným

parcelným číslom KN-C 857/4 o výmere 640 m2, ktorá pozostávala z nebytových priestorov: bufet -
reštaurácia, skladové priestory, sociálne zariadenie a terasa, pričom táto bola uzavretá na dobu určitú
od 1. 6. 2006 do 31. 5. 2011, s možnosťou predĺženia doby nájmu o ďalších 5 rokov do 31. 5. 2016.
Z článku IV. bod 1 vyplýva taktiež dohodnutá výška nájomného, a to za obdobie od 1. 6. 2006 do 31.
5. 2008 na 80.000,- Sk ročne a od 1. 6. 2008 ročné nájomné 100.000,- Sk. Z Dodatku č. 1 k zmluve

o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 6. 2006 vo vzťahu k predmetným nebytovým priestorom,
medzi obcou Demänovská Dolina v zastúpení starostom obce I. Š. a nájomcom TATRY Jasná, s. r.
o., U. Š., konateľom, uzavretého dňa 1. 5. 2008 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zmene a
doplnení ustanovení tejto zmluvy v časti čl. III na trvaní nájmu tak, že nájom nebytových priestorov sa
uzatvoril na dobu určitú do 31. 12. 2018 s možnosťou predĺženia doby nájmu o ďalších 5 rokov. Taktiež

bolo dohodnuté v časti článku IV. cena nájmu, že od 1. 6. 2008 je ročné nájomné za predmet nájmu
3.319,40 eura. Prílohou uvedeného dodatku, ako aj v rámci tohto dodatku bol poňatý súpis nájomcom
vynaložených investícií a výdavkov v celkovej sume 12.799,50 eura. Túto zmluvu o nájme nebytových
priestorov zo dňa 30. 6. 2006 vypovedal nasledujúci starosta obce Demänovská Dolina výpoveďou zo
dňa 19. 4. 2011, ku dňu 30. 5. 2011. Aj Dodatok č. 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.

5. 2008 bol vypovedaný nasledujúcim starostom I.. T. F. výpoveďou zo dňa 31. 12. 2010 z dôvodu, že
tento dodatok bol uzatvorený v rozpore so zásadami hospodárenia s majetkom obce a zmluva nebola
schválená obecným zastupiteľstvom.
Zo zmluvy o vykonávaní celoročnej údržby verejných priestranstiev obce vyplýva, že bola uzavretá dňa
30. 6. 2006 medzi obcou Demänovská Dolina, v zastúpení D.. Š. Š., starostom obce a spoločnosťou

TATRY Jasná, s. r. o., v zastúpení konateľom U. Š.. Jej predmetom bolo pravidelne zabezpečovať
celoročnú údržbu chodníka, autobusových zastávok a zelene v Demänovskej Doline v súlade so
spracovaným operačným plánom zimnej údržby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Zmluva
bola uzavretá (podľa čl. VII, doba platnosti zmluvy bod 1) na dobu určitú od 1. 11. 2006 do 30. 10. 2011 na
5 rokov s možnosťou predĺženia zmluvy o ďalších 5 rokov, t. j. do 30. 10. 2016. Dodatok č. 1 k zmluve zo

dňa 1. 5. 2008 o vykonávaní celoročnej údržby zelene a čistení obce uzavreli obec Demänovská Dolina,
v zastúpení starostom I.. L.. I. Š., K.. a spoločnosť TATRY Jasná, s. r. o., v zastúpení konateľom U. Š.,
pričom došlo k zmene predmetu zmluvy, a to konkretizácii prác v rámci zimnej údržby a letnej údržby
a taktiež v rozsahu ceny a fakturácie tak, že sa objednávateľ zaviazal platiť dodávateľovi za plnenie
predmetu tejto zmluvy mesačne dohodnutú paušálnu odplatu vo výške 1.330,- Eur plus DPH v zákonom

stanovenej výške. Taktiež došlo k zmene v dobe platnosti zmluvy (čl. VII) a to tak, že zmluvné strany sa
dohodli na uzatvorení zmluvy na dobu určitú od 1. 5. 2008 do 30. 12. 2018. Dodatok tvorí neoddeliteľnú
súčasť predmetnej zmluvy a nadobúda platnosť a účinnosť od 1. 5. 2008.
Z prezenčnej listiny zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 30. 4. 2008 mal súd preukázané, že v
čase uzavretia Dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov ku dňu 1. 5. 2008 funkciu poslancov

