Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812204086
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5812204086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Bruno
Baláž, nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXXX/XXC, F. - C., s miestom podnikania Tomášikova 16530/23C,
Bratislava-Ružinov, IČO: 40 221 202, zastúpený GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO:
47 232 544, proti žalovanej: R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, M., prechodne bytom E. XX/
X-X, XXXX U., Rakúsko zastúpená Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, V. XXX, W., o zaplatenie 5
132,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
8C/127/2012-185 zo dňa 20. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.132,39
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40,- Eur od 29.3.2011 do zaplatenia,

zo sumy 5.092,39 Eur od 12.7.2011 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. A rovnako priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.
Pri posudzovaní žalovaného prípadu súd dospel k záveru, že u žalovaného existujú všetky uvedené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, keď súd vyhodnotil vykonané dokazovanie
v tomto súdnom konaní tak, že žalovaná bola účastníkom - nájomcom motorového vozidla na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 4. 2. 2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto súdneho konania. K uvedenému

záveru súd dospel po vyhodnotení svedeckej výpovede svedka H. U., potvrdil prítomnosť žalovanej
jednak pri podpise prvej nájomnej zmluvy zo dňa 27. 1. 2011, u ktorej žalovaná nepopierala vlastnoručný
podpis na zmluve a na všeobecných podmienkach nájmu, jednak pri podpisovaní a preberaní
motorového vozidla pri nájomnej zmluve zo dňa 4. 2. 2011, keď prvé vozidlo bolo odcudzené a žalovaná
osobne s uvedeným svedkom boli na polícií hlásiť krádež tohto motorového vozidla žalobcu a následnej
jej bolo odovzdané ďalšie motorové vozidlo žalovaného - Peugeot 207, s ktorým bolo spôsobená
dopravnánehodaavodičtohtovozidlapodopravnejnehodeušiel. Uvedenýmkonanímžalovanávlastne

potvrdila, že bola prítomná pri podpisovaní druhej nájomnej zmluvy a všeobecných podmienok nájmu
k nej zo dňa 4. 2. 2011 aj keď na tejto zmluve bol pri mene nájomcu odlišný podpis od podpisu na
nájomnej zmluve z 27. 1. 2011. Skutočnosť, že ide o podpis žalovanej s vysokou pravdepodobnosťou
potvrdil súdny znalec v znaleckom posudku č. 39/2015. Výpoveď samotnej žalovanej súd potom hodnotilako nedôveryhodnú, keď žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno v tom, že nebola účastníčkou
záväzkového vzťahu z nájomnej zmluvy zo dňa 4. 2. 2011. Teda v priebehu súdneho konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že túto druhú zmluvu nepodpísala a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté

vo veci jej podpisu na zmluve a následne aj vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Žalobca teda uzatvoril so žalovanou zmluvu o prenájme

motorového vozidla, na základe ktorej mala žalovaná ako nájomca v prenájme osobné motorového
vozidlo značky Peugeot 207, evidenčné číslo BA 454TS od 4. 2. 2011 do 19. 2. 2011 a na
základe dohody v uvedenej zmluve jej bol nájom vozidla predložený do 25. 3. 2011. Žalovaná k tomuto
dňu vozidlo neodovzdala a užívala ho ďalej. Na uvedenom motorovom vozidle spôsobila žalovaná
( respektíve iná osoba, ktorá nebola známa ) dňa 29. 3. 2011 dopravnú nehodu, v dôsledku, ktorej
vznikla žalobcovi škoda na vozidle vo výške 5092,39 Eur. Výšku skutočnej škody žalobca vydokladoval

priloženou faktúrou č. 60 zo dňa 27. 6. 2012 na sumu 5092,39 Eur, čo predstavuje úhradu za opravu
motorového vozidla. Vzhľadom tomu, že žalovaný používal vozidlo aj po dohodnutej dobe nájmu, má
žalobca nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 25. 3. 2011 do 29. 3. 2011, a to vo výške
dohodnutého nájomného t.j. 10 Eur/1 deň, spolu teda 40 Eur. Žalobcovi teda vznikol nárok jednak na
nájomné za obdobie od 25. 3. 2011 do 29. 3. 2011, a to vo výške dohodnutého nájomného t.j. 10 Eur/1

deň, spolu teda 40 Eur (§ 676 ods. 2 OZ ), jednak nárok na náhradu škody (§ 420 OZ ) vo výške 5092,39
Eur, výšku ktorej vydokladoval priloženou faktúrou č. 60 zo dňa 27. 6. 2012 na sumu 5092,39 Eur,
ktorá faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla bola vystavená autorizovanou opravovňou.
Žalovaná teda zavinila, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla užívaného žalobcom
na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Smile Slovakia, s.r.o. Bratislava, IČO: 45 343 373 neboli

