Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413213317
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413213317.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: T.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., W. XX, zst. JUDr. Dominikom Burdom, advokátom so sídlom Bratislava, Ferdiša Kostku 1, proti
žalovanému: Obec Dolný Ohaj, IČO: 00 308 871, o určenie, že nájomný pomer trvá, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.04.2017 č. k. 4C/140/2013-129 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému

domáhal určenia, že právny vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 01.03.1995 trvá a rozhodol, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Z hľadiska skutkového stavu výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe
nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov sa žalobca stal nájomcom nebytových priestorov v
Obci J. C. o výmere 51 m2, pozostávajúcich z ambulancie, prípravovne, čakárne, jedného zádveria,
WC muži, ženy a zamestnancov na dobu určitú s možnosťou predĺženia nájmu prednostne s nájomcom

a to od 01.03.1995 do 01.03.2000 pričom po uplynutí doby nájmu žalobca priestory nevypratal, užíval
ich naďalej a nájomná zmluva bola ex lege predĺžená vždy o 1 rok. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď
z nájmu nebytových priestorov dňa 18.01.2012, ktorú žalobca označil za neplatnú a listom zo dňa
03.02.2012 si uplatnil prednostné právo na predĺženie nájomnej zmluvy, na čo žalovaný reagoval
listom zo dňa 01.02.2012, ktorým oznámil žalobcovi, že k 01.03.2012 mu končí nájomná zmluva a
zároveň ho vyzval na vypratanie prenajatých priestorov. Po 01.03.2012 žalobca priestory neužíva,
po tom, čo bol žalovaným z nich vyprataný a nepodal ani žalobu o neplatnosť nájomnej zmluvy, ani

o neplatnosť vypratania nebytových priestorov. Dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z
dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nájomný pomer
k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle § 137 písm. c/ CSP trvá. Akcentoval, že právny záujem,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý, a v tomto smere ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, v ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie, pričom naliehavý právny záujem

je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa
bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Uviedol, že za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov a procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujemna určení právneho vzťahu, alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobca), ktorý
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a na druhej strane

vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Sumarizoval,
že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno
týmto právnym prostriedkom odstrániť; ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať
na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ust.

§ 137 písm. c/ CSP žiadny zmysel a význam. Konštatoval, že žalobca osvedčoval svoj naliehavý
právny záujem na žalobe tým, že po vyprataní priestorov sa vedú trestné, ako aj správne konania
ohľadne predmetu jeho činnosti, pretože k platnej licencii potrebuje priestory a nájomnú zmluvu. V tejto
súvislostikonštatoval,žeNitrianskymsamosprávnymkrajom(ďalejNSK)boladňom17.12.2012zrušená
licencia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v Obci J. C. z dôvodu, že žalobca nemal platnú
nájomnú zmluvu, proti ktorému rozhodnutiu sa žalobca neodvolal a následne bolo správne konanie o

zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie všeobecného lekára s
miestom poskytovania J. C. zastavené a to z dôvodu, že žalobca dňa 30.11.2012 podal žiadosť o
zmenu miesta prevádzkovania ambulancie všeobecného lekára v W. a v T. nad Z., ktorej bolo v plnom
rozsahu vyhovené a týmto rozhodnutím bolo žalobcovi zrušené rozhodnutie prevádzkovania ambulancie
všeobecného lekára v mieste prevádzky J. C.. Žalobca tak prevádzkuje ambulancie všeobecného lekára

v Obci W. každý utorok a štvrtok od 08.00 hod. do 13.00 hod. a v Obci T. nad Z. každý pondelok,
stredu a piatok od 08.00 hod. do 12.00 hod., preto nie je zrejmé, kedy by chcel prevádzkovať ambulanciu
všeobecného lekára aj v Obci J. C.. Naviac žalobca predmetnú žalobu podal až 15 mesiacov po
vyprataní priestorov, hoci už najneskôr 31.12.2012 mal vedomosť o tom, že mu bola udelená licencia
na prevádzkovanie ambulancie všeobecného lekára v W. a v T. nad Z.. Mal za to, že za daného stavu

nemožno súhlasiť s tvrdenou neistotou právneho postavenia žalobcu vo vzťahu k jeho záujmu o nájom
sporom dotknutých nehnuteľností. Naviac, žalobca neodôvodnil, ani nekonkretizoval neistotu v akej by
bol pri vyslovení, že právny vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 01.03.1995 medzi stranami sporu
netrvá (nesprávne uvedené trvá) a rovnako tak neosvedčil ani konkrétnu ujmu, ktorej by bol vystavený
alebo ujmu, ktorá by mu hrozila, keď za túto nemožno považovať žalobcom tvrdenú možnú stratu jeho

mesačného príjmu. Žalobu ako nedôvodnú preto zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Argumentoval, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam rozsudok je arbitrárny, čím je konanie
postihnuté vadou spočívajúcou v porušení jeho práva na spravodlivý proces. Po popísaní skutkového
stavu prioritne poukázal na protiprávnosť postupu žalovaného, ktorý ho násilne vypratal z predmetu
nájmu po tom, čo neakceptoval uplatnenie jeho prednostného práva na predĺženie nájmu. Zvýraznil, že