obecného zastupiteľstva vykonávali L.. F. Č., I.. T. F., T. B., Š. U. a J. B..
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3. mal súd skutkový stav preukázaný týmito listinnými dôkazmi:
Zo Zásad hospodárenia s majetkom obce Demänovská Dolina vypracovaných v zmysle § 9 zákona č.
138/1991Zb.omajetkuobcívzneníneskoršíchpredpisov,účinnýchdňom10.6.2009,zčl.5„dispozičnéoprávnenia orgánov obce a organizácii pri nakladaní s majetkom obce“, konkrétne bodu 5.2.6 vyplýva,
že schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú všetky prenájmy pozemkov, budov a nebytových
priestorov. Z čl. 4.3 taktiež vyplýva, že obecné zastupiteľstvo musí schváliť nakladanie s pohľadávkou

obcealeboorganizácievsume332,-Euraviac,vzmyslebodu5.5schváleniustarostomobcepodliehajú
obstarávanie tovarov a služieb v hodnote 1.000,- Eur. Predmetné zásady nadobudli účinnosť dňa 10. 6.
2009 a podpísané boli obžalovaným ako starostom obce.
Zmluvou o nájme pozemkov uzavretou dňa 30. 11. 2009 medzi prenajímateľom obec Demänovská
Dolina v zastúpení starostom I.. L.. I. Š. a nájomcom spoločnosťou Tatry mountain resorts, a. s., v

zastúpení predsedom predstavenstva I.. Q. W. a členom predstavenstva I.. T. W., ktorej predmetom
bolo užívanie pozemku (záchytné parkovisko) na parcele KN č. 857/2, k. ú. R., zapísanej na LV č.
XXX a pozemku (parkovisko Záhradky) na parcele KN č. 3548, k. ú. R., zapísanej na LV č. XXX, na
dobu neurčitú odo dňa 1. 12. 2009 s nájmom dohodnutým vo výške 9.958,18 eura (t. j. 300.000,- Sk)
ročne. Z pripojených listov vlastníctva nemožno uzavrieť, že vlastnícke právo k predmetným parcelám
by svedčilo v prospech obce Demänovská Dolina. Výpoveďou zo dňa 31. 12. 2010 obec Demänovská

Dolina v zastúpení starostom I.. F. vypovedala zmluvu o nájme pozemkov zo dňa 30. 11. 2009, z dôvodu,
že táto nebola vo vlastníctve obce Demänovská Dolina a nájomná zmluva nebola schválená obecným
zastupiteľstvom, taktiež je rozpore so zásadami hospodárenia s majetkom obce Demänovská Dolina,
schválenými uznesením obecného zastupiteľstva č. 7/2009 zo dňa 10. 6. 2009.
Z listiny výsledkov volieb do obecného zastupiteľstva zo dňa 25. 4. 2009 vyplýva, že za starostu bol

zvolený I.. L.. I. Š., K.., a za poslancov obecného zastupiteľstva boli zvolení T. F., L. B., U. Š., I.. J.
R. a U. B., teda ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 30. 11. 2009 vykonávali mandát poslancov obecného
zastupiteľstva L. B., U. B., I.. J. R., U. Š. a T. F..
Z úplného výpisu z Obchodného registra bolo preukázané, že I.. L.. I. Š., K.., bytom F. U. L., v období
od 20. 10. 1999 do 17. 4. 2002 vykonával funkciu predsedu predstavenstva a v období od 18. 4.

2002 do 17. 5. 2004 vykonával funkciu člena predstavenstva právneho predchodcu spoločnosti Tatry
mountain resorts, a. s. (SKI Jasná, a. s., neskôr JASNÁ Nízke Tatry a. s.), čím mal súd preukázaný
motív obžalovaného konať v prospech spoločnosti Tatry mountain resorts, a. s., pri uzatváraní takejto
zmluvy o nájme pozemkov. Z predmetného výpisu je zrejmá aj previazanosť svedkov I.. J. R.Č. a J.
B. na túto obchodnú spoločnosť, ktorí v minulosti tiež vykonávali rôzne funkcie v orgánoch uvedenej

obchodnej spoločnosti.
Z prečítaných zápisov zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konali do novembra 2006 za
pôsobenia predchádzajúceho starostu D.. Š. Š. mal súd preukázané, že na zasadnutiach obecného
zastupiteľstva dochádzalo k prejednávaniu a schvaľovaniu aj takých zmlúv, resp. nakladaním s obecným
majetkom, akými boli prenájmy obecného pozemku a taktiež schválenie celoročnej údržby jednotlivých

priestranstiev v rámci obce. K nedostatkom a pochybeniam vo vzťahu k zmluvám o nájme pozemkov,
o nájme nebytových priestorov a o vykonaní celoročnej údržby verejných priestranstiev, zaujal postoj
aj hlavný kontrolór obce správou č. 6/2009-2014 zo dňa 28. 12. 2010, a to tak, že k obom Dodatkom
a Zmluve o nájme pozemkov z 30. 11. 2009 poukázal, že pozemky nie sú v majetku obce, neboli
schválené obecným zastupiteľstvom Demänovská Dolina a neexistujúce uznesenie o tomto je v rozpore

