Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316223604
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316223604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. I. L., nar.
X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka - C. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/
X, P., zastúpená: U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, X. a otec - Y. L., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom G. XXXX/XX, X., t.č. XXXX Q., V. XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr.
Miroslav Repka, s. r. o., so sídlom Leškova 3A, Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. marca

2018, č.k. 19P/5/2016-468, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bežného a dlžného výživného p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia a otcovi uložil
platiť maloletému výživné vo výške 225 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky

počnúc 1.4.2018 a za obdobie od 1.6.2017 do 31.3.2018 výživné vo výške 200 Eur mesačne, pričom
dlžné výživné vo výške 500 Eur za obdobie od 1.6.2017 do 31.3.2018 otcovi uložil zaplatiť v mesačných
splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným do rúk matky počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky sa stane
splatný celý dlh. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a styk otca s maloletým neupravil. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1, 4 a 5, § 25 ods. 1, 3 a 4, §
36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že je dôvodné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
budú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého, pretože so zverením maloletého, ako
aj s tým, že stretávanie otca s maloletým nebude upravené, súhlasili obaja rodičia. Spornou otázkou
medzi účastníkmi bola výška výživného (vrátane dlžného výživného; výrok II až IV) zo strany otca na
maloletého. Medzi rodičmi nebolo sporné, že podľa dohody zo dňa 17.4.2012 sa otec zaviazal prispievať

maloletému na výživné sumou 200 Eur mesačne. Súd vyhodnotil, že od uvedeného času nastala zmena
pomerov, a to plynutie času (maloletý je o 6 rokov starší), obom rodičom sa narodili ďalšie deti (matke v
12/2015, otcovi v 5/2014), matkin starší syn (t.č. 23 r.) je už samostatný, rodina matky sa presťahovala
do P., s čím sú spojené zvýšené dočasné náklady na doučovanie nemeckého jazyka. Za primeranémesačnévýdavkynamaloletéhosúdvyhodnotilvýdavkynastravu150Eur,bývanie70Eur,oblečenie60
Eur, vreckové 10 Eur (tu sú zahrnuté aj výdavky na kultúru), poplatok za mobil/internet 20 Eur, výdavky
na hygienu a lieky 20 Eur (lieky má maloletý užívať iba počas peľovej sezóny; zo správ nevyplýva žiadna

potreba špeciálnej úpravy stravy maloletému; v správach sa uvádza odporúčanie na pestrú stravu,
čo sa nepochybne vzťahuje na všetky deti všeobecne), cestovné 20 Eur, výdavky na školské potreby
a výlety zo školy (30x12=360) = cca 30 Eur mesačne. Vzhľadom na vek a záujmy maloletého súd
priznal sumu 20 Eur mesačne naviac, a to na letný tábor, lyžovačku, športové pomôcky, na počítačové
vybavenie a pod. s rozložením sumy na jeden mesiac (240 Eur ročne). Na základe uvedeného je suma

mesačných výdavkov na maloletého vo výške 400 Eur mesačne. Matka poukázala na skutočnosť, že
ona sa o syna výlučne stará. Vždy je potrebné vychádzať z individuálnych okolností daného prípadu,
pretože u každého dieťaťa je miera jeho sebestačnosti s pribúdajúcim vekom iná. V zmysle rozhodnutí
KrajskéhosúduvOstrave(sp.zn.14Co312/2009a13Co233/2009)„sohledemnavěknezletilýchjetéž
matka povinna finančně se na jejich výživě podílet, neboť osobní péče rodičů se považuje za vyvažující
vyživovací povinnost pouze u dětí zhruba do 10 let věku.“. Je pravda, že presťahovaním sa do P. je

opäť osobná starostlivosť matky výraznejšia ako v čase, kedy žila s deťmi v P., kde maloletý už dôverne
poznal prostredie a mohol byť vzhľadom na svoj vek už pomerne samostatný. Na druhej strane matka
je na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou a časový priestor jej umožňuje vynaložiť túto osobnú
starostlivosť o syna vo vyššej miere, pritom sa jedná o prechodné obdobie, pokiaľ sa maloletý nenaučí
nemecký jazyk a nezvykne si na nové prostredie. Je tiež potrebné brať na zreteľ, že matka nemôže

vzhľadom na starostlivosť o dieťa mladšie ako 3 roky vykonávať prácu na plný úväzok. Avšak v tomto
zmysle je zodpovednosť za vyživovaciu povinnosť matky spolu s dcérou nutné pripísať jej manželovi,
nie odporcovi. Matka si privyrába čiastkou 300 Eur mesačne a môže si zvýšiť príjem prenájmom bytu
v P., ktorý nateraz prenechala do užívania synovi s priateľkou za úhradu polovice nákladov za poplatky
za služby. Otec nevlastní žiadny majetok a jediný zdroj príjmu z jeho strany je z výkonu práce. Na

