Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816201607
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6816201607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletédeti:O.C.,nar.XX.XX.XXXXaV.C.,nar.XX.XX.XXXX,obebytomuotca,vkonanízastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny P., deti rodičov: matky L. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Ul. U., A., Y. P. a otca P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XX, o návrhu otca na zvýšenie
výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5P/17/2016
- 257 zo dňa 30. 08. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 5P/17/2016 - 257 zo dňa 30. 08. 2017 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca, č. k.

3P/117/2010 - 70 zo dňa 14. 10. 2010 vo výroku o výživnom na maloleté deti: O. C., nar. XX. XX.
XXXX a maloletú V. C., nar. XX. XX. XXXX tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej O.
výživným vo výške 90,- Eur mesačne a na maloletú V. výživným vo výške 60,- Eur mesačne vždy do
25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí, počnúc dňom 01. 11. 2016 (výrok I.). Osobitným
výrokom súd prvej inštancie rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do 31. 08.
2017 na maloletú O. vo výške 628, 32 Eur a zameškané výživné na maloletú V. vo výške 328,32 Eur
je matka povinná uhradiť do 30. 11. 2017 k rukám otca maloletých detí (výrok II.). Osobitným výrokom

súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). V odôvodnení
rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 24. 03. 2016 sa otec maloletých
detí domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloletú O. C. zo sumy minimálneho zákonného
výživného na sumu 120,- Eur mesačne a na maloletú V. C. zo sumy minimálneho zákonného výživného
na sumu 60,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 08. 2015. V odôvodnení návrhu uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Revúca č. k. 3P/117/2010 - 70 zo dňa 22. 10. 2010 boli maloleté deti zverené do jeho
osobnej starostlivosti a matke bolo určené mesačné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa, na každé dieťa samostatne. Od tohto rozhodnutia súdu sa situácia na
strane maloletých detí zmenila, v čase pôvodného rozhodnutia maloleté deti ešte nenavštevovali žiadne
školské zariadenie, v súčasnosti už obe chodia do školy, taktiež od roku 2010 náklady na zabezpečenie
ich potrieb podstatne vzrástli. Maloletej O. detskí lekári v spojení so špecialistami zistili, že trpí vývinovou
poruchou V. Q., kvôli tejto poruche musí každý týždeň otec voziť dcérku do špeciálnej základnej školy v
B., ktorú navštevuje jeden až dvakrát týždenne na 3 vyučovacie hodiny. Dcérku vozí autom do školy a zo
školy. Kvôli svojmu zdravotnému stavu maloletá absolvovala rôzne zdravotné vyšetrenia u odborníkov v

P. A., L., K. a P.. O dcérku sa osobne stará a z tohto dôvodu na ňu poberá aj opatrovateľský príspevok.
Jeho šanca zamestnať sa je prakticky nulová, pretože dcérka je naňho naviazaná a potrebuje jeho
24 hodinovú starostlivosť a dohľad. Maloletá V. tiež nastúpila v roku 2015 do O. ročníka J. Z. v A.. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že mesačným príjmom otca maloletýchdetí je príspevok na opatrovanie, ktorý poberá na maloletú O. C. vo výške 270,32 Eur mesačne. Tento
príspevok poberal po celý rok 2015, 2016 a poberá ho aj v súčasnosti. Otec maloletých detí je tiež
poberateľom prídavkov na deti v roku 2015 v mesiacoch január až september 2015 vo výške 70,56 Eur,

v mesiacoch október a november 2015 vo výške 94,08 Eur, za mesiace január až marec 2016 vo výške
94,08 Eur a od apríla 2016 až do súčasnosti vo výške 47,04 Eur. Okrem toho otec poberá na maloletú O.
aV.náhradnévýživnévovýške27,13Eurmesačnenakaždédieťazvlášť.Otecspolusmaloletýmideťmi
žije v spoločnej domácnosti s družkou otca maloletých detí, C. M., a ich spoločnými maloletými deťmi
- C. a P.. Družka otca maloletých detí poberá rodičovský príspevok, rodina obýva rodinný dom v obci

