Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117010842.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2018 v Trenčíne samosudkyňou

JUDr. Beátou Schmidtovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
V. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. č. XXXX/XX, B.

j e v i n n ý , ž e

hoci je ako otec maloletých synov P., narodeného XX.XX.XXXX a V., narodeného XX.XX.XXXX, povinný
v zmysle § 62 a násl. Zákona o rodine č. 36/2005 ako aj na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne
pod sp. zn. 30P/416/2011 zo dňa 28.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2012, povinný
prispievať na výživu maloletých synov sumou vo výške 80,-€ mesačne na každého z nich k rukám
matky A. B., trvale bytom F. XXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.11.2011,
v období od 01.05.2016 doposiaľ (marec 2018 vrátane) vrátane svoju vyživovaciu povinnosť neplní,

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/23/2015 zo dňa 19.06.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2015 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona pričom v
stíhanom období mu za mesiace máj 2016, august 2016, november a december 2016, mesiace január
až december 2017 a mesiace január až marec 2018, vznikol dlh na nezaplatenom výživnom celkovo
vo výške 3 040,- €. Obvinený v stíhanom období nebol riadne zamestnaný ani evidovaný na príslušnom
Úrade sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného

hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2018 zistil skutkový stav veci tak, ako
jeuvedenývovýrokovejčastitohtorozsudku.Súdvykonaldokazovaniečítanímvýpovedeobžalovaného
z prípravného konania na návrh prokurátora, nakoľko súd pojednával v neprítomnosti obžalovaného po

splnení zákonných podmienok, výsluchom svedkyne A. B. a oboznámením listinných dôkazov, rozsudok
Okresného súdu Bratislava 4 sp. zn. 25P/219/2011 zo dňa 21.01.2013 právoplatný 25.03.2013, a
rozsudok Okresného Trenčín sp. zn. 30P/416/2011 zo dňa 28.05.2012 právoplatný 09.07.2012, rodných
listov detí, správ o povesti, aktuálnych odpisov z registra trestov a iné.

Obžalovaný V. B. v prípravnom konaní pripustil, že si je vedomý neplnenia svojej vyživovacej povinnosti
tak, ako mal, avšak toto výživné neplnil, nakoľko nemal dosť finančných prostriedkov, má taktiež
vyživovaciu povinnosť voči svojim ďalším dvom deťom a keďže býva u svojej matky a partnerka s deťmi
býva u svojej matky, bez finančnej pomoci vlastnej matky a svokry by neprežil ani s týmito dvoma
deťmi. Už počas prípravného konania prisľúbil vtedy obvinený V. B. uhradiť celé dlžné výživné, avšak

tieto svoje predsavzatia nesplnil a preto po podaní obžaloby bol uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín zo žalovaného prečinu, avšak na základe ním podaného odporu, súd nariadil
termín hlavného pojednávania. Keďže sa obžalovaný nedostavoval pred súd na hlavné pojednávania a
nebolo možné zabezpečiť jeho účasť pred súdom 22.12.2017 bol vydaný príkaz na zatknutie z dôvodov
§ 71 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku. Po tom, čo bol zadržaný príslušníkmi polície bol vypočutý zákonným

sudcom. Pri tomto výsluchu obžalovaný prehlásil, že je schopný do dňa hlavného pojednávania, ktorý
súd určil, zaplatiť celé dlžné výživné vo výške 3046,-€, a preto súd vzhľadom na skutočnosť, že mal
stály pobyt, je toho času zastihnuteľný na konkrétnej adrese a pracuje a mieni zaplatiť celé dlžné výživné
až do dňa hlavného pojednávania, ho prepustil zo zadržania. Napriek tomu, že bol riadne poučený
o následkoch účinnej ľútosti a vzal termín pojednávania na vedomie, sa bez ospravedlnenia na súd

nedostavil, a preto ho súd odsúdil v neprítomnosti.

Svedkyňa A. B. , ktorá pred súdom uviedla, že obžalovaný jej ani len čiastočne neuhradil dlžné výživné
za obdobie od 01.11.2011 do marca 2018, ku dňu pojednávania vznikol dlh na výživnom za obdobie
máj 2016, august 2016, november 2016 a december 2016, za január až december 2017 a za január až

marec 2018 (výživné splatné do 15. dňa v mesiaci vopred) vznikol dlh na výživnom vo výške 3040,-€.

Následne boli súdom na hlavnom pojednávaní oboznámené nižšie uvedené listinné dôkazy, z ktorých
vyplynulo nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/23/2015 zo dňa 19.06.2015, právoplatným dňa
19.06.2015, bol obžalovaný V. B. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, 3 písm. a), b) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody do 19.06.2017 v rámci úhrnného trestu.
Následne bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 0T/523/2015 zo dňa

13.12.2015 právoplatný 13.12.2015 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona na trest
povinnej práce v trvaní 200 hodín.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 sp. zn. 25P/219/2011 zo dňa 21.01.2013, právoplatným dňa
25.03.2013, boli maloleté deti P. a V. zverené do výchovy matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať

na každé dieťa výživným vo výške 80,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp .zn. 30P/416/2011 zo dňa 28.05.2012 súd ponechal výživné v pôvodnej
výške 80,-€ na každé dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a obžalovaný bol zaviazaný splácať dlžné
výživné v splátkach vždy do 15. dňa každého mesiaca.Podľaoboznámenýchrodnýchlistov (č.l.21-22)jeobžalovanýotcommaloletýchP.B.,nar.XX.XX.XXXX
a V. B., nar. XX.XX.XXXX. Obaja sú žiakmi základnej školy F..

