Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202323
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115202323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore veci žalobcov: 1/ M. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, X. Q. J., 2/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 3/ Y. H., rod. R.,
nar. XX.XX.XXXX, Dl. R. XXX/XX, X. Q. J., 4/ Y. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, X., G., Grécko,
žalobcovia v rade 1/ až 4/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou,

so sídlom Advokátskej kancelárie D. X., S. XXX, X. Q. J., proti žalovanej: T. J., bytom X. S. XXX, X.
S., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so
sídlom Národná 10, Žilina, IČO: 47 240 997, o zaplatenie 4.652,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/54/2015-221 zo dňa 23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi 1/ v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcom 1/ - 4/ sumu vo výške 658,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
zo sumy 658,20 eur od 30.01.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 71,7 % proti
žalobcom 1/ - 4/ vo výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V
dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná
z finančných prostriedkov poručiteľa Y. R., ktoré neboli predmetom dedičského konania, financovala
pohreb a výdavky s ním spojené tak Y. R., ako aj jeho matky T. R.. Vo vzťahu k výdavkom súvisiacich so

smrťou Y. R. uhradených žalovanou súd prvej inštancie nedospel k záveru, že boli naplnené základné
predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobcovia domáhali voči žalovanej podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka. U týchto výdavkoch súd akceptoval vyúčtovanie nákladov predložené
žalovanou v plnom rozsahu; za dôvodné a účelné považoval aj použitie finančných prostriedkov na
zaplatenie dlhov poručiteľa spojených s užívaním nehnuteľnosti (elektrina, telekomunikačné služby, viď
položka 8, 9, 10 vyúčtovania predloženého žalovanou, ďalej len „vyúčtovanie“) a následnými výdavkami

dedičského konania (viď položka 13 vyúčtovania). Žalobcovia v konaní spochybňovali len dôvodnosť
výdavkov, nespochybnili a nepreukázali, že tieto výdavky neboli vynaložené, resp. že by boli fiktívne.
Ak by súd v posudzovanom prípade pripustil argumentáciu žalobcov, išlo by o extrém vo výkladepráva, ktorému nemohol poskytnúť právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi, t. j., či sa dalo
lacnejšie nakúpiť alebo nie, či to bolo vôbec nevyhnutné. Pokiaľ sa týkalo výdavkov na pohreb T.
R., matky žalovanej a starej matky žalobcov, v danom prípade súd prvej inštancie videl priestor na

dôvodnosť vydania bezdôvodného obohatenia, keďže náklady na pohreb T. R. boli hradené z finančných
prostriedkov, ktoré patrili jej synovi Y. R. a nie T. R.. Súd prvej inštancie však poukázal na morálnu
povinnosť zabezpečiť predkovi dôstojný pohreb, zvlášť, keď ide o priame príbuzenstvo v línii potomok
- predok. Vychádzajúc z právnych princípov a v súlade s morálnymi hodnotami spoločnosti, preto
považoval za žiaduce, aby sa na nákladoch pohrebu starej matky, t. j. poručiteľky T. R. primeraným

spôsobompodieľalidetiavprípade,akichniet,právninástupcovia.Inakpovedané,vprejednávanejveci
toznamená,ževšetkynákladypohrebustarejmamybyznášaližalobcovia-vnuci.Zuvedenéhovyplýva,
že bolo dôvodné žiadať, aby žalovaná vydala časť žalovanej sumy spočívajúcej v príspevku na pohreb
matky. V tomto smere súd prvej inštancie považoval argumentáciu žalobcov za dôvodnú. Pri stanovení
primeranej sumy, ktorú má žalovaná vydať žalobcom, vychádzal z vyúčtovaných výdavkov za pohreb
poručiteľky v sume 1.459,15 eur. Túto sumu navýšil o ďalšie výdavky (položka č. 11, náklady s pohrebom

pre každého po 107,17 eur) a o polovičný náklad pomníku sumu 1.250,- eur. Výslednú sumu vydelil
dvoma, to znamená, že pre každú stranu pripadol náklad vo výške 1.408,16 eur. Od tejto sumy odpočítal
nepriamo preukázanú skutočnosť, že matka žalovanej, resp. stará matka žalobcov disponovala sumou
750,- eur pre prípad smrti a tak dospel k sume 658,20 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú v
prospech žalobcov. Vychádzajúc z uvedených úvah, súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu žalobcov

ako nedôvodnú zamietol. Osobitne k námietkam žalobcov vo vzťahu k vynaloženiu sumy 2.500,- eur
na vyhotovenie pomníka a sumy 250,- eur vynaloženej na zabezpečenie ohodnotenia nehnuteľnosti
uviedol, že uhradenie týchto súm žalovanou mal za preukázané z príjmového pokladničného dokladu
vystaveného zhotoviteľom pomníka a z príjmového pokladničného dokladu, na ktorom je uvedené
meno žalobcu 1/. Osobitne k námietkam žalovanej okresný súd uviedol, že neakceptoval to, že T. R.

