Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/364/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612215094
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7612215094.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu B. Č., G.. XX.XX.XXXX, Q. XX,
zast. Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, Starosaská 11, proti
žalovanému M. Š. G.. XX.X.XXXX, U. XX, zast. Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, Prešov, Grešova
7,zaúčastiintervenientanastranežalovanéhoKOOPERATIVApoisťovňaa.s.,ViennaInsuranceGroup,

Bratislava, Štefaničova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 5 044,92 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 2C/369/2012-267 z 15.6.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v jeho IV. výroku.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. zastavuje konanie o sumu 3 531,44 eur, II.

žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovikapitalizovanýúrokzosumy3531,44eurzaobdobieod11.7.2012
do 20.5.2013 vo výške 264,98 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol, IV. žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu, Advokátska
kancelária Taragel a Počubajová, s.r.o., Spišská Nová Ves 50,50 % náhrady účelne vynaložených trov
konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. k trovám konania uviedol, že o nich rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP

a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50,50 %, že predmetom konania bolo zaplatenie
istiny vo výške 5 044,92 eur. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 75,25 % (3 796,42 eur), žalovaný
v pomere 24,75 % (1 248,50 eur), a teda rozdiel, na náhradu ktorého má žalobca vo vyčíslení trov
právneho zastúpenia nárok, činí 50,50 % (75,25 % - 24,75 %) a súčasne žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi na súdnom poplatku 50,50 % zo zaplateného súdneho poplatku, citujúc znenie § 262
ods.1,2 CSP.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný proti v poradí IV. výroku rozsudku súdu z
15.6.2017, ktoré odôvodnil nasledovne: I. Dôvody odvolania - prípustnosť odvolania „žalobca“ odvodil z
§ 355 ods.1 CSP a odôvodnil ho odvolacím dôvodom podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Súd po právnej
stránke rozsudok v napadnutom výroku o jeho povinnosti na náhradu účelne vynaložených trov konania
žalobcovi odôvodnil § 255 „ods.“ CSP a vychádzal pri tom z pomerného úspechu žalobcu v spore.
Intervenient nie je solidárne zodpovedný s nim v zmysle hmotného práva, avšak podľa § 11 ods.7 zák. č.

381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie poistného plnenia. Uvedeným ustanovením došlo k prevzatiu smernice Európskej únie
č. 2000/26/EÚ. Z citovaného § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z.z. vyplýva pre intervenienta povinnosť plniť
v zmysle rozsudku súdu. V kontexte s uvedeným súd nesprávne zaviazal na náhradu trov konania

len žalovaného podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 CSP. Ak môže intervenient uplatňovať
nárok na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove2Cob/46/2016 z 31.8.216), niet rozumného dôvodu, pre ktorý by nemal byť v prípade neúspechu
zaviazaný k ich náhrade, zvlášť za okolností, že v konaní aktívne vystupoval a aj v dôsledku jeho
procesných úkonov súdny spor prebiehal a žalobca bol nútený vynaložiť výdavky na právne služby v

súvislosti s uplatňovaním svojho práva. Intervenient taktiež plnil počas konania dobrovoľne väčšiu časť
uplatneného nároku. Podľa § 84 CSP v spojení s § 77 CSP tvoria žalovaný s intervenientom nerozlučné
spoločenstvo, avšak bez hmotnoprávnej solidarity v zmysle citovaného § 11 ods.7 zák. č. 381/2001
Z.z.. Preto by malo podľa neho spravodlivejším, ak by aj intervenient ako aktívne vystupujúci subjekt
v sporovom konaní na jeho strane participoval aj vo výroku rozsudku v časti náhrady trov konania v

prípade neúspechu v spore. Preto navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu
prvejinštancievnapadnutomvýrokuzmenil.Zuvedenýchdôvodovnavrholodvolaciemusúdupostupom
podľa § 388 CSP napadnutý výrok rozsudok zmeniť takto: Žalovaný a intervenient sú povinní nahradiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Taragel a Počubajová, s.r.o., Spišská
Nová Ves 50,50 % náhrady účelne vynaložených trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.
4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v zásade súhlasí s tvrdeniami žalovaného

