Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/356/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209419
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817209419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu M. proti žalovanému A., o zaplatenie
640,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k.
15Csp/94/2017- 69 zo dňa 14.0 septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,p o t v

r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 572,82 Eur, s úrokom 44,72 Eur, s úrokom z omeškania 0,72 Eur, s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 640,32 Eur od 19.05.2017 do 11.08.2017, s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 572,82 Eur od 12.08.2017 do zaplatenia, s

úrokomzomeškaniavovýške5%ročneznezaplatenýchúrokov44,72Eurod19.05.2017dozaplatenia,
nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,30 Eur a žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 100 %,
všetko v mesačných splátkach po 50 Eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
s tým, že každá splátka je splatná najneskôr do konca toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody
poskytnutých splátok pri vynechaní jednej splátky, výrokom II. konanie o zaplatenie 67,50 Eur zastavil
a výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 08.08.2017 bola uzavretá medzi
procesnými stranami zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver 1.000 Eur s dohodnutým úrokom 19,90 %, súborom poistenia, poplatkom za
poskytnutie úveru 100 Eur, poistením 0,65 Eur mesačne, výškou splátky 26,67 Eur, termínom
splatnosti prvej splátky 12.09.2017, počtom splátok 60, splatnosťou splátky k 12. dňu v mesiaci,
termínom splatnosti úveru 12.08.2019, výškou RPMN 28,47 %, priemernou RPMN 49,67 %, celkovou

čiastkou k zaplateniu 1700,20 Eur a rôznymi dohodnutými poplatkami. Žalovaný uhradil v splátkach
od 12.09.2014 do januára 2017 sumu 792,28 Eur, ktorá bola započítaná na úrok 413,75 Eur, na istinu
359,68 Eur, na poistné 18,85 Eur. Dlh na istine je 640,32 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania
so splátkami od februára 2017, na úrok zaplatil 413,75 Eur. Listom z 15.03.2017
žalobca upozorňoval žalovaného na omeškané splátky v sume 69,75 Eur s tým, že ak nebude dlžná
suma uhradená, dôjde k zosplatneniu celého úveru. Výzvou z 18.05.2017 vyzýval žalobca žalovaného

k zaplateniu celého dlhu 747,06 Eur z dôvodu predčasnej splatnosti celého úveru.3. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci mal súd prvej inštancie za
preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vznikla žalovanému
povinnosťsplatiťposkytnutýúverspoluscelkovýminákladmivdojednanomrozsahu.Súdprvejinštancie

preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 08.08.2014 a zistil, že zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vo VOP je určenie počtu, výšky splátok a termíne splátok
istiny a úrokov za dostatočne určené a prehľadné. Žalovaný úver riadne nesplácal, pričom
nebolo spochybnené, že zaplatil ku dňu podania žaloby na istine sumu rozdielu medzi poskytnutým

úverom 1.000 Eur a žalovanou časťou istiny 640,32 Eur, v priebehu konania zaplatil sumu 67,50 Eur,
ktorá bola započítaná na úverovú istinu. Žalovaný riadne nesplácal úver, žalobca preto v súlade s čl. 2.9
Obchodných podmienok pre úvery občanom - M. vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 18.05.2017,
pričom dodržal zákonný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k
uvedenému je preto žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi z titulu úverovej istiny 572,82 Eur, ktorá suma už
zohľadňuje úhradu v priebehu konania 67,50 Eur. Ďalej je povinný zaplatiť zmluvný úrok 44,72

Eur určený ku dňu predčasnej splatnosti a úrok z omeškania vyčíslený ku dňu zosplatnenia 0,72
Eur. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 19,90 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od
19.05.2017 do zaplatenia, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že účastníci
zmluvného vzťahu dojednali zmluvný úrok 19,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však
v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru, preto mu zmluvný úrok odo dňa

účinkov zosplatnenia nepatrí, nakoľko veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba
právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z

18.09.2012, R 59/1998, 4Obo/143/1998. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1
ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, o povolení zaplatenia dlhu v splátkach rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP, o zastavení konania
podľa § 145 ods. 2 CSP a o nároku na trovy konania podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietnutej časti (výrok III.) podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a priznal
mu i uplatnený nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru. Poukázal na ustanovenia § 497, § 502
ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka i komentár IURA EDITION k nim a uviedol,
že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - úver, ale aj úroky.