žalobcovi uhradené z poistného vzťahu s príslušnou poisťovňou pretože vodič prenajatého motorového
vozidla, ktorý s prenajatým vozidlo spôsobil dopravnú nehodu, z miesta nehody ušiel. Prenajímateľom
v čase nehody bola žalovaná a tá aj podpisom všeobecných podmienok nájmu (bod 5 na čl. 50) sa
zaviazala pre prípad neuznania nároku poisťovňou zaplatiť všetky škody, ktoré nebudú zaplatené z
havarijného alebo zákonného poistenia. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva

v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred
spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa
vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením,
alebo uvedením veci do predošlého stavu. Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci
môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Aj tu treba podľa § 443 vychádzať z ceny veci v

čase poškodenia. Pre určenie výšky škody na veci je rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádzala čase
poškodenia. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má
nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal
povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia. S
ohľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti súd potom návrhu žalobcu v celom

rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi žalovanú sumu 5.132,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne (8% nar. vlády SR č. 87/95 Z. z. + 1% ECB) zo sumy 40,- Eur (nájomné) od 29.
3. 2011 (posledný deň úhrady nájomného) do zaplatenia, zo sumy 5.092,39 Eur (náklady na opravu
poškodeného mot. vozidla - škoda) od 12. 7. 2011 (prvý deň po splatnosti faktúry za opravu mot. vozidla)
do zaplatenia. Súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi v

tomto súdnom konaní, ktorým je strana žalobkyne a to tak, že štát má nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu. Trovy štátu predstavujú výdavky, ktoré boli v tomto konaní hradené z
rozpočtových prostriedkov tunajšie súdu a to: časť odmeny znalkyni PhDr. Erike Strakovej, ktorá nebol
krytá preddavkom, čo predstavuje sumu 171,44 Eur. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. V tomto konaní žalobca mal plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP má teda
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. V podanom odvolaní namietala, že

žalobca v celom konaní o náhradu škody spôsobenej na osobnom motorovom vozidle Peugeot 207
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je poškodený,
teda ten, komu škoda skutočne vznikla. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v spore od
komisionárskej zmluvy, ktorú však v spore do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepredložil.Rozsah škody žalobca preukazoval faktúrou č. 60 zo dňa 27.06.2012 vystavenou dodávateľom -
spoločnosťouMAXPNEU-SERVIS,s.r.o.odberateľovi-spoločnostiSmileSlovakia,s.r.o.,akovlastníkovi
poškodeného motorového vozidla a osobe, ktorej škoda na aute vznikla. Ak by aj žalobca uplatňoval

nárok na náhradu škody na základe komisionárskej zmluvy, v zmysle ust. § 577 a nasl. Obchodného
zákonníka sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú
obchodnú záležitosť. Ak by teda aj žalobca uplatňoval náhradu škody spôsobenej na aute Peugeot 207,
ktoré auto bolo vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Smile Slovakia, s.r.o., mohol tak urobiť síce vo
vlastnom mene, ale na účet komitenta, teda obchodnej spoločnosti Smile Slovakia, s.r.o. Zo všetkých

ústnych a písomných vyjadrení žalobcu je ale zrejmé, že náhradu škody si v konaní uplatňoval vo
vlastnom mene a na vlastný účet. Na aktívnu legitimáciu má pritom súd prihliadať ex offo, aj bez
námietky niektorej zo strán sporu, viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009. Dňa 01.12.2017 sa žalovaná prvýkrát, po tom, ako právny zástupca žalovanej bol pred
vypracovaním odvolania nahliadnuť do súdneho spisu, dozvedela o tom, že žalobca po pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 18.10.2017, na ktorom súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania, predložil

do konania vyjadrenia spoločne s ďalšími dôkazmi, ktoré mali vyvracať tvrdenia právneho zástupcu
žalovanej namietané v záverečnej reči. Bolo povinnosťou právneho zástupcu žalobcu predložiť tieto
dôkazy do konania včas aj bez vyzvania žalovanej. Ak tieto dôkazy mal právny zástupca žalobcu na
pojednávaní dňa 18.10.2017, bolo potom priamo jeho povinnosťou, ak konal s náležitou odbornosťou
a starostlivosťou a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, predložiť ich súdu bez akéhokoľvek