uvádzané v jeho podaní. Podľa jeho názoru ide medzi žalovaným a intervenientom o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 84 CSP, nakoľko rozsudok vydaný v tomto súdnom spore je rozsudkom s
rozšírenou záväznosťou v zmysle § 228 CSP, a to v súlade s § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z.z.,
keď na základe uvedeného ustanovenia sa povinnosť hradiť podľa súdneho rozhodnutia vzťahuje
zo zákona na poisťovateľa. Z ustálenej judikatúry súdov SR síce plynie, že poisťovňa vystupujúca v

konaní ako vedľajší účastník (pozn. intervenient) nemôže byť zaviazaná na žiadne plnenie, aj keď je
v dôsledku zákonného poistenia povinná nahradiť škodu poškodenému (Rozhodnutie uverejnené v
Sborníku stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudú a soudních rozhodnutí ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983,
5v.IV,vydalNSČSSRvr.1986,s.621)avšakmyslísatýmplneniehmotnoprávne.Náhradatrovkonania
je plnenie procesnoprávnej povahy, a preto sa naň citovaná judikatúra nevzťahuje. Naopak si dovolil

upozorniť napr. na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5 Co 628/2014 z 8.10.2014, v ktorom
odvolací súd potvrdil ustálenú judikatúru, ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a
to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Odvolací súd v predmetnom rozhodnutí stanovil, že
„...vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom mu nemožno ukladať
žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu

trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú však procesnými právami a povinnosťami, pričom
tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, treba ho v prípade
procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy
konania spoločne a nerozdielne s týmto účastníkom konania." K uvedenému považoval za potrebné
dodať,žeinapriektomu,žecitovanérozhodnutiebolovydanézaúčinnostipredchádzajúcichprocesných

predpisov, uplatní sa obdobne i na konanie podľa CSP, keď intervenient (naviac v nerozlučnom
spoločenstve so stranou sporu) má obdobné postavenie ako vedľajší účastník podľa OSP. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti sa stotožnil s názorom žalovaného a navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil
v poradí IV. výrok napadnutého rozsudku tak, že bude znieť: IV. Žalovaný a intervenient sú spoločne a
nerozdielne povinní nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Taragel

a Počubayová, s.r.o., účelne vynaložené trovy konania v rozsahu 50,50 %, a to do troch dní od ich
vyčíslenia súdom. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej
služby.
5.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient, ktorý predložil nasledovné vyjadrenie I. nesúhlasí
a napadnutý výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2C/369/2012 zo 15.6.2017

považujezavecnesprávny,zákonný.Uviedolvprvomrade,žežalovanýnesprávneinterpretujesamotný
právny vzťah medzi žalovaným a intervenientom v predmetnom konaní pred súdom prvej inštancie.
Intervenient je subjektom sui generis sporového konania. V spore vystupuje buď na strane žalovaného,
alebo na strane žalobcu. Účelom vstupu intervenienta do sporu je, aby vlastnými procesnými úkonmi
podporoval stranu sporu, na ktorej vystupuje. Intervenient má právny záujem na výsledku sporu, ktorý

vyplýva z hmotného práva. V procesnej rovine ide o záujem, aby spor vyhrala strana, ktorú intervenient
v spore podporuje. V sporoch, kedy intervenient vystupuje na strane niektorej zo sporových strán je
potrebné rozlišovať, či bude rozsudok záväzný subjektívne t.j. medzi žalobcom a žalovaným, alebo
či bude záväzný aj pre intervenienta z dôvodu rozšírenej záväznosti rozsudku. Výrok právoplatného
rozsudku je záväzný subjektívne, teda pre žalobcu a žalovaného a pre ich právnych nástupcov, ibaže