so zákonom č. 138/1991 Zb., ako aj Zásadami hospodárenia s majetkom obce Demänovská Dolina
schválenými uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 10. 6. 2009.
M. Q. P. oznámila, že konverzný kurz v súvislosti s prijatím meny Euro určila Rada EÚ dňa 8. 7. 2008 s
účinnosťou od 1. 1. 2009, pretože od uvedeného dátumu Slovenská republika zaviedla Euro.
Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 110/07-144 zo dňa 26. 11. 2008 vyplýva, že voľby

starostu obce Demänovská Dolina a voľby poslancov do obecného zastupiteľstva obce Demänovská
Dolina, konané dňa 2. 12. 2006, boli vyhlásené za neplatné.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/118/2011-255 zo dňa 8. 3. 2013 vyplýva, že
predmetom konania bolo vypratanie nebytových priestorov sociálno-prevádzkovej budovy súpisné číslo
296, postavenej na parcele č. C-KN 857/4, zapísané na LV č. XXX, k. ú. R., obec a okres Liptovský

Mikuláš, v ktorom súd uložil odporcovi TATRY Jasná, s. r. o., povinnosť vypratať predmetné priestory.
Faktúrami vystavenými spoločnosťou TATRY Jasná, s. r. o., odberateľovi Obecný úrad Demänovská
Dolina v priebehu r. 2007-2008 vyplýva, že boli fakturované sumy vo výške 27.960,- Sk, resp. 30.000,-
Sk mesačne s rozpisom hodín strávených výkonom jednotlivých prác údržby. V priebehu r. 2010 boli
potom za jednotlivé práce údržby fakturované suma 1.330,- Eur mesačne, resp. 1.655,- Eur.

Z jednotlivých zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Demänovská Dolina konaných v
priebehu funkčného obdobia starostu obce I.. L.. I. Š., K.. od 29. 12. 2006 (ustanovujúca schôdza
obecného zastupiteľstva) a v priebehu roku 2007 a 2008 až do dňa, kedy boli voľby nálezom Ústavného
súdu vyhlásené za neplatné nevyplýva skutočnosť, že by predmetné Dodatky zo dňa 1. 5. 2008 bolipredložené na rokovanie a schválenie poslancom obecného zastupiteľstva. Uvedené skutočnosti tak
nevyplývajú ani z výpovedí svedkov, ktorí v rozhodnom čase vykonávali mandát poslancov obecného
zastupiteľstva.

Rovnako ani zo zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva uskutočnených po voľbách a
ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva v priebehu rokov 2009-2010 až do 13.10. 2010
nevyplýva, že by Zmluva o nájme pozemkov zo dňa 30. 11. 2009 bola obžalovaným predložená
poslancom obecného zastupiteľstva na prerokovanie a schválenie. Uvedená skutočnosť nebola
preukázaná ani výpoveďami svedkov, ktorí v rozhodnom čase vykonávali mandát poslancov obecného

zastupiteľstva.
Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, sa
dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na
riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických
osôb. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j.

verejný činiteľ, a to jednou z troch taxatívne uvedených foriem konania, pričom z hľadiska zavinenia
úmysel páchateľa okrem konania musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech. Objektívna stránka tohto trestného činu zahŕňa konanie
verejného činiteľa, ktoré spočíva vo vykonávaní svojej právomoci spôsobom odporujúcim zákonu,
pričom takto musí verejný činiteľ konať v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo

inému neoprávnený prospech. Zákonný znak "v úmysle spôsobiť inému škodu" charakterizuje pohnútku
konania páchateľa, ktorá sa musí preukázať. Za škodu v zmysle tohto ustanovenia treba považovať
tak škodu materiálnu, ako aj nemateriálnu. Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona sa okrem iných osôb
verejným činiteľom rozumie starosta.
Prečinupoškodzovaniacudzíchprávpodľa§375ods.1Trestnéhozákona,sadopustíktoinémuspôsobí

vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl. Toto ustanovenie
chráni iné než majetkové práva jednotlivca (napr. v oblasti rodinných vzťahov, pracovných vzťahov
a pod.), ako aj práva právnických osôb, kolektívnych orgánov vrátane štátu. Z hľadiska objektívnej
stránky tohto trestného činu sa vyžaduje spôsobenie vážnej ujmy na právach konaním, ktoré má povahu
podvodného konania. Vážnu ujmu na právach treba hodnotiť podľa okolností prípadu, najmä podľa toho,

o aké práva išlo, aká bola intenzita spôsobenej ujmy, s akými následkami a pod. Podvodné konanie, t.
j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen proti poškodenému, ale aj proti inej
fyzickej alebo právnickej osobe, resp. proti orgánu a pod. Uvedením do omylu sa rozumie také konanie,
ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Pri využití omylu
iného páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v príčinnom vzťahu k

nemu konal tak, aby inému spôsobil vážnu ujmu na právach. Subjektom tohto trestného činu môže byť
ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15).

Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b/ zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov,
orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej

občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce
zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä chrániť majetok pred poškodením, zničením,
stratou alebo zneužitím.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (v znení účinnom v čase skutkov), zásady

hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti
organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce,
b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila,
c) postup prenechávania majetku do užívania,
d) nakladanie s cennými papiermi,

e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce,
f) spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na
právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo
rozhodujúci vplyv 22aa) s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom.
Obecné zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí,

ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 22a, b) podmienky
obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce realizovať na
základe obchodnej verejnej súťaže, c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú
priamym predajom, d) prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce nad hodnotu určenú obecnýmzastupiteľstvom, e) nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia, f)
vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, g) koncesné
zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené

podľa osobitného predpisu 22ab) (ďalej len "koncesná zmluva"), a to trojpätinovou väčšinou všetkých
poslancov.

Podľa § 8 ods. 1, ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Majetok obce a nakladanie s ním

upravuje osobitný zákon.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, orgány
obce sú a/ obecné zastupiteľstvo, b/ starosta obce (ďalej len „starosta“).
Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať
zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať

najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
Podľa § 13 ods. 1, ods. 4 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Starosta rozhoduje
vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému
zastupiteľstvu.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že skutky, ktoré sú popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali, dopustil sa ich
obžalovaný I.. L.. I. Š., K.., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona a

prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, po subjektívnej,
ako aj objektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z ich spáchania.

Pri uznaní viny súd vychádzal jednak z prečítaných listinných dôkazov, ale aj výpovedí svedkov.
Ku skutku 1. a 2. svedok I.. T. F. potvrdil, že v čase, keď bol poslancom obecného zastupiteľstva,

dodatky k predmetným zmluvám neboli predmetom schvaľovania obecným zastupiteľstvom, osobne
pociťoval morálnu ujmu v dôsledku zásahu do svojich hlasovacích práv. Svedok L.. F. Č. k otázke
schvaľovania dodatkov odpovedal vyhýbavo, že ako poslanec sa dozvedel, čo potreboval a na čo
sa opýtal, žiadnu ujmu v dôsledku konania obžalovaného v tejto súvislosti nepociťoval. V rovnakých
intenciách vypovedal aj svedok J. B., ktorý sa necítil byť poškodeným na svojich právach a informácie od

obžalovaného ako starostu považoval za dostatočné. O spôsobe výkonu funkcie starostu obžalovaným
sa vo všeobecnosti vyjadroval pozitívne. Svedkovia Š. U. a T. B. sa taktiež necítili byť poškodenými, či
sa dodatky prejednávali sa vyjadriť nevedeli, svedok U. vyjadril obžalovanému ako starostovi dôveru.
Ku skutku 3. svedok L. B. poprel, že by o zmluve zo dňa 30. 11. 2009 hlasoval a nevedel o nej, cítil sa byť
poškodeným na svojich právach a poukázal na to, že obžalovaný pristupoval k výkonu funkcie starostu

ako k súkromnej veci, keď sa pred ním aj vyjadril, že poslancov nepotrebuje. Identickým spôsobom
vypovedal aj svedok T. F.. Svedok U. B. sa na hlasovanie o predmetnej zmluve nepamätal a na právach
poslanca sa cítil byť poškodeným. Naopak svedkovia I.. J. R.Č. a U. Š. sa necítili byť poškodenými
v súvislosti s konaním obžalovaného, hoci svedok Š. pripustil, že tým, že sa to nedalo do rokovania
obecného zastupiteľstva, hoci sa tak malo stať, sa cítil byť uvedený do omylu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je pravdivý ani argument obhajoby, že by všetci poslanci obecného
zastupiteľstva v rozhodnom období mali vedomosť o uzavretí dodatkov, resp. zmluvy a nikto z nich sa
necítil byť ani uvedený do omylu ani ukrátený na svojich právach, pretože minimálne svedkovia I.. T.
F., L. B., T. F. a U. B. uviedli, že o nich určite nevedeli, na obecnom zastupiteľstve sa neprerokovali
a preto sa cítia byť poškodenými konaním obžalovaného. Súd je toho názoru, že pri tom, či bola