ďalšieho vyzvania, resp. pokúsiť sa po záverečnej reči právneho zástupcu žalovanej založiť tieto
dôkazy do spisu. Žalovaná má pochybnosti o dôveryhodnosti dôkazov predložených žalobcom po
vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Je prinajmenšom zaujímavé, že ak mala spoločnosť
MAX-PNEUSERVIS, s. r. o. vystaviť dňa 27.06.2012 faktúru obchodnej spoločnosti Smile Slovakia,
s.r.o., ako vlastníkovi poškodeného motorového vozidla, a ešte v ten istý deň faktúru opravila tým

spôsobom, že v časti odberateľ bol uvedený žalobca (pričom ak mal žalobca túto faktúru v súlade z
toho istého dňa 27.06.2012 uhradiť, muselo dôjsť k oprave faktúry toho istého dňa), obe faktúry majú
rozdielnuformuajepoužitározdielnapečiatkaspoločnostiMAX-PNEUSERVIS,s.r.o.Vsúladezásadou
sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania upravenej v ust. § 153 a § 154 Civilného sporového
poriadku žalovaná žiadala, aby odvolací súd neprihliadal na dôkazy, ktoré žalobca do konania predložil

až po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V predmetnom konaní súd svoje uznesenie o
skončení dokazovania nezrušil, žalovanú o vyjadrení žalobcu zo dňa 26.10.2017 neinformoval, nijakým
spôsobom žalovanej neumožnil vyjadriť sa k dôkazom predloženým žalobcom až v tomto vyjadrení a po
vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.11.2017 len
vyhlásil rozsudok, stručne ho odôvodnil a stranám sporu osobne doručil písomné vyhotovenie rozsudku.

Ak prvostupňový súd prihliadal, resp. odvolací súd bude prihliadať aj na dôkazy, ktoré boli predložené
žalobcom až po vyhlásení uznesenia súdu o skončení dokazovania v jeho vyjadrení zo dňa 26.10.2017,
potomprvostupňovýsúdsvojimnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže
žalovanej vyjadrenie žalobcu nebolo nikdy doručované, dozvedela sa o ňom až po vyhlásení rozsudku,

a to až dňa 01.12.2017, kedy bol právny zástupca žalovanej nahliadať pred vypracovaním odvolania do
súdneho spisu, súd po pojednávaní konanom dňa 18.10.2017, na ktorom vyhlásil uznesenie o skončení
dokazovania nikdy toto svoje uznesenie nezrušil, na pojednávaní konanom dňa 20.11.2017 žalovanú o
vyjadrení žalobcu zo dňa 26.10.2017 neinformoval, ani jej neumožnil sa k tomuto vyjadreniu a k novým
predloženým dôkazom sa vyjadriť, na tomto pojednávaní dňa 20.11.2017 len vyhlásil rozsudok, ktorý

stručne odôvodnil a stranám sporu doručil písomné vyhotovenie rozsudku. Podľa žalovanej súd mal
v prvom rade zrušiť svoje uznesenie, ktorým dokazovania vyhlásil za skončené a následne žalovanej
doručiť rovnopis vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.10.2017(ak si žalobca nesplnil svoju povinnosť stanovenú
priamo Civilným sporovým poriadkom v ust. § 125 ods. 3, bolo povinnosťou súdu vyhotoviť kópie a
zaslať ich žalovanej, a to na trovy žalobcu), resp. na pojednávaní konanom dňa 20.11. 2017 žalovanú o

vyjadrení žalobcu a novo predložených dôkazoch informovať a umožniť jej vyjadriť sa k nim. Žalovaná
pritom ani nemá vedomosť o tom, či prvostupňový súd pri rozhodovaní vo veci samej prihliadal na
tieto neskoro predložené dôkazy, keďže sa to nikde v odôvodnení rozsudku neuvádza. Na základe
uvedeného, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie
žaloby o náhradu škody spôsobenej na osobnom motorovom vozidle Peugeot 207, EČV: BA454TS,

