Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202753
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414202753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia

senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobkýň: X) R. G., B. X.X.XXXX,
X., L. XXXXX/XX, X., X) H. A., B. XX.X.XXXX, X. N. X. Č.. XXXX/XX, X., obe zastúpené: Mgr. Mária
Argirová, Vlastenecké námestie č. 10, Bratislava, proti žalovaným 1) Detská fakultná nemocnica s
poliklinikou Bratislava, ul. Limbová 1, Bratislava, IČO: 00607231, X) T. Š., B. XX.XX.XXXX, X. L. XX,
X., X) P. Š., B. XX.X.XXXX, X. L. XX, X., žalovaní v 2. a v 3. rade ako právni nástupcovia po pôvodnom
žalovanom v 2. rade X. Š., B. XX.X.XXXX, B. X. G. Č.. X, X., W. J.H. XX.X.XXXX Z., X) Ľ. W., B.
XX.X.XXXX, X. X. Č.. XX, X., o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 6.4.2009, o

určenie neplatnosti závetu z 15.2.2010, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, č. k. 22C/44/2014-115 zo dňa 15.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 22C/44/2014-115 zo dňa 15.10.2015, v
odvolaním napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e.

Žalobkyne v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom č. k. 22C/44/2014 - 115 zo dňa 15.10.2015 určil, že úkony
poručiteľa K. O.W. B. XX.X.XXXX, Z. J. XX.X.XXXX (ďalej len „poručiteľ“) a to závet spísaný do notárskej

zápisnice dňa 6.4.2009 a dňa 9.6.2011, ako aj listina o vydedení žalobkýň v 1. a v 2. rade spísaná
poručiteľom do notárskej zápisnice dňa 15.2.2010 sú neplatné. Ďalej súd prvej inštancie určil, že dôvody
vydedeniažalobkýň1a2spísanéporučiteľomvlistineovydedenízodňa6.4.2009niesúdané.Súčasne
vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkýň v 1. a v 2, ktoré žiadali aby bolo určené, že závet a listina o vydedení
spísané formou notárskej zápisnice poručiteľom dňa 6.4.2009, ako aj závet spísaný a podpísaný

vlastnou rukou poručiteľa dňa 15.2.2010, ktorý bol uložený do notárskej úschovy na Notárskom úrade
Y.. T.G. Š. sú neplatné. Súčasne sa predmetnou žalobou domáhali aj určenia, že dôvody ich vydedenia
poručiteľom spísané v listine o vydedení z 6.4.2009 nie sú dané. Žalobu odôvodnili tým, že sú dcérami
poručiteľa K.B. O. a sú jeho neopomenuteľnými dedičkami. Poručiteľ zomrel rozvedený so zanechaním
závetu a listiny o vydedení spísanej. Závetom rozhodol o celom svojom majetku a za jediného dediča
ustanovil žalovaného v 1 rade. Listinou o vydedení vydedil žalobkyne v 1. a v 2. rade. Neskorším
závetomvlastnoručnespísanýmapodpísanýmdňa15.2.2010poručiteľdoplnilaupresnilzávetalistinuo

vydedení z 6.4.2009 a rozhodol o časti majetku-hnuteľných veciach (zariadenie a príslušenstvo patriace
k záhradnej chatke) s tým, že za závetných dedičov ustanovil žalovaných v 2. a v 3. rade. Žalobkyne
v 1. a v 2. rade uviedli, že v dedičskom konaní závet a listinu o vydedení neuznali a popreli existenciu
dôvodov vydedenia. Poukázali na to, že ich otec-poručiteľ odišiel v roku 2002 do starobného dôchodkua v dôsledku tejto udalosti sa zmenilo jeho správanie. Obeťou jeho povahy sa stali manželka a oni dve.
Správal sa násilnícky. Poručiteľ od roku 2005 trávil sviatky bez rodiny a sám, v zotavovniach v hoteloch
U.P.O.S..Navštevovalihosmanželmiajsdeťmi(vnúčatamiporučiteľa).Agresívnesprávanieporučiteľa

voči rodine sa vystupňovalo v roku 2006 a v rokoch 2008, 2010 a 2012 bol trestne stíhaný.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že otec žalobkýň v 1. a v 2. rade, K. O. Z. J.Ň. XX.X.XXXX.
Zomrel ako rozvedený so zanechaním závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice
dňa 6.4.2009, B. na Notárskom úrade Y.. T.G. Š.. Závetom rozhodol o celom svojom majetku a za jeho

jediného dediča ustanovil žalovaného v 1. rade. Listinou o vydedení vydedil v zmysle §469a ods. 1
písm. a/, písm. b/ Občianskeho zákonníka žalobkyne v 1. a v 2. rade, ako svojich potomkov. Vydedenie
sa vzťahuje aj na ich potomkov (§ 473 ods. 2 Obč. zák.). Závetom spísaným a podpísaným vlastnou
rukou poručiteľa dňa 15.2.2010, uloženým do notárskej úschovy na Notárskom úrade Y.. T. Š. pod č. B.
XXX/XXXX, B. XXXX/XXXX dňa 9.6.2011 poručiteľ doplnil a upresnil závet a listinu o vydedení spísané
vo forme notárskej zápisnice pod zn. B. XX/XXXX, B. na Notárskom úrade Y.. T. Š. dňa 6.4.2009. V