spôsobená ujma na cudzích právach nemožno prihliadať len na subjektívne pocity poškodenej osoby,
ale aj na spôsob zásahu a či týmto zásahom obžalovaného objektívne došlo k spôsobeniu ujmy, čo
v tomto prípade nepochybne bolo preukázané, keďže z listinných dôkazov je zrejmé, že dodatky zo
dňa 1. 5. 2008 a zmluva o prenájme pozemkov zo dňa 30. 11. 2009 mali byť v zmysle príslušných
zásad predložené na prerokovanie obecného zastupiteľstva, no v dôsledku konania obžalovaného ako

starostu sa tak nestalo. Pokiaľ by sa odňatie práva poslanca rozhodovať hlasovaním o akejkoľvek
otázke patriacej do pôsobnosti obecného zastupiteľstva nepovažoval za vážny a neoprávnený zásah,
výkon mandátu poslanca obecného zastupiteľstva by stratil svoj význam a tým by sa fakticky poprelo
aj jedno zo základných politických práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, prostredníctvomktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich
zástupcov, ktorí sú volení do orgánov samosprávy obcí. Súd mal taktiež spoľahlivo preukázané, ktoré
osoby v rozhodnom období ku dňu 1. 5. 2008 a 30. 11. 2009 vykonávali mandát poslanca obecného

zastupiteľstva Demänovskej Doliny a sú vo vzťahu k prečinu poškodzovania cudzích práv osobami
poškodených.
Obhajoba okrem iného prezentovala námietku, podľa ktorej, ak Ústavný súd SR nálezom sp. zn.
PL. ÚS 110/07 zo dňa 26. 11. 2008, vyhlásil voľby starostu obce a voľby poslancov do Obecného
zastupiteľstva obce Demänovská Dolina konané dňa 2. 12. 2006 za neplatné, obžalovanému preto v

rozhodnom období mandát starostu obce nikdy nevznikol, teda vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1 a
2 obžaloby, nie je splnený jeden zo znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Predmetný
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sa jeho zverejnením stal platným a všeobecne záväzným,
t. j. právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 15. 12. 2008. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok
už bol uverejnený v zmysle zákona, však platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti až dovtedy, kým
ústavný súd rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. V tomto prípade, ak Ústavný súd SR

rozhodol vyhlásením volieb zo dňa 2. 12. 2006 za neplatné, až do dňa 15. 12. 2008 platila prezumpcia
ústavnosti a zákonnosti predchádzajúcich volieb, na základe ktorých sa obžalovaný stal starostom obce.
Takéto tvrdenie obhajoby je však v rozpore aj so samotným vyjadrením obžalovaného, ktorý na hlavnom
pojednávaní uviedol, že do času vyhlásenia volieb za neplatné Ústavným súdom sa cítil byť riadnym
starostom obce. Uvedeným je preukázané, že vo vzťahu ku skutkom 1. a 2. bol riadne naplnený znak

subjektu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože v čase ich spáchania (dňa 1. 5.
2008) obžalovaný bol starostom Obec Demänovská Dolina. Znak subjektu je naplnený aj vo vzťahu ku
skutku pod bodom 3. obžaloby (spáchaný dňa 30. 11. 2009), pretože obžalovaný sa funkcie starostu
obce opätovne ujal zložením sľubu starostu dňa 15. 5. 2009 (a funkciu vykonával do 22. 12. 2010).
Starosta je najvyšším výkonným orgánom obce, preto je povinný vykonávať svoju funkciu s ohľadom

na jej záujmy. Obžalovaný ako hlavný funkcionár obecnej samosprávy bol povinný riadne plniť svoje
povinnosti a ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky, Ústavu Slovenskej republiky, ústavné
zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a to podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia. V súlade s uvedenými zásadami obžalovaný zložil i sľub starostu.
Podstatou tohto konania však nebolo hodnotenie všetkých konaní, ktoré obžalovaný počas výkonu

funkcie starostu obce Demänovská Dolina uskutočnil, hoci z vyjadrení niektorých svedkov vyplýva,
že jeho pôsobenie vnímali ako pozitívne a prospešné pre obec. Súd však môže rozhodovať len
o skutkoch, pre ktoré bola podaná obžaloba a na základe vykonaného dokazovania je povinný
vyhodnotiť, či konaním obžalovaného popísaným v obžalobe došlo k naplneniu skutkovej podstaty
niektorého trestného činu. Z prečítaných Zásad hospodárenia s majetkom obce Demänovská Dolina

účinných ku dňu 2. 5. 2007 a 10. 6. 2009 jednoznačne vyplýva, že obžalovaný ako starosta obce,
ak podpísal takéto zásady alebo osvedčil ich svojim podpisom, musel mať o týchto pravidlách riadnu
vedomosť. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa sa u oboch žalovaných prečinov vyžaduje
úmyselné zavinenie. Zo súhrnu dôkazov možno jednoznačne vysloviť záver o zavinení obžalovaného
spočívajúcom minimálne v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona, pretože vedel,