disponovala hotovosťou v sume 43.894,- Sk, ktorá jej mala byť poskytnutá v zmysle nálezu ústavného
súdu, pretože žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že táto suma bola vložená ako prvý vklad na
vkladnú knižku v Poštovej banke, z ktorej boli financované oba pohreby. Súd neakceptoval ani ďalšie
námietky žalovanej o nesprávnej zmätočnej formulácii petitu, nedostatočnej právnej argumentácii a
o premlčaní časti žalovanej sumy. Pokiaľ sa týka príslušenstva uplatnenej pohľadávky, žalobcovia si

uplatnili úrok z omeškania dňom pohrebu poručiteľa, t. j. 23.05.2013, teda nesprávne, keďže žalovaná o
výške sumy, o ktorú sa mala bezdôvodne obohatiť, nemala žiadnu vedomosť a v súvislosti s vykonaním
dokazovania vo veci nie je možné k tomu dňu hovoriť o vzniku bezdôvodného obohatenia v žalovanom
rozsahu. Navyše medzi stranami prebiehali rokovania o tejto sume, výška bezdôvodného obohatenia
bola menená ešte na základe procesného návrhu strán po začatí konania a výška úroku z omeškania

bola uplatnená aj v nesprávnej výške. Preto súd prvej inštancie priznal príslušenstvo pohľadávky, úrok z
omeškania odo dňa podania žaloby, t. j. 30.01.2015 vo výške platnej k tomuto dňu, t.j. 5,05 % z priznanej
sumy. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, keď podľa pomeru úspechu vo veci priznal úspešnému účastníkovi konania, t. j.
žalovanej náhradu trov, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci

samej. Pomer úspechu strán súd stanovil na 14,15 % : 85,85 %.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca 1/ podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uloží žalovanej zaplatiť žalobcom 1/ - 4/ sumu 4.536,47 eur,
zaplatenia ktorej sa žalobou domáhali, ako aj trovy konania. Zopakoval, že žalovaná po smrti Y. R.

vybrala z vkladných knižiek na jeho meno prostredníctvom K. X., ktorá mala dispozičné právo k vkladom,
sumu 7.610,- eur, v dôsledku čoho sa žalovaná na úkor žalobcov 1/ - 4/ bezdôvodne obohatila „okradla
ich na dedičskom podiele, na ktorý mali právo zo zákona“. Žalovaná bola viackrát zo strany žalobcov
vyzvaná na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne. Okresný súd neriešil
podvod v sporiteľni a ani podvod a krádež na žalobcov. Súd rozhodol nesprávne aj napriek tomu, že mal

preukázané podvodné správanie žalovanej. Pritom bolo preukázané, že poručiteľ nemal dobrý vzťah ani
sosvojoumatkouaanisožalovanou,nedalimdispozičnéprávokusvojimvkladom,poverilradšejcudziu
osobu, ktorá sa po jeho smrti všetkého zmocnila. Z uvedeného dôvodu je nesprávne aj rozhodnutie o
trovách konania.

3. Žalovaná v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedla, že žalobca 1/ vo svojom
odvolaní neuviedol žiadny relevantný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP. Všetky skutočnosti
ním uvádzané boli dôsledne prejednané súdom prvej inštancie. Okresný súd výstižne a dostatočneodôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. V ďalších
podrobnostiach uviedla, že ani žalobcovia nemali dobrý vzťah so svojím otcom Y. R.. Samotný odvolateľ
si dal zmeniť svoje rodné priezvisko na priezvisko A., takisto aj jeho brat žalobca 2/. Svojmu otcovi

neposkytoval v starobe a chorobe žiadnu pomoc, žalobcovia sa o neho nezaujímali, nepovažovali ani za
potrebné svojho otca pochovať dôstojne, ale hlavne lacno a bez finančnej účasti. Argumentácia žalobcu
1/ je tendenčná a účelová.