doplnení závetu rozhodol o časti majetku, hnuteľných veciach (zariadenie a príslušenstvo patriace k
záhradnej chatke) a za závetných dedičov ustanovil žalovaných v 1., 2., 3. rade. Vzhľadom na to, že
predmetné úkony poručiteľa žalobkyne v 1. a v 2. rade neuznali, bola im dňa 8.1.2014 v dedičskom
konaní po poručiteľovi prebiehajúcom pod sp. zn. 65D/583/2013, Dnot 58/2013, konajúcou notárkou
Y.. T. S. uložená povinnosť podať v lehote 1 mesiaca žalobu o určenie ich neplatnosti. Predmetný

návrh podali na súd dňa 7.2.2014. Z výpovedí účastníkov konania a svedkov mal súd prvej inštancie
preukázané, že poručiteľ odišiel v roku 2002 do starobného dôchodku a túto skutočnosť psychicky zle
znášal. Zmenilo sa jeho správanie a terčom jeho agresívnej, panovačnej povahy sa stali manželka
a žalobkyne v 1. a v 2. rade ich dcéry. ktoré prvé dôsledky agresivity poručiteľa voči manželke ich
matke spozorovali v roku 2005 (modriny na tvári ich matky). Následne sa poručiteľ začal izolovať aj od

spoločného rodinného života aj keď tento žalobkyne v 1. a v 2. rade udržiavali, snažiac sa prekonať
povahové vlastnosti poručiteľa a svojich rodičov v byte pravidelne navštevovali, trávili s ním spoločné
chvíle na chatke v J. - U. U., kde podľa svojich možností pomáhali. Poručiteľ od roku 2005 trávil
sviatky bez rodiny a sám, v zotavovniach v hoteloch U. P. O.. Žalobkyne v 1. a v 2. rade vedeli o
zdravotných problémoch otca, o operáciách, a navštevovali ho spolu s manželmi aj s deťmi. Vzhľadom

na povahové črty poručiteľa (tvrdohlavosť a panovačnosť), poručiteľa navštevovali pokiaľ si to on sám
želal a skutočnosť, že žalobkyne v 1. a v 2. rade ho počas jeho zdravotných komplikácií navštevovali
potvrdil poručiteľ aj v závete aj v listine o vydedení. Agresívne správanie poručiteľa voči rodine sa
vystupňovalo v roku 2006. Dôsledkom tohto chovania bolo začaté trestné stíhanie v roku 2008 a
neskôr v roku 2010 a 2012. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/112/2008 súd

prvej inštancie zistil, že poručiteľ bol rozsudkom sp. zn. 2T/112/2008 - zo dňa 15.5.2009 (právoplatný
dňa 1.12.2009) uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pretože v
období od mesiaca november 2005 do 24. februára 2008 manželku H. O. fyzicky napadol tak, že ju začal
škrtiť rukami, pričom jej hovoril, že má odísť z ich spoločného bytu, lebo byt je len jeho, v ďalšom období
v nepravidelných časových intervaloch opakovane najmenej raz za mesiac ju fyzicky napádal tak, že ju

udieral rukami zovretými v päsť do hornej polovice tela, čím jej spôsoboval odreniny a podliatiny, pričom
tak pri fyzických útokoch ako aj mimo týchto útokov ju priemerne raz za týždeň, alebo raz za dva týždne
vyhadzoval zo spoločného bytu s tým, že byt je len jeho, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím. V
presne nezistený deň roku 2006 ju v záhradnej chatke po tom, ako nevedel nájsť hnojivo, sotil do skrine
a na jej výrok, že zavolá policajtov, reagoval tak, že jej priložil ručnú pílku ku krku a povedal: „Teraz

zavolaj policajtov“, v apríli 2007 rozhodol, že byt sa rozdelí medzi neho a manželku, ktorej zakázal chodiť
do svojej izby, pričom jeho konanie vyvrcholilo dňa 23. 2. 2008 kedy K.Š. O. v záhradnej chatke P. X.
vykrikoval na manželku, že nemá čo robiť v ich záhrade, ani v ich byte, lebo tie sú len jeho, následne
do nej hodil visiaci zámok, sotil ju na gauč, odkiaľ ju stiahol na zem a keď mu povedala, že zavolá
policajtov, kľakol si vedľa nej, vykrútil jej ľavú ruku a druhou rukou jej priložil hrot kuchynského noža

ku krku a povedal jej: „Teraz zavolaj policajtov“, po čom ju pustil a vyhrážal sa jej zabitím slovami, že
sa nedožije svojich 69 narodenín. Dňa 24. 2. 2008 v izbe ich spoločného bytu v X. ju opäť fyzicky
napadol tak, že ju sotil do skrine a udieral päsťou pravej ruky do hlavy, zároveň sa jej vyhrážal, že ju
zabije, ak sa do 30.3.2008 nevysťahuje z bytu, pričom u manželky došlo k udretiu lakťa pravej ruky
a k podliatine po udretí na ľavom predlaktí. Teda, týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a

psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním
strachuastresuaneodôvodnenýmobmedzovanímkmajetku,ktorýmáprávoužívať,začobolodsúdený
k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Výkon uloženého trestu odňatia slobody mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky. Súčasne mu bola uložená povinnosťpodrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Krajský súd
v Bratislave uznesením č. k. 3To 121/2009-416 zo dňa 01.12.2009 odvolanie K. O. zamietol. Manželka
K. O. pre bezohľadnosť, krutosť a bolestivosť pociťovala jeho konanie ako ťažké príkorie. Jeho zlým

spôsobom pôsobil pri súžití v domácnosti na jej psychiku, vyvolával konflikty, ponižoval ju (vulgárnymi
nadávkami), fyzicky ju napádal, pričom tieto konflikty výrazne znižovali kvalitu jej života. V trestnej veci
Františka Töröka boli vypočutí znalci z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria T.. Q. T. H. Z. C. L.
L.. Ľ.D. Y., S., ktorí skonštatovali, že manželka K. O.G. jeho konanie voči nej prežívala ako obavu o
zdravie a o život. Stresovú záťaž pociťovala v spolužití pri jeho alkoholových opitostiach s agresívnym

správaním, ktorým čelila so zvýšenou psychickou napätosťou a úzkosťou, obavami z očakávania ich
opakovaní a agresívneho napádania. Manželka pociťovala ľútosť nad tým, ako ich spolužitie dopadlo.
V trestnom konaní vypovedala, že si neželá rozvod manželstva, čo však neznamená, že by správanie
K. O. k jej osobe nepovažovala ako ťažké príkorie. V danom prípade išlo o domáce násilie, ktoré sa
odohrávalo v súkromí rodiny. Bolo skryté - za „zatvorenými dverami“ domácnosti a vyšlo na povrch
až vtedy, keď už manželka nedokázala násilie znášať. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV

sp.zn. 3T/98/2010 súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom č. k. 3T/98/2010-286 zo dňa 30. 10. 2010
(právoplatný dňa 02.12.2010) bol K. O. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, keď dňa 2.12.2009 v priestoroch bytu pod
vplyvomalkoholuverbálneafyzickynapadolH.O.,vtomčaseužbývalúmanželkuatotakýmspôsobom,
že uchopil do ruky valček na cesto dlhý asi 1 meter, ktorým na ňu zaútočil a koncom valčeka ju sotil

do brucha. H.X. O. pred ním ustupovala smerom dozadu, on následne uchopil do ruky nôž o dĺžke
asi 30 cm, ktorým jej hrozil, že ju prepichne, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1
rok. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že znalkyňa L.. C. I.B. k osobnosti K. O. vypracovala znalecký
posudok so záverom, je výbušnejší typ, ťažšie sa prispôsobuje svojmu okoliu, má nízke sebavedomie.
Je schopný adekvátne vnímať realitu. K charakteristickým črtám jeho povahy patrí zvýšená kritičnosť,

opozičné tendencie, malá kooperatívnosť, pocity menejcennosti. Citová vybavenosť, emotivita je u neho
potlačená, prevláda pesimizmus, depresívne nálady, pocity osamelosti a nepochopenia. Schopnosť
prispôsobiť sa je u neho výrazne zhoršená, a prehlbuje jeho sociálnu izoláciu. Schopnosť ovládať
brzdiace mechanizmy pokiaľ ide o násilné, impulzívne konanie je u neho nízka. Ľahko ho rozčúlia
bežné situácie, reaguje pritom výbušne, neprimerane, agresívne. Je málo sociabilný, jeho správanie

je ovplyvňované skôr egocentrickými motívmi, má tendencie sociálne sa izolovať a vzhľadom na jeho
tvrdohlavosť vyvoláva pri kontakte s ostatnými negatívne emócie, čo spätne u neho vyvoláva nebrzdené
afekty. Disociálne prejavy sa môžu u neho prejaviť aj na základe jednoduchého podnetu - napríklad
odlišného názoru iného človeka, ktorý si vzhľadom na jeho vzťahovačnosť môže vysvetľovať ako útok
vočijehoosobe.Neboliunehozistenétendenciekukonfabuláciiapseudológii,alebolizistenétendencie

k čiastočnému klamstvu vzhľadom na situáciu, v ktorej sa momentálne nachádza, snaží sa javiť v
lepšom svetle. Psychologickým vyšetrením nebola u neho zistená nejaká závažná psychická porucha,
ide o abnormne štrukturovanú osobnosť s problémami v sociálnej oblasti, zvýšený je počet neurotických
symptómov. Z obsahu znaleckého posudku T.. B.I. J. H. J.. T.. Q. W. S.., súd prvej inštancie zistil,
že u Františka Töröka bola diagnostikovaná psychická porucha - zmiešaná porucha osobnosti, ktorá

vznikla už v detstve. Vyšetrením u neho bola zistená ľahká kognitívna porucha, ide o dlhodobú alebo
trvalú psychickú poruchu. Zistené psychické poruchy u neho neviedli k významnému narušeniu jeho
rozpoznávacíchaleboovládacíchschopnostívovzťahukčinuprektorýbolstíhaný.Prejavyjehoporuchy
osobnosti sa nedajú ovplyvniť psychiatrickou liečbou . Z výpovede svedkyne H. O., súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný v 3. rade je jej švagor, žalovaný v 2. rade je jej bývalý zať. Svedkyňa potvrdila, že na

Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré
nadobudla spolu s K. O., jej bývalým manželom, poručiteľom. Vzťah poručiteľa a dcér, žalobkýň v 1.
a v 2. rade opísala ako pekný vzťah, až do času kým K.Q. O. nezačal na ňu útočiť, čo ona asi 3 roky
pred dcérami tajila. V trestnom konaní museli žalobkyne v 1. a v 2. rade vypovedať, a za to ich chcel
K. O.Ö. potrestať, nestáli na jeho strane. Dcéry sa neprestali o otca starať, udržiavali s ním kontakt,

chodili za ním, pomáhali mu, ale otec K. O. ich odmietal a odmietal celú rodinu. Keď bol 3 krát odsúdený
a bol vykázaný z bytu, musel ísť bývať na záhradu a aj tam ho dcéry chodili ošetrovať, pomáhali mu,
chodili ho osprchovať, nosili mu vodu, starali sa o neho. Vnuci, vnučky s K. O.G. ako so starým otcom
udržiavali kontakt, chodievali k nim, ale on bol pozamykaný a zatváral sa do svojej izby. Niektorých
pustil, niektorých nepustil. Fotografiu jednej vnučky mal nad hlavou v spálni. K. O.Ö. sa vyjadroval voči

dcéram negatívne a hovoril - „ Ja Vám ešte ukážem, čo bude, keď ja tu nebudem“. K. O. chcel 3 krát
spáchať samovraždu. Prvýkrát ho zachránila ona, druhýkrát policajti a tretíkrát dcéra R. G. s manželom.
Z výpovede svedka Y. G., súd prvej inštancie zistil, že je bývalým manželom žalobkyne v 1. rade. Mal
vedomosť o tom, že napadnutý testament bol napísaný s tým, že obsahoval vydedenie dcér. Bolo to ztoho dôvodu, že to čo spôsoboval H. O., sa muselo vyriešiť tak, aby z bytu K. O. odišiel a v podstate
bol potom zavretý. Keď ho prepustili, nakoľko mal zákaz vstupu do bytu, navrhli mu a ponúkli pomoc,
ktorú odmietol. Preto ho zaviezli na záhradu, kde mu nosili vodu, potraviny. Svedok vedomosť o tom,

že by sa žalobkyne v 1. a v2. rade chovali k otcovi nevhodne, nepomáhali mu, nemal. Potvrdil, že keď
bola K. O. ponúkaná pomoc, túto odmietal. Súčasne potvrdil, že žalobkyňa v 1. rade sa o otca starala
a to aj počas jeho hospitalizácii. Z výpovede svedkyne H. Š., súd prvej inštancie zistil, že jej záhrada
susedila so záhradou K. O.. Potvrdila, že s dcérami a zaťmi mal K. O. dobrý vzťah. Dcéry, jeden aj druhý
zať za ním chodili a pomáhali mu. K svedkyni chodievali pre vodu, chodili aj vnuci. Keď si K. O. vypil,

bol agresívny, hádzal fľaše susedom, robil zle psom a všetkým okolo. Vzťah K. O. k dcéram, vnukom,
zaťom a manželke opísala ako veľmi dobrý.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 460, § 461 odsek
1, § 461 odsek 2, §463 odsek 1, § 464 , § 469a odseky 1, 2, 3, § 473 odsek 1, §476 odseky 1, 2 , § 476a,
§ 476b, § 476 odsek, § 476a, § 477, § 479, § 3 , 39, §41 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(ďalej aj OZ), §80 písmeno c, § 175k odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj
OSP) a vecne tým, že v konaní bolo preukázané, že napadnuté listiny (závet a listina o vydedení) sú ako
právne úkony neplatné pretože odporujú ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
skonštatoval, že poručiteľ z dôvodu jeho trestného odsúdenia vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a v 2. rade
konal v úmysle poškodiť ich, vytrestať ich a tým nepriamo aj svoju bývalú manželku a ich matku. Uviedol,