P., ktorý vlastnícky patrí rodičom otca maloletých detí. Ohľadom matky maloletých detí súd vykonaným
dokazovaním zistil, že matka má okrem maloletej O. a V. vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu
maloletej V. V., nar. XX. XX. XXXX. Príjmom matky maloletých detí od narodenia maloletej V. až do
konca roka 2016 bol rodičovský príspevok, ten jej bol v rokoch 2015 - 2016 vyplácaný vo výške 5.500 Kč.
Matka je druhýkrát vydatá za Z. V. a približne do mesiaca jún 2016 žila s manželom a maloletou V. V. v
mesta E.. Z tvrdenia matky maloletých detí, ako aj z pripojenej výplatnej pásky jej manžela vyplynulo, že

tento je zamestnaný a jeho mesačný príjem predstavuje sumu od 20.000 - 22.000 Kč mesačne. Matka
maloletých detí s manželom a maloletou V. mali v nájme dvojizbový byt. Z vyjadrenia matky mal súd
preukázané, že táto zabezpečuje starostlivosť o maloletú dcéru V. V., avšak maloletá V. minimálne od
mesiaca november 2016 navštevuje Materskú školu v meste Z.. Matka maloletých detí počas konania
pred súdom prvej inštancie tvrdila, že sa plánuje presťahovať do K., kde si bude môcť ľahšie nájsť prácu,

avšak súd mal preukázané, že matka sa v priebehu mesiacov máj - jún 2017 presťahovala do mesta Z.,
kde aj s maloletou dcérou zo začiatku žila pri svojej matke. Z pracovnej zmluvy mal súd preukázané,
že počnúc dňom 20. 06. 2017 sa matka zamestnala v spoločnosti M. E., s.r.o. ako M. P.. Z výplatných
pások a mzdových listov predložených zamestnávateľom matky maloletých detí vyplynulo, že v mesiaci
jún 2017 dosiahla hrubý príjem 6.283 Kč, pričom na účet jej bola vyplatená celkovo suma 7.400 Kč,

nakoľko matka poberala aj daňový bonus na maloleté dieťa. V mesiaci júl 2017 dosiahla čistý mesačný
príjem vo výške 16.098 Kč. Z vyjadrenia matky maloletých detí mal súd preukázané, že pracovný pomer
u uvedeného zamestnávateľa ukončila, pričom z potvrdenia zamestnávateľa vyplynulo, že pracovný
pomer ukončila sama v skúšobnej dobe. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci došlo
od posledného rozhodnutia súdu k zmene pomerov na strane maloletých detí, deti sú vekovo podstatne

staršie, ich vek je XX a X rokov a vyžadujú si vyššie výdavky na zabezpečenie ich bežných životných
potrieb,akosústravaaoblečenie,obuv,hygiena.Detizačalinavštevovaťškolskézariadenie,čoprinieslo
so sebou potrebu otca uhrádzať poplatky do školy, ako aj nárast výdavkov na zakúpenie školských
potrieb a cestovného do školy, keďže nenavštevujú školy v obci, v ktorej bývajú. U maloletej O. došlo od
posledného rozhodnutia súdu tiež k zmene pomerov súvisiacich s jej zdravotným stavom, nakoľko jej

boladiagnostikovanávývojováporucha-V.Q.avyžadujesiosobitnústarostlivosťnajmäzostranyotcaa
tiežajpravidelnékontrolyuO.,ktorého navštevuje.Zmenapomerovnastalatiežnastraneobochrodičov
maloletých detí; na strane otca sa situácia zmenila v tom, že vzhľadom na zdravotný stav maloletej O.,
starostlivosť ktorej sám zabezpečuje sa nemôže zamestnať a poberá na ňu príspevok na opatrovanie
a zároveň od posledného rozhodnutia súdu mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to na jeho

deti - maloleté C. C. a maloletú P. C.. Na strane matky maloletých detí došlo od posledného rozhodnutia
súdu k zmene pomerov tým spôsobom, že sa opätovne vydala to za Z. V., pribudla jej ďalšia vyživovacia
povinnosť voči maloletej V. V.. V čase od narodenia dieťaťa (rok XXXX) do konca roka 2016 bola
matka maloletých detí na rodičovskej dovolenke s V. a to napriek tomu, že minimálne od novembra 2016
maloletá navštevovala materskú školu. Matke maloletých detí tak nič nebránilo zamestnať sa a zvýšiť

svoj príjem tak, aby bola schopná plniť si vyživovaciu povinnosť vo vyššej miere jednak voči maloletej
V., tak aj voči maloletým deťom O. a V. C.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v meste
E., kde matka maloletých detí v posudzované obdobie (od marca 2016 do rozhodnutia súdu) prevažnú
väčšinu času bývala (do mesta Z. sa presťahovala v mesiaci máj, resp. jún 2017) boli k dispozícii
voľné pracovné miesta, na ktorých sa mohla zamestnať a vykonávať prácu na plný pracovný úväzok.