že svojim konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chránenému zákonom spôsobiť, a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Vo vzťahu k námietkam obžalovaného, že z jeho pohľadu došlo k uzavretiu dodatkov tak, že tieto urobili
zmluvy výhodnejšími pre obec, preto nepripustil akýkoľvek zlý úmysel vo vzťahu k uzatváraniu dodatkov,
že by nimi niekomu zabezpečil alebo zadovážil neoprávnený prospech, práve naopak, tieto dodatky boli

vyhotovené tak, aby urobili postavenie obce Demänovská Dolina výhodnejším vo vzťahu k dodávateľovi
služieb. Súd uvádza, že v princípe nebol vôbec dôvod na takéto uzatváranie dodatkov a predĺženie
doby platnosti týchto zmlúv, pretože ku dňu 1. 5. 2008, kedy boli oba dodatky uzatvárané, predmetná
zmluva o nájme nebytových priestorov mala byť účinná ešte do 31. 5. 2011, teda minimálne ďalšie
3 roky a vo vzťahu ku zmluve o vykonávaní celoročnej údržby verejných priestranstiev, táto mala byť

účinná do 30. 10. 2011, teda taktiež ešte viac ako 3 roky. Tento dodatok bol vypovedaný zo strany
obce Demänovská Dolina nasledujúcim starostom I.. T. F. výpoveďou zo dňa 31. 12. 2010 z dôvodu, že
obec ho považovala za uzatvorený v rozpore so zásadami hospodárenia s majetkom obce a dospela k
tomu na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28. 12. 2010. Z Dodatku č. 1 k zmluve o
vykonaní celoročnej údržby verejných priestranstiev obce, predloženej svedkom U. Š. vyplýva, že jeho

verzia zmluvy bola datovaná dňom 2. 8. 2008, kedy nadobudla platnosť a účinnosť. Dôvodné podozrenie
z antidatovania týchto dodatkov potvrdzuje skutočnosť, že k 1. 5. 2008 nebol výmenný kurz medzi
menami Sk a Euro známy. Naviac, ak by išlo len o omyl alebo len o pracovnú verziu dodatkov, ako sa
snažil dôvodiť obžalovaný a svedok Š., logicky by nebol dôvod opatriť dodatky príslušnými pečiatkami apodpismizmluvnýchstrán,akbyišlolenopracovnúverziu.Zdohodyourovnaníspornýchprávauznanie
dlhu je zrejmé, že obec sa voči spoločnosti Tatry Jasná, a. s., domáhala v súdnom konaní zaplatenia
nájomného za r. 2009-2010 za nájom nebytových priestorov (reštaurácia Demänovka), v predmetnej

dohode spoločnosť Tatry Jasná, s. r. o. tento nárok obce uznala (recipročne sa domáhala zaplatenia
faktúr za zimnú a letnú údržbu za r. 2011, 2012, 2013), ide však o sporné práva a urovnania, ktoré nastali
až po období, ktoré je predmetom tohto trestného konania.
V zmysle vyššie citovaných právnych predpisov je obecnému zastupiteľstvu vyhradené určovať zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce s tohto majetku

a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa článku 5 ods. 5. 2 bod 5. 2. 6 zásad hospodárenia s majetkom
obce Demänovská Dolina schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú všetky prenájmy pozemkov,
budov a nebytových priestorov. Podľa ods. 5. 3. zásad hospodárenia s majetkom obce Demänovská
Dolina o uzavretých zmluvách je starosta obce povinný informovať raz za štvrťrok obecné zastupiteľstvo.
Zo znenia zásad hospodárenia s majetkom obce nevyplýva, že zmeny zmlúv nepodliehajú schvaľovaniu
obecným zastupiteľstvom. Bolo preukázané, že Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov

a Dodatok č. 1 k zmluve o celoročnej údržbe verejných priestranstiev obce neboli schválené obecným
zastupiteľstvom.Obranaobžalovanéhobolapostavenánatom,žeschváleniuobecnéhozastupiteľstvám
podliehajú len zmluvy, ale nie dodatky k zmluvám, keďže dodatkami bola zmluva o nájme nebytových
priestorov a zmluva o vykonaní celoročnej údržby verejných priestranstiev iba menená. Predmet nájmu
sa dodatkom k zmluve o nájme nebytových priestorov nemenil. Prijatím zásad hospodárenia s majetkom