že bezprávie nemôže byť nahradené právom a preto s ohľadom na agresívne, trestné konanie poručiteľa
popísanévjehotrestnýchsúdnychspisochavodôvodnenísamotnýchrozsudkovztýchtokonaní,upustil
od prílišného formalizmu. Poručiteľ bol v trestných konaniach uznaný vinným z páchania násilia na H.X.
O., ktorá bola jeho manželkou. S poukázaním na okolnosti predmetnej veci, najmä na stranami sporu
a svedkami opísaný pozitívny vzťah žalobkýň v 1. a v 2. rade a poručiteľa, dospel súd prvej inštancie k

záveru, že návrh je dôvodný. Uviedol, že žalobkyne v 1. a v 2. rade nemôžu spravodlivo znášať zákonné
dôsledky vydedenia, keď pravdivosť dôvodov vydedenia vyvrátili svedeckými výpoveďami a ponímanie
situácie poručiteľom, že žalobkyne v 1. a v 2. rade nejavia o neho záujem, si poručiteľ spôsobil v značnej
miere sám tým, že žalobkyne v 1. a v 2. rade (ako potomkov) zavrhol, a to hneď po ich ochrane matky v
trestných konaniach na Okresnom s úde Bratislava IV vedených proti nemu. Žalobkyne v 1. a v 2. rade sa

podľa preukázaného skutkového stavu, svojim konaním nepričinili na vzniku tohto stavu, tento nezavinili
ani čiastočne. V čase života poručiteľa medzi nimi a poručiteľom existoval skutočný vnútorný vzťah, t.j.
citový vzťah, v ktorom mohol poručiteľ ako aj žalobkyne v 1. a v 2. rade pokračovať, avšak pre vážny
duševný rozkol konštatovaný aj znalcami z odboru psychiatria zo strany poručiteľa to nebolo možné.
Súd prvej inštancie určil, že závety poručiteľa zriadené v prospech iných dedičov (žalovaní v 1. , 2. 3.

rade), sú neplatné pretože rozhodujúcim pre posúdenie neplatnosti je nielen opísaný vzťah poručiteľa
k žalobkyniam v 1. a v 2. rade, ale aj úmysel poručiteľa obísť z opísaných dôvodov zákon tak, aby
žalobkyne v 1. a v 2. rade ako zákonní dedičia boli z dedičského konania v prípade jeho smrti vylúčené
a to nie zo zákonom predpísaných dôvodov, ale z dôvodu jeho sporov s manželkou a matkou žalobkýň v
1. a v 2. rade. Opierajúc sa o ustanovenia § 3, § 39 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie vyslovil

neplatnosť týchto úkonov ako celku vo vzťahu ku všetkým stranám sporu. Súd prvej inštancie určil, že
dôvody vydedenia žalobkýň v 1. a v 2. rade poručiteľom nie sú dané. Poukázal na to, že poručiteľ môže
vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe,
v starobe alebo v iných závažných prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok mal prejavovať, bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v

trvaní najmenej jedného roka, trvalo vedie neusporiadaný život. Pre všetky dôvody je charakteristické
negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi, pričom dôvod vydedenia sa musí uviesť
v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine
o vydedení. Dokazovaním mal súd prvej inštancie ustálené, že samotný poručiteľ nemal záujem sa s
potomkami - žalobkyňami v 1. a v 2. rade stýkať a udržiavať s nimi bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie

by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by bol naozaj poručiteľ o tento príbuzenský vzťah stál a ak by
sa ho ním pocitovo vnímaný nezáujem dcér osobne, citovo dotýkal a ak by mu táto situácia vadila.
Poručiteľovi bol vzťah k žalobkyniam v 1. a v 2. rade ľahostajný. Výrok o trovách konania odôvodnil súd
prvej inštancie ustanovením § 151 odsek 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj
OSP) a vyslovil, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade včas odvolanie. Namietal, že žalobkyne v 1. a v
2. rade v žalobe uvádzajú dôvody, ktoré sú spôsobilé preukázať len to, že žalobkyne v 1. a v 2. rade
prejavovalioporučiteľazáujematedamôžubyťspôsobiléibaspochybniťexistenciudôvodovvydedenia,ale nie aj neplatnosť závetu 1 a závetu 2 poručiteľa. Žalovaný v 1. rade považuje záver súdu prvej
inštancie o tom, že závety poručiteľa sú v celom rozsahu neplatné, za nesprávne právne posúdenie
veci. Uviedol, že nepoznal vzťah žalobkýň v 1. a v 2. rade a poručiteľa a preto sa k dôvodom vydedenia

nevedel ani počas súdneho konania vyjadriť. Pokiaľ by aj dôvody vydedenia neboli dané, nie je možné
stotožniť sa s právnym názorom a posúdením veci súdom prvej inštancie o tom, že závety sú neplatné
v celom rozsahu a teda nastupuje dedenie zo zákona. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnení rozsudku konštatoval, že poručiteľ v čase spísania závetov disponoval testamentárnou
slobodou. Spôsobilosť poručiteľa na právne úkony nebola žiadnym spôsobom obmedzená, a teda bol

oprávnenývmedziachzákonanakladaťsosvojimmajetkompreprípadsmrtiúplnevoľne,sprihliadnutím
na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka podľa ktorého maloletým potomkom sa musí dostať
aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí
jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný,
ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Poručiteľ mal dve plnoleté dcéry, mohol spísať závet
týkajúci sa polovice jeho majetku. Spísanie závetu je právom každej fyzickej osoby, pričom ide o právo