Jedná sa o pracovnú pozíciu P. vo Z., na ktorú neboli potrebné osobitné kvalifikačné predpoklady s
mesačnou mzdou 18.000 Kč a pracovnú pozíciu O. C. s mesačnou mzdou 11.000 - 15.000 Kč. Matka
maloletých detí v prípade, že by sa zamestnala, v čom jej nebránili žiadne zdravotné a ani iné prekážky,
mohla v období od novembra 2016, kedy maloletá V. začala navštevovať materskú školu, do 20. 06.
2017, kedy sa matka maloletých detí reálne zamestnala, dosahovať priemernú mesačnú mzdu okolo

14.700 Kč, čo predstavuje 543,76 Eur v roku 2016, resp. 548,83 Eur v prvom polroku 2017. Z tohto
potenciálne dosiahnuteľného príjmu matky maloletých detí súd vychádzal aj pri určovaní jej vyživovacej
povinnosti. Po presťahovaní sa matky maloletých detí do mesta Z., kde sa zamestnala v spoločnosti
M. E., s. r. o. predstavoval podľa vykonaného dokazovania jej priemerný mesačný čistý príjem sumu596,85 Eur, pričom jej mesačné výdavky predstavovali sumu 112,07 Eur na nájom uhrádzaný svojej
matke, mesačník do práce vo výške 16,43 Eur a ostatné mesačné výdavky na stravu, oblečenie, obuv a
hygienické potreby, ktoré súd ustálil vo výške 200 - 250 Eur mesačne. Z priemerného mesačného príjmu,

približne vo výške 600,- Eur a nevyhnutných výdavkoch okolo 250,- Eur, matke zostáva k dispozícii
suma približne 350,- mesačne. Z tejto sumy je v schopnostiach matky maloletých detí prispievať na
ich výživu na maloletú O. sumou 90,- Eur mesačne a na maloletú V. sumou 60,- Eur mesačne,
ktoré sú aspoň čiastočne schopné pokryť mesačné potreby maloletých detí. Po odrátaní sumy takto
určenéhovýživného,výdavkov nanájomabežnýchvýdavkovzostanematkemaloletýchdetíkdispozícii

približne suma 70 Eur, z ktorej je schopná pokryť aj vyživovaciu povinnosť na maloletú V. V., berúc do
úvahy skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči tejto maloletej si matka plní aj poskytovaním osobnej
starostlivosti o maloletú. Na rozdiel od toho, maloletú O. a V. matka opustila, starostlivosť o ne ponechala
výlučne na otcovi, pričom o maloletú O. a V. sa takmer vôbec nezaujíma a vyživovaciu povinnosť určenú
jej súdom si plní nepravidelne. Tento jej nezáujem o život a výchovu jej maloletých detí a nedostatok
akejkoľvek starostlivosti o ne musí byť vykompenzovaný aspoň v zvýšenom poskytovaní materiálneho

zabezpečenia maloletých detí. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyživovaciu povinnosť matky
maloletých detí nie je možné zvýšiť odo dňa podania návrhu na začatie konania (dňa 24. 03. 2016),
nakoľko v tomto čase bola matka maloletých detí na rodičovskej dovolenke s maloletou V. V. a ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania preukázateľne až od mesiaca november 2016 maloletá V. začala
navštevovať materskú školu a matka tak prestala vykonávať celodennú starostlivosť o ňu, čím jej vznikla

možnosť sa zamestnať. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom C. od 01.
11. 2016.

2. Za obdobie od 01. 11. 2016 do 31. 08. 2016 vznikol matke maloletých detí dlh na zameškanom
výživnom a to maloletú O. vo výške 628,32 Eur a na maloletú V. vo výške 328,32 Eur. Súd rozhodol

tak, že matka je tento dlh povinná uhradiť do konca mesiaca november 2017. Pri takto určenej lehote
splatnosti zameškaného výživného má matka maloletých detí čas zariadiť si všetko potrebné tak, aby
zabezpečila financie na úhradu dlžného výživného. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko si účastníci nárok na ich náhradu neuplatnili.

3. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že
nesúhlasí s rozsudkom Okresného súdu v Revúcej, nakoľko zameškané výživné na maloleté deti O. C. a
V. C. nemá, pretože si svoje vyživovacie povinnosti plní. Taktiež nesúhlasila ani so zvýšením výživného,
nakoľko v spoločnosti M. E., s. r. o. nepracuje, dala výpoveď a presťahovala sa do A., kde aj pracuje.
Nakoľko nezarába 30.000 Kč, ale má iba 90,- Kč v hrubom a v novej práci len začala, tak má za to, že aj

ona má právo žiť, „zaplatiť si nejaký ten nájom, ošatiť sa s dcérou atď.“ Namietala, že výživné na dieťa
sa má určovať z reálneho príjmu a nakoľko ona už príjem nemá, keďže nepracuje „má sa čo otáčať“ aby
sa postarala o dcéru. Je toho názoru, že výživné sa vypočítava podľa zárobku a nie je možné vychádzať
z nejakej jednej výplaty a práce, ktorú mala predtým „a nie že pani sudkyni sa nepáčilo, že nechala
dobre platenú prácu“, ona sa v súčasnosti stará o malú Z. dcéru a zároveň od nej začala chodiť do

práce. Taktiež uviedla, že do práce môže ísť aj otec maloletých detí a o deti sa môže starať jeho súčasná
partnerka. Záverom dodala, že za dcérku V. V. platí ubytovanie každý mesiac vo výške 2.000 Kč.

4. K odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril dňa 16. 10. 2017 kolízny opatrovník a uviedol, že
s odvolaním matky nesúhlasí, nakoľko uvedené nie je v záujme maloletých detí. Konanie o zvýšenie

výživného trvá už viac ako rok a matka maloletých detí opakovane argumentovala svoju neschopnosť
platiť vyššie výživné zlou finančnou situáciou s rovnakým odôvodnením, že „práve začala v novej práci.“
Kolízny opatrovník pripustil, že matka maloletých detí môže byť v náročnejšej finančnej situácii, nakoľko
opäť zmenila prácu, ale zároveň mal za to, že matka maloletých detí má dostatočné skúsenosti s
hľadaním práce a je v jej možnostiach a schopnostiach nájsť si lepšie finančne ohodnotenú prácu a teda

prispievať vyššie výživné na maloleté dcéry O. a V..

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že nesúhlasí s odvolaním matky
maloletých detí a poukázal na skutočnosť, že naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodované
v roku 2010, kedy bolo výživné určené sumou 30 % zo sumy životného minima, čo je cca 26,- Eur na

každú zvlášť. V danom čase boli dcéry ešte malé, matka maloletých detí tieto opustila, keď O. mala
len X roky a maloletá V. mala len X rok a X mesiace. Vtedy matka maloletých detí odišla a všetko
zostalo na otcovi, pričom o deti sa matka nezaujímala, zaujímali ju len jej kamarátky a samé diskotéky.
Na deti neprispievala, svoju vyživovaciu povinnosť si neplnila a z tohto dôvodu sa takmer dostala doväzenia a ani v súčasnosti si vyživovaciu povinnosť neplní, výživné neposiela, občasné sumy zašle
väčšinou pred súdnym pojednávaním, kvôli súdu. Otec opätovne poukázal na dôvod návrhu na zvýšenie
výživného - zmena pomerov na strane maloletých detí a opätovne poukázal na zhoršený zdravotný stav

dcéry, ktorej bol diagnostikovaný Q., pričom on je jedinou osobou, ktorá s ňou môže chodiť po rôznych
vyšetreniach a zároveň jej zabezpečovať celodennú osobnú starostlivosť. Opatruje ju 24 hodín denne,
takmer už X rokov a maloletá O. je naňho silne citovo naviazaná, takže musí byť stále s ňou. Má za
to, že matke maloletých detí sa pracovať nechce. Uvedené vie otec maloletých detí z minulosti, keď s
matkou spolu žili 6 rokov v spoločnej domácnosti, keď aj počas tohto obdobia všetky potreby a financie