zákon výslovne ustanovuje jeho záväznosť aj pre ďalšie subjekty (§ 228 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP").Akjerozsudokzáväznýsubjektívneibamedzistranamisporu,
a contrario platí, že voči intervenientovi záväzný nieje. Na základe subjektívne záväzného rozsudku
nieje intervenient aktívne či pasívne legitimovaný v exekúcii, v ktorej sa rozsudok môže vykonať. Nadruhej strane intervenient má iba obmedzenú možnosť namietať, že právoplatný rozsudok nezodpovedá
skutočnému právnemu stavu. Právny záujem na výsledku sporu, kde vynesený rozsudok bude záväzný
iba subjektívne, je daný vtedy, ak riešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným bude determinovať obsah

právneho vzťahu medzi intervenientom a stranou, ktorú podporuje. Iná situácia je, ak rozsudok, ktorý má
byťvynesenývintervenovanomspore,budepreintervenientazáväznýzdôvodu,žezáväznosťrozsudku
je rozšírená (napr.: rozsudok o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s
ručením obmedzeným je záväzný pre každého, rozsudok o určení popretej pohľadávky (prihlásenej
do konkurzu) je záväzný voči všetkým účastníkom konkurzu, ďalším príkladom rozsudku s rozšírenou

záväznosťou je rozsudok v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach). Všeobecne
platí, že rozsudok je záväzný iba subjektívne, teda medzi žalobcom a žalovaným, pre intervenienta je
teda rozsudok záväzný, iba ak Civilný sporový poriadok alebo osobitný predpis ustanovuje výnimku
z pravidla o subjektívnej záväznosti rozsudku. Na základe vyššie uvedeného rozlíšenia záväznosti
rozsudku sa rozlišuje aj procesné postavenie intervenienta v spore, ktoré môže byť dvojaké. V prvom
prípade, ak bude rozsudok v intervenovanom spore záväzný iba subjektívne medzi stranami sporu,

vtedy intervenient a strana sporu, ktorú v spore podporuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo a na
ich vzťah sa vzťahuje § 85 CSP, ktoré uvádza „Ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje,
netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd
neprihliada." Druhým prípadom je, že rozsudok v intervenovanom spore bude pre intervenienta záväzný

(rozšírená záväznosť rozsudku), v takomto prípade intervenient a strana, ktorú intervenient v spore
podporuje, tvoria nerozlučné spoločenstvo, tzn. na vzťah medzi stranou sporu a intervenientom sa bude
vzťahovať § 84 CSP. II. V prejedávanej veci vedenej pred okresným súdom, spoločnosť KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá do tohto konania vstúpila ešte ako vedľajší účastník a po
zmene procesnej právnej úpravy naďalej vystupovala ako intervenient na strane žalovaného podľa § 81

a nasl. CSP, mala postavenie intervenienta, ktorý so stranou sporu netvorí nerozlučné spoločenstvo v
zmysle § 85 CSP. Je preto nesprávne tvrdenie žalovaného o tom, že intervenient s ním tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 84 CSP v spojení s § 77 CSP, uvedený právny záver nie je možné vyvodiť zo
žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku, ako ani iného právneho predpisu. S tvrdením
žalovaného o tom, že medzi žalovaným a nim nie je daná hmotnoprávna solidarita intervenient súhlasí,

avšak nie na podklade argumentácie, ktorú k tomuto uvádza žalovaný. Hmotnoprávna solidarita medzi
žalovaným a intervenientom na strane žalovaného nieje daná z dôvodu, že v prípade týchto subjektov sú
odlišnéprávnetituly,nazákladektoréhotietosubjektyplniavprípadepreukázanianárokovpoškodeného
t.j. žalobcu. Zatiaľ čo žalovaný zodpovedal za škodu v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka,
intervenient na strane žalovaného nie je subjektom zodpovedným za škodu vzniknutú žalobcovi a