nakladať so svojím majetkom v prípade smrti. Potomkovia poručiteľa sú zákonnými dedičmi a preto v
prípade, ak má poručiteľ záujem naložiť so svojim majetkom inak ako určujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o dedení zo zákona, môže spísať závet. Testamentárna voľnosť umožňuje poručiteľovi, aby v
rámci svojej poslednej vôle mohol voľne nakladať so svojim majetkom pre prípad smrti. Testamentárna
voľnosť je prejavom zásady súkromnej autonómie v dedičského práva a práva vlastníka slobodne

nakladať so svojím majetkom. Voľnosť závetcu je obmedzená len v prospech najbližších členov rodiny
poručiteľa. Spísanie závetu, ako prejavu svojho práva nakladať s majetkom, v prípade, ak obmedzuje
zákonné právo (dedenie zo zákona) v rozsahu a spôsobom, ktorý zákon predpokladá (dedenie zo
závetu) nemožno považovať za výkon práv, ktorý zasahuje do práv inej osoby alebo je v rozpore
s dobrými mravmi. Poručiteľ mohol v závete naložiť v medziach zákona so svojím majetkom aj bez

akéhokoľvek dôvodu. Žalovaný uviedol, že názor súdu prvej inštancie, že týmto konaním chcel poškodiť
svoje dcéry a tým aj bývalú manželku, neobstojí. Akékoľvek spísanie závetu v prospech iných osôb
ako potomkov de facto poškoduje potomkov ako zákonných dedičov, nakoľko pri dedení sa im dostane
menej ako je ich zákonný podiel, avšak Občiansky zákonník túto situáciu umožňuje a predpokladá.
Motívy poručiteľa nie sú pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti závetu relevantné. Žalovaný v 1. rade

nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že spísaním závetu poručiteľ obchádzal zákon v úmysle,
aby žalobkyne v 1. a v 2. rade nezdedili svoj zákonný podiel. Uvedené konanie poručiteľa je zákonné
právo a možnosť každej fyzickej osoby naložiť so svojím majetkom. Žalovaný v 1. rade rozporuje názor
súdu prvej inštancie, že zriadenie závetu v prospech detskej nemocnice, na nákup prístrojov na liečenie
onkologických ochorení je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Vôľa poručiteľa je plne v súlade s

dobrými mravmi, nakoľko poručiteľ mal záujem pomôcť onkologicky chorým deťom. O rozpor s dobrými
mravmi by mohlo ísť, ak by poručiteľ svoj majetok odkázal na protizákonné alebo nemorálne účely,
napriek uvedenému však poručiteľ ani v tomto prípade nemá povinnosť svoje rozhodnutie akýmkoľvek
spôsobom zdôvodňovať a ani zákon nepodmieňuje spísanie a platnosť závetu dôvodmi, ktoré sú v
súlade s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade uviedol, že ustálená judikatúra, ktorú uvádza konajúci

súd prvej inštancie sa týka iba posudzovania dôvodov vydedenia z pohľadu dobrých mravov, nie aj
platnosti závetu z pohľadu dobrých mravov. Navyše ani konajúci súd nepovažuje konanie poručiteľa
za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, za rozporné s dobrými mravmi považuje dôvody konania
poručiteľa, čo nezakladá neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Ak by aj nebolo možné považovať dôvody vydedenia za dané, je možné považovať časť závetu, ktorá

nie je v rozpore s ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka za platnú. Podľa názoru žalovaného v 1.
rade napadnutý rozsudok nerešpektuje autonómnu vôľu poručiteľa a súd prvej inštancie dôvod dobrých
mravovpoužívaneprimeraneextenzívne,navyševprípade,keďdobrémravyporušenéneboli.Žalovaný
v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o určení neplatnosti závetu 1 a
závetu 2 (jeho doplnenie), ktorými poručiteľ nakladal so svojím majetkom a ktoré sa netýkajú zákonného

práva neopomenuteľných dedičov podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka zmenil a žalobu
žalobkýň v 1. a v 2. rade v týchto žalobných petitoch zamietol.

6. Žalobkyne v 1. a v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu namietali včasnosť podania odvolania žalovaným
v 1. rade. Súčasne pre prípad splnenia odvolacích podmienok navrhli potvrdenie rozsudku súdu prvej

inštancie.Uviedli,žeodvolanieniejedôvodné,pretožesúdprvejinštancievovecivyvodilsprávnyprávny
záver.7. Žalovaný v 2. rade (X. Š.) vo svojom písomnom podaní k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že
sastotožňujesozávermisúduprvejinštancie.Poukázalnato,žepsychickýstavporučiteľaneboldobrýa
všetky dôkazy ktoré boli vo veci súdom prvej inštancie vykonané pravdivo potvrdzujú skutkový stav veci.

8. Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom podaní k odvolaniu žalovaného v 1. rade poukázal na to, že
poručiteľ závet a jeho dodatok spísal z pomsty, s úmyslom ublížiť svojej rodine.

9. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania

(§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.