takémuto postupu žalovaného nie je možné poskytnúť právnu ochranu, keď svojpomoc prenajímateľa
pri vyprataní predmetu nájmu je nezákonná a žalovaný v lehote 30 dní od skončenia doby nájmu
v zmysle § 676 ods. 2 OZ nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Samotná výmena zámkov
na vstupných dverách do predmetu nájmu, znemožňujúca mu užívať predmet nájmu, nemôže byť
argumentom pre ignorovanie zákona, a preto nájomná zmluva sa obnovila za rovnakých podmienok, za

akých bola dojednaná pôvodne. Závery súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení označil za nesprávne právne posúdenie veci, keďže naliehavý právny záujem
na určení, že nájomný vzťah naďalej trvá, je daný a v konaní bol i náležite preukázaný. Argumentoval,
že svoj naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah naďalej trvá, odvodzuje od skutočnosti,
že NSK v konaní sp. zn. CS 6468/2012 mu dňom 17.12.2012 zrušil licenciu na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia v Obci J. C. z dôvodu, že nemal platnú nájomnú zmluvu so žalovaným,
pričom len určením, že nájomný vzťah naďalej trvá, možno odstrániť aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi stranami sporu v tejto otázke a ochrániť ho pred nezákonným zásahom do jeho
práv a predísť ďalším súdnym konaniam. Mal za to, že súd prvej inštancie zo skutočnosti, že bol
žalovaným zapríčinenou situáciu donútený podať žiadosť o zmenu miesta prevádzkovania ambulancie

všeobecného lekára v Obciach W. a T. nad Z., ktoré začal aj prevádzkovať, vyvodil nesprávny záver,
že za takéhoto stavu nemožno súhlasiť s tvrdenou neistotou jeho právneho postavenia vo vzťahu
k jeho záujmu o nájom nehnuteľností. Zotrval preto na tom, že jeho naliehavý právny záujem na
určení nájomného vzťahu je daný, vzhľadom na potrebu odstránenia spornosti jeho práva a neistoty.Zdôraznil, že po určení, že nájomný vzťah medzi ním a žalovaným naďalej trvá, hodlá opäť poskytovať
zdravotnú starostlivosť v predmete nájmu rovnako, ako tomu bolo po dobu 17 rokov, ktoré predchádzali
nezákonnému zásahu do jeho práv zo strany žalovaného. Za nepravdivé označil konštatovanie súdu,

že nepodnikol žiadne kroky k predĺženiu nájomného vzťahu, keď počas 15 mesiacov od násilného
vypratanianebytovýchpriestorovbolčinnývniekoľkýchtrestnýchasprávnychkonaniach,kdesaaktívne
domáhal ochrany svojich práv, pričom v týchto konaniach bol odkázaný na občianske súdne konanie, z
ktorého dôvodu dňa 04.06.2013 podal žalobu o určenie, že nájomný vzťah naďalej trvá. V neposlednom
rade napádaný rozsudok označil za arbitrárny, keď závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v jeho

odôvodnení považoval za zmätočné a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na záver súdu prvej
inštancie obsiahnutý na strane 7 rozsudku, z ktorého vyvodil, že konajúci súd zrejme očakával, že v
konaní preukáže, v akej neistote sa ocitne, ak bude jeho návrhu vyhovené, hoci účelom žaloby o určenie,
že nájomný vzťah naďalej trvá je práve odstránenie stavu neistoty, nie jeho vytvorenie.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa s odvolaním žalobcu nestotožnil

dôvodiac, že neobsahuje žiadne právne relevantné dôvody, naviac sa v ňom nachádza nepravdivé
tvrdenie o násilnom vyprataní, ktoré sa nikdy nekonalo, pretože žalobca sa vysťahoval z priestorov za
účasti členov PZ J. nad Z.. Poukázal tiež na to, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavil, hoci v deň pojednávania ordinoval a svoju neúčasť ani neospravedlnil. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6.Vdanejvecisažalobcasvojoužaloboudomáhaurčenia,žeprávnyvzťahzaloženýnájomnouzmluvou
zo dňa 01.03.1995 medzi ním a žalovaným trvá. V súdenej veci ide už v poradí o druhé rozhodnutie
potom, čo jeho skorší rozsudok zo dňa 15.05.2014 č. k. 4C/140/2013-72 bol uznesením Krajského

súdu v Nitre zo dňa 30.03.2016 č. k. 25Co/26/2015-92 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení už konštatoval, že až po doplnení dokazovania
v ním označenom smere možno dospieť k záveru, či žalobca osvedčil, s ohľadom na ním uvádzané
skutočnosti, procesný predpoklad určovacej žaloby, ktorým je naliehavý právny záujem na určení, že
nájomný vzťah medzi účastníkmi trvá, a či ním možno eleminovať stav neistoty žalobcu, ak nemožno k

zodpovedajúcej náprave dospieť inak a len v prípade zistenia existencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení bude môcť byť posúdená i dôvodnosť žaloby po vecnej stránke. Súd prvej
inštancie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a po doplnení dokazovania i následne
s ohľadom na vymedzenie predmetu konania, ktorým je určovacia žaloba o určenie, či tu právo je alebo
nie je, skúmal naliehavý právny záujem na takejto žalobe v zmysle § 137 písm. c/ CSP a dospel k záveru

o neexistencii naliehavého právneho záujmu, z ktorého dôvodu žalobu žalobcu zamietol. S ohľadom na
skutočnosť, že žalobca prioritne spochybňoval tento záveru prvoinštančného súdu vo svojom odvolaní,
bolo potrebné ako zásadnú vyriešiť otázku (ne)existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou
požadovanom určení.

7. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možnou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

8. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba, na rozdiel od ostatných typov žalôb

uvedených v § 137 CSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanomurčeníexistenciealeboneexistenciepráva.Jepretoprimárnoupovinnosťouvšeobecných
súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,
že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor,

podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby
bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania {spravidla žalovaného (porovnaj II. ÚS 382/2010)}.9. Určovacia žaloba ma predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu
právažalobcuskôr,neždôjdekporušeniupráva.Jenamiestetam,kdejejpomocoumožnoodstrániťstav
ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj

tam, kde určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu, a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou
požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom

právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa
ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva

je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie práva, ktoré je touto neistotou ohrozené. Záver súdu o (ne)existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý

právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby;
pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietnežalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobaniejespravidlaopodstatnená
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo

ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právo.

10. Vo svetle týchto teoreticko-právnych východísk i prvoinštančný súd v súdenej veci postupoval, vo
veci riadne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len

na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré primeraným a zrozumiteľným spôsobom objasňujú
záver, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva ani jeho jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd zvýrazňuje, že nepochybne strany
sporu dňa 01.03.1995 uzatvorili nájomnú zmluvu podľa zák. č. 116/1990 Zb., ktorou za tam stanovených
podmienok žalovaný ako prenajímateľ prenajal žalobcovi ako nájomcovi označené nebytové priestory v
Obci J. C. na parc. č. 119/a/2 č. popisné XXX na prevádzku ambulancie obvodného lekára a to na dobu
určitú od 01.03.1995 do 01.03.2000, s možnosťou predĺženia nájmu prednostne s nájomcom. Písomným

podaním zo dňa 01.02.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že ku dňu 01.03.2012 mu nájomná zmluva
končí, od ktorého dňa žalobca predmetné nebytové priestory neužíva, keď žalovaný neakceptoval
jeho písomnú požiadavku zo dňa 03.02.2012 na predĺženie nájmu. Z uvedeného dôvodu nedošlo
k obnoveniu nájomnej zmluvy v intenciách § 676 ods. 2 OZ. Žalobca naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vyvodzoval z existencie stavu jeho právnej neistoty v otázke platnosti povolenia

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v obci J. C., v súvislosti s prebiehajúcim správnym
konaním na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja, odbore sociálnych vecí a zdravotníctva o
zrušenie povolenia pre nesplnenie podmienky § 12 ods. 2 písm. b/ zák. č. 578/2004 Z. z. (nepreukázanie
ďalšieho nájmu priestorov v obci J. C. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti) a tiež zo snahy opätovne
poskytovať zdravotnú starostlivosť v predmetných nebytových priestoroch po vydaní povolenia tak, ako

v rokoch predchádzajúcich nezákonnému zásahu žalovaného do jeho práv. V tomto smere je zvlášť
významné, na čo poukázal i prvoinštančný súd, že rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja zo
dňa 10.12.2012 č. NI:CS 6488/2012, CZ 34127/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2012,
bolo zrušené povolenie pre žalobcu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení
v obci J. C. zo dňa 09.11.2006 č. NI:2006/106008 a bolo mu povolené prevádzkovať zdravotnícke

zariadenie - ambulanciu všeobecného lekára v ZS T. nad Z. a Kultúrny dom W. na dobu neurčitú a to
na základe žiadosti žalobcu zo dňa 30.11.2012. Týmto rozhodnutím tak bola vyriešená na to príslušným
orgánom otázka platnosti povolenia žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť v obci J. C., čím bol
odstránený i ním tvrdený stav právnej neistoty, od ktorého odvodzoval svoj naliehavý právny záujemv tomto konaní. Rovnako tak naliehavý právny záujem nemožno vzhliadnuť ani v zamýšľanej snahe
žalobcu v budúcnosti opätovne poskytovať zdravotnú starostlivosť v sporom dotknutých nebytových
priestoroch po prípadnom nadobudnutí povolenia. Predmetná určovacia žaloba nie je tak vhodne

zvoleným procesným prostriedkom ochrany práv žalobcu.

12.Preúplnosťodvolacísúddodáva,žesohľadomnakonštatovanúneexistenciunaliehavéhoprávneho
záujmunapožadovanomurčení,vedúcukzamietnutiužaloby,správnesúdprvejinštanciesanezaoberal
meritom veci, k posúdeniu ktorého by mohol pristúpiť len za predpokladu, že by v konaní bol preukázaný

naliehavý právny záujem na navrhovanom znení petitu žaloby, o ktorý prípad v súdenej veci nejde.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).