zabezpečoval otec maloletých detí. Matke sa pracovať nechcelo, keď jej aj on sám našiel dobrú prácu,
tak v nej nevydržala ani mesiac, potom sa vyhovárala a opakovane zo zamestnaní odchádzala. Všetko
zostávalo na otcovi maloletých detí. O dcérky sa vôbec nezaujíma, nezavolá im, ani im nepošle žiadny
darček keď sú Vianoce, Mikuláš, narodeniny a pod., o toto sa vôbec nezaujíma, všetko zabezpečuje
otec maloletých detí. V priebehu A. rokov, počas ktorých sa otec maloletých detí stará o dcérky, matka
svoje deti navštívila dvakrát, aj to len z dôvodu, že mala cestu na Slovensko v dôsledku vybavovania

akýchsi záležitosti. V ďalšom obsahu vyjadrenia otec zotrval na svojich vyjadreniach a argumentácii
prednesenej v konaní pred súdom prvej inštancie.

6. V dôsledku odvolania matky maloletých detí krajský súd ako súd odvolací ( § 34 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65

a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí,

ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu otca
na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu, pričom správne prihliadol na záujem maloletých detí a dospel k správnym skutkovým aj právnym
záverom. Námietky matky maloletých detí uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za prijateľné

práve z dôvodov, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil,
pričom matka maloletých detí v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Matka maloletých detí v podanom odvolaní
neuviedla ani žiadnu okolnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom
postupe súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil. Rozhodnutie súd prvej

inštancie náležite podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie sú zrozumiteľné a jasné. Je nepochybné, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci bral do
úvahy existenciu zmeny pomerov na strane maloletých detí, keď od posledného súdneho rozhodnutia o
výživnom uplynul čas 7 rokov. Maloleté deti sú jednak staršie a jednak na strane maloletej O. C. došlo k
zmene pomerov i v súvislosti s jej zdravotným stavom, keď jej bol diagnostikovaný Q., v dôsledku čoho

navštevuje špeciálnu základnú školu, do ktorej je potrebné ju voziť, v ostatnom čase je odkázaná na
osobnú starostlivosť otca maloletých detí, pričom tento zabezpečuje aj odvoz dcérky do školy a zo školy.
Rovnako maloletá V. nastúpila od poslednej úpravy výživného na základnú školu, s čím sú nepochybne
spojené zvýšené náklady na školské pomôcky, ošatenie, poplatky na dochádzku do školy, stravovanie
a pod.

11. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje, že právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká
narodením a plnenie vyživovacej povinnosti trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia
povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov jepovinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená
osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť a druhou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb
dieťaťa.Rodič,ktorýsaodieťaosobnestaráplnívyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecných
plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Pre určenie výšku vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože

platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou
zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových
pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň
druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázateľných oprávnených
potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča

treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však
treba modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti, ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné
ponuky a pod. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča, nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním,

množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a pod.. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie
zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu a ak to tak nie je,
bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. Ak stratil zamestnanie úplne, bude skúmať z
akého dôvodu sa tak stalo, či dostal odstupné a v akej výške.

12. Na strane druhej základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťa
je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa predstavuje vyčíslenie
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujú
všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, pričom medzi základné patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s

plnením školskej dochádzky.

13. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že maloleté deti sú od roku 2010
zverené do starostlivosti otca, pričom tento zabezpečuje starostlivosť o ne sám, bez akejkoľvek osobnej
či finančnej pomoci zo strany matky maloletých detí. Zhodnými vyhláseniami oboch rodičov maloletých

detí bolo preukázané, že matka maloletých detí sa o maloleté deti nezaujíma, deti nenavštevuje (počas
siedmich rokov ich navštívila dvakrát), výživné platí sporadicky, nepravidelne hoci bolo doposiaľ určené
len vo výške 30 % zo sumy životného minima. Všetky základné potreby maloletých detí, ako sú
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, školské potreby a náklady
súvisiacesplnenímškolskejdochádzkyobochmaloletýchdievčatzabezpečujeotec,pričomkuvedeným

okolnostiam pristúpil ešte zhoršený zdravotný stav staršej z dcér - maloletej O. C., keď táto v dôsledku
diagnostikovaného Q. je odkázaná na celodennú osobnú starostlivosť (otca maloletých detí). V dôsledku
toho, tento nemá možnosť zamestnať sa a to ani na čiastočný pracovný úväzok, ale on sám osobne
zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a jeho jediným príjmom je opatrovateľský príspevok vo výške
270,- eur. S poukazom na uvedené dôvody jednoznačne možno konštatovať, že zmena na strane oboch

maloletých detí (začatie školskej dochádzky, zhoršenie zdravotného stavu) a taktiež zmena pomerov na
strane otca maloletých detí (nutnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru a nemožnosť
sa zamestnať ani na čiastočný pracovný úväzok) odôvodňujú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti
matky smerom k maloletým deťom.