keďže jemu žiadna škoda nevznikla, žalovaná žiadala, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 8C/127/2012 zo dňa 20.11.2017 zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a zároveň priznal žalovanej náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, kde uviedol, že v roku 2012 priamo v pôvodne
podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 4.040,- eur s príslušenstvom popísal
právny vzťah medzi žalobcom ako prenajímateľom motorového vozidla Peugeot 207 a obchodnou

spoločnosťou Smile Slovakia, s.r.o., ako vlastníkom motorového vozidla Peugeot 207, založený
komisionárskouzmluvou.Otázkouaktívnejvecnejlegitimáciesasúdzaoberalvpriebehuceléhokonania
a v jeho závere sa s ňou jednoznačne vysporiadal v prospech žalobcu, čo potvrdzuje aj rozhodnutie,
ktoré prvoinštančný súd vydal. Dokonca bezprostredne po vyhlásení výrokovej časti rozsudku dňa
20. 11. 2017, počas krátkeho odôvodnenia vydaného rozhodnutia, súd v odôvodnení zaznamenanom

na zvukovom zázname konštatoval, že otázka aktívnej vecnej legitimácie bola preukázaná už v čase
podania žaloby, nakoľko hneď v úvode návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 4.040,- eur
s príslušenstvom zo dňa 13. 06. 2012, žalobca poukázal na vzťah založený komisionárskou zmluvou,
medzi ním ako komisionárom a obchodnou spoločnosťou Smile Slovakia, s.r.o. ako komitentom, ktorej
predmetom bolo zriadenie obchodných záležitostí, týkajúcich sa prenájmu motorových vozidiel vo
vlastníctve komitenta. Nakoľko žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu už v podanej žalobe a

žalovaná v priebehu celého konania otázku aktívnej vecnej legitimácie nerozporovala, nebol dôvod
bližšie preukazovať aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, keďže dokonca aj konajúci súd mal
za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je v tomto prípade daná. Nakoľko sa konajúci súd s
otázkou aktívnej vecnej legitimácie vysporiadal v prospech žalobcu a právny zástupca žalovanej aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu namietal až v závere záverečnej reči, bezprostredne po prednese ktorej

konajúci súd vydal uznesenie o skončení dokazovania, dovtedy nesporná otázka aktívnej legitimácie
sa stala spornou. Vzhľadom na uvedené bol právny zástupca žalobcu nútený predložiť komisionársku
zmluvu aj po vydanom uznesení o skončení dokazovania, aby odstránil spornosť a preukázal dovtedy
nenamietanú skutočnosť. Článok II, bod 8 komisionárskej zmluvy v znení: „Ak osoba s ktorou komisionár
uzavrelzmluvuprizariaďovanízáležitostí,porušísvojezáväzky,jekomisionárpovinnýnaúčetkomitenta

splnenie týchto záväzkov vymáhať“, jednoznačne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu.
Vo vzťahu k námietke žalovanej o vyjadrení doručenom súdu až po záverečnej reči právneho zástupcu
žalovanej a po vyhlásení dokazovania za skončené, žalobca uviedol, že namietané skutočnosti zo
strany právneho zástupcu žalovanej, považoval za zásadné a ktoré mohli ovplyvniť vydanie rozhodnutia
vo veci. S prihliadnutím na vyššie uvedené je zrejmé, že po prednese záverečnej reči právnym

zástupcom žalovanej, ktorého záverečná reč mala byť zameraná len na stručné a vecné zhrnutie
skutkových tvrdení, sa dovtedy nesporné tvrdenia žalobcu stali spornými. Keďže bezprostredne po
skončení záverečnej reči právneho zástupcu žalovanej bolo súdom vydané uznesenie o skončení
dokazovania, pričom súd neposkytol právnemu zástupcovi žalobcu možnosť vyjadriť sa k novým,
predtým právnym zástupcom žalobcu nikdy nenamietaným skutočnostiam, právny zástupca žalobcu

nemohol postupovať inak, než z procesnej opatrnosti reagovať na tieto skutočnosti samostatným
vyjadrením, v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov svojho klienta. V priebehu niekoľko
rokov trvajúceho konania ani žalovaná a ani jej právny zástupca nepopreli či už písomne vo vyjadrení
alebo ústne na pojednávaní žiadne zo žalobcom uvedených tvrdení, okrem sporného podpisu Zmluvy o
prenájme motorového vozidla zo dňa 04. 02. 2011, ktorý bol znaleckým dokazovaním preukázaný. Nie