obce si obecné zastupiteľstvo vymienilo právo schvaľovať „prenájmy“, t. j. všetky zmluvy o nájme
nebytových priestorov a pozemkov (tiež budov). Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č.
369/1990 Zb. každý právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom je neplatný. Obec si vymienila
prostredníctvomobecnéhozastupiteľstvaprijatýmizásadamiohospodárenísmajetkomobce,že„všetky
prenájmy“nebytovýchpriestorovapozemkovpodliehajúschvaľovaniuobecnýmzastupiteľstvom(nieiba

uzatváranie nových zmlúv). Podľa názoru súdu neobstojí argument, že len pôvodné zmluvy podliehajú
schvaľovaniu obecného zastupiteľstva a nie ich dodatky, ktorými sa zmluvy menia, pretože Dodatkom
č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov sa menila doba nájmu, ktorá je podstatnou náležitosťou
zmluvy o nájme nebytových priestorov (§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.). Doba trvania nájmu podľa
pôvodne uzavretej zmluvy z 30. 6. 2006 bola do 31. 5. 2011 a Dodatkom č. 1 bola predĺžená do 31.

12. 2018. Zmena doby nájmu nebytových priestorov, keďže ide o podstatnú náležitosť zmluvy o nájme
nebytových priestorov podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva. Starosta je viazaný rozhodnutím
obecného zastupiteľstva a nie je oprávnený v mene obce robiť úkony, ktoré sú vyhradené obecnému
zastupiteľstvu. Bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva o úkone, ktorý je vyhradený
obecnému zastupiteľstvu je právny úkon starostu v rozpore so zákonom a absolútne neplatný (§ 39

Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 6, § 11 ods. 4 z. č. 369/1990 Zb., § 9 ods. 1 z. č. 138/1991 Zb.).
Právna úprava účinná v čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov a dodatku k tejto zmluve
nevylučovala, aby obecné zastupiteľstvo určilo v zásadách hospodárenia s majetkom obce, ktoré úkony
podliehajú schváleniu obecného zastupiteľstva (§ 9 ods.1 zákona o majetku obcí a § 11 ods. 4 zákona
o obecnom zriadení).

Obžalovanýtým,žeakoverejnýčiniteľ(starostaobceDemänovskáDolina),hociajvnepriamomúmysle,
prekročil svoju právomoc (danú mu § 13 ods. 4 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
a citovanými zásadami hospodárenia s majetkom obce), tým, že nepredložil obecnému zastupiteľstvu
Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 5. 2008 a Dodatok č. 1 k zmluve o
vykonaní celoročnej údržby verejných priestranstiev obce zo dňa 1. 5. 2008 a taktiež zmluvu o nájme

pozemkov zo dňa 30. 11. 2009, ktoré uzavrel v mene obce, aj napriek tomu, že v zmysle čl. 5.2.6 Zásad
hospodárenia s majetkom obce (účinných od 2. 5. 2007) Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových
priestorov zo dňa 1. 5. 2008 podstatne menil prenájom nebytových priestorov, preto podliehal schváleniu
obecným zastupiteľstvom, Dodatok č. 1 k zmluve o vykonaní celoročnej údržby verejných priestranstiev
obce zo dňa 1. 5. 2008, aj napriek tomu, že v zmysle čl. 9.2. Zásad hospodárenia s majetkom obce

(účinných od 2. 5. 2007) Dodatok č. 1 k zmluve o vykonaní celoročnej údržby verejných priestranstiev
obcezodňa1.5.2008satýkalnákupuslužieb,ktorépresahovalipredbežnýrozpočetdovýške250.000,-
Sk, t. j. 8.298,48 eura ročne (na základe neho bola dohodnutá paušálna odplata 1.330,- Eur s DPH
mesačne), preto podliehal schváleniu obecným zastupiteľstvom, a zmluva o nájme pozemkov zo dňa 30.
11. 2009 v zmysle čl. 5.2.6 Zásad hospodárenia s majetkom obce (účinných od 10. 6. 2009) podliehala

schváleniu obecným zastupiteľstvom, čím inému (druhej zmluvnej strane - spoločnosti Tatry Jasná, s. r.
o. a Tatry mountain resorts, a. s.) zadovážil neoprávnený prospech (v podobe predĺženia doby nájmu,
dohodnutia paušálnej odplaty za služby, ktorej výška presahovala kompetenciu starostu) konal v rozpore
so záujmom štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinnostífyzických a právnických osôb a zároveň svojím konaním spôsobil vážnu ujmu na práve rozhodovať
hlasovaním o nakladaní s obecným majetkom poslancov obecného zastupiteľstva L.. F. Č., I.. T. F., T.
B., Š. U. a J. B., ktorí ku dňu 1. 5. 2008 vykonávali svoj mandát, a vážnu ujmu na práve rozhodovať