14. Pokiaľ sa týka matky maloletých detí z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto zamestnania
strieda, v žiadnom zamestnaní nebola zamestnaná dlhodobo. V spoločnosti M. E., s. r. o., kde
dosahovala príjem vo výške 596,85 Eur a takúto možnosť mala aj naďalej, sa matka maloletých detí
sama rozhodla pracovný pomer ukončiť v skúšobnej dobe a to bez vážneho dôvodu. Matka maloletých
detí sa tak sama rozhodla vzdať zamestnania a tým možnosti na zabezpečovanie potrieb pre svoje

maloletédeti.Odvolacísúdopätovnepoukazujenato,ževyživovaciapovinnosťrodičasmeromkdieťaťu
trvá od jeho narodenia až pokiaľ dieťa nie je schopné samostatne sa živiť a má prednosť pred všetkými
ostatnými výdavkami rodiča. Matka maloletých detí si teda musí byť vedomá tej skutočnosti, že musí
využiť všetky možnosti na to, aby bola schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť a výživu pre všetky svojemaloleté deti a preto je potrebné, aby nie len deklarovala svoju snahu zamestnať sa, ale aby sa skutočne
i riadne zamestnala a predovšetkým v zamestnaní i dlhodobo zotrvala.

15. Súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú O. na sumu 90,- Eur mesačne a na maloletú V. na 60,-
Eur mesačne. Uvedené výživné len sčasti pokrýva reálne náklady na starostlivosť, výživu a výchovu
maloletých detí. V poslednom zamestnaní, ktorý pracovný pomer matka ukončila v skúšobnej dobe,
dosahovala príjem 596, 85 Eur, tohto sa vzdala bez vážneho dôvodu a od 18. 08. 2017 nastúpila do
zamestnania so základnou mzdou 90,- Kč za hodinu + príplatky za prácu nadčas (ako dokladovala v

priebehu odvolacieho konania). Odvolací súd preto jednoznačne dospel k záveru, že je v možnostiach
a schopnostiach matky maloletých detí, aby výživné na ne platila v uvedenej výške, tak ako ju určil
súd prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie taktiež správne rozhodol o zvýšení výživného od mesiaca november 2016,
keďže preukázateľne od uvedeného obdobia matka maloletých detí pracovať mohla, túto možnosť mala,

nakoľko nezabezpečovala celodennú osobnú starostlivosť pre svoju maloletú dcéru, táto navštevovala
predškolské zariadenie a matke maloletých detí tak nič nebránilo pracovať a dosahovať určitý pravidelný
príjem. V dôsledku uvedeného je správne určený i nedoplatok na výživnom od momentu keď došlo
k zvýšeniu výživného pre maloleté deti zo sumy 30 % zo sumy životného minima na sumu 90,- Eur
mesačne ( v prípade maloletej O. ) a na sumu 60,- Eur mesačne ( v prípade maloletej V. ). I v tejto

časti súd prvej inštancie zameškané výživné ustálil v správnej výške a správne uložil povinnosť zaplatiť
zameškané výživné matke maloletých detí. Zameškané výživné tak vzniklo výpočtom rozdielu, koľko
bola matka maloletých detí povinná prispievať na výživu od momentu zvýšenia výživného ( 90,- eur
mesačne na maloletú O. a 60,- eur mesačne na maloletú V.) a sumy určenej vyživovacej povinnosti
v konaní sp. zn. 3P/117/2010 (suma 30% životného minima na každé dieťa zvlášť) a to za obdobie od

01. 11. 2016 (moment, ku ktorému bolo výživné zvýšené) do dňa 31. 08. 2017 (moment rozhodnutia
súdu prvej inštancie). V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nie je riešením danej
situácie čerpanie úveru na úhradu výživného a nákladov spojených s bývaním a bežnou réžiou, tak ako
to matka maloletých detí riešila v minulosti, ale jediným možným riešením pre matku maloletých detí je
nájsť si vhodné zamestnanie a predovšetkým v ňom zotrvať. S poukazom na uvedené dôvody odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).