poistné plnenie, ktoré vyplatil žalobcovi v konaní pred súdom prvej inštancie bolo z jeho strany vyplatené
v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný
v podanom odvolaní navrhuje, aby odvolací súd napadnutý IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie z
15.6.2017, zmenil tak, že: „Žalovaný a intervenient sú povinní nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho

zástupcu Advokátska kancelária Taragel a Pačubajová s.r.o., Spišská Nová Ves 50,50 % náhrady účelne
vynaložených trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom". Intervenient na strane žalovaného
má za to, že vyššie uvedený odvolací návrh nemá oporu v zákone a je právne nesprávny. Intervenient
síce v predmetnom konaní vystupoval na strane žalovaného, avšak procesné postavenie intervenienta a
procesné postavenie žalovaného nie je rovnaké. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody

vočižalovanémuapretoajsúdmôžezaviazaťnaplnenievýlučneibažalovaného,nikdynieintervenienta
vystupujúceho na strane žalovaného, nakoľko sporovou stranou je výlučne žalovaný. Jeho úlohou
je posilnenie postavenia účastníka, na ktorého strane intervenient do konania vstupuje. Je potrebné
zdôrazniť, že intervenient vystupuje na strane niektorého z účastníkov konania resp. sporových strán,
ale on sám nie je sporovou stranou a preto ani prípadným rozhodnutím súdu ho nie je možné zaviazať

na plnenie spolu so sporovou stranou, nakoľko v opačnom prípade by to odporovalo samotnej podstate
inštitútu intervencie. Ak by prijal argumentáciu žalovaného, tak by subjekt, vstupujúci do konania ako
intervenient na strane žalovaného sa de facto dostal do rovnakej procesnej pozície, ako keby bol
žalovaný.
6.Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky

nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžadujedôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
10.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd udáva:
11.Podľa § 81 intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má
právny záujem na výsledku konania.
12.Podľa § 84 CSP ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria

intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
13.Podľa § 85 CSP ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.
14.Podľa § 77 ods.1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
15.Podľa § 77 ods.2 CSP na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa
nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
16.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
19.Procesnou podmienkou účasti intervenienta v civilnom sporovom konaní je kvalifikovaný právny
záujem na úspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje (§ 81 CSP). Takýto záujem má ten, právne

postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vždy však treba,
aby sa jeho záujem na úspechu jedného zo strán sporu opieral o jeho určité konkrétne právo, či
právny vzťah k niektorému účastníkovi. CSP upravuje dva typy intervenientov (§ 84, § 85). Pre prvý typ
právoplatné rozhodnutie súdu priamo zaväzuje, lebo rozsudok upravuje právny vzťah aj k intervenientovi
(§ 84) a ak by nebol označený v nútenom spoločenstve išlo by o neodstrániteľný nedostatok, ktorý

nemožno zhojiť a žaloba by musela byť z tohto dôvodu zamietnutá (napr. žaloba o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva). Druhý typ interventa spočíva v tom, že rozhodnutie vo veci samej sa
odrazí v jeho právnej sfére, ale nie priamo (§ 85).
20.V prejednávanej veci je medzi žalovaným a intervenientom záväzkový právny vzťah vzniknutý zo
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zák.

č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Podľanázoruodvolaciehosúduvzhľadom
na predmet sporu, ktorým je náhrada škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (§ 427 ods. l O. z.), ide o prípad, kedy u intervenienta sa rozhodnutie vo veci samej
odrazí v jeho právnej sfére, ale nie priamo (§ 85), preto poisťovňu ako intervenienta nemožno zaviazať

na žiadne plnenia, aj keď v dôsledku zákonného poistenia je povinná nahradiť škodu za žalovaného.
21.Intervenient nie je stranou sporu, teda nemôže byť ani priamo zaviazaný ako strana sporu na náhradu
trov konania podľa § 255 ods.1 CSP.22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Strany sporu neboli úspešní v odvolacom konaní, preto im nebola priznaná náhrada jeho trov.
25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.