V spise sa nachádzajú poštové poukážky o splatení nežalovaných období výživného od januára 2016
do októbra 2016.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 09.03.2017 (č.l. 27) vyplynulo, že obžalovaný nepoberal
nemocenské dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti a nenachádza sa v registri dôchodkových

informácii ako poberateľ dávky dôchodkového poistenia v roku 2016. Naposledy bol evidovaný ako
uchádzačozamestnanienaÚradepráce,sociálnychvecíarodinyBratislava4celkovodeväťkrát,pričom
bol vždy vyradený osemkrát pre nespoluprácu a raz pre nesplnenie podmienok evidencie.

Miestnym úradom mestskej časti Bratislava - Dúbravka, teda v mieste trvalého pobytu, je obžalovaný

správou zo dňa 13.03.2017 hodnotený bez negatívneho poznatku.

Z lustrácie v evidencii priestupkov zo dňa 27.02.2017 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ priestupkovo
postihnutý jedenkrát v roku 2015. Priestupkové konanie pre skutok zo dňa 26.01.2015, bol kvalifikovaný
ako priestupku proti majetku, bola mu uložená pokuta vo výške 30,-€.

Z odpisov registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/23/2015 zo dňa 19.06.2015, právoplatným dňa
19.06.2015, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 0T/523/2015 zo dňa 13.12.2015
právoplatný 13.12.2015, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 sp. zn. 25P/219/2011 zo dňa

21.01.2013, právoplatným dňa 25.03.2013, Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp .zn. 30P/416/2011
zo dňa 28.05.2012
Súd,vzhľadomnavyššieuvedené,pozhodnotenívšetkýchzadováženýchavykonanýchdôkazov,podľa
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i
v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za

preukázané, že obžalovaný V. B. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne A. B.
(potvrdila, že obžalovaný neuhrádza výživné v rozsahu stanovenom súdom), vyššie uvedenými súdom
oboznámenými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné

na maloleté deti P. a V.), ako aj výpoveďou obžalovaného z prípravného konania, v ktorej obžalovaný
potvrdil existenciu dlhu na výživnom, a teda skutočnosť, že si neplní vyživovaciu povinnosť v rozsahu
stanovenom súdom.

Súd mal z výpovede svedkyne A. B. a oboznámených rozsudkov o určení vyživovacej povinnosti

(výživné 80,- eur mesačne na každé dieťa), za preukázané, že obžalovaný v skúmanom období
neuhradil výživné, a to ani čiastočne, a tak v čase vyhlásenia rozsudku ostávalo uhradiť výživné vo
výške 3040,- €. Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo ku dňu konania hlavného pojednávania,
a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 13.02.2018, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil
aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia

rozsudku.

Obrana obžalovaného, že nemá dostatok prostriedkov na výživu maloletých detí, nepovažoval za
skutočnosti zbavujúce obžalovaného povinnosti platiť výživné na maloleté deti.

Súd na strane obžalovaného nezistil žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému
zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje,
obžalovaný nebol v skúmanom období poberateľom invalidného dôchodku, resp. dávky v hmotnej
núdzi, či inej dávky sociálnej odkázanosti, naopak obžalovaný bol zamestnaný. Súd poukazuje, že ak
dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto

novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba
objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej
práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb.Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba
právne posúdil ako zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Z
objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu je nepochybné, že obžalovaný si bol a je
vedomýsvojejzákonnejpovinnosti,vyplývajúcej jednakzustanovenia§62Zákonaorodineajednakzo
súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného, prispievať na výživu maloletých detí P. a V., napriek tomu

výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví poukázaním najmä
na nedostatok finančných prostriedkov, pričom sa vyhýbal trestnému stíhaniu nepreberaním súdnych
obsielok, pričom v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený, a to
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/23/2015 zo dňa 19.06.2015, právoplatným dňa
19.06.2015. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme vedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný vedel, že neuhrádzaním výživného

na maloletých synov V. a P., môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných
dôvodov, poukazovaním na svoju finančnú situáciu, sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí. Preto
je súd toho názoru, že obžalovaný svojím konaním porušil Trestným zákonom chránený spoločenský
záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné.

Súd dospel k záveru, že obžalovanému bude potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a
to s prihliadnutím na § 49 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný v
skúšobnejdobe podmienečnéhoodsúdenia,uloženéhomutrestnýmrozkazomOkresnéhosúduTrenčín
sp. zn. 1T/23/2015 zo dňa 19.06.2015, právoplatným dňa 19.06.2015.

Pri rozhodovaní o výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov). Súd pri
ukladaní trest zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za takýto trestný
čin odsúdený). Preto po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona

uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody po zvýšení dolnej hranice základnej trestnej
sadzby o jednu tretinu v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Pri takto ukladanom
treste súd prihliadol na výšku zanedbaného výživného ako aj trestnú minulosť obžalovaného. Takto
uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol podľa oboznámeného odpisu registra trestov v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 4 sp. zn. 0T/41/2009 zo dňa 05.12.2009 právoplatný dňa
05.12.2009 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona -
trest odňatia slobody nepodmienečne 2 (dva) mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Spredmetnýmtrestnýmkonanímadhéznekonanie,t.j.konanieonáhraduškody,spojenénebolo,keďže
vzniknutý dlh na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už
výslovne vzdal.