základe uvedeného súd vyhodnotil, že obaja rodičia sa majú podieľať na úhrade výdavkov na syna v 1.
Položku životného poistenia 30 Eur mesačne (forme sporenia) súd nevyhodnotil ako výdavok na bežné
výživné. Rovnako položku na doučovanie nemeckého jazyka (144 Eur mesačne) a cestovné (nad 20 Eur
mesačne) nie je možné bez ďalšieho pripísať v polovici na vrub otca, nakoľko matka sa rozhodla presídliť
za svojim manželom, ktorý je cudzinec a žije vo P.. Súd však prihliadol na to, že aj otec žije v Rakúsku a

presťahovanie sa maloletého je aj v záujme ich častejšieho stretávania. Z celkovej položky preto priznal
príspevok na výživné 25 Eur mesačne na vrub otca. Je nevyhnutné poznamenať, že suma nevyhnutných
výdavkov môže byť stanovená nižšie, rovnako je možné zvýšiť sumu výdavkov tak, aby zodpovedala
životnej úrovni toho ktorého rodiča. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec uhrádzal matke sumu 150
Eur aj od 30.12.2016. Matka tvrdila, že na výživné bola určená suma iba vo výške 100 Eur mesačne

a 50 Eur mesačne bolo určených na splácanie dlhu. Otec v priebehu konania tvrdil, že celá suma 150
Eur mesačne bola určená na výživné. Matka uviedla, že sama platí záväzky vo výške 248 Eur, kde je
zahrnutá celá suma splátky úveru 170 Eur (č.l. 192). Súd konštatoval, že nemá za preukázané, že suma
50 Eur bola určená na plnenie dlhu z úveru a ak by tomu tak aj bolo, v súlade s vyššie uvedeným, výživné
máprednosťpredďalšímivýdavkamiamatkamalaplneniezapočítaťbezďalšiehonaplnenievýživného.

Súd neurčil otcovi výživné počnúc dňom podania návrhu do 31.5.2017, nakoľko v tomto čase si plnil
vyživovaciu vo výške 150 Eur. Súd prihliadol na skutočnosť, že do 5/2017 sa manželka otca starala o
dieťa mladšie ako 3 roky a nepracovala. Sumu 50 Eur z primeraného výživného je možné znížiť o sumu
cestovného 20 Eur, ktoré v čase, keď žil maloletý v P., nebolo nutné vynakladať, rovnako suma 20 Eur,
ktorá je stanovená naviac s ohľadom na príjem rodiča, nepredstavuje nevyhnutný výdavok a vreckové

tiež nepredstavuje nevyhnutný výdavok, nakoľko všetky ostatné potreby maloletého sú zabezpečené.
Od 1.6.2017 do súčasnosti sa manželka otca nezamestnala. Do 10/2017 poberala rodina príspevok 178
Eur a od 11/2017 je mladší syn otca v škôlke, za ktorý od 11/2017 do 31.3.2018 uhrádzali sumu 364 Eur.
Otec je zadlžený, pričom na dlhy uhrádza mesačne čiastku do cca 600 Eur. Výživné má nepochybne
prednosť pred všetkými ďalšími výdavkami rodičov; ide o prednostnú pohľadávku. Zadlženosť rodiča je

však podľa súdu možné vyhodnotiť pri posudzovaní životnej úrovne rodiča. Nie je v záujme maloletého
stanoviť výživné povinného rodiča nad rámec primeraných výdavkov na maloletého, nakoľko rodič by
sa týmto dostával postupne do väčšej zadlženosti, ktorá by mala negatívny dopad na fyzické i psychické
zdravie povinného rodiča. Súd na základe uvedeného stanovil výživné počnúc 1.6.2017 do 31.3.2018
vo výške 200 Eur mesačne, čo je polovica primeraných nákladov na maloletého. Vzhľadom k tomu, že

otec aj v tomto období prispieval sumou 150 Eur mesačne, suma dlžného výživného predstavuje sumu
500 Eur mesačne (50x10 mes.), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške
20 Eur spolu s bežným výživným. Sumu 25 Eur, ktorá predstavuje príspevok na doučovanie nemeckého
jazyka a zvýšené náklady na cestovné, súd priznal túto položku až počnúc 1.4.2018, nakoľko otec nebolpripravený a nerozhodoval o tomto výdavku. Tiež, od 1.4.2018 je poplatok za škôlku už iba 159 Eur.
O trovách súd rozhodol podľa § 52 CMP, a teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného a dlžného výživného podala v zákonnej lehote
odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a výživné určiť vo výške 300 Eur
mesačne počnúc 1.1.2017 a dlžné výživné vo výške 2.250 Eur za obdobie od 1.1.2017 do 31.3.2018
otcovi uložiť zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur a poslednej splátke vo výške 50 Eur spolu s