hlasovaním o nakladaní s obecným majetkom poslancov obecného zastupiteľstva L. B., U. B., I.. J.
R., U. Š., a T. F., tým, že využil ich omyl, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona a
pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona
skutkami pod bodom 1. a 2. obžaloby a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. b/ Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. b/
Trestného zákona, skutkom pod bodom 3. obžaloby, preto ho súd uznal vinným z ich spáchania.
Súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného bolo takej intenzity a bolo možné ho hodnotiť ako
porušenie jeho povinností, ktoré malo za následok vznik neoprávneného prospechu a zároveň ujmy na
právach iného, čím mal naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri oboch
žalovaných prečinoch, z pohľadu, či je ich závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob

vykonania činov, ich následky, okolnosti, za ktorých boli spáchané, mieru zavinenia páchateľa.
Pokiaľ sa týka návrhu na vykonanie ďalších dôkazov vyžiadaním rovnopisu dohody o urovnaní
sporných práv a uznaní dlhu a pripojením spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš zn. 9Cb/108/2012,
9Cb/118/2011 a 9Cb/167/2015, tento súd odmietol, pretože sa jednak týkajú okolností, ktoré nie sú pre
trestné konanie podstatné. Ak sa aj medzi obcou Demänovská Dolina a príslušnými subjektmi viedlo na

tomto súde obchodnoprávne konanie (teraz civilný proces), oboznámenie sa s rozsudkom v konaní zn.
9Cb/118/2011 považoval súd za postačujúce. Vyžiadanie rovnopisu dohody o urovnaní sporných práv a
uznaní dlhu súd považoval za nadbytočné, pretože prečítaním kópie dohody mal možnosť dostatočne
sa oboznámiť s jej obsahom a vyhodnotiť ho v nadväznosti na zistený skutkový stav v tomto trestnom
konaní. Súd mal dostatočne a spoľahlivo preukázaný skutkový stav vykonanými dôkazmi, preto ďalšie

dokazovanie nemôže žiadnym spôsobom prispieť k zmene vyhodnotenia dôkaznej situácie a trestné
konanie by nedôvodne predlžovalo.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj skutočnosť,
že trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, na jeho správanie nebolo obci doručená
sťažnosť ani negatívny podnet, poplatkové a daňové povinnosti si riadne plní. Podľa evidencie
priestupkov bol v rokoch 2013 až 2017 štyri krát postihnutý pre spáchanie priestupkov porušením
pravidiel cestnej premávky, ktoré boli vyriešené uložením blokových pokút vo výške 20, resp. 30,- Eur.
V registri trestov má tri záznamy, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Posledný

záznam svedčí o jeho odsúdení rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/32/2014 zo
dňa 29. 1. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/38/16 zo dňa 23. 8. 2016,
právoplatné dňa 23. 8. 2016, ktorým bol uznaný za vinného z prečinov porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody

vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na 1 rok do 23. 8. 2017.

Obžalovaný I.. L.. I. Š., K.., sa v tomto posudzovanom prípade dopustil prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest
odňatia slobody na dva roky až päť rokov a prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1

písm. b/ Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Tieto
skutky spáchal dňa 1. 5. 2008 a dňa 30. 11. 2009, teda skôr než bol vyhlásený rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/32/2014 zo dňa 29. 1. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 1To/38/16 zo dňa 23. 8. 2016, čo predstavovalo právnu skutočnosť, v dôsledku ktorej
bolo nutné uvažovať o uložení súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad na

uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Prihliadnutím ku ustanoveniu § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností, súd zistil, že obžalovaný pred spáchaním týchto skutkov v zásadeviedol bezúhonný život (od r. 1968 sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený), čo by bolo možné vyhodnotiť
ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou podľa § 37
písm. h/ Trestného zákona je to, že spáchal viac trestných činov.

Obžalovaný je starobným dôchodcom a je zrejmé, že od týchto skutkov sa žiadnej inej trestnej
činnosti nedopúšťal, od právoplatnosti predchádzajúceho odsúdenia (dňa 23. 8. 2016) sa nedopustil
ani žiadneho priestupku, svoje povinnosti občana si riadne plní. Preto, aj keď skúšobná doba
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia už uplynula dňom 23. 8. 2017 súd dospel k záveru, že

ďalšie sprísnenie doterajšieho trestu uložením súhrnného trestu s prípadným predĺžením skúšobnej
doby by u obžalovaného neplnilo žiaden účel, pretože tento je už dostatočne splnený skorším
odsúdením. Súd preto najmä s poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutkov,
spôsobený následok a značný časový odstup od spáchania skutkov vyhodnotil, že dostatočným a
primeraným spôsobom rozhodnutia o treste v tejto veci bude upustenie od uloženia súhrnného trestu
podľa § 44 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto

porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.