je predsa povinnosťou strán sporu predkladať také dôkazy a preukazovať také skutočnosti, ktoré nie sú
sporné, pretože ich druhá strana v priebehu celého konania ani raz nenamietala. V súlade s procesnou
ekonómiou postupoval žalobca v konaní tak, že nepredkladal dôkazy a nepreukazoval skutočnosti, ktoré
neboližalovanourozporovanéaktorézjavneajsúdmalzapreukázané.Zvukovýzáznamzpojednávania
zo dňa 18. 10. 2017 potvrdí, v ktorom štádiu pojednávania právny zástupca žalovanej po prvý krát poprel

dovtedy nesporné skutkové tvrdenia, preukáže, že uznesenie o skončení dokazovania bolo súdom
vydané bezprostredne po prednese záverečnej reči právneho zástupcu žalovanej a zároveň osvedčí
odôvodnenosť nasledujúceho postupu právneho zástupcu žalobcu, ktorý v nadväznosti na uvedené
podal písomné vyjadrenie. Žalovaná v podanom odvolaní namietala porušenie práva na spravodlivý
proces z dôvodu nemožnosti sa vyjadriť k vyjadreniu žalobcu, kde zároveň uviedla, že nemá vedomosť

o tom, či prvoinštančný súd pri rozhodovaní vo veci samej prihliadal na neskôr predložené dôkazy,
keďže to v odôvodnení neuvádza. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia
súd uvádza všetky tie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia a keďže
vyjadrenie, ani dodatočne predložené dôkazy tam nie sú uvedené, možno jednoznačne vyvodiť záver, že
prvoinštančný súd rozhodol vo veci na základe dôkazov predložených v konaní do vydania uznesenia

o skončení dokazovania. Konajúci súd na žiadny z dôkazov dodatočne predložených prostredníctvom
vyjadrenia žalobcu zo dňa 26. 10. 2017 neprihliadol. Súd v odôvodnení rozsudku (str. 4, ods. 9)
taxatívnym spôsobom vymenoval s akými dôkazmi predloženými žalobcom sa v rámci dokazovania
oboznámil. Je nepochybné, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté na základe dôkazov, vykonaných dovydania uznesenia o skončení dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobca odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z
dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho, čo strany uviedli v odvolacom
konaní musel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že žaloba žalobcu bola
dôvodná, nakoľko boli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Odvolací súd má za to, že súdu prvej inštancie komplexne a

dôsledne zhodnotil skutočnosti, ktoré bolo potrebné skúmať pri posudzovaní zodpovednosti za škodu.
Žalovaná ohľadom jedinej spornej skutočnosti, že sa na nájomnej zmluve nejedná o jej podpis, neuniesla
dôkazné bremeno, naopak skutočnosť, že ide o podpis žalovanej s vysokou pravdepodobnosťou
potvrdil súdny znalec v znaleckom posudku č. 39/2015. Prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so
zákonnými podmienkami a odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, o dôvodnosti

žaloby žalobcu, na ktoré závery vzhľadom na ich podrobnosť a zrozumiteľnosť odvolací súd odkazuje.

10. V rámci sporového konania súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy, pokiaľ zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je pritom v plnej
kompetencii zákonného sudcu. Ak niektorý z riadne a včas navrhnutých dôkazov súd nevykoná,

je povinný daný postup v rozsudku zdôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP). Súd sa vysporiadal s návrhmi
strán na vykonanie jednotlivých dôkazov, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol
dôvody, pre ktoré dôkazy nevykonal. Súd v odôvodnení rozsudku (str. 4, ods. 9) taxatívnym spôsobom
vymenovalsakýmidôkazmipredloženýmižalobcomsavrámcidokazovaniaoboznámil.Jenepochybné,
že v predmetnej veci bolo rozhodnuté na základe dôkazov, vykonaných do vydania uznesenia o

skončení dokazovania. S poukazom na vyššie uvedené odvolaciu námietku žalovanej ohľadom dôkazov
predložených súdu po vyhlásení dokazovania za skončené, považoval odvolací súd za nedôvodnú.
Zároveň odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí vadou, ktorú by bolo možné
považovať za porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces.11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľka k veci

samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovala
odvolateľka aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a
preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,
a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)