bežným výživným s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý
dlh. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol bez predloženia akýchkoľvek dôkazov za posledných
šesť mesiacov zo strany otca dieťaťa potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a naopak
neakceptoval a nebral do úvahy ňou predložené dôkazy. Otec dieťaťa na poslednom pojednávaní svoj
zárobok za posledných šesť mesiacov úmyselne nepreukázal a ani nezdokladoval. Taktiež nedoložil
dôkazy o tom, že platí úvery, výdavky na škôlku a pohonné hmoty za účelom cestovania do práce.

Podľa jej názoru nie je vôbec nutné, aby vynakladal prostriedky na škôlku, keďže jeho manželka je stále
nezamestnaná. Uviedla, že táto si neoficiálne privyrába ručnými prácami a svoje výrobky ponúka na
svojej internetovej stránke. Žiadala, aby súd neprihliadal na jeho výdavky vo výške 600 Eur na spotrebné
úvery, keď otec zdokladoval iba rôzne zmluvy, ako napríklad kúpu drahého televízneho prijímača v
hodnote800Eurainédomácespotrebiče,alesamotnéúhradyovykonanýchplatbáchužnezdokladoval.

Navrhla, aby odvolací súd zohľadnil, prihliadol a akceptoval jej výdavok vo výške 144 Eur mesačne
určený na vzdelávanie a výučbu nemeckého jazyka pre maloletého. Či to už súvisí s jej presťahovaním
do Rakúskej republiky alebo nie, peniaze investované do vzdelania dieťaťa sú podľa jej názoru v každom
prípade tou najlepšou investíciou. Bola toho názoru, že otec maloletého v Rakúsku žije na veľmi slušnej
životnej úrovni, prenajíma si a býva v trojizbovom byte vyššieho štandardu so spoločnou záhradou (v

byte bývajú traja a nájomné platia 560 Eur mesačne) a ona býva v jednoizbovom byte spolu s manželom
a dvomi deťmi (čiže štyria a nájomné platia 295 Eur mesačne). Uviedla, že aj napriek tomu, že je tretí rok
na rodičovskej dovolenke, snaží sa pracovať aj popri malom dieťati a zarába si ako súdna prekladateľka
macedónskeho jazyka, aby dokázala zabezpečiť potreby svojich detí. Navrhla preto, aby odvolací súd
prehodnotil a posúdil všetky dôkazy a aby určil otcovi povinnosť platiť maloletému výživné vo výške 300

Eur mesačne od podania návrhu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenie ústneho odvolacieho

pojednávania,preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcebezohľadunarozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/5/2016 je úprava výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému O. I.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej
inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého budú zastupovať a
spravovať jeho majetok obaja rodičia a otcovi uložil platiť maloletému výživné vo výške 225 Eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc 1.4.2018 a za obdobie od 1.6.2017 do 31.3.2018
výživné vo výške 200 Eur mesačne, pričom dlžné výživné vo výške 500 Eur za obdobie od 1.6.2017

do 31.3.2018 otcovi uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným do rúk
matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania so
splnením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol
a styk otca s maloletým neupravil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti bežného a dlžného výživného.

7. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie

skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky
tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSPkonštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

8. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s

výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky. Pri hodnotení dôkazov nemožno
súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú
oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie si pre svoje rozhodnutie zabezpečil dostatočné
podklady, na základe ktorých posúdil tak schopnosti a možnosti výživou povinných rodičov, ako aj

odôvodnené potreby výživou odkázaného dieťaťa. Súd si ustálil príjem oboch rodičov, pričom prihliadol
i na nimi vynakladané výdavky a správne uviedol, že výživné má prednosť pred všetkými ďalšími
výdavkami rodičov, nakoľko ide o prednostnú pohľadávku a na zadlženosť rodiča prihliadal len pri
posudzovaní jeho životnej úrovne. Správne sa súd zaoberal i odôvodnenými potrebami maloletého,
pričom svoje rozhodnutie i vyčerpávajúcim spôsobom v tomto smere odôvodnil a v podrobnostiach

odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (najmä body 18 a 19 odôvodnenia).

10. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že táto ani v
odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,

a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

13. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).