Mal za to, že záver súdu prvej inštancie , že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na
odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník
priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje
moment vzniku tohto nároku a momentom zániku je vrátenie peňažných prostriedkov - nie
splatnosť, či už dohodnutá alebo predčasná zo zákona. Žiadny iný právny predpis tento nárok veriteľa

neobmedzuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý
úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Dal do pozornosti dôvodovú správu k zákonu č. 106/2014 Z.
z. Na podporu svojho názoru poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v konaní, sp. zn.
6Co/190/2014. Uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/143/98, na
ktoré poukázal súd prvej inštancie, sa netýka uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytovaných

peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. Na podporu svojho názoru poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014, z ktorého
vyplýva, že veriteľ môže požadovať zaplatenie úrokov z úveru popri úrokoch z omeškania,
a to až do doby reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Takisto rozhodnutie ústavného súdu,
č.k. IV. ÚS 476/2012-14, na ktorý súd prvej inštancie taktiež poukázal, v žiadnom prípade

nevyjadrilo právny názor ohľadne nároku veriteľa v predmetnom konaní, ktorý by akýmkoľvek spôsobom
podporoval stanovisko prvoinštančného súdu. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax,
konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017,
vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod č.k. 5C/26/2016.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie jepotrebné v napadnutej časti - výroku III., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá,
potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním žalobcu vo výroku I., ktorými uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 572,82 Eur s prísl., nezaplatené poplatky za poistenie
vo výške 1,30 Eur a trovy konania a vo výroku II., ktorým konanie o zaplatenie 67,50 Eur zastavil, v
týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

8. Odvolací súd preskúmaním veci v napadnutom výroku III., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá (v časti úrokov po zosplatnení úveru), dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí
prevyšujúcej časti žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny

právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
(výrok III.), osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti, v celom rozsahu na ne poukazuje v
zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Odvolací návrh žalobcu smeroval voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá
jeho žaloba v časti jeho nároku na zaplatenie zmluvného úroku 19,90 % zo sumy 640,32 Eur po
zosplatnení úveru, t. j. od 19.05.2017 do zaplatenia, keď dôvodil, že má nárok na dohodnuté
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, a to i popri úrokoch z omeškania.

10. Súd prvej inštancie mal za to, že úroky z úveru za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
žalobcovi nepatria, preto žalobu v tejto časti zamietol.

11. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov z úveru po splatnosti pohľadávky, a teda popri
úrokoch z omeškania, či iných sankciách opakovane zaoberala a dospela k záveru,

že dohodnuté úroky z poskytnutých finančných prostriedkov patria veriteľovi len do
splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Zmluvné dojednanie
o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania bolo označené za obchádzanie zákonného
pravidla, stanoveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope
úrokov z omeškania.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné jasne rozlíšiť zmluvný úrok, čo je vlastne odmena veriteľa
za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi za určitých podmienok a vo výške, ktoré
si dohodli v zmluve a úrok z omeškania, ktorý môže požadovať veriteľ od dlžníka
popri plnení dlhu. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý

umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že pri možnosti
platenia dlhu v splátkach veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu
naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom

zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvodu

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil popri úrokoch z omeškania.
Jednorazovýmzosplatnenímvznikáspotrebiteľovipovinnosťjednorazovovrátiťsumupožičanéhoúveru,

navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav, založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.13. Ak by napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky, patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou, nakoľko v protiprávnom stave

patria zmluvným stranám len sankcie, medzi ktoré patria i úroky z omeškania. Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že dohodnuté úroky popri úrokoch z omeškania v skutočnosti
neprimerane navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie po dohodnutej alebo
predčasne vyvolanej dobe splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.

14. Na podporu správnosti tohto názoru odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, na ktoré poukázal i súd prvej
inštancie, v zmysle ktorého ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad, podľa ktorého po
zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

15. Odvolací súd preto zastáva názor, že aj prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch

z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za
poskytnutie úveru do zosplatnenia úveru aj po zosplatnení úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku
škode spotrebiteľa, predstavuje zhoršenie jeho postavenia oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni
spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Keďže niet
kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania (zákon reguluje úroky za úver bez

časovej úpravy), je takáto dohoda o úrokoch nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva i hrubú
nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, je preto neprijateľná.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie bol tak v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).