4. Žalobca 1/ vo svojej odvolacej replike zopakoval, že žalovaná sa dopustila podľa presvedčenia

žalobcov podvodu, protiprávneho výberu sumy 7.610,79 eur, v dôsledku čoho boli žalobcovia nútení
domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Odvolateľ potvrdil, že s nebohým Y. R. nemali žalobcovia dobrý
vzťah, pretože sa o nich ako otec o deti nezaujímal, neplatil na nich výživné, avšak napriek uvedenému
mu boli ochotní poskytnúť pomoc v chorobe, ak by ich o to požiadal. Žalovaná z finančných prostriedkov
poručiteľauhradiladvapohreby,otcažalobcovastarejmatky,pričomobajabolipochovanídotohoistého
hrobu. Takisto aj žalovaná mala počas života s poručiteľom Y. R. zlý vzťah, rozbila mu dve manželstvá,

ako aj všetky vzťahy, ktoré mal.
5. Žalovaná vo svojej odvolacej duplike zopakovala, že argumentácia žalobcu 1/ je tendenčná, účelová,
navyše tvrdenia odvolateľa vo vyjadrení zo dňa 07.12.2017 nie sú riadne preukázané, odôvodnené a
špecifikované, podložené relevantnými listinami, ktoré by preukázali ich pravdivosť a dôvodnosť. Takisto
ako odvolací dôvod neboli uplatnené včas.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, postupom podľa ustanovenia § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil. Rovnako aj vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/ - 4/ sumu vo výške 658,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy
658,20 eur od 30.01.2015 do zaplatenia, sa odvolací súd nedotkol, keďže tento výrok nebol odvolaním
napadnutý.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré
je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava

so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Z obsahu odvolania žalobcu 1/ možno vyvodiť, že v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, ako aj v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo

ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Ďalší uplatnený
odvolacídôvodvzmysleust.§365ods.1písm.f/satýkachybyvzisťovanískutkovéhostavuvecisúdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je
nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval
iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo

inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že oba uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonnýchkritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil správne skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí
vychádzal. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie správne právne posúdil, že zistený skutkový
stav dostatočne odôvodňuje záver, že na strane žalobcov vznikol nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia voči žalovanej len v súvislosti s použitím finančných prostriedkov patriacich nebohému Y.
R. na pohreb a výdavky s tým súvisiace jeho matky T. R.. Výšku bezdôvodného obohatenia okresný
súd správne vyčíslil s prihliadnutím na celkovo použité a preukázateľne vynaložené finančné prostriedky
žalovanou s pripočítaním poskytnutého príspevku na pohreb pozostalého. Nebolo možné akceptovať
argumentáciu zo strany žalobcu 1/ o bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej v celom rozsahu

žalovanej sumy, pretože aj keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do dispozičnej sféry žalovanej
sa dostali finančné prostriedky, ktoré ku dňu smrti patrili nebohému Y. R., po ktorom ako zákonní
dedičia dedili žalobcovia 1/ - 4/, a to v zmysle Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 37D 10/2013 zo dňa
04.04.2014, žalovaná tieto finančné prostriedky použila prevažne na pohreb Y. R. a ďalej na výdavky
s tým súvisiace. Pokiaľ v konaní vyšlo najavo, že časť finančných prostriedkov použila aj na pohreb
jeho matky, ktorá zomrela bezprostredne po Y. R., odvolací súd považoval za právne správne závery

okresného súdu, v zmysle ktorých je súladné s dobrými mravmi, aby aj takto použité finančné prostriedky
nemusela žalovaná vrátiť, pretože v konečnom dôsledku by sa aj na nákladoch pohrebu svojej starej
matky poručiteľky T. R. primeraným spôsobom museli podieľať aj žalobcovia.

10. K odvolacím dôvodom žalobcu 1/ o nesprávnom hodnotení dôkazov odvolací súd uvádza, že

dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191
ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súvislosti s hodnotením
vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383
CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia
procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či

skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu.
Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu
navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový
stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne, ak má za
to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).

11. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z
neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 O.s.p., aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na
základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov

zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými
procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo
doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nebol
vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

12. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento výrok,
vychádzajúc z výsledku konania (pomer úspech a neúspech strán), vykazuje taktiež vecnú správnosť.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanej
voči žalobcovi 1/ v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)