11. Žalovaný v 1. rade napadnutý rozsudok prevzal dňa 15.10.2015 pri jeho vyhlásení súdom prvej
inštancie. V rozsudku bol poučený, že je možné proti nemu podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia. V zmysle § 57 odsek 1 OSP mu lehota na podanie odvolania začala plynúť 16.10.2015

a uplynula 30.10.2015. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie na poštovú prepravu, teda orgánu, ktorý ho
mal doručiť 30.10.2015. Podľa § 57 odsek 3 OSP je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí
úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Žalovaný v 1. rade sa
ustanovením § 57 odsek 3 OSP dôsledne riadil a odvolanie podal včas. Z tohto dôvodu je námietka
žalobkýň v 1. a v 2. rade o oneskorenom podaní odvolania žalovaným v 1. rade nedôvodná.

12. Žalovaný v 1. rade v danej veci napadol odvolaním len výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
sa týkajú vyslovenia neplatnosti závetu a jeho doplnenia (závet 1 a závet 2). Výroky rozsudku vo vzťahu
k vydedeniu žalobkýň v 1. a v 2. rade, žalovaný v 1. rade odvolaním nenapadol. Tým žalovaný v 1. rade
vymedzil rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu, ktorý je daným rozsahom odvolania viazaný.

13. V konaní o dedičstve po poručiteľovi vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.
65D/583/2013, ktorý vykonaním úkonov o dedičstve poveril notárku Y.. T. S. a ktorá vec vedie pod sp .zn.
Dnot/58/2013, žalobkyne v 1. a v 2. rade neuznali závet zanechaný poručiteľom. Z tohto dôvodu im bola
vovecikonajúcimnotáromuloženápovinnosťpodaťnasúdžalobuourčeniejehoneplatnosti.Žalobkyne

v 1. a v 2. rade uloženú povinnosť splnili.

14. Podľa § 460 a § 461 odsek 1 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a
dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

15. Žalobkyne v 1. a v 2. rade ako dcéry poručiteľa sú jeho dedičkami v zmysle § 473 odsek 1 OZ .
Žalovaní v 1. v 2. a v 3. rade sú ako dedičia poručiteľa uvedený v jeho závete zo dňa 6.4.2009 v spojení
s jeho doplnením zo dňa 15.2.2010.

16. Predmetom tohto konania, na ktoré boli žalobkyne v 1. a v 2. rade odkázané v dedičskom konaní

sa rieši otázka sporného dedičského práva žalobkýň v 1. a v 2. rade, ktoré tvrdia, že závetný právny
úkon poručiteľa s poukazom na správanie poručiteľa, ktoré kvalifikujú ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi, je ako celok neplatný.

17. Súd prvej inštancie, ako prvú vyriešil otázku formálnych náležitostí závetu zo dňa 6.4.2009 a jeho

doplnenia zo dňa 15.2.2010 a správne vyhodnotil, že tieto listiny obsahujú všetky predpísané náležitosti
potrebné pre platnosť takého úkonu.18. Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ pre prípad smrti určuje kto bude dedičom jeho
majetku. Uskutočniť závetom dispozíciu celým svojim majetkom však prichádza do úvahy iba vtedy,
ak poručiteľ nemá potomkov. Výlučné dedenie zo závetu prichádza do úvahy iba vtedy, ak poručiteľ

nezanechal zákonných neopomenuteľných dedičov. Poručiteľ v rámci vydedenia môže za splnenia
zákonných predpokladov zakotvených v ustanovení § 469a OZ vylúčiť z dedenia dedičov zo zákona a to
z taxatívne uvedených dôvodov. V prejednávanej veci poručiteľ listinou o vydedení z 6.4.2009 žalobkyne
v 1. a v 2. rade z dedenia po ňom vydedil. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vydedeniu žalobkýň v 1. a v 2.
rade vyslovil, že dôvody vydedenia žalobkýň v 1. a v 2. rade poručiteľom nie sú dané. Výroky rozsudku

súdu prvej inštancie vo vzťahu k vydedeniu žalobkýň v 1. a v 2. rade odvolaním napadnuté neboli, a
preto žalobkyne v 1. a v 2. rade sú zákonnými neopomenuteľnými dedičmi po poručiteľovi a z dedičstva
po ňom musia dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona (§ 479
OZ). Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím v danej veci však určil, že žalobkyne v 1. a v 2. rade nielen
že sú neopomenuteľnými dedičkami po poručiteľovi, ale určil aj to, že závet poručiteľa je neplatný. To
znamená, že závetní dedičia pre neplatnosť závetu po poručiteľovi nededia a žalobkyne v 1. a v 2. rade

ako dedičia zo zákona sú jeho výlučnými dedičkami. Súd prvej inštancie dospel v danej veci k záveru,
že závetný právny úkon poručiteľa sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

20. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 odsek
1 OZ). Zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi je princípom, ktorý v odôvodnených prípadoch
dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a je výrazom spravodlivého riešenia právnych vzťahov. Zmyslom

ustanovenia§3Občianskehozákonníkajezamedziťvýkonupráva,ktorésícezodpovedázákonu,avšak
odporuje dobrým mravom. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnych situácii zodpovedajúcich
všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, v súlade so všeobecne morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi môže nastať aj vtedy, keď konanie
podľa práva sleduje nemravné dôsledky.

