Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/197/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220410
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113220410.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS

SK, s. r. o., IČO 447 030 15, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, zast. Havel, Holásek & Partners s. r.
o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49 proti žalovanej L. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej Združenia na ochranu občana
spotrebiteľaHOOS,sosídlomvPrešove,Námestielegionárov5,IČO42176778,zast.JUDr.Ambrózom
Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, nám. SNP 7 o zaplatenie 3.636,67 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanej s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

III. Osobitnému subjektu na strane žalovanej s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

IV. Občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Námestie legionárov 5, IČO 42 176 778, zastúpenému JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so

sídlom v Stropkove, Nám SNP 7, ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej do 30.6.2016 s a n
e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 9.8.2013, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.636,67
eur, ďalej zmluvného úroku vo výške 18,40% ročne zo sumy 3.178,12 eur od 5.7.2011 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.178,12 eur od 5.7.2011 do zaplatenia. Uviedol,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2010 mu bola postúpená Slovenskou
sporiteľňou a.s. jej pohľadávka voči žalovanej. Veriteľ- Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 22.11.2006
uzatvorila so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. 0274111808, na základe ktorej jej poskytla

peňažné prostriedky vo výške 44.500,- Sk (t.j. 1.477,13 eur). Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v
60 mesačných splátkach po 1.207,- Sk (t.j. 40,07 eur). Nakoľko žalovaná nesplácala úver podľa
dohodnutýchpodmienok,veriteľ-právnypredchodcažalobculistomzodňa4.7.2011vyhlásilmimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 4.7.2011 a vyzval ju k úhrade dlžnej sumy 3.636,67 eur do 3 dní od doručenia
oznámenia. Žalovaná dlh neuhradila. Pohľadávka žalobcu pozostávala z neuhradenej istiny úveru po
splatnosti vo výške 3.178,12 eur, nesplatených úrokov z omeškania z nezaplatených splátok od prvého
dňa omeškania do postúpenia pohľadávky dňa 26.10.2010 vo výške 458,55 eur. Žalobca preukazoval

svoje skutkové tvrdenia zmluvou o úvere, výzvami, listom, splátkovým kalendárom, doručenkou. K
námietke osobitného subjektu na strane žalovanej podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že
podľa neho výzva banky dlžníkovi pred postúpením pohľadávky nie je podmienkou platného postúpenianezosplatnenej pohľadávky banky na nebankový subjekt , ale ide o ustanovenia upravujúce bankové
tajomstvo a možnosť jeho sprístupnenia. Žalobca žiadal aj náhradu trov konania.

2.Žalovaná súhlasila so vstupom osobitného subjektu na ochranu jej práv, preto bolo občianske
združenie pribraté do konania na jej strane. Žalovaná sa pripojila k právnej argumentácii osobitného
subjektu na jej strane a žiadala žalobu zamietnuť. Náhradu trov konania nežiadala.

3.Osobitný subjekt na ochranu práv žalovanej žiadal žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu pre nesplnenie podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Žalobca nepreložil výzvu banky žalovanej pred postúpením pohľadávky žalobcovi pred ukončením
úverového vzťahu (vyhlásením mimoriadnej splatnosti), v dôsledku čoho považoval zmluvu o postúpení
pohľadávok za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na takúto rozhodovaciu prax
Krajského súdu v Trenčíne (5Co/460/2015), v Trnave (24Co/79/2015), v Košiciach (11Co/898/2014), v
Bratislave (6Co/203/2015), v Prešove (19Co/177/2014). Žiadal aj náhradu trov konania.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomných vyjadrení strán sporu a osobitného
subjektu, výpisom z obchodného registra, zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných
podmienok, výzvy žalobcu, oznámenia o zosplatnení žalobcom, oznámenia o postúpení pohľadávky,
výzvy k úhrade a zistil tento skutkový stav veci:

5.Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2010 bola postúpená Slovenskou
sporiteľňou a.s. jej pohľadávka voči žalovanej na žalobcu. Veriteľ- Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa
22.11.2006 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. 0274111808, na základe ktorej jej
poskytla peňažné prostriedky vo výške 44.500,- Sk (t.j. 1.477,13 eur) . Žalovaná sa zaviazala úver

vrátiť v 60 mesačných splátkach po 1.207,- Sk (t.j. 40,07 eur) s tým, že v zmluve bola uvedená ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 23,32 %, ročná úroková sadzba vo výške
18,40%, splatnosť 1. splátky dňa 20.12.2006 a poslednej dňa 20.11.2011. Súčasťou zmluvy boli úverové
zmluvné podmienky žalobcu. Podľa obsahu žaloby veriteľ- Slovenská sporiteľňa pred postúpením
pohľadávky nezosplatnila predmetný úver. Žalobca predložil iba svoju výzvu zo dňa 14.6.2011 žalovanej

na úhradu dlhu s upozornením na možnosť zosplatnenia dlhu a svoje oznámenie zo dňa 4.7.2011 o
zosplantnení dlhu.

6.Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení:

7.Podľa§52ods.2,vetadruháObčianskehozákonníka,ktorýnemáprechodnéustanovenia,stanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

8.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa , účinného ku dňu uzavretia zmluvy dňa
22.11.2016,spotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníka,Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

10. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ods.1) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (ods. 2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj
jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.12. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 o bankách, účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok dňa 12.11.2010, (8) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

13.V danej veci nie je medzi stranami sporu sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na charakter
strán sporu. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj ďalšie

ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. ako lex specialis, ktorý má podľa § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka (bez prechodných ustanovení) prednosť pred ustanovenia Obchodného
zákonníka ako všeobecného zákona.

14.Vzmysle§92ods.8zákonaobankáchspôsobilýmpredmetompostúpeniamôžebyťibapohľadávka

alebo jej časť, ktorá je už splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. V tomto konaní žalobca takýto dôkaz - písomnú výzvu banky Slovenskej
sporiteľne a.s. nepredložil, preto je postúpenie pohľadávky ohľadne žalovanej neplatné podľa § 39

Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej
v § 92 ods. 8 zák. o bankách. V dôsledku tohto žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva z
hmotnoprávneho vzťahu (veriteľom), teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

15.Podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku) súd nepriznal úspešnej žalovanej náhradu
trov konania, pretože žiadnu nežiadala a žiadna jej ani nevznikla. Osobitnému subjektu na strane
žalovanej súd nepriznal náhradu trov konania, pretože ustanovenia CSP (Civilného sporového poriadku,
účinného od 1.7.2016) neupravujú a nepriznávajú takúto náhradu.

16.O náhrade trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej do 30.6.2016 (do účinnosti O.s.p.) súd rozhodol nasledovne:

17.Podľa § 470 ods. 2 CSP (Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18.Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

19.Podľa záverov občianskoprávneho kolégia NS SR vedľajší účastník od účinnosti nového CSP dňom
1.7.2016 zanikol ako subjekt konania, nedochádza k transformácii zo zákona na osobitný subjekt podľa
§ 95 CSP. Súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP rozhodol o požadovanej náhrade trov konania do 30.6.2016
(účinnosti CSP) podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustálenej judikatúry o neúčelne vynaložených trovách
konania (NS SR 7 MCdo15/2014, 6 MCdo 5/2013). Súd videl tieto dôvody v neúčelnosti a nadbytočnosti
ich vynaloženia, pretože združenia na ochranu spotrebiteľov bolo založené za účelom poskytovania
ochrany spotrebiteľovi a malo by byť teda samé schopné poskytovať právnu ochranu spotrebiteľovi anie prostredníctvom advokáta, ktorého si zvolilo, v dôsledku čoho ochranu v skutočnosti neposkytuje
združenie, ale iba advokát, čo je v rozpore s účelom právnej úpravy týkajúcej sa postavenia združení
na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho súd z úradnej povinnosti musí skúmať či predmetná zmluva ako

spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a prihliada na premlčanie nároku z úradnej
povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, trojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.