21. Súd prvej inštancie mal dokazovaním vo veci preukázané, že problémy v rodine poručiteľa nastali
z dôvodu jeho psychického a fyzického násilia páchaného na jeho bývalej manželke H.X. O., za čo bol
poručiteľ odsúdený aj na trest nepodmienečného odňatia slobody. Závety, ktorými vylúčil z dedenia jeho
majetku dcéry, žalobkyne v 1. a v 2. rade spísal poručiteľ v čase, keď prebiehalo voči nemu za tieto

násilné skutky trestné stíhanie, respektíve v čase keď priamo vykonával trest odňatia slobody (doplnok
závetu z 6.4.2009 spísal 15.2.2010 vo väzení). Z obsahu týchto listín jednoznačne vyplýva, že dôvodom
vylúčenia žalobkýň v 1. a v 2. rade z nadobudnutia vlastníctva po poručiteľovi bol ich postoj ochrany
matky H. O. pred násilnosťami poručiteľa, ktorý ich správanie nekriticky vnímal ako konanie voči nemu.
Vyplýva to z formulácie textu závetu .Dcéry sú na strane manželky, ich matky, vyhlasujem poslednú vôľu,

na ktorej má najväčšiu vinu bývalá manželka, ktorá okrem zlomyseľnosti poštvala proti mne rôznymi
klamstvami aj svoje dcéry, o ktoré som sa vzorne staral, ...pri veľkej depresii a psychickej záťaži, ktorú mi
spôsobili tie tri osoby, napriek tomu, že som ich veľmi miloval a žil som len pre nich, takto sa mi na staré
kolená odvďačili, ...len nenechaj tým trom ženám ani zápalku, ...vydedil som obidve dcéry (chovankyne)
a teraz už aj bývalú manželku...

22. Je právnou skutočnosťou, že závet je jednostranným úkonom fyzickej osoby, ktorá pre prípad svojej
smrti nakladá s vlastným majetkom. Je to tzv. posledná vôľa človeka, pri ktorej je osoba obmedzená
len v zákonom stanovenej miere (zákaz podmienok v závete - § 478 OZ, neopomenuteľní dedičia - §
479 OZ, ktorému obmedzeniu sa môže vyhnúť (vydedenie potomkov). Je na ľubovôli každej osoby, ako

v závete pre prípad smrti naloží s majetkom a je pravdou aj to, že takýmto spôsobom môže poručiteľ
opomenúť svojich blízkych, osoby, ktoré sa k nemu počas života chovali s láskou, porozumením a
poskytovali mu pomoc. Všeobecné rešpektovanie poslednej vôle zodpovedá na jednej strane mravným
princípom, ale na druhej strane, úvaha o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi nie je vylúčená,
ani vo vzťahu k výkonu vlastníckeho práva pre prípad smrti, pretože vždy je nevyhnutné vychádzať

z individuálnych pomerov každého jednotlivého prípadu, ktorý je založený na konkrétnych skutkových
zisteniach. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie dokazovaním preukázané a to aj výpoveďou
žalovaných v 2. a v 3. rade, ktorí by sa podľa závetu mali stať dedičmi po poručiteľovi, že žalobkyne
v 1. a v 2. rade vzťah s poručiteľom, ich otcom budovali aj napriek jeho odmietavému postoju k nim avlastným pričinením sa podieľali aj na udržiavaní a zveľaďovaní majetku rodičov. Výlučným dôvodom,
ktorý poručiteľa viedol k rozhodnutiu odňať žalobkyniam v 1. a v 2. rade podiel na majetku, ktorý
vlastnil, bolo jeho otcovské potrestanie za to, že sa zastali matky, keď jej fyzicky a psychicky ubližoval.

Takéto konanie poručiteľa vedome sleduje nemravný cieľ, cieľ pomsty, ublíženia, ktorý nie je možné vo
vzťahu k výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi vyhodnotiť z jednostranného pohľadu
predostretého žalovaným v 1. rade, že výkon poslednej vôle poručiteľa nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi, keď majetok odkázal nemocničnému zariadeniu na nákup zdravotníckych prístrojov. Súd prvej
inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil skutkový stav veci, správne ho podrobil

prieskumu súladu s inštitútom princípu dobrých mravov, pretože občianskoprávne konanie je ovládané
touto zásadou súladu. V danej veci nie je možné pre rozpor s dobrými mravmi konaniu poručiteľa, ktoré
vyjadril v spornom závete, priznať právne účinky. Opačný záver v danej veci by rezignoval na spravodlivé
riešenie veci, ktorý takto ponímajú aj žalovaní v 2. a v 3. rade, tiež závetní dedičia po poručiteľovi. Sú
to nestranné osoby, ale s dostatočným zdrojom informácii, ktoré ich viedli k takémuto postoju.

23. Žalovaný v 1. rade v odvolaní neargumentuje takými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre
vec samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP), ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1,2 CSP, ako vecne správne potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s §
262 odsek 1 CSP. Žalobkyniam v 1. a v 2. rade, ktoré mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).